Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201142
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813201142.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobkyne: G.

T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, C., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Babin,
Hlavná 29, Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekárenská 10, Bratislava, IČO
35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava,
o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi tohto konania dňa 10.10.2011 č.
83 000 42 431 je n e p l a t n á .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 588,53 eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2013 domáhala, aby súd
určil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 10.10.2011, č. 8300042431
je neplatná, rovnako aby súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere v časti ročnej úrokovej sadzby
úveru 70% je neplatná a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že účastníci konania uzavreli
dňa 10.10.2011 úverovú zmluvu č. 8300042431, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume
1.200 eur. Z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie a nedostatočného príjmu sa dostala do omeškania,

dostala sa do úverového reťazca a úverom platila predchádzajúce úvery. Taktiež nedokázala oponovať
obchodnému zástupcovi a podpísala predložené formulárové listiny vrátane rozhodcovskej zmluvy. Z
dôvodu neskúsenosti a neinformovanosti netušila, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky (najmä
článok o porušení zmluvy o revolvingovom úvere) a že problematická je aj samotná 70% - ná ročná
úroková sadzba. Za úver 1.200 eur by mala zaplatiť 2.700,18 eur, pričom Najvyšší súd SR za odporujúcu
dobrým mravom označil oveľa nižšiu sadzbu, čo odôvodnila poukazom na viaceré súdne rozhodnutia,
ktoré sú zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR v zložke Komisia na posudzovanie

podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

V ďalšom poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10, podľa ktorého neprijateľnú zmluvnú
podmienku vrátane neprijateľných úkonov súd nemôže upravovať do nejakej prijateľnej podoby. Ak by
odporca argumentoval, že súdny prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemôže týkať ceny
úveru, poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-484/08, podľa ktorého sa nebráni, aby členský štát
upravil možnosť súdneho prieskumu aj hlavného predmetu a ceny plnenia. V podmienkach SR ide o

ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňuje neobmedzenú odplatu za úver. Úroky 70%
sú z celospoločenského hľadiska neakceptovateľné a odporujú dobrým mravom, preto sú absolútne
neplatné v celom rozsahu.Kým pred všeobecným súdom je nádej, že súd ex offo neprizná takýto úrok a aj bez návrhu zneplatní
neprijateľné zmluvné podmienky, tak u rozhodcov existujú obavy, že v záujme udržania zisku a klienta
súd ex offo nezakročí. Rozhodcovská zmluva obsahuje veriteľom vopred vybratý rozhodcovský súd,

ktorý je na neprijateľnom mieste a jeden naviac v sídle veriteľa. Žalobkyňa nemá na stravu a už vôbec
nie na cestu na rozhodcovské konanie a súvisiace úkony s takýmto konaním.

Zmluvu považuje za neplatnú (neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vo viacerých
jej podmienkach. Najnebezpečnejšia je však rozhodcovská zmluva (ods. 4 písm. r)) a úžerné úroky 70%

(§ 53 ods. 1 v spojení s ods. 6 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovskú zmluvu považuje z dôvodu
neprijateľného miesta za neplatnú aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. Taktiež je rozhodcovská
zmluva ako formulárový akt neplatná, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v
prípade, že rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ (v spojení s § 106 Občianskeho súdneho poriadku).

Dá sa predpokladať, že sa žalovaný bude brániť tým, že rozhodcovská zmluva bola individuálne

vyjednaná. Možno to dedukovať z toho, že už v typovej rozhodcovskej zmluve majú spotrebitelia
predformulované, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou úverovej zmluvy. V skutočnosti si
spotrebiteľ bez právnického vzdelania ani len neuvedomuje, že sa mieni vytvoriť predstava, že
spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne dohodol, a tak ho zbaviť ex offo súdnej ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Takáto prax predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7

a nasl. Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a čl. 5 a nasl. Smernice EP a Rady 2005/29/ES.

Žalovaný už poslal výzvu na plnenie (za úver 1.200 eur až 2.777,43 eur). Vzhľadom na to, že žalovaný
už oznámil, že podnikne kroky podaním návrhu na rozhodcovskom súde a súd môže zistiť z vlastného
exekučného oddelenia, že takéto návrhy podáva, navrhla nariadiť predbežné opatrenie.

Žalobkyňa sa nebráni tomu, aby súd ex offo určil ďalšie zmluvné podmienky za neprijateľné, najmä
pochybná a pre spotrebiteľa nijako rozumne zdôvodniteľná a neprospešná zmluvná podmienka o
„odplate za poskytnuté služby“. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP má v tom, že
si chce uplatniť právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré ustanovenie predpokladá úspech spotrebiteľa v otázke porušenia
spotrebiteľských práv. Navrhované určenie predpokladá priamo zákon (§153 ods. 3,4 OSP, § 53a
Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa chce mať aj istotu, že namietané úroky sú neplatné, že ju pochybný
rozhodcovský súd neohrozí, a že sa definitívny rozsah neplatnosti právneho úkonu ustáli pred jej
všeobecným súdom. Tiež sa nebráni plneniu toho, čo plniť má, ale to neznamená, že jej niečo bráni

uplatniť jej spotrebiteľské práva.

Súd vo veci uznesením č. k. 3C 40/2013-13 zo dňa 22.02.2013 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
uložil žalovanému zdržať sa výkonu práv z rozhodcovskej zmluvy uzavretej so žalobkyňou zo dňa
10.10.2011, č. 8300042431 do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Proti predmetnému

uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č. k. 19Co
76/2013-53 zo dňa 16.05.2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručenom súdu dňa 20.08.2013, v ktorom uviedol
nasledovné:

Uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. jej trvanie pritom nikdy nebolo podmienkou uzavretia resp.
ďalšieho trvania zmluvy o revolvingovom úvere čo vyplýva a) z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, kde sa
výslovne uvádza, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy , b) z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého je dlžník oprávnený

odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. V ďalšom citoval
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3MCdo 14/2011, ktorý
v súvislosti s právom spotrebiteľa na jednostranné zrušenie rozhodcovskej zmluvy uviedol, „že klient
má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedené v bode 4.9.1 do 30 dní odo dňa účinnosti týchto
obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.“ Podľa názoru

žalovaného žalobkyňa mohla bez toho, aby to malo vplyv na vznik úverového vzťahu Rozhodcovskú
zmluvu neuzavrieť, resp. od nej odstúpiť bez toho, aby to malo vplyv na ďalšie trvanie úverového vzťahu.
Keďže žalobkyňa sa dovoláva svojho postavenia spotrebiteľa, kde bod 18 smernice Rady 2005/29 pod
pojmom priemerný spotrebiteľ je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná,vnímavá a obozretná. V kontexte uzavretia, resp. ďalšieho trvania rozhodcovskej zmluvy to znamená, že
ide o osobu, ktorá na základe oboznámenia sa s obsahom podpisovanej listiny vie, že ňou takto robený
úkon nie je povinný, ale dobrovoľný, a že na základe vlastného úkonu môže v určenej lehote svoje

rozhodnutie „revidovať a zrušiť“ spôsobom, ktorý by žalovaný ovplyvniť nemohol a nemal inú možnosť
ako ho akceptovať. Z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR tiež vyplýva, že prípustnosť rozhodovania
veci zo spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní je prípustná a súdom akceptovaná. V ďalšom
poukazuje na ust. § 31 ods. 3 vetá druhá, ust. § 33 ods. 2 veta tretia a ust. §40 ods. 1 písm. j) zákona č.
244/2002 Z. z. Dôvodová správa k ustanoveniu §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne

určuje, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť s, kde uplatnia svoje práva. Ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá
za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva
možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ
môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale

aksatakrozhodneajvobčianskoprávnomkonaníazmluvnápodmienka,ktorábymuvtombránila,bude
v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Uvedená rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálne dojednanej zmluvy a nemôže byť
preto, resp. jej časť, neprijateľnou podmienkou. Nebola totiž nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o

revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné
odstúpenie od nej. Žalobkyňa teda buď mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj
jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp.
existenciu hlavnej zmluvy. Je nesporné, že vlastným úkonom mohla ovplyvniť existenciu rozhodcovskej
zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou
o revolvingovom úvere č. 83 000 42 431 zo dňa 10.10.2011, zmluvnými dojednaniami Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., rozhodcovskou zmluvou č.
8300042431, pokusom o zmier zo dňa 09.11.2012, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa

20.09.2013, výsluchom žalobkyne a zistil nasledujúci skutkový stav:

Zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo 83 000 42 431 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom zo dňa 10.10.2011 vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý revolvingový úver,
ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať v mesačných splátkach po 64,29 eur. Ročná úroková sadzba

úveru bola 70%.

Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., ktoré vymedzujú vzťahy medzi žalovaným ako veriteľom na jednej strane a dlžníkom na
strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere.

Dňa 10.10.2011 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom rozhodcovskú zmluvu č.
8300042431, v zmysle ktorej dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením
tejto rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto

rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa
jasne a zrozumiteľne informovaný. Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o
dôsledkoch jej uzatvorenia, a to tak, že dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť
riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom
zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvorili, s porušením,

ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Žalovaný pokusom o zmier zo dňa 15.11.2012 oznámil žalobkyni, že je v omeškaní s úhradou splátok z
poskytnutého úveru, ktorý záväzok je nesporný a tento doposiaľ neuhradila, preto ju vyzval, aby do 7 dní

od doručenia tejto výzvy uhradila celkovú dlžnú sumu vo výške 2.777,43 eur na účet žalovaného, resp.
aby ho kontaktovala. V prípade nerešpektovania výzvy si žalovaný uplatní svoje nároky cestou podania
žaloby na príslušnom súde, resp. rozhodcovskom súde.Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že do poštovej schránky dostala brožúrku, na ktorom bolo
telefónnečíslo,naktorézavolalaadohodlasistretnutienanasledujúcideň,žedostanebližšieinformácie
o úvere. Brožúrku vyplnila, ale z dôvodu, že má minimálnu mzdu jej dotyčná pani, s ktorou sa žalobkyňa

stretla povedala, že nemá vyplňovať údaje o deťoch a rodinnom stave, lebo jej úver nevyjde. Pri
podpisovaní papierov jej bolo povedané, že jej nebude poskytnutá suma 1200 eur ako požadovala, ale
iba 1027 eur. Papiere, ktoré podpisovala si neprečítala. Asi po troch alebo piatich dňoch prišli žalobkyni
peniaze na účet. Pri podpisovaní papierov sa iba dotazovala či nepreplatí veľa, načo jej bolo povedané,
že nie. Po troch mesiacoch vo Vranove nad Topľou, v Kauflande uzavrela ďalšiu zmluvu o pôžičke

na sumu 1200 eur. Na účet dostala 1027 eur. Nakoľko žalobkyňa nestíhala poskytnutý úver splácať,
požiadala o odklad prvej pôžičky a splácala iba druhú. Neskôr nestíhala splácať ani druhú pôžičku. Preto
za ňou došla pani z Humenného, u ktorej podpisovala žalobkyňa druhú pôžičku, kde jej uviedla, že ak
nebude splácať budú od nej dlžnú sumu vymáhať. Na ďalší deň došla do zamestnania žalobkyne, kde
žalobkyňu informovala účtovníčka, že jej budú zrážať dlžnú sumu zo mzdy a to po 65,27 eur mesačne,
pričom jej bolo zrazené z platu asi šesťkrát po 64,27 eur. Žalobkyňa uviedla, že nevedela o tom, aby

podpisovala dohodu o zrážkach zo mzdy. V ostatnom zotrvala na skutočnostiach uvedených v žalobe.

Po takto vykonanom dokazovaní, súd rozsudkom zo dňa 22.10.2013 určil, že zmluva po revolvingovom
úvere uzavretá medzi účastníkmi konania č. zmluvy 83 000 42 431 je v časti ročnej úrokovej sadzby
úveru, 70% neplatná. Žalobu, čo do zvyšku zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa vychádza z
použitia nesprávneho ustanovenia zákona na posudzovanú vec, dôsledkom čoho sú nesprávne tak
skutkové ako aj právne závery. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku zmeniť,

žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.

Žalobkyňa odvolaním napadla výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a nepriznaní náhrady
trov konania. Uviedla, že jej neskúsenosť a nevedomosť žalovaný využil pri podpisovaní rozhodcovskej
zmluvy, ktorá bola vopred naformulovaná žalovaným a bola jej podsunutá na podpis bez toho, aby bola

dôsledne poučená o jej význame a dôsledkoch. Upozornila na geografický faktor v zmysle judikatúry
Súdneho dvora C-240/98, C-244/98 Oceano Grupo Editorial, kedy neprimeraná vzdialenosť od miesta
rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu
k uplatňovaniu práva. Ďalej poukázala aj na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ana rozsudky Európskeho Súdneho dvora C-240/98, Oceano Grupo Editrial

SA a Rocio Murciano Quintero, z ktorých vyplýva obligatórnosť zásahu súdu pri nekalej podmienke aj v
prípade, ak na to primeraný spotrebiteľ nepoukáže. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch
rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, priznal žalobkyni náhradu trov konania, alternatívne navrhla rozsudok
v jeho napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 13.8.2014 sp.zn. 3Co/70/2014 potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o určení, že zmluva o revolvingovom úvere je v časti úrokovej sadzby 70% neplatná
a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti, súd žalobu zamietol a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Po tomto súd vykonal ďalšie dokazovanie a to oboznámením sa s odvolaním žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 22.10.2013 na čl. 106, odvolaním žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 22.10.2013 na čl. 107-108, vyjadrením zást. žalovaného na
čl. 136-137.

Ďalejsúddoplnildokazovanieopätovnýmvýsluchomžalobkyne,ktoráuviedla,žetrvánapodanejžalobe
v celom rozsahu a žiada, aby tejto žalobe súd vyhovel.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zást. žalovaného sa pojednávania dňa 4.11.2014 nezúčastnil
s tým, že zaslal súdu vyjadrenie zo dňa 3.11.2014 s tým, že súhlasí, aby sa vec prejednala v jeho

neprítomnosti. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti zást. žalovaného.

Vo vyjadrení zo dňa 3.11.2014 zást. žalovaného uviedol, že individuálnosť právneho úkonu, ktorým je
rozhodcovská zmluva, vyplýva nielen zo stránky formálnej, ale aj materiálnej. Rozhodcovská zmluvanemusela vôbec vzniknúť, alebo trvať a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom
úvere. Zást. žalovaného poukázal na rozhodnutia, ktoré vydali súdy v podobnej veci s tým, že zdôraznil,
že v danom prípade bola daná možnosť žalobkyni ako spotrebiteľovi, slobodne sa rozhodnúť, či

sa podriadi rozhodcovskému konaniu alebo, aby v určenej lehote po uzavretí zmluvy, jednostranne
vypovedala rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahla jej zrušenie. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
založená na domnienke neprijateľnosti danej dohody, je mylná a v rozpore so skutkovým stavom veci
a tiež relevantnou právnou úpravou, preto zást. žalovaného žiadal žalobu zamietnuť a priznať trovy
konania.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1200

eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 64,29 eur. Celková čiastka úveru
tak predstavovala sumu 2.700,18 eur pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70%. Súčasťou zmluvy boli aj
Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré
vymedzujú vzťahy medzi odporcom ako veriteľom na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, ktoré
vznikli v súvislosti s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvyuzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, ako aj dokazovanie, ktoré vykonal súd po zrušení rozsudku zo
dňa 22.10.2013, súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné celú vec vyhodnotiť tak, že
pokiaľ sa týka zmluvného vzťahu žalobkyňa a žalovaného, tak v danom prípade ide o neprimeranosť
zmluvných podmienok, použitie nekalej obchodnej praktiky žalovaného spočívajúcej v používaní takmer

nečitateľného textu uvedeného v rozhodcovskej zmluve. Táto rozhodcovská zmluva, ktorá je predmetom
tohto konania bola vopred naformulovaná a žalobkyni podsunutá na podpis, bez toho, aby žalobkyňa
bola dôsledne poučená o jej význame a dôsledkoch. Takto je vo zmluvnom vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným, rozhodcovská doložka absolútne neplatná / ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka/.
Z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa síce podpísala tzv. rozhodcovskú doložku, avšak bez toho, aby

rozumela o čo ide, bez toho, aby bola náležite poučená o rozhodcovskom konaní.

Neobstojínámietkažalovaného,žežalobkyňaakospotrebiteľmalamožnosťamalavedieť,čopodpisuje,
pretože žalovaný ako veriteľ konal v rozpore s dobrými mravmi s tým, že v čase podpisovania
rozhodcovskej zmluvy žalobkyňou, mu muselo byť známe, že žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o

tom, čo vlastne rozhodcovské konanie je a čo z toho vyplýva, keď uzavrie rozhodcovskú zmluvu.
Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, pokiaľ sa týka
rozhodcovského konania, nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľom, individuálne dojednaná a žalobkyňa
prakticky nemala na výber, v prípade, že chcela, aby jej žalovaný poskytol úver, len rozhodcovskú
zmluvu vopred naformulovanú, podpísať. Nemala žiadnu možnosť ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej

zmluvy v tom smere, že by ju mohla buď prijať, alebo odmietnuť. Na príprave rozhodcovskej zmluvy,
žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala a toto samo o sebe spochybňuje tvrdenie žalovaného, že
ide o individuálny návrh žalobkyne na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

Ako to vyplýva z rozhodcovskej zmluvy /čl. 9 v spise/, v danom prípade skutočne išlo o pretlačený

formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah zmluvy. Z obsahu
spisu, ako aj zo samotného výsluchu žalobkyne je zrejmé, že žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil
žalobkyni význam rozhodcovskej zmluvy, resp. nevysvetlil žalobkyni, čo je to rozhodcovské konanie a
vysvetlil jej pravidlá tohto rozhodcovského konania, preto na základe týchto skutočností, súd žalobe
žalobkyne vyhovel a určil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi tohto konania, je

neplatná.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni náhradu trov konania,
nakoľko žalobkyňa mala v konaní plný úspech s tým, že trovy konania jej priznal ako trovy právneho
zastupovania v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ vyhláš. č. 655/2014 Z.z. takto: prevzatie a príprava

zastúpenia 15.1.2013 - 60,07 eur + 20% DPH = 72,08 eur, návrh zo dňa 15.1.2013 - 60,07 eur + 20%
DPH = 72,08 eur, pojednávanie dňa 22.10.2013 - 60,07 eur + 20% DPH = 72,08 eur, odvolanie zo dňa
11.2.2014 - 61,87 eur + 20% DPH = 74,24 eur, pojednávanie dňa 4.11.2014 - 61,87eur + 20% DPH
= 74,24 eur spolu 364,72 eur, režijný paušál - 3x / 7,81 eur + 20% DPH/ + 2x / 8,04 eur + 20% DPH/
= 47,40 eur, cestovné náklady - 22.10.2013 / Prešov - Vranov n.T. a späť - 93,8 km/, použitie vozidla

Audi Q5, ev. č. A. XXX I. z Prešova do Vranova n.T. a späť, 93,8 km, pri spotrebe 6,1 1/100 km, pri cene
nafty 1.386 eur/1 - 0,1830 + / 6,1 x 1.386 x 0,01/ x 93,8 = 25,09 eur, 4.11.2014 / Prešov - Vranov n.T.
a späť - 93,8 km/, použitie vozidla Audi Q5, ev. č. PO 094 EM z Prešova do Vranova n.T. a späť, 93,8
km, pri spotrebe 6,1 1/100 km, pri cene nafty 1.293 eur/1 - 0,1830 + / 6,1 x 1.293 x 0,01/ x 93,8 = 24,56
eur, spolu cestovné náklady = 49,65 eur, náhrada za stratu času: 22.10.2013 / Prešov - Vranov n.T. -

Prešov/ - 4x / 13,01 eur + 20% DPH/ - 62,44 eur, 4.11.2014 / Prešov - Vranov n.T. - Prešov/ - 4x / 13,40
eur + 20% DPH/ - 64,32 eur, spolu = 126,76 eur. Spolu trovy právneho zastupovania, ktoré priznal súd
žalobkyni ako trovy konania predstavujú sumu 588,53 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.