Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sp/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200974
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava - katastrálny
odbor, Jarná č. 2, Rožňava, za účasti E. O., W. L. Č.. XX, W., v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 1162-OR zo dňa 25.06.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 1162-OR zo dňa 25.06.2014.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 1162-OR zo dňa 25.06.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona
NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 135/2014-ŠTE uzavretej dňa 11.04.2014
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a E. O. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).

Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie W.A., E. W., okres Rožňava, na ktorých podiel o veľkosti 1/1 vlastní záložca, a to
zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 na pozemku parcelného čísla XXX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 49 m2 na pozemku parcelného čísla XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
107 m2 na pozemku parcelného čísla XXX, záhrady o výmere 678 m2 na pozemku parcelného čísla
XXX a rodinný dom, súpisné číslo 49, na pozemku parcelného čísla XXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 27.05.2014 bol podaný návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č.
135/2014-ŠTEuzavretejdňa11.04.2014medzinavrhovateľkouakozáložnýmveriteľomaúčastníkomE.
O.akozáložcomzastúpenýmnazákladedohodyosplnomocneníProHelp-združenieobčianskoprávnej
pomoci v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom. Z čl. II. záložnej zmluvy vyplýva, že
predmetné nehnuteľnosti majú slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 705500568 zo dňa 13.09.2012 uzavretej

medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie
istiny vo výške 300,- eur spolu s jej príslušenstvom, od omeškania až do zaplatenia. Záložnú zmluvu za
záložcu uzatvorilo na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom. Odporca uviedol, že dohoda o splnomocneníuzatvorená medzi splnomocniteľom E. O. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomocijeabsolútneneplatnáprerozporzáujmov.Zástupcasplnomocniteľaakodlžníkamalhájiťzáujem
dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a

v záložnej zmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva
v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Neplatnosť právneho úkonu vidí odporca aj
v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače, kde je splnomocnenec už
dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Je tu pochybnosť
o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným

veriteľom a je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa. Záujem zástupcu je rozpore so
záujmami zastúpeného, čo je v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné. Z obsahu
dohody o splnomocnení ďalej nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť
splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má podľa dohody
obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Záložná zmluva
je absolútne neplatná aj z dôvodu nerešpektovania vyváženosti medzi predmetom úverovej zmluvy a

predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote než
je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Tým sa výrazne zasahuje do práv povinného, čo je v
rozpore s dobrými mravmi, a preto je záložná zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný
právny úkon. Pre uvedený rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, pre neurčitosť
právneho úkonu dohody o splnomocnení a z dôvodu, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom

úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, je záložná zmluva neplatný právny úkon, preto odporca
návrh na vklad záložného práva zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 18.07.2014, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že

dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila
s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za
dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa

a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať,
nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym
úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho
zmluvnej dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,

určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Ďalej uviedla, že
nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Správny
orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva
pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods.

6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 13.08.2014 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 20.10.2014 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 13.10.2014 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu

nebol prítomný odporca ani účastník konania E.H. O., u ktorých bolo vykázané doručenie predvolania
na pojednávanie dňom 26.09.2014, pričom svoju neúčasť neospravedlnili. Súd v súlade s § 250g ods. 2
O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom E. O. zmluvu o
úvere č. 705500568 zo dňa 13.09.2012. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 19.12.2012
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava

na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
E. O. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako

splnomocnencom.

Dňa 11.04.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 135/2014-ŠTE medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú

na základe zmluvy o úvere č. 705500568 zo dňa 13.09.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu

z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom E. O. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohodao splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba

splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba
teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú

zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy

v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca ani účastník
konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.