Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4P/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205185
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3614205185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal.

S. S., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa matky S.. S. S., nar. X.X.XXXX, bytom K.N.D., A.. N. XXX/XX a otca neurčeného,
na návrh navrhovateľa D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, o úpravu styku s maloletým, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na úpravu styku s mal. S. S., nar. XX.X.XXXX zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha úpravy styku s maloletým S. S., nar. XX.X.XXXX tak, že
bude oprávnený sa s dieťaťom stretávať každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10:00 hod do 17:00
hod, každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod do 17:00 hod, každú stredu v mesiaci v čase

od 16:00 hod do 17:00 hod, dňa 23.7. v každom roku v čase od 13:00 hod do 17:00 hod, dňa 18.4.
v každom roku v čase od 13:00 hod do 17:00 hod, Veľkonočnú nedeľu v čase od 10:00 hod do 17:00
hod, počas vianočných sviatkov dňa 25.12., 27.12., 30.12. v čase od 10:00 hod do 17:00 hod, počas
letnej dovolenky v rozsahu 1 týždňa po dohovore s matkou, kedy ju písomne 15 dní vopred upovedomí o
čerpaní dovolenky. Matka je povinná dieťa na styk s ním pripraviť a tento mu umožniť a on je oprávnený
si dieťa v súdom určený čas pred bytom matky prevziať a povinný po uplynutí doby styku na tom istom
mieste matke odovzdať. Návrh odôvodnil tým, že je otcom maloletého S.. S jeho matkou nie sú manželia,
dieťa pochádza z družského pomeru. Nežijú v spoločnej domácnosti. Matka dieťaťa mu prestala styk s

dieťaťom umožňovať a on má záujem na jeho výchove, preto sa domáha úpravy styku.

Matka maloletého S. v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že ho považuje za nedôvodný, pretože
navrhovateľ nie je uvedený v rodnom liste maloletého ako jeho otec.

Kolízny opatrovník maloletého k návrhu uviedol, že vzhľadom k tomu, že dosiaľ nebolo určené otcovstvo
k maloletému dieťaťu, odporúčajú konanie vo veci podaného návrhu vo veci úpravy styku prerušiť do
doby určenia otcovstva voči maloletému S..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky maloletého, kolízneho opatrovníka,
oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu na začatie konania, vyjadrenia matky, overenej kópie

rodného listu, správy OcÚ N., správy ÚPSVaR v Partizánskom, správy MsÚ Partizánske a zistil, že
maloletý S. S. je dieťaťom matky S.. S. S.j a neurčeného otca. Maloletý je v osobnej starostlivosti matky,
ktorá je na rodičovskej dovolenke.Navrhovateľ je podľa jeho vyjadrenia biologickým otcom maloletého S.. Je nezamestnaný, evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie. Býva v 1-izbovom rodinnom dome, kde má náklady na plyn v sume 40
€ mesačne, na elektrickú energiu v sume 30 € mesačne, daň a komunálny odpad v sume 50 € ročne a

vodu v sume 20 € mesačne. S matkou maloletého nebýva v spoločnej domácnosti, ich spolužitie bolo
ukončené krátko po narodení maloletého. V obci Skačany má na verejnosti dobré vystupovanie, komisia
ochrany verejného priadku neriešila žiaden jeho priestupok.

Matka maloletého je zamestnaná u zamestnávateľa Pfizer Luxembourg Sarl Bratislava, toho času je na
rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok 203,20 € mesačne a prídavok na dieťa 23,52 €

mesačne. Spolu s maloletým býva v 3-izbovom byte, kde uhrádza výdavky spojené s bývaním v celkovej
sume 200 € mesačne. Platí poistku spoločnú pre seba i maloletého v sume 45 € mesačne. Podmienky
na bývanie má vyhovujúce, o maloletého sa stará sama. Na verejnosti vystupuje pokojne, so svojím
okolím konflikty nemá.

Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že on otcovstvo nepoprel a ani matka dieťaťa nepoprela, že by on bol
otcom. Počas dvoch rokov života maloletého s ním trávil čas, v súčasnosti mu matka maloletého bráni

v styku s ním. S matkou maloletého má spory, dochádza medzi nimi ku konfliktom. Podľa neho dieťa
nosí obnosené veci, čo on povedal matke a potom mu matka začala styk s maloletým obmedzovať. S
maloletým má dobrý vzťah, v súčasnosti s ním nebol 4 mesiace. Matka sa vyhráža jemu a jeho matke,
že maloletého vidieť nebudú a krivo ho obviňuje. Jeho matka počas jeho vzťahu s matkou maloletého
varila, pretože matka maloletého variť nevie. Variť začala až pod vplyvom ÚPSVaR, lebo on sa tam bol

sťažovať, že dieťa našiel pod vplyvom liekov v meste. On chce byť so svojím dieťaťom, pretože mu na
ňom záleží. On a jeho rodina ho ľúbia.

Z výpovede matky maloletého vyplýva, že je prekvapená, že sa navrhovateľ domáha otcovstva, keď
odmietol byť zapísaný do rodného listu maloletého po narodení dieťaťa. Odmietol ísť na matriku. Ona mu
nebránila v styku s maloletým, ale navrhovateľ je konfliktný, výbušný, uráža ju, vulgárne sa vyjadruje,

aj pred dieťaťom. Udala ho na polícii za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Nikdy v spoločnej
domácnostinebývali,bolivovzťahu,ktorýponarodenímaloletéhoudržiavalilenkvôlimaloletémusynovi.
V spoločnej domácnosti nebývali , nikdy jej neprispieval na bývanie, navrhovateľ k nej len prišiel prespať.
Na maloletého jej nedával peniaze. Mal pripomienky voči tomu, čo robila, osočoval ju, vulgárne jej
nadával aj pred cudzími ľuďmi, pred susedmi a známymi. Otázku otcovstva k maloletému už potom

neriešili. Navrhovateľ sa mohol s maloletým stretávať hocikedy, kedy chcel . Keď ju ohováral už aj pred
maloletým, tak povedala, že to jednoducho robiť nebude, pretože umelo vyvoláva konflikty. Navrhovateľ
saneprístojnesprávapreddieťaťom,čonadieťanegatívnevplýva.Pretosamuonasmaloletýmvyhýba.
Navrhovateľ poslal na ňu sociálku, že sa o dieťa nestará a dáva mu antidepresíva. Ona sa o maloletého
stará najlepšie ako vie, tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. Nie je pravda ani to, že by bránila styku

matky navrhovateľa s maloletým. Iba jej styk s ním obmedzuje, aby maloletého nemohla zobrať na
prechádzku a stretnúť sa pri tom s navrhovateľom. Styk maloletého s navrhovateľom nie je prípustný
kvôli povahe navrhovateľa. Navrhuje upraviť styk každú párnu stredu od 13:30 do 18:30 hod a každú
nepárnu sobotu od 10:00 do 12:00 hod a to z dôvodu povahy navrhovateľa. Dieťa je malé a ešte ho
kojí, má svoj režim. Navrhovateľ má doma nevhodné podmienky pre dieťa, má strach, aby ho prevážal

v aute, pretože zapríčinil dve autonehody. Nie je pravda, že syn chodí v deravom a špinavom oblečení
a že ona nevie variť. Variť nemala dôvod, pretože keď sa starala o svojich rodičov, tak sa tam aj najedla.
Navrhovateľ chodil domov o 22.00 hod.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov D. Q. a I. Q., pretože to z hľadiska predmetu konania
nebolo potrebné. Súd vykonané dokazovanie považuje za dostatočné na to, aby mohol vo veci

rozhodnúť a výsluch svedkov by už nemohol priniesť žiadne ďalšie relevantné informácie potrebné pre
rozhodnutie súdu.

Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a)sústavnáadôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti

majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 82 ods. 1 zákona o rodine matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.

Podľa § 84 zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto

zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 90 zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa
nie je možné vyhovieť a preto návrh zamietol. Rozhodol tak z toho dôvodu, že otcovstvo navrhovateľa
k maloletému S. S. nebolo doteraz určené žiadnym zo spôsobov podľa zákona o rodine. Rodičovské
práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému preto vykonáva len matka. Ak aj navrhovateľ je biologickým
otcom maloletého, z právneho hľadiska je možné ho za otca maloletého považovať len v tom prípade,

ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu oboch rodičov o jeho otcovstve alebo ak otcovstvo určí na návrh
domnelého otca, matky alebo dieťaťa súd. Kým otcovstvo navrhovateľa k maloletému nie je určené,
nemá navrhovateľ vo vzťahu k maloletému žiadne rodičovské práva.

Súd nemohol konanie prerušiť do doby určenia otcovstva voči maloletému, ako to navrhoval kolízny
opatrovník, pretože žiadny návrh na určenie otcovstva k maloletému na súde podaný nebol. Ak by aj

bol podaný návrh na určenie otcovstva, s konaním o takomto návrhu je zo zákona spojené aj konanie
o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Styk otca s maloletým by bol teda upravený
v konaní o určenie otcovstva.

Z uvedených dôvodov súd návrh na úpravu styku navrhovateľa s maloletým zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa
§ 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).