Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Saz/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200610
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľky:

1./ K. B., nar. XX.X.XXXX, v C. C., provincia F., B., afganskej štátnej príslušnosti, R. národnosti, P.
vierovyznania - K. vetvy, vydatá, bez dokladu totožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste E.,
mestská časť E. D., mestská štvrť P. D., ulica B. Z., B., v mene svojom a ako zákonný zástupca v mene
svojich maloletých detí: 2./ C. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, v E., P., 3./ C. Z. Z., nar. XX.X.XXXX, v E., P., 4./ B.
Z. Z., nar. XX.X.XXXX, v E.B.M.Ž., P.H., všetci toho času s miestom pobytu S. R.C. X. H. N., Slovenská
republika (ďalej len „SR"), právne zastúpená: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01
Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6,

812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-14-21/PO-Ž-2014 zo dňa 11.4.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-14-21/PO-Ž-2014 zo dňa 11.4.2014 v časti
o neudelení azylu.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-14-21/PO-Ž-2014 zo dňa 11.4.2014 odporca podľa ustanovenia §
13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľke a súčasne podľa ustanovenia § 13a
a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol jej doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca v odôvodnení uviedol, že navrhovateľka spolu so svojimi maloletými deťmi bola v zmysle
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „Dublinské nariadenie“) vrátená
z územia Rakúska z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Navrhovateľka podľa
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu prvýkrát požiadala aj v mene svojich detí o udelenie
azylu na území SR dňa 31.8.2013 pred pracovníkmi oddelenia azylu PZ Humenné, z dôvodu obavy o
svoj život a zdravie, lebo v domovskej krajine jej hrozí nebezpečenstvo. Po premiestnení do S. R. X. H.
N. zo T. R. D., navrhovateľka dňa 07.10.2013 svojvoľne odišla s deťmi. Odporca z toho dôvodu zastavil

konanievedenépodČAS:MU-406-14/PO-Ž-2013podľaustanovenia§19ods.1písm.f/zákonaoazyle.

Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s navrhovateľkou bol vykonaný pohovor za účelom
zdôvodnenia jej súčasnej žiadosti o azyl. V rámci pohovoru navrhovateľka uviedla, že nebola členkou
žiadnej politickej strany, hnutia, ani organizácie. Z E. v roku 2000 odišla spolu s celou rodinou do P., do
mesta E., kde žili niekoľko rokov. Okrem zlej bezpečnostnej situácie v B., navrhovateľku k tomu viedliaj zlé ekonomické podmienky na život. Ako dôvody žiadosti o udelenie azylu navrhovateľka uviedla aj
to, že chceli zabezpečiť pre svoje deti lepšiu budúcnosť (dostatočnú zdravotnú starostlivosť a prístup
k vzdelaniu), čo v P. nebolo možné. Okrem toho mal manžel navrhovateľky aj pozemkové spory so

svojim bratrancom. Odporca uviedol, že navrhovateľka a jej manžel mali záujem pôvodne vycestovať do
H. alebo Q.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľka cestovala na
základe falošných dokladov letecky z mesta Z. do mesta C. a odtiaľ rôznymi cestovnými prostriedkami
až kým ich nezadržala slovenská polícia.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené

navrhovateľkoubolipočaskonaniaobjektívnevyhodnotené,komplexneposúdenéažiadosťindividuálne
preskúmavaná v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu
„utečenec“ zo dňa 4.3.1996. Z výpovede navrhovateľky odporca vyvodil, že navrhovateľka objektívne
nečelila žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov nakoľko nevyvíjala žiadnu činnosť, pre
ktorú by jej hrozila perzekúcia. Odporca vylúčil prenasledovanie štátnymi orgánmi na základe toho, že
navrhovateľka počas konania uviedla, že v krajine pôvodu nemala žiadne problémy s políciou, armádou,

či inými oficiálnymi orgánmi v krajine pôvodu. Odporca vylúčil aj prenasledovanie politickými stranami, či
hnutiami, pretože navrhovateľka nebola členom žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie. Odporca
ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že údajné pozemkové spory manžela navrhovateľky s jeho
bratrancom sa ju vôbec netýkali, veď v tom čase sa nachádzala v Iráne. Počas pohovoru navrhovateľka
uviedla, že nikdy sa jej nič v B. nastalo a v prípade návratu do B. sa obáva o svoj život, ako aj o životy

svojich detí kvôli pretrvávajúcim nepokojom.

Podľa odporcu obava, ako určitá pocitová kategória jedinca, sama o sebe nepostačuje pre udelenie
azylu a v konaní sa musí preukázať, že obava je opodstatnená, a že ide o obavu z prenasledovania z
dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Odporca, vychádzajúc zo Ženevskej konvencie z roku 1951,
mal za to, že navrhovateľka vycestovala spoločne s manželom a maloletými deťmi za vidinou lepšej

budúcnosti a zabezpečenia lepších životných podmienok svojich detí.

K opusteniu B. navrhovateľkou výlučne z dôvodu nepriaznivej všeobecnej situácie odporca dodal, že
táto sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu, lebo sú tým dotknutí všetci obyvatelia
tejto krajiny, a preto tento dôvod nie je možné považovať za prenasledovanie.

Odporcavnapadnutomrozhodnutímalzato,ženavrhovateľkesrodinoubolavP.dlhodoboposkytovaná

dostatočná starostlivosť ako aj forma ochrany, vzhľadom na skutočnosť, že žili v P. vyše desať rokov.

Z dostupných informácií odporca zistil, že v B. je dostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti. Podľa
odporcu sektor zdravotnej starostlivosti dosiahol značný pokrok v snahách o zníženie dojčenskej
úmrtnosti a taktiež sa poskytuje asi 65 % populácie aspoň základný prístup k zdravotnej starostlivosti.
Odporca menoval niekoľko (aj medzinárodných) nemocníc v krajine pôvodu navrhovateľky. Ako uviedol

odporca, v E.C. má (okrem iných) sídlo aj E. lekárska univerzita, ktorá má oddelenia špecializujúce sa
na srdcovo-cievne a pľúcne ochorenia. Dôvody navrhovateľky ohľadne zdravotnej starostlivosti jej detí
odporca do určitej miery vyhodnotil ako účelové z dôvodu, že by nemohla mať vedomosť o zdravotných
problémoch svojich detí, keby im nebola poskytovaná aspoň základná starostlivosť v P.. Ďalej odporca v
napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka neprejavila záujem ani snahu liečenia svojich detí na

území SR, práve naopak, po prvej žiadosti o azyl vycestovali do Q.. Na základe rozhodnutia lekára je v
nevyhnutných prípadoch poskytovaná okrem neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj osobitná zdravotná
starostlivosť v azylových zariadeniach.

Za nedôveryhodné vyhodnotil odporca aj navrhovateľkou uvedené skutočnosti, že jej deti sa
nemohli vzdelávať a preto z P. vycestovali, pretože navrhovateľka nezabezpečila a nevyužila výhody

poskytovanéSR,spočívajúcevposkytovanívzdelávanianazákladnejalebostrednejškolezarovnakých
podmienok ako občanom SR. Sama navrhovateľka potvrdila účelovosť svojej žiadosti, keď počas
pohovoru niekoľkokrát vyhlásila, že by o azyl nežiadala, keby nebola zadržaná policajnou hliadkou avrátená z Q., kde by bola najspokojnejšia. Podľa názoru odporcu navrhovateľka opustila P., ako aj B.
výlučne z ekonomických dôvodov.

Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľky neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil

podmienkypreposkytnutiedoplnkovejochranyazdôvodu,ženiejemožnévylúčiť,žebynebolohrozený
jej život alebo nedotknuteľnosť jej osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo
vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, poskytol navrhovateľke doplnkovú ochranu na dobu jedného roka
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Na záver odporca uviedol, že pred vydaním rozhodnutia po oboznámení s kompletným spisovým
materiálom sa vyjadrila právna poradkyňa Obce Q., ktorá bola splnomocnená navrhovateľkou. V

stanovisku uviedla, že navrhovateľka opustila krajinu pôvodu kvôli zlej bezpečnostnej situácii. V P.
nemali prístup k zamestnaniu, ani k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Maloleté deti navrhovateľky
majú vážne zdravotné problémy, pričom k ich psychickej a fyzickej pohode neprispieva ani neustále
sa sťahovanie. Otázne je, či by im po návrate do krajiny pôvodu bola poskytnutá adekvátna zdravotná
starostlivosť. Na toto stanovisko odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka ani raz

neuviedla, že by nemala prístup k zamestnaniu, v žiadosti uviedla, že bola domácou. Podľa odporcu
k psychickej a fyzickej nepohode deti vystavili samotní rodičia. V B. je dostupná základná zdravotná
starostlivosť a poskytnutím doplnkovej ochrany na území SR deti budú mať zabezpečenú náležitú
zdravotnú starostlivosť, prístup k vzdelaniu a rodičia prístup aj k zamestnaniu.

Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o neudelení azylu podala navrhovateľka, prostredníctvom svojej

splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok, v ktorom uviedla že o udelenie azylu na území SR
žiadala po druhýkrát. Po prvej žiadosti o azyl dňa 31.8.2013 navrhovateľka opustila azylové zariadenie
a následne bolo konanie o udelenie azylu právoplatne zastavené dňa 19.11.2013.

Navrhovateľka svoj opravný prostriedok odôvodňovala tým, že zistenie skutkového stavu je
nedostačujúcenaposúdenieveciarozhodnutieodporcujepostihnutéinouvadou,ktorámohlamaťvplyv

na zákonnosť rozhodnutia. Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku pred tým, ako pristúpila ku
konkretizácii dôvodov opravného prostriedku, uviedla svoj stručný profil.

V opravnom prostriedku navrhovateľka po citovaní ustanovení zákona o azyle, Správneho poriadku
a operatívnej príručky UNHCR na posúdenie žiadostí o azyl žiadateľov pochádzajúcich z B., k
nedostatočnému zisteniu skutkového stavu uviedla, že odporca sa nedostatočne zaoberal prípadom

navrhovateľky a jej detí, a to z nasledovných dôvodov:

- absencia skúmania zdravotného stavu maloletých detí a postavenia žien,

- postavenie národnostných menšín,

- zváženie humanitného azylu.

Podľa navrhovateľky si odporca mal zaobstarať lekárske správy, ktoré by preukázali zdravotný stav detí

a až na ich základe mal posudzovať úroveň zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu. Navrhovateľka
uviedla, že výslovne o hrozbách prenasledovania z dôvodu, že je žena a príslušníčka menšinovej
národnosti pred odporcom nehovorila, ale odporcovi by mali byť známe aj skutočnosti o násilí páchanom
na ženách v krajine pôvodu. Namietala, že odporca sa nevenoval otázkam postavenia žien a maloletých
detí a hrozbám, ktorým by v prípade návratu mohli byť vystavené. Poukázala pritom na správu

UNHCR Eligibility Guidelines for Assesing the International Protection Needs of Asylum-Seekers from
Afghanistan z 6.8.2013, dostupné na http://www.ecoi.net/file upload/90 1375862717 2013-08-06-unhcr-
afghanistan-eligibility-guidelines.pdf, str.48 (ďalej len „správa UNHCR“).

Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku namietala, že sa odporca nezaoberal postavením
národnostných menšín, a to aj napriek tomu, že v B. pretrváva silná etnická diverzifikácia s potláčanímmenšín. V tomto ohľade navrhovateľka poukázala na správu UNHCR, podľa ktorého je B. treťou
najnebezpečnejšou krajinou na svete pre etnické menšiny, najmä z dôvodu cielených útokov voči
jednotlivcom z dôvodu etnicity alebo náboženstva. Index odkazuje na menšiny príslušníkov národnosti

D., S., R., V., R. B. C. (správa UNHCR str. 66 a 70). Vzhľadom na to by mala byť poskytnutá
medzinárodná ochrana na základe ich národnosti alebo etnického pôvodu. Z tohto dôvodu podľa
navrhovateľky mal odporca postupovať v súlade s týmto odporúčaním.

Inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci, navrhovateľka videla v
nezaoberaní sa prípadným humanitným azylom, pre udelenie ktorého boli dôvody navrhovateľkou počas

konania tvrdené. Tento nedostatok v odôvodnení rozhodnutia odporcu navrhovateľka vyvodzovala aj zo
záveru Najvyššieho súdu SR, vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. 1Sžo/124/2005 zo dňa 23.1.2007.

Navrhovateľka na záver žiadala, aby jej opravný prostriedok a opravný prostriedok jej manžela bol
posudzovaný spoločne a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Odporca svojim podaním zo dňa 30.06.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku
navrhovateľky. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že po

podaní opravného prostriedku opätovne preskúmal žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu a dospel
k názoru, že odporca rozhodol vecne správne, pričom vychádzal hlavne z výpovede navrhovateľky, z
objektívnezistenýchskutočností,akoajzpredchádzajúcehoazylovéhokonania.Kotázkeudeleniaazylu
z humanitných dôvodov odporca uviedol, že žiadateľka o azyl nemá právny nárok na udelenie azylu
a či odporca udelí alebo neudelí azyl z uvedeného dôvodu závisí iba od správneho uváženia. Odporca

navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa
ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len
O.s.p.) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia

ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
potvrdiť ako vecne správne.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina
základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika
viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľke bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu
v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľka žiadosť o udelenie azylu zdôvodnila v Dotazníku žiadateľa o
udelenie azylu zo dňa 21.01.2014 štyrmi skutočnosťami: vojenským nepokojom v krajine pôvodu (zlá

bezpečnostná situácia), zdravotnými problémami a vzdelávaním svojich detí, osobnými problémami jej
manžela s jeho bratrancom a zlou ekonomickou situáciou, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť
a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľky aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.l. 56-59
a 65-67 administratívneho spisu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol.
Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne

vyhodnotil výpoveď navrhovateľky vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľke krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu
podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených
v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon
o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov
(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe

- navrhovateľke. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jej hrozby nebol naplnený.
Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľke žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného
postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky
udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo
preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľky o

udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a
Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej
stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľke v zmysle zákona o azyle.

Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľka nesplnila podmienky pre udelenie azylu
v zmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade

sa zjavne jedná o žiadateľku o azyl, ktorá objektívne nečelila žiadnemu prenasledovaniu zo strany
štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľka nečelila ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov.
Tomu nasvedčuje aj samotné tvrdenie navrhovateľky, ktoré prezentovala v správnom konaní, že od
roku 2000 sa zdržiavala s celou svojou rodinou v Iráne, kde rovnako ako v krajine pôvodu nemala
žiadne problémy. Tým sa aj sama ochránila pred prípadnou hrozbou bratranca jej manžela a medzi

prezentovaným dôvodom odchodu navrhovateľky z krajiny pôvodu a podaním žiadosti o azyl uplynulo
časové obdobie, ktoré nie je zanedbateľné.

Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu
javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľky v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako
neopodstatnenéanasvedčujúinýmpohnútkamnavrhovateľkynežtým,ktorésúakodôvodypreudelenie

azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľky
nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle.

V prípade navrhovateľky nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o

postavení utečencov a zo zákona o azyle.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedla ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiťzáver,žebyzdôvoduR.národnostizažívalanejaképroblémyvkrajinepôvodu.Ztohodôvodusa
krajský súd s námietkami navrhovateľky, týkajúcimi sa postavenia národnostných menšín, nestotožňuje.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom

prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keď
v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľke azyl neudelil.K odvolacej námietke, že odporca mal vziať do úvahy aj prítomnosť humanitných dôvodov, vyplývajúcich
zo žiadosti navrhovateľky, krajský súd udáva, že rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných
dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou správneho uváženia správneho orgánu a vo vzťahu k

výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Pokiaľ teda odporca nezistil žiadnu subjektívnu
okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a z toho
dôvodu úvahu k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžo/124/2005 zo dňa 23.01.2007). Napriek tomu odporca venoval náležitú pozornosť skúmaniu
podmienok poskytovania špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre deti navrhovateľky v krajine

pôvodu a za tým účelom si zaobstaral aj potrebné podklady (č.l. 65-66 administratívneho spisu odporcu).
Rovnako sa zaoberal aj stavom prístupu ku vzdelaniu (č.l. 65-66 administratívneho spisu odporcu) a
postavením žien v krajine pôvodu (č.l. 58 administratívneho spisu odporcu).

Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľky ohľadne nedostatočného
zistenia skutkového stavu a postihnutia rozhodnutia inou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia, za dôvodné. Námietky navrhovateľky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom
došiel k záveru, že ten rozsiahle dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil
skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov
pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona

o azyle.

Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne
výhrady, a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne
potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s .p. v spojení s ustanovením

§ 250l ods. 2 O. s .p.. Navrhovateľka a jej splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešné a nemali
preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave

prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).