Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Karol Rihák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212236
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414212236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu:

DopravnýpodnikBratislava,a.s.,Olejkárska1,Bratislava,IČO:00492736,zastúpenýJUDr.Vladimírom
Kánom, advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: A. L., t.č.
na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou F. F., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie
50,70 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd platobný rozkaz č. k. 30Ro/1466/2014-7 zo dňa 26.11.2014 v plnom rozsahu z r u š u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50,70 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho
poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 34,- eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kána,

advokáta so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, vedený v E. sporiteľni, a. s., č. ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX,IBAN: E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 50,70 eura, nakoľko
žalovaný sa v dopravnom prostriedku žalobcu na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným
lístkom.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 30Ro/1466/2014-7 zo dňa 26.11.2014, ktorý sa však
žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v plnom rozsahu zrušil.

Keďže pobyt žalovaného zostal napriek vykonanému šetreniu zo strany súdu neznámy, súd mu v zmysle

§ 29 ods. 2, 6 tretia veta O.s.p. ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Opatrovníčka žalovaného sa k žalobe nevyjadrila.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko
posudzovaná vec predstavuje v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobný spor, a preto súd v súlade s § 156ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na deň 13.05.2015.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa

23.02.2014, z ktorého zistil, že žalovaný sa v uvedený deň v linke č. 21 na výzvu revízora nepreukázal
platným cestovným lístkom (cestoval bez cestovného lístka) a odmietol zaplatiť cestovné a úhradu za
cestovanie bez platného cestovného lístka.

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu,
ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta
určenia riadne a včas.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným
cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky

autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

Podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom
období základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eura a úhrada za cestovanie bez platného
cestovného lístka predstavovala sumu 50,- eur.

Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku
žalobcu, pričom na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom, vznikla mu v zmysle
citovaných ustanovení zákona, Tarify a Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eura a
úhradu 50,- eur. Žalovaný túto sumu do dnešného dňa neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť
ju žalobcovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
že žalovanému ako neúspešnému účastníkovi konania uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eura a z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 34,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu s poukazom na § 149 ods.
1 O.s.p..

Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, žalobca žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony
právnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier, ďalšia
porada s klientom, 3. podanie žaloby) a 3x režijný paušál po 8,04 eura + 20% DPH.

K úkonu právnej služby - pokus o zmier súd uvádza, že tento nie je podmienkou na uplatnenie práva na
súde, nepovažuje ho za úkon, ktorý by bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní žaloby) a ani v

priamej a bezprostrednej súvislosti s ním. Z uvedených dôvodov trovy právneho zastúpenia spojené s
týmto úkonom súd nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie práva žalobcu v predmetnejveci podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a tak náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby
žalobcovi nepriznal. Pre úplnosť treba dodať, že aj keby súd tento úkon posudzoval ako úkon právnej
služby - ďalšia porada s klientom (ako bol v žalobe tiež označený), rovnako by za neho náhradu trov

právneho zastúpenia nepriznal, keďže jeho vykonanie v predmetnej veci by vzhľadom na charakter
posudzovanej veci (bližšie rozvedený nižšie) bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, navyše jeho
vykonanie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.

V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150
ods. 2 O.s.p., bolo možné priznať žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony právnej

služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby) + 2x režijný
paušál po 8,04 eura + 20% DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

V prejednávanej veci však súd dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2
O.s.p. pristúpiť k zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide
o drobný spor a trovy konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy

konania (dva úkony právnej služby, režijný paušál, DPH a súdny poplatok) predstavujú v predmetnej veci
takmer 150 % výšky uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci
sa jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda o žalobu, ktorá sa od iných žalôb toho istého žalobcu v totožných
veciachlíšivzásadeibaidentifikačnýmiúdajmižalovanéhoadopravnéhoprostriedku,vktoromžalovaný
cestoval. Skutkový základ žaloby (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane

právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Priznanie náhrady
trov právneho zastúpenia v plnej výške by nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti
a rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá
z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu, nemohla klásť na neho žiadne
väčšie nároky.

Možno teda uzavrieť, že trovy konania v posudzovanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej
pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v
posudzovanej veci považoval súd priznanie náhrady trov konania za súdny poplatok za žalobu vo výške
16,50 eura a za trovy právneho zastúpenia vo výške 34 ,- eur. K výške priznanej náhrady trov právneho
zastúpenia dospel súd použitím § 150 ods. 2 O.s.p. a v rozhodovacej činnosti súdov zaužívanou praxou,

že s ohľadom na nutnosť dodržania princípu proporcionality medzi výškou vymáhanej sumy a náhrady
nákladov trov konania, sa má za spravodlivé, vzhľadom na predmet konania, jeho účastníkom, určiť
výšku náhrady trov právneho zastúpenia spolu s náhradou trov konania (súdny poplatok) tak, aby
táto suma neprevyšovala jednonásobok vymáhanej istiny. Pričom pri priznaní náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške 34,- euro celkové trovy súdneho konania nepresahujú vymáhanú istinu. Na

podporu správnosti záverov, z ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho
zastúpenia, súd dáva tiež do pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11
zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd dospel k obdobným záverom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.