Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010101
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614010101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného M. S. a
spol. pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaných M. S. a E. S. proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 2T/22/2014 zo
dňa 05. 01. 2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. 05. 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo vzťahu
k obžalovanému E.i S., nar. XX.XX.XXXX v F., v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

E. S., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom U. XXX/X, Y.,

podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Malacky sp.zn. 2Pv 161/2013 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že

dňa 25. 12. 2012 počas diskotéky v čase okolo 02:00 hod v Z. 54, v hoteli E. na Zámockej ulici č. 1 v
Malackách pristúpil zozadu obvinený M. S. k Y. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol v tom čase pri bare
spolu s Y. Z., nar. XX. XX. XXXX, a T. U., nar. XX. XX. XXXX, následne po predchádzajúcom poťukávaní
po pleci od obvineného M. S., sa Y. R. otočil, a vtedy ho zasiahol obvinený M. S. päsťou do oblasti nosa,
v dôsledku čoho sa mu spustila z nosa krv, následne chcel situáciu upokojiť poškodený Y. Z., ktorý utŕžil
od obvineného M. S. úder do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde k nemu pristúpili

obvinení M. S. a E. S. s ďalšími bližšie nestotožnenými osobami, poškodeného Y. Z. udierali a kopali do
oblasti hlavy a hrudníka, čím mu takto spôsobili povrchové zranenia - tržné rany v oblasti ľavej strany
tváre, nosa a ľavého obočia a pomliaždenie a krvácanie nosa, s potrebou liečenia v rozsahu 7 až 10
dní, bez obmedzenia v bežných činnostiach života, s práceneschopnosťou nepresahujúcou 5 dní,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného M. S., nar. XX. XX. XXXX v F., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných M. S. a E. S. vinnými zo spáchania
prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 25.12.2012 počas diskotéky v čase okolo 02.00 hod v Clube XX, v hoteli E. na Zámockej ulici č. 1
v Malackách, pristúpil zozadu obvinený M. S. k Y. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol v tom čase pri bare
spolu s Y. Z., nar. XX. XX. XXXX, a T. U., nar. XX. XX. XXXX, následne po predchádzajúcom poťukávaní
po pleci od obvineného M. S., sa Y. R. otočil a vtedy ho zasiahol obvinený M. S. päsťou do oblasti nosa,
v dôsledku čoho sa mu spustila z nosa krv, následne chcel situáciu upokojiť poškodený Y. Z., ktorý utŕžil
od obvineného M. S. úder do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde k nemu pristúpili

obvinení M. S. a E. S. s ďalšími bližšie nestotožnenými osobami, poškodeného Y. Z. udierali a kopali do
oblasti hlavy a hrudníka, čím mu takto spôsobili povrchové zranenia - tržné rany v oblasti ľavej strany
tváre, nosa a ľavého obočia a pomliaždenie a krvácanie nosa, s potrebou liečenia v rozsahu 7 až 10
dní, bez obmedzenia v bežných činnostiach života, s práceneschopnosťou nepresahujúcou 5 dní.

Obžalovanému M. S. za to súd podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 42, ods. 1, ods.

2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/12/2013 zo dňa 10. 01. 2013 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí
na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad. Tiež mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložený trest zákazu činnosti viesť
akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 roky.

Obžalovanému E. S. súd podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j)
Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1
písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote dňa 13. 01.
2015 odvolanie. Odvolanie obhajca odôvodnil osobitným podaním doručeným súdu dňa 25. 03. 2015,
kedy upresnil, že odvolanie smeruje voči výrokom o vine, výrokom o treste ako aj voči konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo.

Napadnutému rozsudku obžalovaní prostredníctvom obhajcu vytýkajú, že súd neprihliadol na rozpory

vo výpovediach svedkov obžaloby a bezdôvodne neuveril svedkom obhajoby, ktorí sú v rovnakom
priateľskom vzťahu k obžalovaným ako svedkovia obžaloby k poškodenému. Napr. poškodený uviedol,
že keď po údere spadol, bol otrasený, a pripustil, že nachvíľu aj prestal vnímať, pričom práve v tomto
čase mal opoznať obžalovaných, teda nieže by nevedel popísať jednotlivé štádiá

útoku podrobnejšie v dôsledku tohto, ako sa uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale

nadobudnutie pamäťovej stopy v opoznaní obžalovaných je sporné vzhľadom na uvedené. O zhodnej
výpovedi svedka R. a svedka S. nemožno hovoriť, nakoľko svedok R. vypovedal, že konflikt skončili
príslušníci SBS, pričom svedok S. ich prítomnosť nezaregistroval. L. T. taktiež rozporuplne opisuje útok
na svedka R., vzhľadom na to, že útoku predchádzala slovná výmena medzi obžalovaným S. a svedkom
R., pričom toto svedok T. nezaregistroval. T. je chronológia úkonov, ktoré poškodený vykonal po údajnom

útoku, keď teda mal byť napadnutý niekedy v čase o 02:00 had, a podľa jeho výpovede mal ísť okamžite
po údajnom útoku vec oznámiť na políciu, pričom zápisnica o trestnom oznámení je datovaná

25. 12. 2011 o 05:45 had. Po oznámení veci, mal poškodený ísť na ošetrenie do nemocnice, podľa
lekárskej správy však bol poškodený ošetrený o 03:50 hod. Pochybné je aj tvrdenie poškodeného, že
mu po privolaní pohotovosti bolo oznámené, že preňho môže prísť sanitka až za pol hodinu, ako aj jeho

druhotná verzia, že mal ísť hneď po útoku na ošetrenie, a až potom na políciu, ktoré prezentoval vo
výpovedi zo dňa 21. 10. 2013. Je teda otázne, kto a akým spôsobom spôsobil poškodenému zranenia
špecifikované v lekárskom potvrdení zo dňa 10. 01. 2013, pretože vzhľadom na poukázanýčasový nepomer to nemohli byť obžalovaní, ale iné osoby. Vo vzťahu k obžalovanému E. S., je potrebné
poukázať na skutočnosť, že počas celého konania nebol produkovaný ani jeden priamy a nepochybný
dôkaz o tom, že by útočil na poškodeného. Svedok E. J. v prípravnom konaní uviedol, že pri údajnom

incidente mala

byt' väčšia tlupa ľudí, ktorých nepoznal, pričom pri jeho výsluchu na pojednávaní dňa 05. 01. 2015,
si nevedel spomenúť na žiadnu skutočnosť vzťahujúcu sa k údajnému útoku. Poškodený uviedol, že
opoznal obžalovaného E. až keď bol na zemi, pričom v tom čase mal byť otrasený a aj prestal vnímať.
Svedok T. Valúch vypovedal v prípravnom konaní k účasti obžalovaného E. na údajnom útoku, až počas

jeho výsluchu dňa 21. 10. 2013, pričom počas jeho doterajších výsluchov vypovedal, že nevidel útok,
nepozná osobu, ktorá strkala do svedka Y. R., pričom až vo výsluchu zo dňa 21. 10. 2013 uviedol, že
na svedka Y. Juzu útočil obžalovaný E., čo je v rozpore s výpoveďou poškodeného a svedka Y. R.. V
rámci pojednávania dňa 22. 09. 2014 sa svedok U. vyjadril, že o účasti obžalovaného E. vedel nepriamo,
a to od poškodeného, ktorý mu toto uviedol až počas vyšetrovania. Zhrnutím uvedeného sú zrejmé
závažné rozpory vo výpovediach svedkov obžaloby, ktoré vážne spochybňujú účasť obžalovaného

E. S. na údajnom útoku, a taktiež vyvolávajú dôvodné pochybnosti o priebehu skutku. Vo vzťahu
k obžalovanému M. S. poukazuje obhajoba na výpoveď poškodeného, ktorý opisoval údajný útok
obžalovaného M. na svedka Y. R. tak, že obžalovaný najprv Juzu poťukal po ramene, došlo k slovnej
potýčkeaažpoďalšomjehootočeníhomalobžalovanýudrieťpäsťoudonosa.Nahlavnompojednávaní
hovoril R. o facke otvorenou dlaňou po tvári bez predchádzajúcej slovnej potýčky. Poškodený napokon

uviedol, že pripúšťa stratu vedomia pri prvom údere, pričom práve v tomto období mal opoznať oboch
obžalovaných. Je otázne, ako mohol poškodený vedieť, kto naňho útočil, keď pripustil, že práve v tomto
čase prestal vnímať. V ďalšej časti odvolania obhajoba poukazuje na konkrétne rozpory vo výpovediach
svedkov S., U. a T.. Na rozdiel od svedkov obžaloby, vo výpovediach svedkov obhajoby sa žiadne
závažné rozpory nevyskytli. Záverom obhajoba poukazuje na neprimeranosť trestu s poukazom na

osoby obžalovaných a účel trestu, kedy by zákonu zodpovedalo uloženie peňažného trestu. Trestná
vec mala byť vyhodnotená v zmysle zásady in dubio pro reo a obžalovaný mali byť spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Malacky v plnom rozsahu oslobodení. Obhajca považoval za potrebné poukázať
na závažné porušenie práva na obhajobu, pričom k tomuto došlo v prípravnom konaní, a to keď
obžalovaným bol zo strany povereného príslušníka zamietnutý návrh na doplnenie dokazovania, pričom

včas podanou sťažnosťou dozorujúci prokurátor uložil pokynom zo dňa 27. 11. 2013 poverenému
príslušníkovi, aby vypočul navrhnutých svedkov obžalovaných. Poverený príslušník vykonal výsluch
iba dvoch navrhovaných svedkov z celkového počtu piatich. Evidentne bolo obžalovaným odopreté
navrhovať skutočnosti slúžiace na ich obhajobu. Vzhľadom na uvedené obžalovaní prostredníctvom
obhajcu navrhli odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaných podľa

§ 285 písm. c) Trestného poriadku alebo podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodiť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaní prostredníctvom obhajcu uviedli, že boli uznaní
za vinných na základe „slabej“ dôkaznej situácie. Vo vzťahu k obžalovanému E. S. nebol produkovaný
žiadny taký dôkaz, na základe ktorého by bolo možné bezpochyby ustáliť jeho vinu. Ide o mladého

človeka, ktorý je študentom právnickej fakulty a prípadné jeho odsúdenie by malo negatívny dopad na
jeho budúci život. Navrhli krajskému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol rozsudkom
tak, že oboch obžalovaných podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodí.

Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava považovala napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch
za správny, a preto navrhla odvolania oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,

ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Podľa § 94 ods. 1 Trestného zákona osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok
a neprekročila osemnásty rok svojho veku, sa považuje za mladistvú.

Podľa § 95 ods. 2 Trestného zákona prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným
činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je
trestným činom.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť

odvolania oboch obžalovaných (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie
podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného E. S. je dôvodné,
hoci z iných dôvodov, než uvádza odvolateľ, a súčasne že odvolanie obžalovaného M. S. je nedôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné
dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného
poriadku, tieto dôkazy vo vzťahu k priebehu skutkového deja aj správne jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, avšak vo vzťahu k obžalovanému E. S.
vyvodil z neho nesprávne právne závery, keď neprihliadol na všetky známe okolnosti prípadu, najmä na
pomery obžalovaného E. S., ktorý mal v čase skutku 17 rokov, čo súd prvého stupňa opomenul zohľadniť
pri hodnotení závažnosti jeho konania v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že prokurátor podal dňa 20. 03. 2014 na M. S. a E.

S. obžalobu pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní učinili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, že sú nevinní, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaných M. S. a E. S.,
svedkov Y. Z., Y. R., E. S., T. U., E. T., E. U., Y. Q., Y. U. a E. J., podľa § 269 Trestného poriadku prečítal

listinné dôkazy, najmä lekársku správu o zranení poškodeného Y. Z. a o zdravotnom stave E. S., správyo povesti oboch obžalovaných a trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/12/2013 zo dňa
10. 01. 2013, pričom zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Obžalovaný M. S. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, neskôr v priebehu

hlavného pojednávania sa vypovedať rozhodol. Uviedol, že nikoho neudrel ani nenapadol, len chránil
brata, ktorého podľa vyjadrenia svedkyne U. niekto strhol zo stoličky. Prišli SBS-kári, a následne sa
obžalovaní presunuli k inému baru, pričom Z. udrel päsťou obžalovaného M. S. do tváre.

Obžalovaný M. S. tiež využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd podľa § 258 ods. 4 Trestného
poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Vtedy poprel spáchanie skutku s odôvodnením,
že konflikt začal Z. a spol. na toalete, preto obžalovaný E. S. požiadal prostredníctvom svojho otca o

pomoc SBS, ktorá ich vyviedla, pričom Z. ešte udrel jeho brata M., a prítomným sa im vyhrážali zabitím.

Svedkovia Y. R., Y. Z., E. S. a E. T. opísali skutok v súlade so skutkovou vetou obžaloby s tým, že Z.
dostal od M. S. päsťou do tváre, padol na zem, kde obžalovaný pokračoval v útoku. Svedok R. nevidel,
že by ho kopal aj E. S., svedok S. medzi viacerými kopajúcimi útočníkmi videl aj E. S.. Svedok U. incident
nevidel, vypovedal len k udalostiam po skutku, keď videl Z. nestabilného a krvavého.

Svedkovia E. U., Y. Q. a Y. U. uviedli, že neznámy muž najprv strhol z barovej stoličky E. S., a keď tohto
muža SBS vyvádzala von, vytrhol sa im, a päsťou udrel M. S. do tváre.

Z listinných dôkazov odvolací súd poukazuje na lekársku správu, podľa ktorej poškodený Y. Z. utrpel
pomliaždenie hlavy, ktoré vzniklo tupými údermi, tržnozmliaždenú ranu očnice a krvácanie z nosa.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s hodnotiacimi úvahami súdu prvého stupňa ohľadom priebehu skutku.

Z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o tom, kto koho na diskotéke napadol, keď
Y. Z. na rozdiel od M. S. utrpel preukázateľné zranenia, ktoré zodpovedajú viacerým úderom tupým
predmetom do oblasti tváre. Vznik zranení útokom najmä obžalovaného M. S. objasňuje skupina
svedeckých výpovedí Y. R., Y. Z., E. S. a E. T., a tiež výpoveď svedka E. J., ktorú súd prvého stupňa
podľa§264ods.1Trestnéhoporiadkunahlavnompojednávaníprečítal.Kodvolacej námietkeobhajoby

o vnútornej rozporuplnosti týchto usvedčujúcich dôkazov odvolací súd uvádza, že o okolnostiach
uvedených v skutkovej vete svedkovia vypovedali zhodne, rozpory sa týkajú nepodstatných záležitostí,
pričom vzhľadom na to, že skutok sa odohral na diskotéke pred viac ako dvoma rokmi, indikuje
tento druh rozporov skôr autenticitu výpovedí než ich nehodnovernosť. Na druhej strane výpovede
svedkov obhajoby, z ktorých vyplýva, že poškodený Chovan mal pri vyvádzaní usporiadateľmi udrieť

obžalovaného M. S., sú nielen úplne identické vo formulácii toho, že usporiadatelia vyvádzali von Z.,
ktorý udrel M. S., ale najmä z ich obsahu nevyplýva, že by incident videli od začiatku, na rozdiel od
skupiny svedkov obžaloby. Aj keby mal obžalovaný E. S. problém s prítomnými na diskotéke počas
pobytu na toalete, a následne pri bare by došlo k „strkanici“, nič neoprávňovalo obžalovaného M. S.
päsťou udrieť do tváre iného človeka a spôsobiť mu zranenia. Odvolací súd si v plnej miere osvojil

odôvodnenie skutkových okolností súdom prvého stupňa a poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia
napadnutého rozsudku bez potreby dôvody podrobne znova opakovať.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď konanie obžalovaného M. S. právne kvalifikoval ako prečin
výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko tento sa
dopustil výtržnosti, keď verejne fyzicky napadol iného.

Naopak, v prípade obžalovaného E. S. bolo potrebné zvlášť starostlivo vyhodnotiť spôsob vykonania
činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, so
zreteľom na to, že sa jednalo o mladistvého páchateľa. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že
obžalovaný E. S. nebol iniciátorom ani hlavným aktérom výtržnosti, pripojil sa k útoku na poškodeného
až po jeho páde na zem, kedy ho minimálne raz kopol. Toto konanie obžalovaného S. nezanechalo na

poškodenom žiadne preukázateľné poranenia. Z týchto okolností prípadu odvolací súd vyvodil záver, žezávažnosť konania obžalovaného E. S. bola nepatrná, a preto v zmysle § 95 ods. 2 Trestného zákona
skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, nie je trestným činom.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre

rozhodnutie a správne zistil skutkový stav, bolo možné uvedený nedostatok odstrániť v odvolacom
konaní postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, kedy odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
vo vzťahu k obžalovanému E. S. a sám vo veci rozhodol rozsudkom. Konanie obžalovaného E. S.,
pre ktoré bola podaná obžaloba, by mohlo byť prejednané v priestupkovom konaní, avšak prejednaniu
priestupku bráni zákonná prekážka uvedená v § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v

znení účinnom pred 01. 02. 2014, a to uplynutie 2 - ročnej prekluzívnej lehoty, a s ním spojený zánik
zodpovednosti za priestupok. Za daného právneho stavu, keď skutok uvedený v obžalobe vo vzťahu k
obžalovanému E. S. nie je trestným činom, bol odvolací súd povinný podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Odvolacie námietky obžalovaného M. S. smerovali tiež proti výroku o treste so zameraním na
neprimeranosť uloženého druhu trestu, kedy sa obžalovaný domáhal uloženia peňažného trestu v

prípade uznania viny. Odvolací súd len stručne poukazuje na to, že súd prvého stupňa správne ustálil,
že skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný M. S. v súbehu so skutkom, pre ktorý bol právoplatne
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/12/2013 zo dňa 10. 01. 2013,
ktorým mu bol pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a trest zákazu

činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Hoci sa obžalovaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia Okresným súdom Bratislava V dňa 10. 02. 2015 osvedčil, nenastala fikcia,
že sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený, a to z dôvodu, že doposiaľ nevykonal uložený trest zákazu
činnosti,pretosprávnesúdprvéhostupňapriposudzovanípotrebyuložiťsúhrnnýtrestnatotoodsúdenie
prihliadal. Správne súd prvého stupňa ustálil u obžalovaného prevahu počtu priťažujúcich okolností

nad poľahčujúcimi, dostatočne prihliadol na mieru zavinenie obžalovaného i jeho osobu, keď bol
opakovanesúdnetrestanýipriestupkovopostihnutý,aztýchtoskutočnostívyvodilpotrebusankcionovať
obžalovaného súhrnným podmienečným trestom odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/12/2013 a prevzatia výroku o treste zákazu
činnostizpôvodnéhorozhodnutiapodľa§42ods.1,§41ods.1a§42ods.2Trestnéhozákona.Správne

súd prvého stupňa upravil trestnú sadzbu ustanovenia § 364 ods. 1 Trestného zákona (až na 3 roky), keď
vzmysle§38ods.4Trestnéhozákonazvýšilspodnúhranicuojednutretinu,aukladaltrestvsadzbe1až
3 roky. Zákonu zodpovedá aj uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby i určenie
skúšobnej doby vo výmere 16 mesiacov. Takýto trest zodpovedá závažnosti konania obžalovaného M.
S., dostatočne zohľadňuje možnosti jeho nápravy a odzrkadľuje aj požiadavky generálnej prevencie.

Odvolací súd sa s výrokom o treste uloženom obžalovanému M. S. plne stotožňuje.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
obžalovanému M. S., v tejto časti považuje rozsudok za vecne správny a zákonný, preto podľa § 319
Trestného poriadku zamietol odvolanie obžalovaného Ľubomíra Farenzenu ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.