Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/250/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217187
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217187.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so
sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 9. decembra 2014 č. k. 10C/346/2012-93 a

proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. marca 2015 č. k. 10C/346/2012-141, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazodňa9.decembra2014č.k.10C/346/2012-93
p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 3. marca 2015 č. k. 10C/346/2012-141
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 9. decembra 2014 č. k. 10C/346/2012-93 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok
za odvolanie vo výške 20 eur podľa pol. 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, § 2 ods. 1 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenie neobsahovalo ani žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, mohol navrhovateľ
len hádať. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplývalo z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehalo podanie

žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehali ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,
dovolanie. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nebol oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ preto nemohol byť vyzvaný na
platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery boli v súlade s publikovaným
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007.
V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nebolo jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie

odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená
poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavovalo zásah
do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej

republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na
čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené. Navyše dodal, že podľa ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkochz úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri
2012. V danom prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred

účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto bolo nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny
stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Napadnutým uznesením zo dňa 3. marca 2015 č. k. 10C/346/2012-141 súd prvého stupňa zastavil
dovolacie konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods.
1 písm. a), § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) a zistením, že navrhovateľ
sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28. 09. 2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd Nitra rozsudkom návrh navrhovateľa v plnom
rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ
odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol rozsudkom č. k. 5Co/342/2013-83 zo dňa 03. 09. 2014
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal. Dňa 13. 01. 2015 doručil navrhovateľ súdu dovolanie proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre č. k. 5Co/342/2013-83 zo dňa 03. 09. 2014. Výzvou zo dňa 22. 01. 2015 vyzval súd prvého
stupňa navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40 eur v lehote 10 dní a
zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej výške,
súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 29. 01.
2015. Nakoľko navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil, súd prvého stupňa

postupoval v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ak konanie vo veci bolo zastavené.

Aj proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ

odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., pričom podľa tejto položky sadzobníka sa
poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu teda podlieha len podanie žaloby na
náhradu škody a spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie,

a pod. Poukázal pritom na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zdôraznil, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a
nie žalobu. Súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.
Navrhovateľ nemohol byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Odvolal

sa pritom na právne závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29. 03. 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007,
podľa ktorých za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník
súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie
výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Ďalej mal za to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb.
(sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie

dovolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková
povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu podľa navrhovateľa predstavovalo
zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Navyše podľa § 18ca Zákona o
súdnych poplatkov z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade
bola žaloba podaná navrhovateľom pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona
č. 286/2012 Z. z. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom od poplatku vecne oslobodené.
Tento záver potvrdil aj Okresný súd Komárno v uznesení sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013.
S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie zo dňa 9. decembra 2014 č. k. 10C/346/2012-93, ako aj napadnuté
uznesenie zo dňa 3. marca 2015 č. k. 10C/346/2012-141 je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/346/2012 domáhal od

odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď svoje nároky odvodzoval od nesprávneho úradného
postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/584/2010. Okresný súd
Nitra rozsudkom zo dňa 22. júla 2013 č. k. 10C/346/2012-60 návrh zamietol. Proti rozsudku súdu
prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie. O odvolaní navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Nitre
rozsudkom zo dňa 03. 09. 2014 č. k. 5Co/342/2013-83 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

podal navrhovateľ dovolanie v elektronickej forme dňa 13. 01. 2015. Súd prvého stupňa napadnutým
uznesením zo dňa 09. 12. 2014 č. k. 10C/346/2012-93 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie. Výzvou zo dňa 22. 01. 2015 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40 eur v lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa
poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Predmetná výzva

bola navrhovateľovi doručená dňa 29. 01. 2015. Následne navrhovateľ podal proti uzneseniu a výzve
odvolanie a súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením zo dňa 3. marca 2015 č. k.
10C/346/2012-141.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

len Zákon o súdnych poplatkoch) súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov,
aksavykonávajúnanávrhazaúkonyorgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúryuvedenévsadzobníku
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového

úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.

V zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov, Zákona o súdnych poplatkoch, súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom je 20 eur.

Podľa§10ods.1Zákonaosúdnychpoplatkoch,aknebolzaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhuna

začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného

rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnutým
uznesením zo dňa 09. 12. 2014 č. k. 10C/346/2012-93, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur, ako aj napadnutým uznesením zo dňa 3. marca

2015 č. k. 10C/346/2012-141, ktorým súd prvého stupňa dovolacie konanie zastavil, súd prvého stupňa
vec správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutia aj správne a v dostatočnom rozsahu
odôvodnil. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutých rozhodnutí v celom rozsahu stotožňuje, a preto
s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody

opakoval.

Následne na zdôraznenie správnosti k námietke navrhovateľa, uvedenej v odvolaní, že napadnuté
uznesenie zo dňa 9. decembra 2014 č. k. 10C/346/2012-93 neobsahuje žiadne dôvody, preto je
nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia, rovnako ako
rozsudku, je súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou

súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR,
stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny
poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky sadzobníka súdnych poplatkov v Zákone
o súdnych poplatkoch, vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157
ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom

z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podstatou súdneho rozhodovania
je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý formalizmus pri
koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie uznesenia o uložení poplatkovej
povinnosti nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú časť s výslovným uvedením nadpisu
odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej časti, ale musí byť z

neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej položky.

K tvrdeniam navrhovateľa, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, avšak
spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, odvolací súd
dodáva, že tento výklad navrhovateľa ignoruje ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2

ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto
podal dovolanie, § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania
a dovolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom
konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v sadzobníku. V tomto zmysle je navrhovateľova interpretácia znenia položky 7a sadzobníka súdnych

poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch nesprávna, nezohľadňujúca potrebné súvislosti. Ak by súd
akceptoval uvedené argumenty navrhovateľa, znamenalo by to, že ustanovenia Zákona o súdnych
poplatkoch stanovujúce vznik poplatkovej povinnosti za odvolanie a dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2)
by boli obsolentné, vzhľadom na to, že sadzobník súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch
neobsahuje žiadnu položku, ktorá by expressis verbis určovala súdny poplatok za podanie akéhokoľvek

odvolania a dovolania. Pokiaľ súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok za podané
odvolanie a dovolanie, nešlo z jeho strany o použitie analógie, ako sa navrhovateľ mylne domnieva, ale
o systematický výklad relevantných ustanovení citovaného zákona.

Rozhodnutiami súdu prvého stupňa nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov, podliehajúcich

súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku, ale len k aplikácii ustanovení
Zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na rozsudok NS SR sp.
zn. 4Cdo 39/2007, odvolací súd k tomu dodáva, že z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená
sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda, pokiaľ určité konanie nie je ako
poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť

za odvolacie konanie. V danom prípade však už v čase podania odvolania poplatková povinnosť za
tento druh konania - žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bola stanovená. K prechodnému ustanoveniu § 18ca
odvolací súd ešte dodáva, že toto ustanovenie stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov

účinných do 30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo odvolanie podané dňa 06. 09. 2013, pričom išlo o
súdnypoplatokzakonanie(odvolaciekonanie),pričombolopodanéažpo30.09.2012,nešloanioúkon,
ani o konanie začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi za podané
odvolanie súdny poplatok podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie jevecne správne, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09. 12. 2014 č.
k. 10C/346/2012-93 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Vzhľadom na to, že odvolaním bolo napadnuté aj uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 3. marca 2015
č. k. 10C/346/2012-141, týkajúce sa zastavenia dovolacieho konania, odvolací súd na zdôraznenie
správnosti tohto uznesenia dodáva, že poplatková povinnosť za dovolanie sa odvíja od poplatkovej
povinnosti za pôvodný návrh (žaloby), o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a ktorého sa dovolanie ako
mimoriadny opravný prostriedok týka, a to pokiaľ ide o výšku poplatku (t.j. aká bola výška poplatku za

pôvodný návrh podľa príslušnej položky sadzobníka súdnych poplatkov) a tiež, či bolo pôvodné konanie
oslobodené od súdneho poplatku (vecne, či osobne).

Vo vzťahu k rozhodnej právnej úprave aj v tomto prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že
dovolacie konanie je samostatným konaním, ktoré začalo dňa 13. 01. 2015 podaním dovolania na súd,
a preto sa naň nevzťahuje právna úprava účinná do 31. 08. 2012. Opačný názor navrhovateľa, ktorý

relevantnosť právnej úpravy odvodzuje od podania žaloby o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy na súd, je nesprávny. Ustanovenie § 18ca stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012, sa vyberú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo dovolanie podané dňa 13. 01. 2015, pričom išlo o
súdnypoplatokzakonanie(dovolaciekonanie),pričombolopodanéažpo30.09.2012,nešloanioúkon,

ani o konanie začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku za podané dovolanie a poučil ho o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a
po jeho nezaplatení napadnutým uznesením dovolacie konanie zastavil, jeho rozhodnutie je vecne
správne, preto odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 3. marca 2015 č. k.
10C/346/2012-141 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.