Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813217682
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813217682.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: U. T., nar.

X.X.XXXX, bytom L., P. B. XXX/XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri,
s.r.o., so sídlom v Topoľčanoch, Nám. M.R. Štefánika 3, proti odporcom: v rade 1/ YOOS, s.r.o., IČO:
45 986 151, so sídlom Bystričany, Mierová 80/15, v rade 2/ M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom B., U. XXX/
XX, o zaplatenie 6.933,33 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu
6.933,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo 0,05 % denne zo sumy 6.933,33 EUR od 16.4.2013 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká

v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu.

II. Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í nahradiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne trovy
právneho zastúpenia v sume 1.666,87 EUR a ostatné trovy 415,50 EUR na účet právneho zástupcu
navrhovateľky Advokátskej kancelárie JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom v Topoľčanoch, Nám.
M.R. Štefánika 3, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala, aby súd zaviazal odporcov v
rade 1/ a 2/, aby navrhovateľke spoločne a nerozdielne uhradili 6.933,33 EUR s príslušenstvom,
titulom nájomného. Svoj návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v katastri

nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor na LV č.XXX v
k.ú. E., a to pozemkov parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy a nádvoria o výmere 1.149 m2, parc. č. XXXX/
XX, ostatné plochy a nádvoria o výmere 1.149 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1.603 m2,
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.157 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
1.367 m2 a stavieb hospodárska budova bez súpisného čísla na parcele ě. XXXX/X a dom súpisné
číslo XXX na parc. č. XXXX/X. Navrhovateľka a odporca v rade 1/ uzatvorili dňa 25.09.2013 nájomnú
zmluvu, ktorou navrhovateľka prenajala odporcovi v rade 1/ nehnuteľnosti, a to hospodársku budovu bez

súpisného čísla stojacu na parc. č. XXXX/X, vrátane novovybudovanej kotolne a lexanového prístrešku
ako aj časť pozemku parc. č.XXXX/X vrátane prístupovej cesty. Odporca v rade 1/ si nehnuteľnosti
prevzal do užívania dňa 26.09.2012 na základe preberacieho protokolu. Podľa článku III. nájomnej
zmluvy mal odporca platiť nájomné vo výške 800,- EUR mesačne a malo byť splatné štvrťročne, do 15.
dňa prvého kalendárneho mesiaca príslušného štvrťroka, pričom nájomné za obdobie od 01.10.2012
do 31.03.2013 v celkovej výške 4.800,- EUR bolo splatné do 15.04.2013. Súčasne do 15.04.2013 bolo
splatné aj nájomné na 2. štvrťrok roku 2013 vo výške 2.400,-EUR. Odporca v rade 1/ však nájomné do

dňa podania návrhu neuhradil a to ani na výzvu právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 22.4.2013.
V súlade s článkom VII. môže prenajímateľ vypovedať nájomnú zmluvu pokiaľ bude nájomca meškaťs platbou nájomného o viac ako 1 mesiac. Keďže omeškanie odporcu v rade 1/ s platením nájomného
trvalo viac ako 1 mesiac, dňa 10.6.2013 bola odporcovi v rade 1/ doručená písomná výpoveď nájomnej
zmluvy. Výpovedná lehota bola 10-dňová a začala plynúť prvým dňom doručenia. To znamená, že nájom

skončil dňa 20.6.2013. Dňa 25.9.2012 bolo spolu s uzavretím nájomnej zmluvy s odporkyňou v rade
2/, ktorá je konateľkou odporcu rade 1/ zároveň podpísané ručiteľské vyhlásenie. V ňom sa zaviazala,
že v prípade, ak dlžník, teda odporca v rade 1/ neuhradí svoj záväzok z titulu nájomnej zmluvy včas,
uhradí túto pohľadávku odporkyňa v rade 2/ a to do 7-ich dní od výzvy navrhovateľky. Dňa 22.4.2013
preto navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy aj odporkyňu

v rade 2/ ako ručiteľa. Ani jeden z odporcov dlžné nájomné za obdobie od 1.10.2012 do 20.6.2013 v
sume 6.933,33 EUR neuhradil. Okrem dlžného nájomného sa navrhovateľka od odporcov domáha aj
zaplatenia zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania podľa
čl. III. ods. 6/ nájomnej zmluvy.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 9Ro/381/2013-22 z 2.10.2013, ktorým zaviazal odporcov,
aby spoločne a nerozdielne zaplatili navrhovateľke žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradili trovy

konania. Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa v rade 2/, ktorá je zároveň aj konateľkou odporcu v
rade 1/ riadne a včas odpor. V odpore uviedla, že na základe jej záujmu o prenájom menších výrobných
priestorov v obci E. sa skontaktovala s pánom T., ktorý sa predstavil ako majiteľ objektu a prenajímateľ.
Pri

rokovaní si stanovila jednoznačné požiadavky. Bolo to predovšetkým oplotenie objektu, keďže objekt

nebol vôbec oplotený a potrebovala ho zabezpečiť zabezpečovacím zariadením a strážnymi psami. Pán
T. jej tiež predložil projekty objektu s plánom zamýšľanej prístavby, ktorá vzhľadom na jej požiadavky
zohrala dôležitú úlohu, keďže v týchto priestoroch si naplánovala píliareň. Dostala od neho zároveň
prísľub, že v jarných mesiacoch začne stavať a ukázal jej aj na dvore zložený stavebný materiál.
Vzhľadom na potrebu získania všetkých povolení na prevádzkovanie stolárskej výrobnej prevádzky, bolo

jej požiadavkou predloženie projektovej dokumentácie, ohľadom elektrickej inštalácie, vodoinštalácie,
vykurovania objektu, vrátane kotolne a komína, aby následne na základe týchto podkladov zabezpečila
všetky povolenia na prevádzku ohľadom bezpečnostných predpisov. Pán T. jej sľúbil, že to nie je žiadny
problém a vzhľadom na to že objekt prešiel rekonštrukciou, všetky doklady prinesie, pretože ich má. Na
časovom posune úhrady nájomného sa dohodli preto, že jej spoločnosť už v čase dohodnutej splatnosti

mala realizovať výrobný proces. Vzhľadom na to, že pán T. nezabezpečil a nezrealizoval ani jednu z jej
najzávažnejších požiadaviek a úmyselne ju uviedol do omylu s cieľom zabezpečiť z jej strany podpísanie
zmluvy o nájme, keďže ako sa dozvedela o nájom nikto iný nejavil záujem, bola nútená zrušiť nájomnú
zmluvu. Objekt nemohla ani poistiť, pretože budova nemala súpisné číslo. Pri všetkých rokovaniach bol
prítomný len pán T., nikdy nie navrhovateľka, ktorá je jeho manželkou. Tá bola prítomná len pri podpise

zmluvy.PánT.ejscieľomzabezpečiťsimajetkovýprospechzpodpisuzmluvyonájme,týmžejuvedome
uviedol do omylu a klamal, spôsobil veľmi vážne problémy, tým že nemohla začať výrobu v objekte,
prišla o zákazky s čím bola spojená značná finančná strata a nutnosť urýchlene presťahovať výrobu
do iných vyhovujúcich priestorov. Počas doby kedy mala objekt v prenájme, z uvedených príčin výroba
vôbec neprebiehala a nebolo možné vyrobiť žiaden výrobok. Odporkyňa v rade 2/ k odporu pripojila aj

ňou podpísaný nedatovaný list označený ako: „Zrušenie nájomnej zmluvy zo dňa 21.9.2012...“.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odporu uviedla, že je pravdou, že veci súvisiace s nájmom vybavoval
jej manžel. Odporkyňa v rade 2/ zareagovala na ponuku nájmu a dojednali s ňou všetky podmienky
nájmu. Keďže odporcovia neboli finančne zdatní, odložilo sa zaplatenie nájmu za prvé dva štvrťroky až
na apríl 2013. Ostatné tvrdenia odporcov ohľadom zabezpečenia objektu plotom, vykonania prístavby, či

doloženia dokladov sú nepravdivé, alebo hrubo skreslené. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že objekt nebolo
možné poistiť. Po odchode odporcu v rade 1/ z objektu, navrhovateľka objekt bez problémov poistila v
poisťovni Kooperativa, a.s..

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom
svedka a listinnými dôkazmi.Navrhovateľka prostredníctvom vyjadrenia predneseného právnym zástupcom zotrvala na podanom
návrhu. Ďalej uviedla, že si pamätá, že boli v Bánovciach. Tam sa s odporkyňou v rade 2/ dohodli,
že im zaplatí až o pol roka, keďže nemala peniaze. Potom sa s ňou už osobne nestrela. Na konanie

splnomocnila svojho manžela. Navrhovateľka bola prítomná aj pri odovzdávaní objektu nájomcovi.
Odporkyňa v rade 2/ vtedy nevzniesla žiadne požiadavky ohľadom dokumentácie ani oplotenia. Je jej
len čudné, že keď im tam bolo tak zle, že prečo tam tak dlho zostali a prečo odišli bez toho, aby to
navrhovateľke oznámili. Keď do objektu navrhovateľka aj s manželom prišli, bol už prázdny a okná boli
oblepené papiermi.

Odporkyňa v rade 2/, ktorá je zároveň konateľkou odporcu v rade 1/ na pojednávaní uviedla, že
navrhovateľku prvýkrát videla až pri podpise nájomnej zmluvy. Pri prvej prehliadke objektu, kde bol
prítomný aj U. B., jej priateľ, dali pánovi T. požiadavku na oplotenie. Mal tam aj balíky pletiva. On
im vtedy prisľúbil, že oplotenie spraví. Pri nasťahovaní do objektu oplotenie ešte nebolo urobené.
Telefonovala pánovi T. on opäť prisľúbil, že ho spraví. Potom boli ešte asi štyri urgencie na oplotenie z
jej strany a pán T. napokon povedal, že nech si ho urobí sama, bolo to cca v novembri. Ďalšie urgencie

boli na predloženie projektovej dokumentácie od budovy. V budove bola nová elektroinštalácia, nový
vodomer, nové kúrenie, avšak so starým kotlom. Ona si chcela dať urobiť revízie a k tomu potrebovala
projektovú dokumentáciu. Pán T. jej túto dokumentáciu aj napriek urgenciám nepredložil. Keďže projekt
nebol oplotený, musela poprosiť svojho priateľa, aby v objekte zostal. Strážnych psov musela držať
vo vnútri objektu. Čo sa týka prístavby, na začiatku im pán T. prisľúbil, že prístavbu zrealizuje, mal

tam aj stavebný materiál, ktorý im ukázal. Na jar jej však povedal, že si to má riešiť sama, že on
na to nemá finančné prostriedky. Ohľadom poistky sa radila s odborníkom, ktorý jej povedal, že na
poistenie potrebuje súpisné číslo budovy. Chcela si dať poistiť aj vnútro budovy. Pán T. však napriek
svojmu prísľubu súpisné číslo nevybavil. Po skončení nájmu vyzývala pána T. telefonicky, aby si prišiel
prevziať stavbu, ale on neprišiel. Bol problém s elektrinou aj s vodou. Platila za elektromer, ktorý mal iné

číslo. Bol to elektromer na rodinnom dome navrhovateľky, ktorý sa nachádza na tom istom pozemku.
Napriek tomu, že mala vodu zaplatenú, pán T.ej ju cez svojich známych vo vodárňach nechal odstaviť.
Zľavy na nájomnom sa nedomáhala, chcela, aby to spravili. Neuhradila ani časť nájomného, lebo bola
oklamaná. Nemala k dispozícii ani projektovú dokumentáciu, aby mohla spustiť výrobu. Výrobu tak
nebolo možné zlegalizovať. Podmienky, ktoré uvádza, si v nájomnej zmluve nedojednala, lebo sú to

laické veci. Pán T. jej to na začiatku všetko prisľúbil. V prenajatom objekte postavil odporca v rade 1/ dve
priečky z drevotriesky a urobil dva otvory do steny, ktoré boli potom „zadeklované“ sutinou, pur-penou a
polystyrénom. Z objektu odišli dňa 24.4.2013. Najprv napísala zrušenie nájomnej zmluvy. Odniesla ho
na poštu a poslala navrhovateľke. Potom bola dňa 24.4.2013 ešte raz na pošte vybrať si nejaké listy.
Výzva na zaplatenie nájomného jej bola doručená vtedy. Výzvu na zaplatenie dlžného nájomného teda

prevzala až potom, čo odoslala zrušenie nájomnej zmluvy.

Svedok U. T., manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedol, že v septembri 2012 sa naňho obrátila
odporkyňa v rade 2/, že majú záujem o nájom v objekte v Rybanoch. Niekoľkokrát sa osobne stretli,
dal vypracovať nájomnú zmluvu, ktorú jej predložil na preštudovanie a potom sa dohodli, že ju podpíšu
na matrike v Bánovciach nad Bebravou. Zmluvu podpisovala navrhovateľka ako vlastník objektu a

odporkyňa v rade 2/ ako konateľ odporcu v rade 1/. Po podpise zmluvy sa stretli v objekte v Rybanoch,
spísali preberací protokol so stavom vodomeru a elektromeru a vyhotovili fotografie objektu. Prehliadka
bola25.9.2012apreberacíprotokolsapodpisoval26.9.2012.Nájomnázmluvabolaplatnáod1.10.2012,
nájomca však užíval nehnuteľnosť už od 26.9.2012. Prenajatá bola hospodárska budova a časť dvora
s prístupovou cestou. S pánom U. HR., priateľom odporkyne v rade 2/, si prešli celý objekt a povedali

si miesto, kadiaľ by mohlo viesť oplotenie s tým, že nebola reč o tom, že by objekt oplotil svedok
alebo navrhovateľka. Nájomca mal priestor pol roka, aby nemusel platiť nájomné. Hovorili aj o možnosti
prístavby k objektu, avšak len v prípade, keď sa ich firma rozbehne, aby boli prostriedky na investíciu
do prístavby. Čo sa týka projektovej dokumentácie, odporca v zmysle nájomnej zmluvy, ktorú slobodne
podpísal vedel, že si prenajíma hospodársku budovu, v akom stave a na aký účel. Podľa zmluvy si mal

nájomca prispôsobiť elektroinštaláciu pre svoju výrobu. Dokumentáciu odo neho nepýtali, dokumentácia
ale ani nebola vyhotovená, keďže elektroinštalácia bola pôvodná. Boli len vymenené hliníkové vedenia
za medené. Odporca ani nemal v úmysle objekte vyrábať. Chcel sa tam schovať pred svojimi veriteľmi.
Čo sa týka poistenia objektu, požadovali, aby si dal nájomca objekt poistiť. Ten tvrdil, že sa to nedá. Po
skončení nájmu však svedok nehnuteľnosť v poisťovni Kooperativa bez problémov poistil. Odporkyňa v

rade 2/ dostala návrh nájomnej zmluvy asi týždeň pred podpisom zmluvy. Žiadne pripomienky z jej stranyvznesené neboli. Výhrady, uvedené v odpore proti platobnému rozkazu sa nezakladajú na pravde. Zo
strany odporcov nebol nikdy návrh na doplnenie alebo zmenu zmluvy. Odporca v rade 1/ nevrátil objekt
v pôvodnom stave. Urobili dve diery v obvodovom múre. Odpad počas nájmu odporcovia neodvážali,

ten bol rozsypaný po objekte. Keď odporca v rade 1/ odišiel z objektu, chodili tam ešte jeho veritelia
a hľadali ho.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: Nájomná zmluva zo dňa 21.9.2012, preberací protokol
zo dňa 26.9.2012, výzva na zaplatenie nájomného zo dňa 22.4.2013 s doručenkou, výpoveď z nájmu zo
dňa 15.5.2013 s doručenkou, ručiteľské vyhlásenie zo dňa 21.9.2012, výzva ručiteľovi zo dňa 22.4.2013

s doručenkou, zrušenie nájomnej zmluvy zo dňa 24.4.2013 č.l. 27, výpis z obchodného registra odporcu
v rade 1/, plánik č.l. 42, poistná zmluva č.l. 43 - 46, protokol o prevzatí nehnuteľnosti zo dňa 23.5.2013,
fotografie predložené navrhovateľkou, čestné prehlásenie p. E. technická správa priložená k čestnému
prehláseniu.

Odporkyňa v rade 2/ navrhla na prvom pojednávaní ako dôkaz výsluch svedka Miroslava B., jej priateľa,
pričom uviedla, že jeho prítomnosť na ďalšom pojednávaní zabezpečí. Na nasledujúcej pojednávanie,

ktoré sa konalo dňa 28.4.2015 sa odporkyňa v rade 2/ nedostavila, svoju účasť neospravedlnila a
nedostavil sa ani ňou navrhnutý svedok. Súd preto navrhovaný dôkaz nevykonal.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka je
vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. E., Okres Bánovce nad Bebravou, zapísaných na LV č. XXX. Nájomnou
zmluvou zo dňa 21.9.2012 prenajala navrhovateľka odporcovi v rade 1/ hospodársku budovu bez

súpisnéhočísla,postavenúnapozemkuparc.č.1XXX/Xvrátanenovovybudovanejkotolnealexanového
prístrešku o výmere 28m2 ako aj časť pozemku parc. č.XXXX/X, vrátane prístupovej cesty k verejnej
komunikácii. Účelom nájmu bolo užívanie objektu ako skladu, pričom prenajímateľ dal súhlas s
využívaním predmetu nájmu aj na výrobné účely. Iné činnosti nájomca nebol oprávnený v prenajatých
priestoroch vykonávať. Nájomca bol oprávnený vykonať všetky stavebné úpravy a revízie budovy tak,

aby vyhovoval účelu nájmu, avšak až po písomnom odsúhlasení prenajímateľom. Nájomca sa zaviazal
hradiť všetky náklady spojené s týmito úpravami, s tým, že po skončení nájmu nebude mať nárok na
ich náhradu od prenajímateľa. Nájomný vzťah začal dňa 1.10.2012 a zmluva bola uzatvorená na dobu
neurčitú. Výška mesačného nájomného bola dohodou určená na: 800,- EUR mesačne s DPH. Nájomné
sa podľa zmluvy malo platiť štvrťročne, t.j. vo výške 2.400,-EUR a jeho úhrada bola splatná vždy do 15.

dňa prvého kalendárneho mesiaca toho štvrťroka, za ktorý sa nájomné platilo. Splatnosť nájomného za
prvé dva štvrťroky, t.j. za obdobie od 1.10.2012 do 31.3.2013 bolo však splatné najneskôr do 15.4.2013.
Nájomné za obdobie druhého štvrťroka 2013 však bolo splatné už do 15. dňa prvého kalendárneho
mesiaca toho štvrťroka. Spotreba elektrickej energie, vodného a stočného neboli zahrnuté v cene
nájomného. Tieto si mal nájomca riešiť sám, uzavretím zmlúv s príslušnými dodávateľmi. Nájomnú

zmluvu bolo možné ukončiť písomnou výpoveďou každej zo zmluvných strán, s výpovednou dobou 3
mesiace.Vprípade,ženájomcabudemeškaťsplatenímnájomnéhoviacako1mesiac,výpovednádoba
bola 10 dní a začala plynúť od doručenia výpovede nájomcovi. Nájom mohol ďalej zaniknúť písomnou
dohodou zmluvných strán a okamžitým odstúpením niektorej zmluvnej strany od zmluvy z dôvodov
špecifikovaných v nájomnej zmluve. Ručiteľským vyhlásením zo dňa 21.9.2012 vyhlásila odporkyňa v

rade 2/, že ako ručiteľ berie na seba povinnosť voči prenajímateľovi ako veriteľovi z nájomnej zmluvy, že
pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, ktorá vznikne z titulu nájomného a ktorá nebude zaplatená
načas, uspokojí do 7 dní na základe písomnej výzvy veriteľa.

Nájomca prevzal prenajatý objekt dňa 26.9.2012. Prvý termín splatnosti nájomného bola dňa 15.4.2013.
Nájomca k tomuto dňu a ani následne neuhradil ani časť nájomného. Počas trvania nájomného

vzťahu si neuplatnil zľavu z nájomného, ani nenavrhol nájomné znížiť. Dňa 22.4.2013 písomne vyzvala
navrhovateľka odporcu v rade 1/ na zaplatenie dlžného nájomného. V ten istý deň vyzvala navrhovateľka
na zaplatenie dlžného nájomného aj odporkyňu v rade 2/ ako ručiteľku. Obe výzvy boli doručené
adresátom dňa 24.4.2013. Dňa 15.5.2013 navrhovateľka nájom písomne vypovedala. Výpoveď bola
odporcovi v rade 1/ doručená dňa 10.6.2013. Výpovedná lehota uplynula 20.6.2013, v tento deň skončil

aj nájom. Dňa 23.5.2013 bol spísaný protokol o prevzatí prenajatej nehnuteľnosti. V tom čase tam už
nájomca nebol.Súd z vykonaného dokazovania zároveň nemal preukázané, že by bola medzi zmluvnými stranami
uzatvorení dohoda o tom, že navrhovateľka ako prenajímateľ zabezpečí oplotenie prenajatého
objektu, vybudovanie prístavby k prenajatej budove, či predloží odporcovi v rade 1/ nejakú projektovú

dokumentáciu k prenajatej budove. Nebolo tiež preukázané, že by takáto prípadná dohoda, resp. jej
nedodržanie prenajímateľom mala nejaký vplyv na výšku alebo termín splatnosti nájomného. Nebolo ani
preukázané, že by nájomca v prenajatých priestoroch prevádzkoval, resp. mienil vôbec prevádzkovať
nejakú výrobu. Súd napokon nemal za preukázané ani to, že by nájomná zmluva bola ukončená zo
strany odporcu v rade 1/ a to či už „Zrušením nájomnej zmluvy...“, ktorého odoslanie a ani doručenie

navrhovateľke nebolo nijako preukázané alebo iným spôsobom podľa Čl. VII. nájomnej zmluvy.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvy medzi osobami uvedenými v
odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v
Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom
zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za

odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 720 OZ nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca")
zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet
a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 303 ObZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 prvá veta ObZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v

prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 369 ods.1 ObZ, účinného v čase uzavretia nájomnej zmluvy ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Z citovaných zákonných ustanovení okrem iného vyplýva, že zmluva o nájme nebytových priestorov sa
povinne uzatvára v písomnej forme, pričom jej podstatné náležitosti upravuje zákon č. 116/1990 Zb.Súd konštatuje, že v danom prípade bola nájomná zmluva písomne uzavretá. Výška a splatnosť
nájomného a aj ostatné základné náležitosti boli v zmluve riadne dohodnuté. Súd preto považuje túto
zmluvuzaplatnú.Údajnézáväzkynavrhovateľky,ktoréodporkyňavrade2/vpriebehukonaniauvádzala

sa v zmluve nespomínajú. Zároveň z dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľka bola porušila nejaký
iný záväzok, ktorý jej zo zmluvy vyplýva.

Navrhovateľka sa od odporkyne domáha nezaplateného nájmu za obdobie trvania nájomného vzťahu.
Súd považoval uplatnený nárok za preukázaný. Výška nezaplateného nájmu za obdobie od 1.10.2012
do 20.6.2013 (deň skončenia nájmu) je 6.933,33 EUR. Ide o nájomné za mesiace október 2012 až máj

2013, teda 8 x po 800,-EUR (6.400,- EUR) a nájomné za obdobie od 1.6.2013 do 20.6.2013 (800,-
EUR/30 x 20 = 533,33 EUR). Splatnosť nájomného za štvrtý kalendárny štvrťrok roka 2012 a prvé dva
štvrťroky roka 2013 bola v zmysle Čl. III. nájomnej zmluvy dňa 15.4.2013.

V konaní nebolo preukázané, že by odporcovi v rade 1/ z nejakých dôvodov zanikla alebo sa nejako
modifikovala zmluvná povinnosť platiť nájomné. Výška ani splatnosť nájomného nebola v zmluve ničím
podmienená, žiadnymi rekonštrukčnými, či stavebnými prácami ani predložením nejakých dokumentov

zostranynavrhovateľky.Právožiadaťzníženienájomnéhovyplývaloodporcovivrade1/lenzČl.VI.ods.
2/ nájomnej zmluvy a to iba v prípade, ak by musel strpieť obmedzenia svojich práv súvisiacich s nájmom
z dôvodu potreby vykonať údržbu alebo opravy predmetu nájmu prenajímateľom. Súd konštatuje, že
odporca v rade 1/ si ani raz neuplatnil zľavu z nájomného napr. z dôvodu, že prenajatý objekt nespĺňa
podmienky nájmu (teda vlastnosti objektu podľa zmluvy) alebo, že by bol ako nájomca navrhovateľkou

v užívaní prenajatej nehnuteľnosti nejako obmedzovaný. Odporkyňa v rade 2/ argumentovala aj tým,
že podľa nej porušením povinností zo strany navrhovateľky, resp. jej manžela nemohol odporca v rade
1/ spustiť v prenajatých priestoroch výrobu. Tu súd poukazuje na ustanovenie Čl. I. ods. 2/ nájomnej
zmluvy, z ktorého vyplýva, že primárnym účelom nájmu bolo využívanie prenajatého objektu ako skladu.
Preto je potrebné zdôrazniť, že odporca v rade 1/ mal povinnosť platiť nájomné v dohodnutej výške aj

v prípade, že v objekte žiadnu výrobu neprevádzkoval.

Úrok z omeškania zo žalovanej sumy priznal súd od 16.4.2013, teda odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti nájomného. Je priznaný vo výške dohodnutej v nájomnej zmluve, teda 0,05 % denne z dlžnej
sumy.

Z uvedených dôvodov, keďže súd považoval navrhovateľkou uplatnený nárok v celom rozsahu

za oprávnený, zaviazal odporcov, aby jej spoločne a nerozdielne zaplatili žalovanú sumu spolu s
príslušenstvom. Odporkyňa v rade 2/ je z titulu svojho postavenia ručiteľa zaviazaná na uvedenú
povinnosť popri odporcovi v rade 1/.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže navrhovateľka mala vo veci plný úspech, súd jej v súlade s citovaným ustanovením priznal právo
na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy navrhovateľky pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh 415,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 1.666,87 EUR. Výška
odmeny za jeden úkon právnej služby je vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vychádza zo žalovanej sumy a
je vo výške 237,34 EUR.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných položiek

1. prevzatie a príprava zastúpenia 19.4.2013 237,34 EUR

2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania 237,34 EUR3. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie vo veci 237,34 EUR

4. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 10.3.2015 237,34 EUR

5. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 28.4.2015 237,34 EUR

Režijný paušál za rok 2013 -2x 7,81 EUR 15,62 EUR

Režijný paušál za rok 2014 - 1x 8,04 EUR 8,04 EUR

Režijný paušál za rok 2015 - 2x 8,39 EUR 16,78 EUR

- cestovné náhrady:

10.3.2015 cesta Topoľčany - Prievidza a späť, 100 km, Mitsubishi ASX,

- náhrada za spotrebované PHM 0,057 l x 100 km x 1,165 Eur/l 6,64 EUR

- náhrada za každý 1 km jazdy 100 km x 0,183 Eur 18,30 EUR

28.4.2015 cesta Topoľčany - Prievidza a späť, 100 km, Mitsubishi ASX,

- náhrada za spotrebované PHM 0,057 l x 100 km x 1,2 Eur/l 6,84 EUR

- náhrada za každý 1 km jazdy 100 km x 0,183 Eur 18,30 EUR

- náhrada za stratu času:

cesta Topoľčany - Prievidza a späť dňa 10.3.2015 4 x polhodina á 13,98 EUR 55,92 EUR

cesta Topoľčany - Prievidza a späť dňa 28.4.2015 4 x polhodina á 13,98 EUR 55,92 EUR

DPH 277,81 EUR

Spolu 1.666,87 EUR

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.