Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 10, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/94/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219427
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114219427.1

Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcom: 1. C. P., L. XX.XX.XXXX,
X. C. P., L. XX.XX.XXXX, M. J. K. XXXX/X, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: M.
X. E. M. G.E. D., D. D. Š. L.. X, J., W.: XX XXX XXX, zastúpeného: I.. G. G., S., X. XX, J., o zaplatenie
498,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Odporcom 1 a 2 sa náhrada trov konania nepriznáva .

III. Vedľajšie účastníctvo M. X. E. M. G. D., D. D. Š. L.. X, J., W.: XX XXX XXX, na strane odporcov
je prípustné.

IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 102,58 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na účet jeho právneho
zástupcu.

V. Súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 22,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa
centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenskej pošty, a.s.) po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.02.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.07.2014 voči odporcom
domáhal zaplatenia sumy 498,67 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesplateného
úveru. Návrh odôvodnil tým, že odporcovi 1 na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000070102
zo dňa 12.04.2007 poskytol peňažný úver vo výške 597,49 eur splatný v 36 mesačných splátkach v
sume po 33,19 eur v termínoch splatnosti podľa zmluvy. Odporca 2 pristúpil k záväzkom odporcu 1 zo
zmluvy ako spoludlžník. Účastníci konania sa dohodli na odklade splátok č. 5,6,7 a tieto sa odporca 1
zaviazal uhradiť ako splátky č. 37,38,39. Odporca 1 sa dostal do omeškania už s plnením splátky č. 4
a do dňa okamžitej splatnosti úveru uhradil len sumu 670,14 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca 1 bol v
omeškaní s úhradou splátky č. 24 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka. Odporca 1 mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 524,70 eur
dňa 20.07.2009, túto sumu uhradil len čiastočne vo výške 26,03 eur. Navrhovateľ vo svojom ďalšom
vyjadrení vzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Dňa 30.12.2014 M. X. E. M. G. D., D. D. Š. L.. X, J., W.: XX XXX XXX súdu oznámilo, že vstupuje
do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov. Vo svojom vyjadrení zo dňa 02.02.2015 uviedol,
že navrhovateľ v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru. Takéto
dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sú neplatné. Zároveň vzniesol námietku premlčania

celého nároku a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia. V ďalšom vyjadrení zo dňa 25.03.2015 reagoval na námietky navrhovateľa proti
jeho vstupu do konania.

Navrhovateľ svojim podaním zo dňa 08.04.2015 zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie
zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh
na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od
späťvzatia návrhu.

Súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia návrhu v celom rozsahu bez zisťovania stanoviska odporcov,
nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie (výrok I.)

K výroku III. rozsudku:

Právny zástupca E. Ú. - M. X. E. M. G. D., D. D. Š. L.C.. X, J., W.: XX XXX XXX, oznámil súdu dňa
30.12.2014 vstup do tohto konania podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na ochranu a
podporu práv odporcu.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník
sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, v konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako
vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší

účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zákon
nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na
výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z
jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), tu vyplýva priamo
zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka
nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.

Súd pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcov
posudzoval či sú naplnené predpoklady na vstup do konania.

Zákonný predpoklad uvedený v citovanom ustanovení § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a
to, že konania sa môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, pričom osobitným zákonom je v tomto prípade zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho
účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. Preto sa
súd zaoberal aj tým, či možno vstup vedľajšieho účastníka do konania na stranu odporcov považovať
za nanútený alebo nie.

Oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania bolo odporcom doručené dňa 02.02.2015, pričom
odporcovia nevzniesli námietku ani iným spôsobom nevyjadrili svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka na ich strane. Keďže v zmysle § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o prípustnosti
súd rozhoduje na návrh a § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nevyžaduje výslovný súhlas
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane, má súd za to, že hoci odporcovia nedali
výslovný súhlas, ale vstup ani nenamietali ani iným spôsobom neprejavili nesúhlas so vstupom, že vstup
vedľajšieho účastníka na ich strane nie je nanútený.

Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, má spôsobilosť byť účastníkom konania i
procesnú spôsobilosť a preukázal splnenie podmienok v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, odporcovia nevyjadrili nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na ich strane,
podľa názoru súdu boli splnené všetky predpoklady na vyslovenie prípustnosti pristúpenia vedľajšieho
účastníka do konania v zmysle § 93 Občianskeho súdneho poriadku.

Nakoľko navrhovateľ vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, súd
musel rozhodnúť a vyhlásil vedľajšie účastníctvo na strane odporcov podľa § 93 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku za prípustné a to z vyššie uvedených dôvodov.

K výroku II. a IV. rozsudku:

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľ vzal bez odôvodnenia späť návrh v celom rozsahu, čím z procesného hľadiska zavinil
zastavenie konania a odporcom by tak mal nahradiť trovy konania. Nakoľko odporcom preukázateľne
žiadne trovy konania nevznikli a ani im z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, pričom odporcovia si
náhradu trov konania ani neuplatnili, odporcom náhrada trov konania nepatrí.

Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Keďže navrhovateľ zobral návrh späť
bez odôvodnenia, čím ako už bolo uvedené zavinil zastavenie konania, súd vedľajšiemu účastníkovi

priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 102,58 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby v
zmysle § 10 ods. 1 a § 13 ods. 2 vyhlášky , a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/
cit. vyhlášky ) a podanie návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky ) á 17,43 eur x počet odporcov, 2 x
náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky )
vo výške 8,04 eur (r. 2014) a 2 x 8,39 eur (r.2015).

Pri uplatnení náhrady trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom došlo k nesprávnemu vyčísleniu
trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o zastúpenie dvoch odporcov, základná sadzba tarifnej odmeny
sa zníži o 50%, nie však len u odporcu 2, ale u oboch odporcov. Ďalej náhrada výdavkov na miestne
výdavky a mieste prepravné pri príprave a prevzatí zastúpenia patrí vedľajšiemu účastníkovi vo výške
za rok 2014, pretože v tomto roku došlo k prevzatiu zastúpenia. Súd tiež nepriznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie sa k námietke navrhovateľa proti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Súd toto vyjadrenie zaslal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
na vedomie, nežiadal, aby sa k nemu vedľajší účastník vyjadril. Bolo na rozhodnutí súdu, či do konania
vedľajšieho účastníka pripustí alebo nie a vyjadrenie vedľajšieho účastníka nemalo žiaden vplyv na
rozhodnutie súdu.

Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že
nárok vedľajšieho účastníka je oprávnený, nakoľko v konaní podporoval odporcov a vystupoval na strane
odporcov, ktorým právo na náhradu trov konania vzniklo, nakoľko zastavenie konania zavinil navrhovateľ
svojim späťvzatím návrhu. Zároveň súd považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu
účastníkovi za účelne vynaložené trovy, keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo
právnická osoba, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým
môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho
radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním, a to s poukazom na § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku, § 24 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Zároveň išlo o účelne poskytnuté úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o úkony smerujúce k
ochrane práv odporcov, pričom súd má za to, že práve pomoc právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
viedla v konečnom dôsledku k späťvzatiu návrhu navrhovateľom.

K výroku V. rozsudku:

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa
konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie
alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz
alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 naposledy citovaného zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však
6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Pretože navrhovateľ vzal svoj návrh späť pred prvým pojednávaním vo veci, súd mu v zmysle
citovaných zákonných ustanovení vrátil zodpovedajúci súdny poplatok krátený o minimálnu sumu 6,70
eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v zmysle § 11 ods. 6 cit. zákona. Súd preto navrhovateľovi
vrátil zodpovedajúcu časť súdneho poplatku v sume 22,80 eur (zaplatený súdny poplatok 29,50 eur
mínus minimálna suma krátenia podľa § 11 ods. 4 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch 6,70 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.