Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201979
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2713201979.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš
Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi v 1 rade: R.
V., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX F., štátny občan SR a odporcovi v 2. rade: C. V., nar.
XX.X.XXXX,bytomU.XXXX/X,XXXXXF.,štátnyobčanSR,ozaplatenie5885,24eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi sumu 1
830,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 3.12.2012 do zaplatenia a to všetko do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd n e p o v o ľ u j e odporcom v 1. a 2. rade splácať svoj záväzok v splátkach.

III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

IV. Odporcom v 1. a 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 21.3.2013 domáhal, aby súd uložil
odporcom povinnosť zaplatiť sumu 5 885,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 5 285,91 eur od 3.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil
tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislave (ďalej v
texte označovaný aj ako právny „predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ „) na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej

tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporcami dňa 12.1.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich
dodatkov (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), na základe ktorých boli odporcom poskytnuté
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky
a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 - § 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom

na to, že odporcovia neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa
zmluvy a preto navrhovateľ vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5 885,24 eur, ktorá pozostávala z istiny 5 385,91 eur,
úroku 92,19 eur, úroku z omeškania 398,17 eur a ostatného príslušenstva 8,97 eur v súlade s prílohouk zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je
generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Odporca v 1. rade uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku. Navrhovateľ uplatnil návrhom aj úrok z

omeškania odo dňa 3.12.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp.
po dni splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky. Ak nenastala splatnosť úveru,
podľa uvedenia v návrhu si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni
doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s odkazom navrhovateľa na § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009 a od 15.1.2009 odkazom na jeho znenie účinné od

uvedeného dátumu, pre prípad, že výška úroku z omeškania dohodnutá nebola na spravovanie sa pri
nesplnení povinnosti dlžníka plniť riadne a včas na predpisy občianskoprávne, na § 517 OZ a nariadenie
vlády SR č. 586/2008 Z. z. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že odporcovia po postúpení pohľadávky
ku dňu podania návrhu neuhradili nič.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd výzvou zo dňa 16.8.2013 vyzval navrhovateľa na doplnenie
návrhu. Súd požadoval po navrhovateľovi bližšie uviesť, čo konkrétne tvorí istinu, či istina obsahuje aj

nejaký úrok, poplatky prípadne zmluvné pokuty, koľko splátok a v akej výške odporcovia celkom zaplatili,
ako boli tieto splátky započítané a kedy sa odporcovia dostali do omeškania. Súd vyzval navrhovateľa,
aby predložil listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma
pozostáva (napr. výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov). Navrhovateľ sa podaním zo dňa
21.10.2013 vyjadril tak, že v zmysle čl. III. bodu 7 a výňatku z úrokových sadzieb bola pri výpočte úrokov

z omeškania použitá výška úrokovej sadzby pre úrok z omeškania 26,40 % ročne. Istina vo výške 5
385,91 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Odporcovia čerpali
celkom 4 182,43 eur a uhradili sumu v celkovej výške 2 268,44 eur, na istinu bola započítaná suma 2
231,25euranaúrokzomeškaniasuma37,19eur.Poplatkyzasprávuúčtuazaupomienkyboliúčtované
odporcom v celkovej výške 207,79 eur a úrok v celkovej výške 3 226,94 eur. Ostatné príslušenstvo v

sume 8,97 eur tvoria tri poplatky za správu úveru (3 x 2,99 eur).

Navrhovateľ, predvolaný riadne a včas sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil jeho právny
zástupca. Právny zástupca navrhovateľa a odporcovia v 1. a 2. rade sa zúčastnili pojednávania.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.1.2005, Zmluvou

o zmenkovom vyplňovacom práve, Dohodou o zabezpečení úveru životným poistením, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
20.3.2012, výzvou navrhovateľa k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 25.10.2011, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 12.11.2012, oznámením
o postúpení pohľadávky adresovaným obom odporcom, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/

XXXX/CE zo dňa 28.9.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1, pokusom o zmier zo dňa 12.11.2012, výzvou
súdu pre navrhovateľa na špecifikáciu istiny, úroku z omeškania, výpisom z účtu odporcov, výsluchom
účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 28.9.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1 má
súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je navrhovateľ

v tomto konaní pohľadávku voči odporcom v tomto konaní, a to v sume 5 885,24 eur.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.9.2011 právny predchodca navrhovateľa oznamoval
odporcom, že postupuje pohľadávku vo výške 5 885,24 eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 28.9.2011. Súdu neboli predložené doručenky, ktorými by odporcovia prevzali oznámenie.

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.1.2005 súd zistil, že právny predchodca

navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a obaja odporcovia v postavení dlžníka podpísali zmluvu
o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkom v sume amene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa článku I. zmluvy bola výška úveru, ktorú sa veriteľ
zaviazal poskytnúť dlžníkom 4 182,43 eur (126 000 Sk), úver bol špecifikovaný ako spotrebný úver -
bezúčelový, výška úrokovej sadzby bola 10,80 % ročne, úroky splatné v posledný deň kalendárneho

mesiaca, poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok
za správu úveru 1,66 eur mesačne, výšku splátok 56,89 eur splatných mesačne k 20. dňu v mesiaci,
splatnosťprvejsplátky20.2.2005,konečnásplatnosťúveru20.11.2015.PodľačlánkuII.bodu2posledná
veta je dlžník povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky,
poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté

podmienky. Podľa článku II. bodu 3 sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky
sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej
súčasťou. Podľa článku III. bod 1 pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky
z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Podľa článku III. bod 5 je dlžník
povinnýzaplatiťveriteľovipoplatokzaposkytnutieúveruvovýškedohodnutejvzákladnýchpodmienkach
zmluvy splatný v deň podpisu zmluvy. Podľa článku III. bod 7 je dlžník povinný v prípade omeškania

so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením.
Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom,
úroky z omeškania, úroky a istinu a to v tomto poradí. Podľa článku IV. bod 2 je veriteľ oprávnený meniť
výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy, pričom zmena výšky úrokovej
sadzby je účinná rozhodnutím veriteľa a zverejnením. Podľa článku IV. bod 5 sa strany dohodli, že ročná

percentuálna miera nákladov je 5,42 %. Článok V bod 2 je ďalším vyhlásením dlžníka, podľa ktorého
sa oboznámil s VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002 a Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Z čl. V. bodu 3 vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú
riadiť VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Čl. V. bod 4
obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú riadiť ich

právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný zákonník s odkazom na ustanovenie § 262 tohto právneho
predpisu. Súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri neplnení zo zmluvy
o úvere.

Súdu boli doručené tiež Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve a Dohoda o zabezpečení úveru
životným poistením, z ktorých plnenia sa navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia nedomáha.

Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003,
Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003 a Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004. Všeobecné obchodné
podmienky sú vopred pripravené na formulárovej predtlači a sú bez podpisu účastníkov.

Z pokusu o zmier zo dňa 12.11.2012 súd zistil, že odporcovia boli navrhovateľom vyzvaní na zaplatenie
záväzku do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia v sume 5 885,24 eur, ktorý pozostáva z istiny 5 385,91

eur, úroku 92,19 eur, úrokov z omeškania 398,17 eur a poplatkov 8,97 eur. Doručenky súdu predložené
neboli.

Z Výpisu z účtu odporcov vyplýva, že účet mali založený dňa 12.1.2005, úver bol odporcom poskytnutý
ten istý deň a takým spôsobom, že odporcom veriteľ na účte najskôr strhol poplatok za poskytnutie
úveru v sume 2 520 Sk, ktorý je vo výpise z účtu označený ako bezhotovostná splátka v úveru a v

poradí sa nachádza ešte pred bezhotovostným čerpaním úveru, a až následne odporcovia čerpali úver,
vo výpise z účtu predloženého navrhovateľom je uvedené, že odporcovia čerpali sumu 4 182,43 eur
(126 000 Sk), avšak súdu bolo v iných konaniach, kde vystupoval navrhovateľ ako účastník a kde
vystupovali iní odporcovia, z úplného výpisu z účtu preukázané, že odporcom boli reálne poskytnuté
finančné prostriedky znížené o poplatok za poskytnutie úveru a preto má súd za to, že odporcom boli

reálne poskytnuté finančné prostriedky len vo výške 4 098,78 eur a nie vo výške 4 182,43 eur ako tvrdí
navrhovateľ. Ako vyplýva z výpisu z účtu odporcov súčtom bezhotovostných a hotovostných splátok a
tiežztvrdenianavrhovateľa,odporcoviadodňapostúpeniapohľadávkyzaplatiliveriteľovisumu2268,44
eur (68 339,10 Sk). Z výpisu účtu súd ďalej zistil, že odporcom boli účtované poplatky za vedenie účtu
1,66 eur mesačne (50 Sk), od 31.7.2006 vo výške 1,99 eur mesačne (60 Sk) a od 31.10.2010 vo výške

2,99 eur mesačne. Odporcom boli účtované poplatky za správu účtu a za upomienky, úroky a úroky zomeškania. Splátky odporcov neboli najskôr započítavané na istinu, ale na úroky z omeškania, úroky,
poplatky, až nakoniec na istinu.

Výzvou navrhovateľa k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa

25.10.2011 vyzval navrhovateľ odporcu v 1. rade k úhrade dlžnej sumy vo výške 6 071,69 eur a súčasne
oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 25.10.2011.

V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 12.11.2012 adresovanom obom odporcom
oznamoval navrhovateľ odporcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 12.11.2012, ktorý
pozostáva z istiny 5 385,91 eur, úroku 92,19 eur, úrokov z omeškania 398,17 eur a poplatkov 8,97 eur.
Súčasne vyzval odporcov k splateniu celej pohľadávky do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia.

Oboznámením sa s Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.3.2012 súd
zistil, že ide o formulár s predtlačou, na ktorom sa uvádza, že odporca v 1. rade ako dlžník uznal záväzok
voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 12.1.2005 a podľa tejto listiny pozostáva
z istiny 5 385,91 eur, nákladov na inkasné konanie 150 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy,
pričom však výška príslušenstva pohľadávky nebola v dohode určená. Výška splátok nebola v dohode

uvedená. V dohode bol uvedený dátum prvej splátky 18.4.2012 a dátum splátky k 18. dňu v mesiaci.
V bode 3.2 dohody je uvedená podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj záväzok v
pravidelných dohodnutých splátkach najneskôr do termínu ich splatnosti, stane sa splatným celý zvyšok
pohľadávky a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.

Privýsluchuodporkyňav1.radeuviedla,žeprostriedkyzúverupoužilanapotrebydomácnosti.Vzmluve

nedohadovala nič, všetko dala do zmluvy banka, ktorá stŕhala splátky z účtu, Všeobecné obchodné
podmienky od pôvodného veriteľa nedostala. Nemá vedomosť o tom, čo je zmluva o zmenkovom
vyplňovacom práve. Pri podpísaní dohody o uznaní záväzku nemala vedomosť o tom, že uznáva sumu 5
385,91 eur, nemá vedomosť o tom, aké účinky má uznanie záväzku, v čase podpísania dohody nemala z
čoho splácať splátky. Ďalej vypovedala, že výzva k úhrade a oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru

jej bolo doručené. Žiadala súd o povolenie hradenia záväzku v splátkach.

Pri výsluchu odporca v 2. rade uviedol, že všetky podmienky dával do zmluvy pôvodný veriteľ, VOP
nečítal. Tiež nemá vedomosť o tom, čo je zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve ani čo znamená
premlčanie dlhu. Ďalej vypovedal, že výzva k úhrade a oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru mu
bolo doručené. Súčasne požiadal o povolenie splátok vo výške 10-15 eur mesačne, nakoľko poberá

dôchodok300eurmesačne,zktoréhohradínájom,súnanehovedené4exekúcie,manželka/odporkyňa
v 1. rade zarobí 100 eur mesačne.

Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že sa nedomáha poistného, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru z roku 2012 považuje za účinné, nakoľko predložil súdu podací hárok o ich odosielaní.
Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve a zabezpečením úveru životným poistením boli súdu

doručené iba z dôvodu, že boli súčasťou úveru, pričom navrhovateľ sa nárokov z nich po odporcoch
nedomáha.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.6.2006 (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základ

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
(účinné od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o úvere
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny alebo
občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa

22.09.2010,sp.zn.5Cdo196/2009, podľaktoréhoúčastnícikonanianiesúpovinníprávnynárokprávne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré
umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd zastáva názor,
že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno výlučne podriadiť pod hypotézu právnej normy § 497
a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom.

Súd dospel k záveru, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba aplikovať aj ustanovenie
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi. Z úvodných ustanovení zák. č.
258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi
podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi.
Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že

právny predchodca navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky
založenou ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na
výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej
činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v

konaní nevyplynulo, žeby odporcovia požadovali poskytnúť úver nie ako spotrebitelia podľa § 52 ods.
3 OZ, alebo žeby konali ako osoby pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, odporca v 1. rade pri výsluchu výslovne uviedol, že
si nebral úver na podnikateľské účely, ale pre potreby domácnosti. Súd aplikoval na vzťah účastníkovkonania predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľov, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru,
že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikla zmluva o úvere, ktorá má charakter
spotrebiteľského úveru, ktorú ďalej súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a celý

právny vzťah posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

K záveru o občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. v odkaze pod
čiarou pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie § 48
Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie § 344
Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom predmetnej

zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom, že uvedená
zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu,
aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného
zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,
že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv,
tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v

znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj
absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah
účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach
nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ súd vykladá tak, že v prípade dualistickej

právnej úpravy inštitútov súkromného práva (existuje právna úprava napríklad odstúpenia od zmluvy
podľa Obchodného zákonníka aj podľa Občianskeho zákonníka, sú vo svojich účinkoch rozdielne, ďalej
právna úprava premlčania je obsiahnutá tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku,
atď.) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo.

Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je
ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 OZ). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral
navrhovateľ, ktorý je bankou a je podnikateľom, inak podľa § 52 ods. 2 zákona č. 150/2004 Z.z. (v znení

platnom a účinnom v čase uzavretie zmluvy o úvere) dodávateľom, osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ako vyplynulo z výpovede odporcov, ktorí
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, úver požadovali ako fyzická osoba, nepodnikatelia na súkromné účely a mali

postavenie spotrebiteľa.

K zaväzujúcemu výroku a zamietajúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej súd zdôvodňuje, že
vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba s časti. Z listinných dôkazov
(najmä zmluvy o úvere, výpisu z účtu odporcov) súd vyvodil ten skutkový stav, že právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril s odporcami dňa 12.1.2005 zmluvu o splátkovom úvere. Predmetnou zmluvou sa

banka zaviazala odporcom poskytnúť úver vo výške 4 182,43 eur (126 000 Sk) s konečnou splatnosťou
úveru do 20.11.2015 a odporcovia sa zaviazali vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky,
pričom výška mesačnej splátky bola 56,89 eur. Súd mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy,
pričom súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru. Z formy a obsahu Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi
je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa
(bankou) a odporcami, ktorej predtlač formulára mala banka už pripravenú a dopisovala do nej iba
konkrétne údaje týkajúce sa odporcov, pričom ako vyplýva tiež z výpovede odporcov obsah zmluvy
nemohli ovplyvniť, nedohadovali obsah zmluvy a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola

daná do zmluvy o úvere na predtlači, vyhotovenej bankou a odporcovia mali síce možnosť sa pred
podpísaním zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohli podmienky zmluvy individuálne vyjednať. Pri týchto
záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil
zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej
uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001

Z. z. sumu, úroky, výšku a termíny splátok, meno a adresu spotrebiteľov, RPMN.Zmluva o splátkovom úvere obsahuje výšku úveru 4 182,43 eur, výšku úrokovej sadzby 10,80 % ročne,
úroky splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru
splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru 1,66 eur mesačne, výšku splátok 56,89 eur

splatných mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.2.2005, konečná splatnosť úveru
20.11.2015. V článku IV. v bode 5 je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 5,42 %.
Zmluva o splátkovom úvere neobsahuje dohodu o sankcii pre prípad porušenia zmluvy. Zmluva o
úvere neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Nerozčlenenie splátok na
istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z ust. § 4

ods. 2 písm. a) a ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle ods. 5 veriteľ nemôže od
spotrebiteľa úrok alebo poplatky neuvedené v zmluve požadovať. Jednou z povinných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods.
2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Ustanovenie § 4 z. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje
náležitosti zmluvy. Absencia niektorých náležitostí (napr. výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov) nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa.
Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu
splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky
z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských

úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa
tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie
zmluvy, a to podľa výpisu z účtu odporcov, teda treba vyvodiť, že odporcovia prijali dňa 12.1.2005

spotrebiteľský úver v sume 4 098,78 eur (123 480 Sk). Súdu bolo z výpisu z účtu preukázané, že
odporcovia získali od navrhovateľa finančné prostriedky vo výške 4 098,78 eur (123 480 Sk) a nie tak
ako tvrdil navrhovateľ vo výške 4 182,43 eur (126 000 Sk), pretože pôvodný veriteľ strhol odporcom
sumu 2 520 Sk ako poplatok za spracovanie zmluvy, ktorý označil vo výpise ako bezhotovostná splátka
za úver a v poradí sa nachádza ešte pred bezhotovostným čerpaním úveru, odporcovia tak reálne získali

len finančné prostriedky vo výške 4 098,78 eur (123 480 Sk). Odporcovia mali dňa 12.1.2005 na účte
pripísaných síce 126 000 Sk, ale nemohli platne podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere čiastku 126
000 Sk z účtu reálne vybrať, nakoľko z nej bol odúčtovaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 520
Sk. Je nelogické, že banka najprv odpočíta spracovateľský poplatok, o ktorom ani nie je zrejmé, za aké

služby ho pred poskytnutím úveru dlžníkovi účtuje, vyznačí ho na účte dlžníka ešte pred poskytnutím
peňazí dlžníkovi, vyznačí splátku od dlžníka 2 520 Sk a až potom vyznačí čerpanie úveru bezhotovostne
vo výške 126 000 Sk.

Ako vyplýva z výpisu z účtu odporcov súčtom bezhotovostných a hotovostných splátok a tiež z tvrdenia
navrhovateľa, odporcovia do dňa postúpenia pohľadávky zaplatili veriteľovi sumu 2 268,44 eur (68

339,10 Sk). Odporcovia tak na istine neuhradili sumu 1 830,34 eur (4 098,78 eur - 2 268,44 eur). Z
návrhu vyplýva, že po postúpení pohľadávky odporcovia navrhovateľovi neuhradili nič, odporcovia ani
iné pri výsluchu netvrdili. Iné k plneniu zo zmluvy o úvere zo strany odporcov preukázané nebolo.

Súd ďalej z úverovej zmluvy vyvodil, že medzi účastníkmi vznikla zmluva o úvere podľa ustanovenia § 2
ZoSÚ, ktorou sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, pričom sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vo forme odloženej
platby. Z právneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi z platne uzavretej zmluvy
medzi účastníkmi podľa § 488 OZ vzniká právo na plnenie - pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí sumy 4 098,78 eur (123 480 Sk)

odporcom, nakoľko uvedené vyplýva z výpisu z účtu odporcov. S poukazom na ustanovenie § 4 ods.
3 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver aspotrebiteľ ho začal čerpať súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na splnenie povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi istinu v sume 1 830,34 eur, vypočítanú ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými
prostriedkami a splatenými prostriedkami a ďalej súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške

8,75 % ročne od 3.12.2012 do zaplatenia z dlžnej istiny, t.j. vo výške úroku z omeškania stanovenej
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ ide o navrhovateľom žalobným návrhom uplatnený nárok na úrok z omeškania, súd ho priznal
od dátumu žiadaného v návrhu, keďže dňa 12.11.2012 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, pričom i keď navrhovateľ súdu nepredložil dôkaz o doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti, odporcovia potvrdili, že oznámenie im bolo doručené.

Súd nepriznal navrhovateľovi v návrhu uplatnený úrok z omeškania v sume 398,17 eur, ktorý si
navrhovateľ uplatnil ako súčasť istiny, nakoľko úrok z omeškania bol počítaný nezákonnou výškou
úrokovejsadzby26,40%ročneznezákonnejvýškyistiny.Súdpovažujezaneprijateľné,abysaopätovne
úročili úroky a poplatky. Pri zamietnutom úroku z omeškania sa nedá oddeliť to, čo je zákonom dovolené
a čo už dovolené nie je.

Úrok je cena peňazí, na úroku žiadne peniaze odporcom nepožičiava, nedáva nič dlžníkovi a preto
je neprijateľné, aby bolo navrhovateľovi priznané plnenie vo zvyšnej časti pohľadávky predstavujúcej
kapitalizované úroky vo výške 92,19 eur. Ak by súd priznal pravdepodobné úroky išlo by o plnenie z
neprijateľných podmienok, ktoré sú neplatné a zákon z neplatného právneho úkonu zo záväzkového
vzťahu nepripúšťa priznať plnenie.

Súd tak nepriznal navrhovateľovi v návrhu ním uplatnené poplatky, úrok a úrok z omeškania, pretože
sú príslušenstvom pohľadávky a súd považuje za neprijateľné, aby sa opätovne úročili, taktiež ako je
uvedené nižšie, boli súdom vyhodnotené ako nároky plynúce z neprijateľných podmienok uvedených v
zmluve o úvere. Pri zamietnutom úroku sa nedá oddeliť to, čo je zákonom dovolené a čo už dovolené
nie je.

Aj pre platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.3.2012 sa
vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým
náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods. 3 OZ
v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného uznania dlhu podpísaný konajúcou osobou.
Súd poznamenáva, že odporkyňa v 1. rade podpísala dohodu ako dlžník. Súd dohodu vyhodnotil ako

neplatnú a uznanie záväzku za neúčinné pre jej neurčitosť a preto v konaní na „dohodu“ neprihliadal a
nezaoberal sa ani neprijateľnými podmienkami v nej uvedenými. Neurčitosť dohody súd vidí v samotnej
výške uznanej dlžnej sumy, ktorá pozostáva z istiny 5 385,91 eur a z príslušenstva pohľadávky podľa
zmluvy, pričom príslušenstvo v dohode nebolo určené presnou sumou ani bližšou špecifikáciou, aby bolo
jasné, z čoho pozostáva. Neurčitá je tiež časť 3 nazvaná forma splatenia záväzku, ktorá neobsahuje

výšku splátky.

V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /
adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcami - spotrebiteľmi a

vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporcovia ako fyzické osoby - spotrebitelia
nemali možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, mohli predložený návrh navrhovateľom na uzavretie
zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje
neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v

predchádzajúcejčastirozhodnutiauviedol,žesazaoberalotázkou,čispotrebiteľskázmluva,neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie §
52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech

strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá
pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť
pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok
pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,

tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané
a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo a na dodávateľov, ak podľa čl. 3 Smernice,
spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je

premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným
veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti
podľa § 53 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby

boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od
ktorej závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho
dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho

súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd
oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická
rovnosť zásahom vonkajším zásahom. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou
Rady č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská
zmluva, konkrétne zmluva zo dňa 12.1.2005 ako aj Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku zo dňa 20.3.2012, ktorej účastníkom je odporkyňa v 1. rade na strane spotrebiteľa, neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech odporcov, teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú podmienku, inak podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka "neprijateľnú podmienku", teda či sú alebo nie sú jednotlivé ustanovenia zmluvy
individuálne vyjednanými zmluvnými podmienkami. Skúmaniu zmluvných podmienok súdom nebráni ani

fakt, že navrhovateľ je novým veriteľom odporcov, pretože ani postúpením pohľadávky na navrhovateľa
zmluva o úvere spotrebiteľský charakter nestráca, nový veriteľ iba stráca voči spotrebiteľovi postavenie
dodávateľa.

Súd je toho názoru, že je neprijateľnou podmienka daná dodávateľom do čl. II. bod 2. zmluvy o úvere,
podľa ktorej je dlžník povinný za podmienok dohodnutých v zmluve splatiť poskytnutý úver, platiť úroky,

poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a tiež podmienka daná do
čl. III. bod 1, kde pohľadávku veriteľa tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady
veriteľa spojené s úverom. Ide o podmienku neurčitú, nie je jasné aké ďalšie poplatky a náklady spojené
s úverom má spotrebiteľ plniť. Ustanovenie v čl. I o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2 % zvýšky úveru a o poplatku za správu úveru 50 Sk mesačne a tiež v čl. III. bod 5, kde sa dlžník zaviazal
zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru, považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale

je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ
by pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve, avšak z výpisu z účtu odporcov je zrejmé, že navrhovateľ účtoval odporcom aj poplatky za
upomienky neuvedené v zmluve. Vedením úverového účtu si banka realizovala svoju evidenčnú činnosť
pri poskytnutí úverov klientom. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, banka

teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Súd
má za to, že navrhovateľovi nepatrí ani poplatok za vedenie účtu uvedený v zmluve o úvere (výška
poplatku 1,66 eur mesačne, pričom podľa výpisu z účtu sa jeho výška zvyšovala na 1,99 eur a neskôr
na 2,99 eur mesačne), pretože ako už súd uviedol, predpokladá sa, že za poplatok sa poskytne nejaká
odplatná služba alebo protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak

navrhovateľ neurobil, považoval súd podmienku za individuálne s odporkyňou nevyjednanú, neprijateľnú
a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ a § 53 ods. 4 OZ za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci
spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa
neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka
právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre

rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať
veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie
úverového účtu. Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa akýchkoľvek poplatkov, za ktoré
neobdržali odporcovia žiadnu službu či plnenie, súd navrhovateľovi plnenie z poplatkov rozsudkom
nepriznal.

Taktiež neprijateľnou je podmienka v čl. II. v bode 3, kedy sa splatné úroky a splatné poplatky dňom
ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou v spojení s článkom IV. bod 2, ktorý oprávňuje
banku meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy a to účinnosťou jej
zverejnenia. Tieto podmienky dávajú veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah
zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu

dlhu spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Súd má výpisom z účtu odporcov
preukázané, že došlo k dvojnásobnej zmene výšky poplatku za správu úveru. Podľa ustanovenia § 4
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez
dodržania ktorej je zmluva neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o úvere bola uzavretá
v písomnej forme a preto považoval uvedené zmluvné podmienky za neplatné nielen z dôvodu, že

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatné
podľa § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne a v konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy
s obsahom, z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako je to uvedené v
podmienke zmluvy o úvere, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku

neplatnou. Podľa názoru súdu banka si takouto podmienkou istila, že v prípade nevymožiteľnosti jej
pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za
upomienky.

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným
veriteľom spotrebiteľovi v čl. III. bod. 7 veta prvá, spočívajúce vtom, že pôvodný veriteľ zrejme

vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka, poškodzoval
spotrebiteľov pri vyrubovaní úroku z omeškania podľa sadzby, ktorá sa v čase uzavretia zmluvy o úvere
medzi stranami používala ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom. Súd má za to,
že ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania vo výške podľa Obchodného zákonníka, a teda vo výške
ďaleko vyššej než pripúšťa Občiansky zákonník, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná o neprijateľnú

podmienku, v neprospech spotrebiteľa a značne poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade
omeškaniaspeňažnýmdlhomsankcionovanýpodľapredpisovobčianskehopráva,konkrétne§517ods.
2 Občianskeho zákonníka a k nemu vykonávaciemu právnemu predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. Dodávateľ tak účtoval odporcom vyšší úrok z omeškania ako je prípustný podľa občianskoprávnych
predpisov. Podľa výpisu z účtu odporcov nezákonná výška úroku z omeškania ovplyvňovala výšku

úhrady na istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný veriteľ došlých splátok odpočítavalnajprv úrok z omeškania, tiež poplatky až potom úroky a istinu, čo je v rozpore s ustanovením § 566 OZ,
a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná,
čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a

podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie
pohľadávky z úveru.

Súd považuje zmluvnú podmienku uvedenú v základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere
v článku V. bod 4 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, za

neprijateľnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho zmluvné postavenie, čo sa premietlo aj do výšky úroku z
omeškania určeného dodávateľom vo výške 26,40 % ročne. Takto stanovený úrok z omeškania je pre
spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym nevýhodným. Súd má za to, že ak sa ustanovuje v
§ 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná podmienka zákazu odchýlenia sa od predpisov
občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností z úverového vzťahu v Obchodnom zákonníku

vyznieva v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa § 52 ods. 2 OZ obchádzaním zákona a v zmysle
§ 39 OZ neplatná.

Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. nepovolil odporcom splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume
15 eur mesačne. Odporcovia žiadali o povolenie splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume
10-15 eur mesačne vzhľadom na výšku platu odporkyne v 1. rade, výšku dôchodku odporcu v 2. rade,
vzhľadom na sociálne pomery a existujúce exekúcie vedené voči odporcom. Uvedená výška splátok v
sume 15 eur nie je v súlade so súdnou praxou, ktorá vyžaduje, aby bol dlh, povolený splácať v splátkach

rozložený tak, aby pri riadnom plnení po splátkach, zanikol najneskôr do 36 mesiacov od právoplatného
rozhodnutia súdu. U odporcov nie je predpoklad splnenia dlhu v splátkach a veriteľovi by povolením
splátok bolo upreté, resp. neprimerane obmedzené právo na plnenie od dlžníkov.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo.

Odporcovia neboli v konaní celkom úspešným účastníkom oproti navrhovateľovi a preto súd vypočítal
ich pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní.
Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu odporcov zníženého o pomernú časť ich
neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy - istiny 5 885,24 eur, z toho mu súd priznal

sumu 1 830,34 eur a do zvyšku tejto sumy o 4 054,90 eur návrh zamietol. Miera úspechu odporcov
predstavuje 68,90 % a u navrhovateľa 31,10 %, čo znamená, že čistý úspech odporcov je vo výške
37,80 %. Úspešnejší odporcovia oznámili, že si trovy konania neuplatňujú a preto súd rozhodol, že sa
im náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.