Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200024
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.

a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu:
HRONKAs.r.o.,Agátova1,Bratislava,IČO:36734896,právnezastúpenýadvokátom:JUDr.JánŠoltés,
Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP
33, Bratislava, za účasti: 1/ Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, Banská Bystrica, 2/ EXIMA, spol. s r.o.,
Lazovná 52, Banská Bystrica, IČO: 31622666, 3/ Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica,
NámestieSNP19,BanskáBystrica,IČO:179086,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaSOUKENÍK
- ŠTRPKA s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK

2899/2011-51/14693 zo dňa 28.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MK 2899/2011-51/14693 zo dňa
28.10.2011vspojenísrozhodnutímPamiatkovéhoúraduSRč.PÚ-11/521-17/4810/Andzodňa7.7.2011
zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 66,- €, titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa trovy právneho zastúpenia vo výške 492,92 €, všetko do 30 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 5.1.2012 sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. MK 2899/2011-51/14693 zo dňa 28.10.2011, ktorým žalovaný zamietol

odvolania žalobcu a účastníkov konania mesta Banská Bystrica, spoločnosti EXIMA s.r.o. a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu Pamiatkového úradu SR č. PÚ-11/521-17/4810/And zo dňa 7.7.2011
potvrdil. V žalobe žalobca uviedol, že Pamiatkový úrad SR prvostupňovým rozhodnutím vyhlásil
ochranné pásmo pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica zriadenej povereníctvom školstva a kultúry
SR a nariadenia vlády 16.118/1955-Leg zo dňa 18.5.1955 vymedzenej nariadením vlády SR č. 108/2004
Z.z. zo dňa 10.2.2004 o pamiatkových rezerváciách Banská Bystrica a Kremnica v zmysle § 16 ods. 2
zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudlo

účinnosť1.3.2004aevidovanejvústrednomzoznamePamiatkovéhofonduSRpodč.10anehnuteľných
národných kultúrnych pamiatok.

Žalobca sa domnieva, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil vzťah
stavebného zákona a zákona o ochrane pamiatkového fondu a následne i vzťah rozhodnutia
Pamiatkového úradu a skôr schválených územných plánov mesta Banská Bystrica a centrálnej mestskej
časti Banská Bystrica. Stavebný zákon a zákon o ochrane pamiatkového fondu nie sú vo vzájomnom
vzťahu lex generalis a lex specialis. V takomto vzťahu sú zákony upravujúce totožnú problematiku,pričom všeobecný zákon ju upravuje v abstraktnejšej všeobecnejšej rovine, ako špeciálny zákon.
Z účelu časti stavebného zákona týkajúcej sa územného plánovania však vyplýva, že tento zákon
nie je všeobecným zákonom voči iným zákonom upravujúcim jednotlivé oblasti dotknuté územným

plánovaním. Stavebný zákon upravuje územné plánovanie, v ktorej príslušné orgány územného
plánovania koordinujú jednotlivé požiadavky v každej z oblastí dotknutých územným plánovaním
s cieľom zabezpečiť ich priemet do príslušnej územno-plánovacej dokumentácie ako komplexného
dokumentu regulujúceho rozvoj určitého územia.

Ustanovenia stavebného zákona (§ 8, 13, 19, 7, 11), z ktorých žalovaný odvodzuje povinnosť

mesta Banská Bystrica, ako orgánu územného plánovania rešpektovať pri príprave územného plánu
podmienky ochrany pamiatkového fondu, nezaväzujú orgán územného plánovania rešpektovať pri
príprave územného plánu podmienky ochrany pamiatkového fondu. Stanovujú povinnosť orgánu
územného plánovania spolupracovať s orgánmi štátnej správy pri príprave územno-plánovacej
dokumentácie. Ustanovenie § 7a ods. 2 ustanovuje povinnosť orgánu územného plánovania využívať
pri územno-plánovacej činnosti okrem iného programy ochrany kultúrneho a historického dedičstva.

Pod pojmom programy ochrany kultúrneho a historického dedičstva žalovaný rozumie, ako to vyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, okrem iného aj rozhodnutia orgánov štátnej správy na úseku
ochrany pamiatkového fondu. Žalobca tvrdí, že územno-plánovacia dokumentácia sa neschvaľuje
napriek ochrane pamiatkového fondu, ale naopak priamo v územno-plánovacej dokumentácii sa táto
ochrana pamiatkového fondu ovplyvňujúca rozvoj územia rieši. Preto podľa žalobcu mal príslušný orgán

v oblasti ochrany pamiatkového fondu chrániť záujmy ochrany pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica
priprípraveúzemnéhoplánumestaBanskáBystricaaúzemnéhoplánucentrálnejmestskejzónyBanská
Bystrica.

Mesto Banská Bystrica vo svojom stanovisku doručenom pamiatkovému úradu trvalo na tom, aby sa
v okrsku č. 22 ochranného pásma rešpektovala územno-plánovacia dokumentácia. Toto stanovisko

pamiatkový úrad nerešpektoval s odôvodnením, že tak nie je povinný urobiť. Žalobca kúpil napadnutým
rozhodnutím dotknuté pozemky za účelom investičnej výstavby v súlade s územným plánom. Hodnota
predmetných stavebných pozemkov je daná predovšetkým možnosťami výstavby na nich. Tie sú
dané limitmi stanovenými územným plánom. Rozhodnutie pamiatkového úradu obmedzuje celkovú
podlažnosť objektov na predmetných pozemkoch na 5 nadzemných podlaží, čím výrazne obmedzuje

možnosť výstavby na predmetných pozemkoch, keďže územný plán zóny umožňuje na predmetných
pozemkoch lokálne výstavbu až do 15 nadzemných podlaží. Týmto obmedzením sa poškodzujú
oprávnené záujmy žalobcu ako vlastníka pozemkov. Žalobca vynaložil v záujme prípravy budúcej stavby
nemalé finančné prostriedky, pričom celú svoju činnosť súvisiacu s prípravou stavby podriadil vtedy
známym limitom daných platnou legislatívou a to najmä územným plánom mesta Banská Bystrica a

územným plánom centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica. Napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím
pamiatkového úradu sa stáva väčšina vynaložených nákladov márnou, čo spôsobuje žalobcovi priame
škody nehovoriac o ďalších škodách spôsobených obmedzeným využitím pozemku v dôsledku limitov
stanovených rozhodnutím pamiatkového úradu.

Žalobca vychádzal pri príprave stavby na dotknutých pozemkoch zahrnutých do ochranného pásma z

princípu právnej istoty, t.j. konal s dôverou v to, že jediným platným a všeobecne záväzným právnym
predpisom stanovujúcim limity výstavby na jeho pozemkoch, je územný plán mesta Banská Bystrica
a územný plán centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica. Žalobca vychádzal z toho, že všetky
zákonom chránené záujmy, ktoré majú vplyv na rozvoj územia a jeho využitie, boli náležitým spôsobom
zohľadnené v uvedených územných plánoch.

Mesto Banská Bystrica 27.3.2008 schválilo všeobecne záväzné nariadenie č. 6/2008, platné od
5.5.2008, ktorým prijalo zmeny územného plánu centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica pod názvom
„Zmeny a doplnky časť Hronské predmestie“, v ktorom prijalo konkrétne limity a regulatívy výstavby
na pozemkoch patriacich žalobcovi. Preto mal žalobca opodstatnené legitímne očakávania týkajúce
sa využitia jeho pozemkov, opierajúce sa o presne a podrobne stanovené podmienky výstavby na

týchto pozemkoch. Do týchto legitímnych očakávaní podľa názoru žalobcu neprimerane zasiahol
Pamiatkový úrad svojim rozhodnutím o vyhlásení ochranného pásma. Žalobca považuje samotnýzásah predmetného rozhodnutia do vlastníckeho práva žalobcu za neprimeraný. Podľa názoru žalobcu
je preskúmavané rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, keďže z neho sa nedá zistiť, či nestačilo
obmedziť maximálnu výšku objektov napríklad 8 nadzemných podlaží alebo 10 nadzemných podlaží.

Účastník konania pri takomto odôvodnení závažného zásahu do práva na majetok nemá možnosť
posúdiť primeranosť konkrétneho limitu (výška objektu) stanoveného rozhodnutím pamiatkového úradu,
keďže nie sú stanovené pravidlá, na základe ktorých pamiatkový úrad rozhodne o konkrétnych
obmedzeniach. Pokiaľ zákon o ochrane pamiatkového fondu umožňuje pamiatkovému úradu takto
svojvoľne zasahovať do práva na majetok bez povinnosti poskytnúť primerané odškodnenie za

obmedzenie práva na majetok, i keď podľa názoru žalobcu o neproporcionálny, t.j. neprimeraný
zásah do práva žalobcu na majetok, ktorý je v rozpore s čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 protokolu 1 k
Európskemu dohovoru o ľudských právach. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalobca
domnieva, že rozhodnutie žalovaného č. MK 2899/2011-51/14693 zo dňa 28.10.2011 ako aj rozhodnutie
Pamiatkového úradu SR č. PÚ-11/521-17/4810/And zo dňa 7.7.2011 sú v rozpore so zákonom, pretože
boli vydané v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou konkrétne územným plánom

mesta Banská Bystrica a územným plánom centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica, napriek tomu,
že požiadavky na ochranu pamiatkového fondu sa majú uplatniť pri príprave územno-plánovacej
dokumentácie. Obmedzenie práva žalobcu na majetok spôsobené uvedenými rozhodnutiami, je
neprimerané a teda v rozpore s čl. 20 ústavy a čl. 1 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských
právach a rozhodnutie Pamiatkového úradu SR zo dňa 7.7.2011, považuje žalobca za nepreskúmateľné

pre nedostatočné odôvodnenie, preto žalobca navrhuje, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 6.3.2012 uvádza, že problematiku záväznosti
územného plánu obce, ktorý je spracovaný v zmysle platných ustanovení stavebného zákona vo vzťahu

kochranepamiatkovéhofonduchránenéhopodľazákonač.49/2002Z.z.oochranepamiatkovéhofondu
naúrovnilegislatívnejúpravy,jepotrebnéchápaťvzmysleprávnehoprincípuplatnéhopreposudzovanie
rozporov medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov lex specialis derogat legi generali. Stavebný
zákon predstavuje predpis všeobecného charakteru, ktorého ustanovenia vzťahujúce sa k ochrane
kultúrneho dedičstva sú spresnené špeciálnym zákonom o ochrane pamiatkového fondu. Na základe

tohtoposúdeniajepodľažalovanéhopotrebnékonštatovať,ževprípaderelevantnéhozdokumentovania
pamiatkovýchhodnôtmôžeprikročiťPamiatkovýúradSRvzmysle§18zákonaoochranepamiatkového
fondu k vyhláseniu ochranného pásma, pretože týmto postupom plní úlohy na úseku špecializovanej
štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu tak, ako mu vyplývajú z platného znenia zákona. Orgány
územného plánovania sú následne povinné rešpektovať právoplatné rozhodnutia Pamiatkového úradu

SR.

Žalovaný má za to, že z ustanovení stavebného zákona vyplýva, že územno-plánovacia dokumentácia
musí rešpektovať podmienky ochrany pamiatkového fondu tak, ako sú ustanovené zákonom o ochrane
pamiatkového fondu a v zmysle tohto zákona vydanými individuálnymi právnymi aktmi, ktorými sú
rozhodnutia správnych orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu. Vyhlásením ochranného pásma

niejevylúčenámožnosťnáslednýchstavebnýchzásahovaaktivítnajehoúzemí.Každátakátočinnosťje
regulovaná ustanovením § 32 zákona o ochrane pamiatkového fondu a podlieha procesu schvaľovania
miestne príslušným Krajským pamiatkovým úradom tak, aby bolo možné dodržať podmienky základnej
ochrany pamiatkového územia v zmysle § 29 zákona o ochrane pamiatkového fondu, ku ktorému
sa vzťahuje ochranné pásmo. Posudzovanie týchto zámerov je individuálny proces, ktorý rešpektuje

osobitné podmienky ochrany ochranného pásma.

V prípade, ak pred vydaním rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma boli vydané iné rozhodnutia
týkajúce sa dotknutej nehnuteľnosti v zmysle ustanovení stavebného zákona, je správny orgán povinný
prihliadaťnadobromyseľnenadobudnutéprávaúčastníkakonaniaprivydávanírozhodnutípodľazákona
o ochrane pamiatkového fondu.Teoretické východiská o derogácii vymedzených oblastí všeobecne upravených stavebným zákonom
vychádzajú teda v prvom rade z požiadaviek stavebného zákona uvedených priamo napríklad z
jeho ustanovení § 7a, 13 ods. 3, na základe ktorých je povinný obstarávateľ územno-plánovacej

dokumentácievtejtozohľadniťpožiadavkyšpecializovanejštátnejsprávyscieľomdosiahnuťjejaktuálny
stav. Súčasne je obstarávateľ územno-plánovacej dokumentácie povinný podľa § 30 ods. 4 stavebného
zákona aktualizovať schválený územný plán každé 4 roky.

Zákon o ochrane pamiatkového fondu určuje, že vlastník národnej kultúrnej pamiatky má právo na
primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona, alebo rozhodnutím

podľa tohto zákona. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva požiadavka na preukázanie ujmy, ktorá
už vznikla a ktorej náhradu si môže vlastník národnej kultúrnej pamiatky uplatňovať u štátnych orgánov
na úseku ochrany pamiatkového fondu. Vlastník kultúrnej pamiatky má teda právo s cieľom dosiahnuť
dobrý stav a primerané využitie kultúrnej pamiatky, požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok
alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky.

Žalobca sa v žalobe odvoláva na hypotetickú škodu bez presného vymedzenia, ktorá vznikla vlastníkovi

pozemku vyhlásením ochranného pásma, pričom pozemok nie je evidovaný ako národná kultúrna
pamiatka. Žalovaný uvádza, že vyhlásením ochranného pásma sa sleduje všeobecný spoločenský
záujem, t.j. ochrana pamiatkového fondu tak, ako je definovaná zákonom, pričom tým nenarušuje
vlastnícke právo ako základné ľudské právo chránené Ústavou SR. K časti, v ktorej sa žalobca odvoláva
na argumenty pôvodného odvolania mesta Banská Bystrica a to konkrétne nerešpektovanie platnej

územno-plánovacej dokumentácie, žalovaný uvádza, že do podmienok ochrany ochranného pásma
stanovených napadnutým rozhodnutím pre okrsky 12A za hornou bránou, 14B park pod pamätníkom
SNP, 16A kalvária, 19 slovenka, 22 zimný štadión, ktorá poukázala na nerešpektovanie výškových
limitov v okrsku 6A, ktoré sú ustanovené územno-plánovacou dokumentáciou mesta Banská Bystrica.
S námietkami účastníkov konania vzťahujúcich sa k dotknutým okrskom ochranného pásma, sa

prvostupňovýsprávnyorgándostatočneadôvodnevysporiadalvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia.
Z hľadiska pamiatkovej ochrany je potrebné, aby novostavby na území v bezprostrednom dotyku s
pamiatkovourezerváciounenarúšaliprostrediepamiatkovejrezervácieanárodnýchkultúrnychpamiatok
a teda boli prispôsobené aj výškovej hladine súvisiacej chránenej štruktúry tak, aby sa nevytvárali
novodobé konkurenčné dominanty potláčajúce hodnotné historické dominanty a nenarušovali charakter

historickej zástavby. Konkrétne v tejto časti územia ochranného pásma sa prihliada na záujem ochrany
lokálnej dominancie kostola sv. Alžbety vo východnej časti K. ako súčasti sústredených pamiatkových
hodnôt pamiatkovej rezervácie.

Nakoľko žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by náležite odôvodňovali nezákonnosť postupu
Ministerstva kultúry SR pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný navrhuje, aby Krajský súd

v Bratislave žalobu zamietol.

III.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 6/2012-44 zo dňa 10.1.2013 boli podľa ust. § 250 ods. 1 OSP
do konania pribratí účastníci správneho konania: 1/ Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, Banská Bystrica,
EXIMA spol. s r.o., Lazovná 52, Banská Bystrica, 3/ Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica,

Námestie SNP 19, Banská Bystrica.

Účastník konania mesto Banská Bystrica vo vyjadrení k žalobe uviedlo, že podľa zákona o ochrane
pamiatkového fondu platí, že pred schválením územno-plánovacej dokumentácie územia si oprávnený
orgán vyžiada stanovisko miestne príslušného pamiatkového úradu, k čomu zo strany mesta Banská
Bystrica došlo. Tento si vyžiadal stanovisko KPÚ, ktoré bolo kladné. V ňom bol stanovený regulatív

15 podlaží, čiže skutočnosť, že prípadné postavené budovy by mohli narúšať výhľad, bola v tom
čase už známa. Obec pred vyhlásením pamiatkovej zóny na vyžiadanie pamiatkového úradu podalastanovisko, v ktorom žiadala o rešpektovanie územno-plánovacej dokumentácie, táto požiadavka však
nebola akceptovaná. Mesto Banská Bystrica ďalej uviedlo, že malo v prípadnej územno-plánovacej
dokumentácii 3 požiadavky, z toho 2 boli akceptované.

Pribratý účastník EXIMA, spol. s r.o. ani Rímsko-katolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica sa k
podanej žalobe nevyjadrili, ani sa nezúčastnili pojednávania.

IV.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného
ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým

sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať rozhodnutie žalovaného č. MK 2899/2011-51/14693
zo dňa 28.10.2011, ktorým Ministerstvo kultúry SR rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiu Pamiatkového

úradu SR č. PÚ 11/521-17/4810/And zo dňa 7.7.2011, ktorým bolo v zmysle ust. § 18 ods. 2 zákona
vyhlásené ochranné pásmo pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica zriadenej povereníctvom školstva
a kultúry SNR č. nariadenia vlády 16.118/1955-leg zo dňa 18.5.1955 vymedzenej nariadením vlády SR
č. 108/2004 Z.z. zo dňa 10.2.2004 o pamiatkových rezerváciách Banská Bystrica a Kremnica v zmysle §
16 ods. 2 zákona, ktoré nadobudlo účinnosť 1.3.2004 a evidovanej v ústrednom zozname Pamiatkového

fondu SR pod č. 10 a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok evidovaných v ústrednom zozname
Pamiatkového fondu SR konkretizovanými vo výroku rozhodnutia tak, že ministerstvo odvolanie, ktoré
podali účastníci konania spoločnosť EXIMA s.r.o., mesto Banská Bystrica a spoločnosť HRONKA s.r.o.
zamietlo a rozhodnutie Pamiatkového úradu SR č. PÚ 11/521-17/4810/And zo dňa 7.7.2011 potvrdilo.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v zmysle

ustanovenia § 26 odst. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov s
poukazom na ustanovenie § 18 ods. 2 Zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v
znení neskorších predpisov doručil verejnou vyhláškou rozhodnutie, ktorým Pamiatkový úrad Slovenskej
republiky (ďalej len „pamiatkový úrad") podľa § 9 ods. 3 zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane
pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 49/2002 Z.z.“) miestne príslušný

správny orgán a podľa § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 49/2002 Z.z. vecne príslušný správny orgán na
úseku ochrany pamiatkového fondu, podľa § 46 a § 43 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Pamiatkový úrad podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. vyhlásil ochranné pásmo Pamiatkovej
rezervácie Banská Bystrica, zriadenej Povereníctvom školstva a kultúry SNR, č. nariadenia vlády

16.11871955-leg. zo dňa 18.5.1955, vymedzenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 108/2004
Z.z. zo dňa 10. februára 2004 o pamiatkových rezerváciách Banská Bystrica a Kremnica v zmysle § 16
ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 1.3.2004 a evidovanej v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu pod č. 10 a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v k.ú. J. J., evidovaných
v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslami:-ÚZPF SR č. XXXXX/X - E. - J. J.ca, ulica I. T., orient, č.X, súp. č. XXX, parc. č. XXXX/X, XXXX/X

.-ÚZPF SR č. XXXXX/X - E. - J., ul. J. T., orient. č. X, súp. č. XXX, parc. č. XXXX

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - E. - J. J.ca, ul. J. T., orient, č. XX, súp. č. XXX, parc. č. XXXX

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - G. -J. J., ul. J. T., orient, č. X, parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX

-ÚZPF SR č. XXXX/X-X; ÚZPF SR č. XXXX/X -T. - T. - J., L., orient, č. X, súp. č. X, parc.č. XXXX,

-ÚZPF SR č. XXXX/X - T., C. - J., L., orient, č. X, súp. č. X, parc. č. XXXX

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - T. (sv. I. L.) - J., ulica G., orient, č.X, súp. č. XXX, parc. č. XXXX

-ÚZPF SR č. XXXX/X - K. (tzv. P. K.) - J., ulica G., orient, č. XX, súp.č. XXX, parc. č. XXXX

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - K. -J., ulica B., orient, č. XX, súp.č. XXX, parc. č. XXXX

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - K. -J. J., ulica B., orient, č. XX, súp. č. XXX, parc. č. XXXX

-ÚZPF SR č. XX/X-X; ÚZPF SR č. XX/X - T. a. v. - J. J., ulica B., orient, č. XX, súp.č. XXX, parc. č. XXXX,
ÚZPF SR č. XX/X - fS. - J., ulica LS., orient, č. XX, súp. č. XXX, parc. č. XXXX, ÚZPF SR č. XX/X - P.
- J. J., ulica B. (L., orient, č. XX, súp. č. XXX, parc. č. XXXX/X (K. T.)

-ÚZPF SR č. XXX/X-X - Q. - BS. - Y. (ÚZPF SR č. 112/1 - T. E. ÚZPF SR č. XXX/X - B.L. N., ÚZPF SR

č. XXX/X-S. Libay, ÚZPF SR č. XXX/X - K. A. X., ÚZPF SR č. XXX/X - J. J., ÚZPF SR č. XXX/X - A. C.,
ÚZPF SR č. XXX/X-V. V. - J., ÚZPF SR č. XXX/X - M. O.) ulica B., orient, č. XX, súp. č. X, parc. č. XXXX

-ÚZPF SR č. XXX/X-X; ÚZPF SR č. XXX/X-súd (sedria) - J. J., ulica D., orient, č. X, súp.č. XXX, parc.
č. XXX; ÚZPF SR t. XXX/X - P. - J. J., ulica D., orient, č. X, súp. č. XXX, parc. č. XXX

-ÚZPF SR XXX/X-X; Ů2PF SR XXi/X - K. (J.), ulica D., orient, č. XX, súp. č. XXX, parc. č. XXX, ÚZPF

SR č. XXX/X - P. - J. J., ulica D.kého, orient, č. XX, súp. č. XXX, par.č. XXX

-ÚZPF SR č. XXX/X-X; ÚZPF SR č. XXX/X -E. - J. J., ulica D. orient, č. XX, súp.č.XXX, pare. č. XXX,
ÚZPF SR č. XXX/X - P. - J. J. (L.), ulica D.ho, orient, č.XX, súp. č. XXX, parc. č. XXX

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - E. - J. J.ca, ulica D., orient, č. XX, súp. č. XXX, parc. č. XXX

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - E. - J. J.ca, ulica D., orient, č. XX, súp. č. XXX, parc. č. XXX

-ÚZPF SR č. XOXXX/X - E. - J. J.ca, ulica D., orient, č. XX -XX, súp. č. XXX, par.č. XXX

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - E., J. J.ca, ul. D. XXX/XX, parc. č. XXX

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - E., J. J.ca, ul. D. XXX/XX, parc. č. XXX/X

-ÚZPF SR č. XXXX/X-X; ÚZPF SR č. XXXX/X - E. (D. D.)- J. J., ulica Y., orient, č. XX, súp. č. XXX, pare.
č. XXX, ÚZPF SR č. XXXX/X - P.

- J. J., ulica Y., orient, č. XX, súp. č. XXX, parc. č. XXX

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - J. (bývalá Okresná nemocenská poisťovňa) - J. J., ulica Y., orient, č. XX: súp.
č. XXX, parc. č. XXXX/X

-ÚZPF SR č XXXXX/X - E. (E.),

J. J., ulica Y., orient, číslo XX, parc. č. XXX

-ÚZPF SR č. XXX/X - K. (G.-G.) - J. J., ulica T., orient, č. X, súp. č. XXX, parc. č. XXX/X-ÚZPF SR č. XXXX/X - Y. - J. J.-., ulica B., orient, č. X, súp. č. XXX, parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX

-ÚZPF SR č. XXXX/X - X., Y. - J. J., O. cesta, orient, č. X, súp. č. X, parc.č. XXX/X

-ÚZPF SR č. XXXXX/X - L. -J. J., ulica V., orient, č. XX, súp. č. XXXX, parc. č. XXXX

-ÚZPF SR č. XXXX - N. a pS. - J. J., ulica V. orient. č. X, súp. č. XXX, parc. č.XXXX

-ÚZPF SR č. XXX/X - O. K. -J. J., ulica O., orient, č. X, súp. č. XXX, parc.č. XXXX

A) vymedzenie územia ochranného pásma

Hranica ochranného pásma (ďalej len „hranica OP") je vyznačená na mapovom podklade, vytvorenom
na základe vektorovej mapy k.ú. J. J., ktorú poskytla Správa katastra Banská Bystrica dňa 16.6.2011

elektronickou poštou.

Pamiatkový úrad podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. vymedzuje hranicu ochranného pásma
pamiatkovej rezervácie a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.

Súčasťou rozhodnutia bola konkretizácia vymedzenia ochranného pásma, súpisom parciel a
vymedzenie podmienok ochrany.

Jedným zo základných podkladov pre vydanie rozhodnutia je Návrh na vyhlásenie ochranného pásma
Pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ďalej len
„Návrh ochranného pásma“) vypracovaný Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a Krajským
pamiatkovým úradom Banská Bystrica v apríli 2011 a modifikovaný správnym orgánom v priebehu
správneho konania.

Odvolanie proti rozhodnutiu Pamiatkového úradu č. PÚ 11/521-17/4810/And zo dňa 7.7.2011 podali:

1.Spoločnosť EXIMA, s.r.o., Lazovná č. 52, 974 01 Banská Bystrica. Predmetom

podaného dovolania je skutočnosť, že na strane 15 napadnutého rozhodnutia

je pre okrsok 06A ochranného pásma určený výškový limit výstavby

maximálne 3 nadzemné podlažia, čo je v rozpore so schváleným územným

plánom centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica,

2.Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 975 39 Banská Bystrica.

Predmetom podaného odvolania je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov, pretože napadnuté rozhodnutie nie je v zmysle § 7a ods. 2 písm. d) uvedeného zákona

podkladom územnoplánovacej činnosti, ktorý sa povinne využíva ako existujúci dokument a súbory
informácií, ktoré obsahujú informácie o území, napriek tomu, že Pamiatkový úrad zistil stav v danom
území - na základe podkladov doručených Mestom Banská Bystrica, avšak pri vydaní rozhodnutia z
nich nevychádzal v plnom rozsahu, nerešpektoval existujúci platný právny stav, nerešpektoval platnú
územnoplánovaciu dokumentáciu dotknutú navrhovaným ochranným pásmom, nerešpektovanie platnej

územnoplánovacej dokumentácie sa konkrétne premietlo do podmienok ochrany ochranného pásma
stanovených napadnutým rozhodnutím pre okrsky 12A Za Hornou bránou, 14B Park pod pamätníkom
SNP, 16A Kalvária, 19 Slovenka, 22 Zimný štadión,3. spoločnosť Hronka, s.r.o., Agátová 1, XXX 01 J., zastúpená C.. P. E., G. O. X, 841 XX J. na základe
plnomocenstva zo dňa 10.8.2011. Predmetom podaného odvolania je skutočnosť, že Pamiatkový úrad
vydal rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma v rozpore so stanoviskom obce, čím málo prísť

k porušeniu ustanovenia § 18 ods. 2 zákona a súčasne napadnuté rozhodnutie má byť nezákonné
vzhľadomkneprimeranémuspôsobuzasahovaniadoprávaoprávnenýchzáujmovvlastníkovpozemkov
vrátane spoločnosti Hronka, s.r.o., ktoré nadobudli v súlade s doteraz platnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi (najmä územným plánom Mesta Banská Bystrica), pričom napadnuté rozhodnutie
Pamiatkového úradu je v rozpore s územným plánom Mesta Banská Bystrica a jeho zmenami, na

príprave, ktorého sa príslušný orgán štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu zúčastnil.

Žalovaný rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu Pamiatkového úradu č. PÚ 11/521 -17/481O/
And zo dňa 7.7.2011, ktorým bolo v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona vyhlásené ochranné
pásmo pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica zriadenej Povereníctvom školstva a kultúry SNR, č.
nariadeniavlády16.118/1955-leg.zodňa18.5.1955,vymedzenejnariadenímvládySlovenskejrepubliky
č. 108/2004 Z.z. zo dňa 10.februára 2004 o pamiatkových rezerváciách Banská Bystrica a Kremnica

v zmysle § 16 ods. 2 zákona, ktoré nadobudlo účinnosť 1.3.2004 a evidovanej v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu Slovenskej republiky pod č.10 a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok,
evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky

Ministerstvo preskúmalo podaným odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zistilo, že
odvolanie je prípustné a bolo podané v zákonnej lehote. Zároveň dospel k názoru, že prvostupňový

správny orgán v konaní zohľadnil vzťahujúce sa ustanovenia zákona a správneho poriadku a správne
posúdil stav veci.

Z týchto dôvodov ministerstvo odvolanie, ktoré podali účastníci konania spoločnosť EXIMA, s.r.o.,
Mesto Banská Bystrica, spoločnosť Hronka, s.r.o. zamietlo a rozhodnutie Pamiatkového úradu č. PÚ
11/521-17/4810/And zo dňa 7.7.2011 potvrdilo.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného, totožný s názorom
prvostupňového orgánu, že problematiku záväznosti územného plánu obce, ktorý je spracovaný v
zmysle platných ustanovení stavebného zákona, vo vzťahu k ochrane pamiatkového fondu chráneného
podľa zákona na úrovni legislatívnej úpravy, je potrebné chápať v zmysle právneho princípu platného
pre posudzovanie rozporov medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov: Lex specialis derogat

legi generali (konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), ktorý znamená, že ak existuje rozpor
medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti
všeobecnejšiemu. Toto pravidlo sa uplatní, len pokiaľ sú to dva právne predpisy rovnakej právnej sily.
Stavebný zákon predstavuje predpis všeobecného charakteru, ktorého ustanovenia vzťahujúce sa k
ochrane kultúrneho dedičstva sú spresnené špeciálnym zákonom o ochrane pamiatkového fondu.

Na základe tohto posúdenia je potrebné konštatovať, že v prípade relevantného zdokumentovania
pamiatkových hodnôt môže prekročiť Pamiatkový úrad v zmysle § 18 zákona k vyhláseniu ochranného
pásma, pretože týmto postupom plní úlohy na úseku špecializovanej štátnej správy na ochranu
pamiatkového fondu tak, ako mu vyplývajú z platného znenia zákona. Orgány územného plánovania sú
následné povinné rešpektovať právoplatné rozhodnutia Pamiatkového úradu.

Orgány územného plánovania (bližšie § 16 stavebného zákona) sú povinné pri príprave
spracovania územnoplánovacej dokumentácie postupovať v zmysle § 19b ods. 2 stavebného zákona,
pričom prípravné práce vykonáva orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu
dokumentáciu a zabezpečuje ich v spolupráci s ostatnými orgánmi štátnej správy, orgánmi
samosprávnych krajov, obcami a právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľajú na

využívaní územia.Z ustanovení stavebného zákona teda vyplýva, že územnoplánovacia dokumentácia musí rešpektovať
podmienky ochrany pamiatkového fondu tak, ako sú ustanovené zákonom a v zmysle zákona
vydanými individuálnymi právnymi aktmi, ktorými sú rozhodnutia správnych orgánov na úseku ochrany

pamiatkového fondu.

Vyhlásením ochranného pásma nie je vylúčená možnosť následných stavebných zásahov a aktivít na jej
území. Každá takáto činnosť je regulovaná ustanovením § 32 zákona a podlieha procesu schvaľovania
miestne príslušným krajským pamiatkovým úradom tak, aby bolo možné dodržať podmienky základnej
ochrany pamiatkového územia v zmysle § 29 zákona, ku ktorému sa vzťahuje ochranné pásmo.

Posudzovanie týchto zámerov je individuálny proces, ktorý rešpektuje osobité podmienky ochrany
ochranného pásma.

Z hľadiska pamiatkovej ochrany je potrebné, aby novostavby na území v bezprostrednom dotyku s
pamiatkovourezerváciounenarúšaliprostrediepamiatkovejrezervácieanárodnýchkultúrnychpamiatok
a teda boli prispôsobené aj výškovej hladine súvisiacej chránenej štruktúry tak, aby sa nevytvárali
novodobé konkurenčné dominanty, potláčajúce hodnotné historické dominanty a nenarušovali charakter

historickej zástavby. Konkrétne v tejto časti územia ochranného pásma sa prihliada na záujem ochrany
lokálnej dominancie kostola sv. Alžbety vo východnej časti K. ako súčasti sústredených pamiatkových
hodnôt pamiatkovej rezervácie.

K časti odvolania spoločnosti Hronka, s.r.o., v ktorej sa uvádza, že Pamiatkový úrad vydal rozhodnutie o
vyhlásení ochranného pásma v rozpore so stanoviskom obce, čím málo prísť k porušeniu ustanovenia

§ 18 ods. 2 zákona a súčasne napadnuté rozhodnutie má byť nezákonné vzhľadom k neprimeranému
spôsobuzasahovaniadoprávaoprávnenýchzáujmovvlastníkovpozemkovbezkompenzácie,žalovaný
uviedol, že v ustanovení § 18 ods. 2 zákona je uvedené, že: Ochranné pásmo vyhlasuje na základe
stanoviska obce pamiatkový úrad rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany.
Pamiatkový úrad splnil zákonom stanovenú povinnosť a zabezpečil stanovisko obce - Mesta Banská

Bystrica, ktoré mu bolo doručené listom zn. T.-V-XXXXXX/XX M. XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.
Obsah predmetného stanoviska nie je pre rozhodovanie Pamiatkového úradu záväzný, pretože to
zákon neurčuje. Pamiatkovému úradu vznikla povinnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa
vysporiadať s návrhmi a pripomienkami vyplývajúcimi z uvedeného stanoviska, pokiaľ sa s nimi
nestotožnil a nezapracoval ich do rozhodnutia. Túto povinnosť si prvostupňový právny orgán splnil a v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 19 až 23 uviedol dôvody, pre ktoré neakceptoval návrhy
účastníka konania a ako sa s nimi vysporiadal.

Zákon určuje, že vlastník národnej kultúrnej pamiatky má právo na primeranú náhradu preukázateľnej
ujmy,ktorámuvznikneaplikáciouzákonaaleborozhodnutímpodľazákona(§28ods.1písm.c/zákona).
Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva požiadavka na preukázanie ujmy, ktorá už vznikla a ktorej

náhradu si môže vlastník národnej kultúrnej pamiatky uplatňovať u statných orgánov na úseku ochrany
pamiatkového fondu.

V.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom v čase
vydania rozhodnutia, tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových

území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na
základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je
Slovenská republika viazaná. Tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej
správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a
fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý

je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona, pamiatkové územie je sídelný územný celok, alebo krajiný územný
celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk,
ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú

zónu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na
ochranu pamiatkového fondu vypracúva koncepciu ochrany pamiatkového fondu a určuje hlavné smery
a stratégiu ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

Podľa písmena c) citovaného zákona, usmerňuje činnosť pamiatkového úradu.

Podľa písmena d) citovaného zákona, riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany

pamiatkového fondu.

Podľa písmena f) citovaného zákona, preskúmava rozhodnutia pamiatkového úradu vydané v správnom
konaní.

Podľa § 9 ods. 1 na výkon špecializovanej štátnej správy, na ochranu pamiatkového fondu sa zriaďuje
Pamiatkový úrad SR a krajské pamiatkové úrady.

Podľa § 18 ods. 1 a 2 citovaného zákona, ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a
usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie,
alebo pamiatkovej zóny. Ochranné pásmo vyhlasuje na základe stanoviska obce pamiatkový úrad
rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania o vyhlásení
ochranného pásma sú upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky. Doručenie rozhodnutia

o vyhlásení ochranného pásma sa vykoná verejnou vyhláškou.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z., orgán oprávnený schváliť územno-plánovaciu dokumentáciu
územia, v ktorom sa nachádza pamiatková rezervácia, pamiatková zóna, nehnuteľná kultúrna pamiatka,
ochranné pásmo, archeologický nález, alebo archeologické nálezisko evidované podľa § 41 si pred jej
schválením vyžiada stanovisko miestne príslušného krajského pamiatkového úradu.

Zobsahuadministratívnehospisumalsúdzapreukázané,že27.3.2008schválilomestskézastupiteľstvo
mesta Banská Bystrica Všeobecne záväzné nariadenie č. 06/2008, ktorým prijalo zmeny územného
plánu centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica pod názvom „Zmeny a doplnky časť Hronské
predmestie“, v ktorom prijalo konkrétne limity výstavby na pozemkoch patriacich žalobcovi. V § 7 tohto
všeobecne záväzného nariadenia je riešený vzťah navrhovanej stavby „polyfunkčný objekt HRONKA“

a ochrany pamiatkového fondu. Je v ňom konštatované, že v mieste umiestnenia navrhovanej stavby
v rozhodnom čase neplatila územná ochrana pamiatkového fondu. Žalobca je vlastníkom pozemkov
dotknutých napadnutým rozhodnutím, ktoré kúpil za účelom investičnej výstavby v súlade s vtedy
schváleným územným plánom. Pamiatkový úrad vydal rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma,
pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica č. PÚ-XX/XX/XX/XXXX/And zo dňa XX.X.XXXX, do ktorého

nezahrnul pozemky žalobcu do ochranného pásma a teda nelimitoval výstavbu na nich. Toto rozhodnutie
pamiatkového úradu je právoplatné, a preto žalobca nemal žiaden právny dôvod predpokladať, že
bude dodatočne zrušené a že pamiatkový úrad plánuje do budúcnosti zahrnúť aj pozemky žalobcu do
ochranného pásma.

Z ust. § 29 ods. 4 zákona o ochranne pamiatkového fondu vyplýva povinnosť orgánu oprávneného

schváliť územno-plánovaciu dokumentáciu územia, v ktorom sa nachádza pamiatková zóna, si pred
schválením vyžiadať stanovisko miestne príslušného krajského pamiatkového úradu. Ako vyplynulo
z rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica č. BB-08/68/163/Far zo dňa 7.1.2008
mesto Banská Bystrica požiadalo Krajský pamiatkový úrad pred schválením územného plánu centrálnejzóny Banská Bystrica, časť Hronské predmestie o záväzné stanovisko. Toto stanovisko Krajský
pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal vo svojom rozhodnutí č. BB-08/68/163/Far zo dňa 7.1.2008, z
ktorého bod 2 vyplýva, že Pamiatkový úrad Banská Bystrica konštatuje, že v predloženom urbanistickom

riešení spracovateľ územno-plánovacej dokumentácie predpokladá v riešenom území umiestnenie
polyfunkčného obchodno-relaxačného zdravotníckeho a obytného charakteru (HRONKA) ako jedného
celku s rôznou výškovou úrovňou jednotlivých častí od 4 podlaží cez 5 podlažný hlavný objekt po 15-
podlažný vežový objekt s kruhovým pôdorysom.

Z vyššie uvedeného stanoviska je zrejmé, že v predmetnej oblasti bol schválený výškový regulatív 5

nadzemných podlaží lokálne až 15 nadzemných podlaží. Pamiatkový úrad stanovil pre toto územie
výškový regulatív, ktorý vychádzal najmä z požiadavky na ochranu siluety a panorámy pamiatkovej
rezervácie.

Podľa čl. 20 ods. 1 - 4 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom, ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl.

4 tejto ústavy nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a
verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež
môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v
Slovenskej republike. Vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské

zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme
a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie

konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je potrebné chápať podradenie skutkového stavu pod právnu
normu, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového stavu vyplývajú. Ide
o situáciu, kedy žalovaný správny orgán použije nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikuje správnu

normu, ale ju nesprávne vyloží, alebo o situáciu, keď správny orgán právnu normu správne vyloží, ale
ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikuje.

Súd má za to, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovaných správnych orgánov vyplýva z
nesprávneho vyhodnotenia vzťahu stavebného zákona a zákona o ochrane pamiatkového fondu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 49/2009 Z.z. (vo väzbe na ust. § 29 citovaného zákona)

vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú
dokumentom na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia. Zásady ochrany pamiatkovej
rezervácie alebo pamiatkovej zóny obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na
zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie výškového a priestorového
usporiadania objektov, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia. Zásady

sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie
územno-plánovacej dokumentácie podľa stavebného zákona. Územný priemet ochrany kultúrnych
hodnôt územia v súlade s ust. § 7a stavebného zákona, patrí medzi tzv. ostatné podklady, ktoré sa
využívajú v územno-plánovacej činnosti.

Podľa § 19b ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v rámci prípravných prác obstarávateľ príslušnej

územno-plánovacej dokumentácie v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy, stanoví možnosťvyužitia spracovaného územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt a stanoví v nich stupeň
záväznosti. V tomto prípade ide o spoluprácu s územne príslušným krajským pamiatkovým úradom.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. krajský pamiatkový úrad ako príslušný prvostupňový správny

orgán vypracúva podklady súvisiace s prípravou územno-plánovacej dokumentácie. Pri stanovovaní
rozsahu využitia územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt je potrebné vždy vychádzať z
príslušného stupňa obstarávanej územno-plánovacej dokumentácie a z toho vyplývajúceho obsahu tejto
dokumentácie. Územné priemety ochrany kultúrnych hodnôt sa vypracúvajú predovšetkým vo vzťahu k
územnému plánu obce, prípadne zóny. Spolupráca obstarávateľov územno-plánovacej dokumentácie

a orgánov ochrany pamiatok, je aj pri ďalších etapách obstarávania územno-plánovacej dokumentácie.
V rámci prerokovávania ďalších etáp obstarávania územno-plánovacej dokumentácie má krajský
pamiatkový úrad možnosť koordinovať s obstarávateľom ako aj so spracovateľom územno-plánovacej
dokumentácie aj otázky zohľadnenia zásad pri spracúvaní príslušnej územno-plánovacej dokumentácie.
Vsúladesvýsledkamiprieskumovarozborovzabezpečujeorgánúzemnéhoplánovania,ktorýobstaráva
územno-plánovaciu dokumentáciu zadanie podľa § 20 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. Zadanie

prerokuje s dotknutými orgánmi štátnej správy, teda v prípade zadania na spracovanie územno-
plánovacej dokumentácie, dotýkajúcej sa úplne alebo čiastočne pamiatkového územia aj s krajským
pamiatkovým úradom. Pri prerokúvaní návrhu územno-plánovacej dokumentácie regiónu a obce podľa
§ 22 ods. 2 stavebného zákona a pri prerokúvaní návrhu územného plánu zóny podľa § 23 ods. 2
stavebného zákona, je obstarávateľ príslušného stupňa územno-plánovacej dokumentácie územia, v

ktorom sa nachádza pamiatková rezervácia, pamiatková zóna, ochranné pásmo, povinný vyžiadať si
v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 29 ods. 4 zákona o ochrane pamiatkového fondu pred jej
schválením stanovisko miestne príslušného krajského pamiatkového úradu.

V tomto prípade mesto Banská Bystrica pri príprave územného plánu centrálnej mestskej zóny
Banská Bystrica „časť Hronské predmestie“ požiadal Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica o

záväzné stanovisko. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. BB-XX/XX/XXX/Far zo
dňa X.X.XXXX po odbornom posúdení predloženého materiálu vyslovil svoj súhlas s predloženou
územno-plánovacou dokumentáciou „Územný plán centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica, zmeny a
doplnky - časť Hronské predmestie“, pričom v bode 2 tohto stanoviska konštatoval, že v predloženom
urbanistickom riešení spracovateľ územno-plánovacej dokumentácie, predpokladá v riešenom území

umiestnenie polyfunkčného obchodno-relaxačného, zdravotníckeho a obytného charakteru (HRONKA),
ako jedného celku s rôznou výškovou úrovňou jednotlivých častí od 4 podlaží cez 5-podlažný hlavný
objekt po 15-podlažný vežový objekt s kruhovým pôdorysom. Je prirodzené, že žalobca kúpil vyššie
uvedené dotknuté pozemky za účelom investičnej výstavby v súlade so známym územným plánom.

Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci došlo k právnemu pochybeniu zo strany správnych orgánov aj

zdôvodu,žetietosapodľanázorusúduvosvojichrozhodnutiachdostatočnýmspôsobomnevysporiadali
s námietkou žalobcu ohľadom zásahu do ich vlastníckych práv ani s existujúcim súhlasným stanoviskom
Krajského pamiatkového úradu. Verejný záujem na ochranu pamiatok povýšili nad individuálny záujem
žalobcov, vlastníkov nehnuteľností, zahrnutých do ochranného pásma bez toho, aby riadne odôvodnili
svoje rozhodnutie vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktoré boli vznášané v priebehu celého konania.

Riadne neodôvodnili, akým spôsobom by uplatnenie vlastníckych práv žalobcov ohrozilo, prípadne
poškodilo vyhlásenú kultúrnu zónu. Dobromyseľne nadobudnuté vlastnícke práva žalobcu, žalovaný
správny orgán nerešpektoval, obzvlášť za situácie, keď tento pri nadobudnutí vlastníctva vychádzal
z územného plánu centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica schváleného v roku 2008, ktorému
predchádzalo súhlasné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu je potrebné podľa ust. § 250j ods. 2
písm. a) OSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP s ohľadom na úspech žalobcu v konaní
tak, že mu priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- € a trovy právneho zastúpenia v

zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej pomoci (1x 127,17 € + režijné výdavky 7,63 € a2x á 130,17 € + 2 x 7,81 €). Vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH,
je žalovaný povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia spolu s 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia
celkom predstavujú 492,92 €, ktoré je podľa ust. § 149 ods. 1 OSP žalovaný povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 9 ods. 3 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.