Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612216031
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612216031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Y. P. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej na V. ul. č. X v U. B. P. zastúpenej JUDr. Danicou Holkovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie na Hviezdoslavovej ul. č. 7 v Spišskej Novej Vsi proti odporcovi Ing. Y. P. nar.
X.X.XXXX bývajúcemu na O. ul. č. X v U. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.4.2013 č.k. 13P 61/2012-215 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľku
a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom, o spôsobe jeho zaplatenia a o trovách konania a

vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
17.9.2004 č.k. P 206/96-384 tak, že zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku zo 43,15 € mesačne
na 100 € mesačne od 7.9.2012 a zaviazal ho platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.
Dlžné výživné 360,48 € za obdobie od 7.9.2012 do 30.4.2013 zaviazal odporcu zaplatiť do 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol a o trovách účastníkov
rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. v súlade s jej návrhom, teda aby zaviazal odporcu

prispievať na jej výživu 250 € mesačne. Odvolanie zdôvodnila tak, že odporca od 17.9.2004 až do
rozhodnutia súdu prvého stupňa prispieval na jej výživu iba 43,15 € napriek tomu, že v čase poslednej
súdnej úpravy výživného mala iba 13 rokov a v súčasnosti sa pripravuje na budúce povolanie dennou
formou štúdia na vysokej škole. Poukázala v tejto súvislosti na skutočnosť, že za obdobie trinástich
rokov, počas ktorých jej matka nežiadala zvýšiť výživné od odporcu, sama doplňovala zdroj jej výživy a
odporca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na uspokojovaní jej potrieb. Skonštatovala, že od poslednej
súdnej úpravy o výživnom absolvovala základnú školu, skončila gymnázium a v súčasnosti je študentkou

vysokej školy, preto je toho názoru, že jej odôvodnené potreby sa v každom smere tak podstatne zvýšili,
že jej návrh je dôvodný. Vyjadrila názor, že je málo pravdepodobné, aby odporca mal minimálny príjem
zo živnosti, ktorú v súčasnosti vykonáva a pre každého hľadá lepšie platenú prácu, len nie pre seba.
Spochybnila jeho príjem z prenájmu rodinného domu, uvedený odporcom v daňovom priznaní, ktorý
je kompletne vybavený a má zariadené aj podkrovie, o čom bezpečne vie preto, že tento postavili sjej matkou a bol pririeknutý v rámci vyporiadania BSM odporcovi. Konštatovala, že zvýšené výživné
nepostačuje na zabezpečenie ani jej najzákladnejších nákladov ani v prípade, ak príležitostne vykonáva
brigády a matka jej nemôže pomôcť, pretože je nezamestnaná. Za takejto situácie priznané výživné

nepostačuje ani na uspokojenie jej nákladov spojených so štúdiom, ktoré vyčíslila v konaní pred súdom
prvého stupňa. Vyjadrila názor, že ona, a tiež jej sestra X., ako aj obidve deti odporcu z druhého
manželstva sú deťmi odporcu, preto má voči nim všetkým rovnaké práva aj povinnosti. Zdôraznila, že
odporcu od rozvodu svojich rodičov nevidela, on sa nikdy nedomáhal toho, aby sa s ním ona so sestrou
stretávali, ignoroval ich, preto je pochopiteľné, že sa ho nepýtala, či má alebo môže ísť študovať na

vysokú školu, čo jej on v konaní pred súdom prvého stupňa vytýkal. Súdom prvého stupňa určené
výživné 100 € považuje za neprimerane nízke jej nákladom spojeným so štúdiom, preto navrhla, aby
odvolací súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu 250 € mesačne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156

ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu navrhovateľky na zvýšenie
výživného. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu
konaniaarelevantnýminámietkamiúčastníkovkonaniauplatnenýmivkonanípredsúdomprvéhostupňa
aj v odvolaní, pretože tieto v prevažnej väčšine tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom

prvého stupňa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do

práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvého stupňa v tejto právnej veci správne aplikoval
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie výrazná zmena

tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o trvalú, nielen prechodnú zmenu
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú
rozhodujúce pre určenie výživného. V tejto právnej veci ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods.

1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že od
poslednej úpravy výživného došlo k tak podstatnej zmene pomerov u navrhovateľky, ktorá musela byť
nevyhnutne premietnutá do nového rozhodnutia o výživnom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods.

5 citovaného zákonného ustanovenia, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť.Podľatohtozákonnéhoustanoveniajerodičpovinný
plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky, ako aj osobné pomery usmerňovať tak, aby
plnenieužexistujúcejvyživovacejpovinnostineboloohrozené.Zjednodušenepovedané,priakomkoľvek

plánovaní spôsobu života, zmeny zamestnania, vytvorenia novej rodiny a podobne, rodičia si musiauvedomovať existenciu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé
sa živiť a teda uspokojovať si odôvodnené potreby samostatne a prispôsobiť tomu svoje pomery tak,
aby uspokojovanie odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa nebolo ohrozené a dieťa sa nemuselo

prispôsobovať subjektívne zhoršeným pomerom rodiča.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že odôvodnené potreby
navrhovateľky sa od predchádzajúcej úpravy výživného podstatne zvýšili, pretože za uplynulý čas
absolvovala základnú aj strednú školu a v súčasnosti nie je schopná ešte samostatne sa živiť, pretože sa
dennou formou vysokoškolského štúdia pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Dokazovaním

bolo tiež nepochybne zistené, že u odporcu ani u matky navrhovateľky nedošlo k zmene v počte
vyživovacích povinností, pretože obidvom zanikla vyživovacia povinnosti voči dcére X., ktorá sa stala
schopná sama sa živiť a matke navrhovateľky pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére narodenej
v jej terajšom manželstve mal. W. a otcovi voči mal. O.. Rovnako je nepochybné, že odôvodnené
potreby navrhovateľky ako dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce povolenie štúdiom sú podstatne
vyššie ako odôvodnené potreby dieťaťa vo veku troch rokov, t.j. vo veku v čase poslednej súdnej

úpravy o výživnom. Pokiaľ ide o príjmy rodičov navrhovateľky, u odporcu nedošlo k podstatnému
zvýšeniu jeho čistého priemerného mesačného zárobku, ale z vykonaného dokazovania je možné urobiť
záver, že jeho príjmy sú vyššie, ako ich deklaroval pred súdom prvého stupňa, čo tento v odôvodnení
napadnutého rozsudku zrozumiteľne a jasne vysvetlil. U matky navrhovateľky došlo k podstatnej zmene
v zárobkových schopnostiach a možnostiach, pretože sa stala 1.8.2012 nezamestnanou, preto od tohto

dňa už nie je schopná doplňovať zdroj výživy navrhovateľky finančne, iba osobnou starostlivosťou.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa, že príležitostný príjem navrhovateľky
z brigád nemôže byť vyhodnotený v jej neprospech a nemôže mať za následok zníženie vyživovacej
povinnosti odporcu. Odvolací súd konštatuje, že dôvody, pre ktoré potvrdil napadnutý rozsudok vo
výroku o zvýšení výživného sú dôvodmi aj pre potvrdenie výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky

v prevyšujúcej časti, t.j. nad 100 € mesačne. Pretože neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre
vyhovenie odvolaciemu návrhu navrhovateľke, odvolací súd výrok o zvýšení výživného a zamietnutí
návrhu v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Pretože odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť, ani z vykonaného dokazovania zistiť,
ako si odporca po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa plnil svoju vyživovaciu povinnosť, zrušil výrok
odlhunavýživnomaspôsobejehozaplateniapodľa§221ods.1písm.f/ah/O.s.p.,pretožerozhodnutím
nahypotetickompodklade,prípadneúplnenovomskutkovomzákladebyporušilzásadudvojinštančnosti

súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po
vrátení veci bude zistiť, ako si odporca plnil svoju vyživovaciu povinnosť po vyhlásení rozsudku a v
závislosti od zistených skutočností znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie tak, aby z
výrokubolozistiteľné,koľkovskutočnostipredstavujeaospôsobejehozaplateniaarozhodnutienáležite
odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo logicky správne a spätne preskúmateľné.Odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania účastníkov podľa § 221 ods.
1 písm.i/ O.s.p. ako nadbytočný, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil (§ 151
ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.