Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/162/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113237590
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113237590.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky Q.. Q. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom V., Q. W. XX, proti odporcom X/ H.. Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Q. X a 2/ O..
I. P., nar. X.X.XXXX, bytom V., Q. X, obaja právne zastúpení advokátom Mgr. Stanislavom Feketem, so
sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 29/69, v konaní o určenie vlastníka bytu takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 30.12.2013 domáhala, aby súd vydal rozhodnutie:

„okresný súd nariaďuje, aby H.. Q. P. s manželkou vyporiadali spoluvlastnícke vzťahy, ktoré
protizákonne, protiprávne, bez osobnej účasti, súhlasov, či splnomocnení, osobne Zmluvou o prevode
vlastníctva bytu a Návrhom o povolenie vkladu dňa 31.7.2006 o 9:00 na Katastrálnom úrade mesta V.
vytvorili, keď kúpu predmetného bytu uskutočnili z finančných prostriedkov, ktoré za nadobudnutie 3/10
podielu osvedčeným predávajúcim vlastníkom neuhradili.

Byt č. 23 na siedmom poschodí, vchod 10 bytového domu s.č. XXXX na ulici Q. W. XX B. V., LV č. XXXX
je zabezpečením náhradného bývania trojčlennej rodiny Q.. Q. S., rodenej I., ktorej rodinný dom na Q.
ulici č. XXXX/X B. V. bol do 31.8.2006 celkom 47 rokov obydlím a miestom prihlásení trvalých pobytov
všetkých troch členov tejto rodiny.

Za podiely v menovanom byte terajším spoluvlastníkom čiže U. V. a X. I., je im povinný vyplatiť H.. Q.
P. čiastky, ktoré s nimi boli dohodnuté ako cena za ich podiely na rodinnom dome na Q. T. Č.. X. Q. S.
nie je povinná im vyplácať zmluvnú cenu dohodnutú v kúpnopredajných zmluvách medzi H.. P. U. U. V.
resp. X. I. pretože nebola účastníčkou týchto zmlúv a z týchto zmlúv ju nemôžu viazať nijaké záväzky.“

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľka bola spoluvlastníčkou domu na Q. T.. Bol to rodičovský dom, bola tam spoluvlastníčka so
svojimi súrodencami. V roku 2006 odpredala podiel k tomuto domu. V kúpnej zmluve bolo, že Q. P.U. má
vyplatiť 200.000,-- Sk každému ako podiel na tom dome a dohodli sa aj ústne, že jej dá náhradné bývanie,
náhradný byt. V kúpnej zmluve to uvedené nebolo, povedal jej to ako ústnu dohodu. 27.4.2006 jej pán
P. povedal, aby si vybrala, aký byt chce. Rozhodla sa, že dvojizbový. 1.5. toho roku bola informovaná
sestrou U. V., že ten náhradný byt je na Q. W.. X.X. jej neter - dcéra E. P.U. doniesla papier, že jej
ponúkajú ten dvojizbový byt, a že ona s tým súhlasí. 31.7.2006 bol za ňou Q. P. s tým, že kúpil byt, že
jej ho pôjde ukázať, mal aj kľúče. Osobne ju v tom byte sprevádzal. V auguste 2006, keď už v tom byte
bola, tak prišla tam aj sestra E.. Vtedy videla prvýkrát návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností s tým, že to má podpísať. Navrhovateľka však tvrdila, že návrh na povolenie
vkladu, ani tú zmluvu o prevode vlastníctva nepodpisovala, vedela to od augusta 2006. Odvtedy vedela,
že na tom byte sú štyria spoluvlastníci.

Na otázku súdu, prečo túto situáciu neriešila osem rokov, navrhovateľka uviedla, že v septembri ju
otec odporcu fyzicky napadol a dostala strach, nemala ani peniaze. Uviedla, že zmluvu do katastra
31.7.2006 nepodpisovala. Nebola na notárskom úrade. 31.7. však bola na Spravbyte, elektrárňach a
plynárňach, kde bol napísaný plyn, elektrika aj zmluva so Spravbytkomfort na jej meno, o čom založila
doklad do spisu. V predmetnom byte býva ona so svojim synom. Nikto iný so spoluvlastníkov tam nebýva,
nevyháňa ju, neobmedzuje.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že k predmetnému bytu nie je v žiadnom vlastníckom
vzťahu. Byt nekupoval, aj keď je pravdou, že bol poverený súrodencami navrhovateľky zorganizovať
kúpu bytu, a že im pritom pomáhal. Navrhovateľka mu predala svoj podiel z nehnuteľnosti na Q., za čo
dostala zaplatené. Doložil doklad príjmového dokladu. Za rodinný dom jej zaplatené bolo. O žiadnom
náhradnom bývaní nikdy nebola reč. Sú to výmysly a lož zo strany navrhovateľky. Odporca v 1. rade
poukazoval na to, že súrodenci navrhovateľky sa celý život skladali na jej bývanie. Tak sa rozhodli, že
jej spoločne kúpia byt. Všetci súrodenci dali po 200.000,-- Sk na kúpu toho bytu tak, ako navrhovateľka.
Preto nadobudli byt do podielového spoluvlastníctva. Nikdy nikto nehovoril, že ten byt nadobudne len
navrhovateľka sama.

Navrhovateľka ďalej uvádzala, že matka pána P. bola za ňou v auguste, keď jej dala podpisovať kúpne
zmluvy. Uviedla, že podpísala tú zmluvu, ako sú všetci ostatní uvedený. Keď sa jej pýtala, prečo sú
tam ostatní, pani P. jej povedala, že či má peniaze na kúpu bytu, a keďže ich nemá, tak preto sú tam
všetci. Rozhodla sa vtedy, že to podpíše, aby mala nejakú strechu nad hlavou. Tých 200.000,-- Sk nikdy
nevidela. Žiadnu zmluvu o náhradnom bývaní nemala, len ústnu dohodu.

Na výslovnú otázku súdu navrhovateľka uviedla, že sa v tomto konaní domáha určenia vlastníckeho
práva k tomu bytu, aby bola iba ona sama vlastníčkou tejto nehnuteľnosti.

Súd mal k dispozícii písomné listinné dôkazy - návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do
nehnuteľnosti, zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, ako aj list vlastníctva č. XXXX, U. Č.. XXXX,
kat. úz. V., kde vlastníkmi bytu sú V. U., I. X., S. Q., I. U..

Odporca od začiatku konania navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodu aktívnej aj pasívnej legitimácie.
Odporcovia nie sú a nikdy neboli vlastníkmi nehnuteľností v konaní o určenie vlastníckeho práva, ani
k nehnuteľnosti nemajú žiaden vzťah.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu, v takom prípade sa stáva žalobcom, alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba. Či však bude žalobca v spore úspešný závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúce z hmotného
práva, kedy jej jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom
povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná
legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce či a na základe čoho sa určitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale
vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom tohto
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR 3Cdo/192/2004).

Na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov a najmä predložených listinných
dôkazov bolo zrejmé, že navrhovateľka sa domáhala určenia vlastníckeho práva k bytu, ktorého je
spoluvlastníčkou. Ako odporcov uviedla odporcov v 1. a 2. rade, ktorí ale nie sú spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti a nemajú k nehnuteľnosti žiaden vzťah. Táto okolnosť bola pre zamietnutie
žaloby kľúčová, pretože ide o nedostatok pasívnej legitimácie, ktorý navrhovateľka neodstránila. V
zmysle vyššie uvedeného citovaného rozhodnutia NS SR je zrejmé, že odporcovia nie sú a ani
nikdy neboli nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide - teda nie sú v tomto prípade
spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti.

Tento dôvod na zamietnutie žaloby bol rozhodujúci.

K ostatným veciam, ktoré tvrdila navrhovateľka, súd iba na okraj poznamenáva, že svoju žalobu postavila
na určení vlastníckeho práva s tým, že bola pri uzatváraní kúpnej zmluvy na byt, ktorého sa stala
spoluvlastníčkou zavedená. Sama však potvrdila, že o tom, že je spoluvlastníčkou, vie od augusta 2006,
teda osem rokov a osem rokov sa nedomáhala ani absolútnej ani relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3
O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.