Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/507/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613233814
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613233814.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
R. Ž. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov E.A. Ž. nar. X.X.XXXX bývajúcej v J. F. R. F. I. K. Č.. X/XX
zastúpenej JUDr. Ladislavom Zátorským advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Štefánikovom
námestí č. 5 v Spišskej Novej Vsi a E. P. F.. X.X.XXXX bývajúceho vo R. A. Č..C.. XXX v konaní o
návrhu otca na zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo 16.9.2014 č.k. 15P 211/2013-47 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o znížení výživného pre maloletú R. Ž. nar. XX.X.XXXX.

Zrušuje výrok o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z
29.9.2011 č.k. 13P 152/2011-50 tak, že znížil výživné pre maloletú R. z 200 Eur mesačne na 150
Eur mesačne od 1.10.2014, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci
dopredu. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil podstatou zmenou pomerov účastníkov konania, najmä otca, ktorého
mesačný príjem sa v porovnaní s príjmom v čase poslednej súdnej úpravy výživného znížil z 1.473,68
Libier na 430 Eur a pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej P. nar. XX.XX.XXXX, s matkou ktorej
žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti. Konštatoval, že došlo k zmene pomerov u maloletej nástupom
do prvého ročníka základnej školy, s čím sú vždy spojené zvýšené náklady súvisiace s ďalším stupňom
vývoja maloletého dieťaťa a to nielen biologického, v dôsledku čoho sa menia aj stravovacie potreby
dieťaťa, ale aj z hľadiska mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského, pretože sa dieťa zapája
do nových vzdelávacích aj záujmových činností. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vyjadril názor, že pri rozhodovaní je nevyhnutné rešpektovať reálnu životnú úroveň otca a pokiaľ táto za
žiadnych okolností zvýšenie výživného neumožňuje, ale naopak, jeho zníženie, nie je možné výživné
na dieťa ponechať v doposiaľ určenej výške, hoci by táto bola absolútne opodstatnená, preto súd musí
prihliadnuť aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a rozhodne na zmeny jeho
pomerov v porovnaní s pomermi, z ktorých vychádzalo pôvodné súdne rozhodnutie. V návrhu rozhodol
podľa §-u 62 ods. 1, 2, 4, 5, §-u 75 ods. 1, 2, §-u 76 ods. 1, §-u 77 ods. 1, §-u 78 ods. 1, 3 a o trovách
konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že návrh otca zamietne alebo alternatívne ho zruší a vráti vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Konštatovala, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a to nesprávnym použitím právneho predpisu a nedostatočným zistením skutkového
stavu. Vyjadrila nesúhlas s konštatovaním súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
že návrh otca na zníženie výživného je dôvodný, pretože mal v čase poslednej súdnej úpravy výživného
príjem 1.473,68 Libier a v súčasnosti jeho príjem je 430 Eur a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
dcére P.. Vytkla konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o návrhu otca neaplikoval princíp potencionality
príjmov a neprihliadol na v minulosti otcom dosahované príjmy, v dôsledku čoho by doposiaľ určená
výška výživného bola plne opodstatnená a zodpovedala by aj potrebám maloletej. V tejto súvislosti
uviedla, že otec zavádzal ju aj konajúci súd ak tvrdil, že zahraničný zamestnávateľ vo Veľkej Británii
s ním skončil pracovný pomer výpoveďou, pretože na základe jej vlastného zistenia a komunikácie so
zamestnávateľom otca vo Veľkej Británii zistila, že dôvodom skončenia pracovného pomeru otca bola
ním daná výpoveď zo zdravotných dôvodov práve v čase, keď sa mu narodilo dieťa s jeho terajšou
partnerkou. Konštatovala, že aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa doporučil ponechať výživné v
doposiaľ určenej výške. Uviedla, že konajúci súd neprihliadol na zlepšené majetkové pomery otca,
ktorý sa od poslednej súdnej úpravy výživného stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a
bol schopný počas prebiehajúceho konania o výživnom zaplatiť dlžné výživné vymáhané v exekučnom
konaní. Rovnako uviedla, že otec počas prebiehajúceho súdneho konania platil doposiaľ určené výživné
200 Eur mesačne napriek ním deklarovanému nízkemu súčasnému príjmu a aktuálnym výdavkom.
Zdôraznila, že ona je odkázaná na pomoc starých rodičov maloletej a je neúnosné a nepredstaviteľné,
aby títo nahrádzali vyživovaciu povinnosť otca maloletej, ktorý sa snaží účelovým konaním a vzdaním
sa výhodnejšieho zamestnania výživné znížiť.

Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a vyjadril názor, že sa rozhodne bez dôležitého dôvodu nevzdal zamestnania vo Veľkej Británii,
preto konajúci súd správne pri rozhodovaní neaplikoval zásadu potencionality jeho príjmu. Konštatoval,
že zásadu potencionality príjmu je možné pri rozhodovaní použiť len v prípade, ak by sa bol on vzdal
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Uviedol, že na
skončenie pracovného pomeru v zahraničí mal viacero závažných dôvodov a potvrdil, že sám skončil
pracovný pomer výpoveďou, a pokiaľ zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že dostal výpoveď, jedná sa
o nepochopenie a zrejmú nesprávnosť v protokolácii. Konštatoval, že u zamestnávateľa došlo k zmene
technológií, v dôsledku čoho tento nepotreboval už toľko manuálne pracujúcich ľudí a pretože boli na
pracovisku nevyhovujúce pracovné podmienky, v dôsledku čoho bola ohrozená bezpečnosť pri práci, na
čo zamestnávateľa upozorňoval a tiež preto, že mal a má aj zdravotné problémy a mala sa mu narodiť
z jeho terajšieho vzťahu v súčasnosti už narodená maloletá P. 12.11.2013 dal výpoveď. Vyjadril ľútosť,
že práve matka maloletej mu vyčíta, že prestal pracovať v zahraničí napriek tomu, že jednou z hlavných
príčin rozpadu jeho vzťahu s ňou bola práca v zahraničí. Zdôraznil, že matka ho v odvolaní vykresľuje
ako človeka, ktorý nemá záujem o dieťa a snaží sa znižovať svoje príjmy za účelom zníženia výživného
napriek tomu, že po návrate na Slovensko bol nezamestnaný, avšak aktívne si hľadal prácu a následne
sa aj zamestnal. Vyjadril názor, že ak by chcel minimalizovať výkon rodičovských práv a povinností, ako
to tvrdí matka, tak by si po návrate na Slovensko nehľadal prácu a nezamestnal sa. Matkou pripojený mail
od jeho bývalého zamestnávateľa označil ako dôkaz právne irelevantný, na ktorý nemožno prihliadať,
pretože bol napísaný v cudzom štátnom jazyku a úradne nepreložený. K apelačnej námietke matky, že
sa mu zlepšili majetkové pomery, pretože sa stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu uviedol,
že tento nadobudol z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý čerpá so svojou súčasnou partnerkou.
Jednalo sa o nevyhnutné výdavky, pretože si musel vyriešiť otázku vlastného bývania a úverom sa
jeho majetkové pomery nezlepšili. K ďalšej apelačnej námietke matky, že aj v priebehu konania dokázal
platiť doposiaľ určené výživné v rozsahu 200 Eur uviedol, že peniaze si musel požičať od svojej matky
bývajúcej vo Francúzku, ktoré mu odovzdala osobne. Konštatoval, že je preňho neúnosné, aby si mohol
plniť vyživovaciu povinnosť len neustálym zadlžovaním sa. V závere odvolania uviedol, že došlo u neho
k podstatným zmenám pomerov, a to nielen v zmene jeho príjmu, na ktorú boli závažné dôvody, ale mu
pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť, na čo súd prvého stupňa zákonne prihliadol a aj keď konajúci
súd jeho návrhu na zníženie výživného v plnom rozsahu nevyhovel a znížil jeho vyživovaciu povinnosť
iba o 50 Eur, aj táto skutočnosť mu za jeho finančnej situácie pomôže, preto navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca opätovne konštatovala, že otec maloletej nielen ju, ale aj súd
zavádzal tvrdením, že mu bola daná výpoveď od zamestnávateľa, čo potvrdzuje aj v odvolaní a vyjadrila
nesúhlas, že išlo iba o nesprávnu protokoláciu a pochopenie, pretože ona už pred súdom prvého stupňa
poukazovala na to, že otec nehovorí pravdu o skutočnostiach súvisiacich s jeho skončením pracovného
pomeru. Vyjadrila názor, že zmena technológií u zamestnávateľa otca nemôže byť dôvodom na výpoveď
ani zlé pracovné podmienky, pretože ak tieto boli, mal sa obrátiť na príslušné orgány v zahraničí.
Zdravotné dôvody, podľa jej názoru, otec maloletej ako dôvod skončenia pracovného pomeru začal
uvádzať iba v odvolaní, po predložení písomnej komunikácie medzi ňou a jeho zamestnávateľom v
zahraničí. V závere vyjadrenia opätovne zdôraznila, že z vyjadrenia otca jednoznačne vyplýva, že sa
ako povinný rodič vzdal výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3
O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods.
1 O.s.p. a podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. ho ako vecne správny potvrdil.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len
na návrh.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-
u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a
zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú R.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné
pre rozhodnutie, v súlade s §-om 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky
uvedenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok
iné rozhodnutie o návrhu. Je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletej R. sa od poslednej úpravy
výživného podstatne zvýšili tak, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa a rozhodne by odôvodňovali
určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálnych zárobkových schopností, možností
a majetkových pomerov otca, ktoré sú okrem odôvodnených potrieb dieťaťa limitujúcim kritériom vo
vzťahu k uspokojovaniu potrieb dieťaťa, nebolo možné návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k
záveru, že zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca bez jeho subjektívneho zavinenia
mu neumožňujú prispievať vo väčšom rozsahu ako 150 Eur mesačne. Zo zisteného skutkového stavu
nepochybne vyplýva, že otcov čistý príjem v súčasnosti je 430 Eur, pribudla mu vyživovacia povinnosť
z jeho súčasného vzťahu voči maloletej P. a nebolo preukázané, že by opustil pre neho vhodné
zamestnanie v zahraničí poskytujúce mu väčší príjem za účelom dosiahnutia zníženia vymeriavacieho
základu, preto správne konajúci súd neposudzoval jeho zárobkové schopnosti a možnosti podľa zásady
potencionality príjmu práve so zreteľom na to, že otec sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania, čo
korešponduje aj so zistením, že po návrate na Slovensko si aktívne hľadal prácu, ktorú si aj našiel a
sa zamestnal. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd poznamenáva, že výhodnejšie
pracovné uplatnenie, resp. odmeňovanie v zahraničí je síce notoricky známou skutočnosťou rovnako
ako skutočnosť, že zdravotné problémy v súčasnosti postihujúce veľkú časť našej pracujúcej populácie v

zahraničí sú značne frekventované, v dôsledku vykonávania ťažkej práce, a preto výpoveď danú otcom
zamestnávateľovi nie je možné hodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a rovnako aj jeho
túžbu vrátiť sa domov a postarať sa o novú rodinu osobne, potom, čo sa mu predchádzajúci vzťah s
matkou maloletej R. rozpadol okrem iného z dôvodov výkonu jeho práce v zahraničí. K záveru, že v tejto
právnej veci sa otec maloletej R. nevzdal účelovo výhodnejšieho zamestnania svedčí aj skutočnosť, že
po návrate na Slovensko vyvinul maximálne úsilie zamestnať sa, čo sa mu aj podarilo, ale s podstatne
nižším príjmom, aký dosahoval v zahraničí. Ani majetkové pomery otca, na ktoré poukazuje matka
v odvolaní, konkrétne týkajúce sa vlastníctva rodinného domu, nie sú v tomto prípade relevantnými
okolnosťami odôvodňujúcimi zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného, pretože kúpu rodinného
domu financuje otec z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorým musel vyriešiť otázku vlastného
bývania. Ani plnenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej R. v rozsahu 200 Eur mesačne v priebehu
konania na súde prvého stupňa nie je dôkazom o jeho schopnosti prispievať výživné v takomto rozsahu
aj do budúcna, pretože je obvyklou praxou, že starí rodičia platia vyživovaciu povinnosť za svojich
potomkov, ak títo nie sú schopní ju plniť sami, a preto odvolací súd uveril tvrdeniam otca, že výživné v
rozsahu 200 Eur v priebehu exekučného konania mu pomáhala platiť matka, ktorá mu pomohla splatiť
aj dlžné výživné. Vychádzajúc z uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa
zákonne rozhodol a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s §-om 219 ods. 2 O.s.p. ho doplnil o vyššie uvedené
dôvody.

Odvolací súd zrušil výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, pretože podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p.
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že súd o náhrade trov konania
rozhoduje len na návrh, a pretože v tomto konaní súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania bez
návrhu, odvolací súd tento výrok rozsudku podľa §-u 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil ako nezákonný.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.