Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/383/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110211466
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4110211466.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: HDM - REALITY, a. s. so sídlom Topoľčany, Námestie M.
R. Štefánika 3635, IČO: 36 523 835, zast. Mgr. Róbert Kováč, advokát, s. r. o. so sídlom Nitra, Jedlíkova
555/1, proti odporcovi: Ing. Róbert Križan EUROCAR s miestom podnikania Nitra, Lipová 7, IČO: 33 958
751, zast. JUDr. Svetlanou Kšiňanovou, PhD., advokátkou so sídlom Nitra, Rázusova 2, o zaplatenie
810 eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. augusta 2013 č. k.
9C/120/2010-203 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. septembra 2013 č. k. 9C/120/2010-222,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, týkajúcich sa trov konania štátu
z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 95,43 eura do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Nitra alebo v hotovosti do pokladne
tohto súdu a odporcovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu vo
výške 137,33 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Nitra
alebo v hotovosti do pokladne tohto súdu. V dôvodoch rozhodnutia pritom uviedol, že uznesením č. k.
9C/120/2010-199 zo dňa 27. 06. 2013 súd schválil medzi účastníkmi konania zmier, a preto o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b) OSP. Okrem toho dodal, že navrhovateľ mal úspech v
nepatrnej časti 18%. Zároveň konštatoval, že v priebehu konania vznikli trovy konania, ktoré hradil štát a
to znalcovi - Ing. F. H. bolo priznané znalečné vo výške 232,76 eura, ktoré bolo hradené z rozpočtových
prostriedkov súdu. Poukázal pritom na § 148 ods. 1 OSP a ustálil, že celkové trovy konania, ktoré vznikli
štátu, tak predstavovali sumu 232,76 eura a navrhovateľ sa bude na náhrade trov konania štátu podieľať
v percentuálnom pomere 41% a odporca v pomere 59%, preto navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
trovy štátu vo výške 95,43 eura a odporcovi vo výške 137,33 eura.

Uznesenie súdu prvého stupňa v častiach týkajúcich sa náhrady trov konania štátu napadol včas
podaným odvolaním navrhovateľ, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie týchto častí napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod
odvolania uviedol vady konania spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom, nesprávne právne
posúdenie veci a existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
S poukazom na rozhodnutie súdu prvého stupňa zastal názor, že súd si môže trovy konania štátu
uplatňovať len proti tomu účastníkovi konania, ktorého podľa výsledku konania postihuje povinnosť
nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. Poukázal pritom aj na skutočnosť, že tento názor zaujal aj
Najvyšší súd ČSR v rozsudku zo dňa 24. 09. 1978 sp. zn. 1Cz 70/76. V sporovom konaní sa rozumie
výsledkom konania úspech účastníka vo veci, čo podľa neho znamenalo, že účastník, ktorému bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi podľa § 142, § 143 alebo § 144 OSP, bol
povinný rovnako nahradiť trovy konania štátu. Aplikácia ustanovenia § 148 ods. 1 OSP bola teda

možná iba v prípade, ak súd rozhodol o povinnosti nahradiť trovy konania účastníkom podľa § 142, §
143 alebo § 144 OSP. Preto považoval za potrebné uviesť, že pred skončením predmetného sporového
konania súd prvého stupňa na podklade písomného návrhu navrhovateľa podaného dňa 02. 12. 2011
uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 06. 11. 2012 pripustil zmenu návrhu navrhovateľa na začatie
konania. Okrem toho podotkol, že vyššie uvedenými nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo
výške 572,75 eura sa rozumejú tzv. hmotnoprávne náklady spojené s uplatnením pohľadávky vzniknuté
na strana navrhovateľa do podania návrhu a vyplývajúce z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
teda tieto náklady neboli v žiadnom prípade nákladmi trov konania. Podľa § 146 ods. 1 písm. b) OSP
žiadnemu účastníkovi nevzniklo právo na náhradu trov konania, resp. žiadnemu účastníkovi nevznikla
povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi, a preto mal za to, že súd prvého stupňa správne
nerozhodol, keď vzhľadom už aj na vyššie uvedené v rozpore s § 148 ods. 1 OSP zaviazal druhým
výrokom svojho uznesenia navrhovateľa k náhrade trov štátu, nakoľko povinnosť nahradiť trovy konania,
od ktorej mohol súd prvého stupňa odvodzovať svoje právo na náhradu trov konania štátu, preukázateľne
nevznikla ani jednému z účastníkov konania. S prihliadnutím na vyššie uvedené namietal, že súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia nezrozumiteľne uviedol, že navrhovateľ mal úspech v
nepatrnej časti 18% a zároveň nedostatočne odôvodnil aplikáciu § 148 ods. 1 OSP, ako aj skutočnosť,
že navrhovateľ sa bude na náhrade trov konania štátu podieľať v percentuálnom pomere 41% a odporca
v pomere 59%, na základe čoho ustálil, že navrhovateľ je tak povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 95,43
eura a odporca vo výške 137,33 eura. Z uvedeného mu nebolo zrejmé, aké konkrétne skutkové dôvody,
ako aj s nimi súvisiace právne dôvody a právne úvahy viedli súd prvého stupňa v otázke trov konania
štátu k záveru, že navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť trovy konania štátu práve vo výške 95,43
eura, pričom záver súdu uvedený v napadnutom výroku je zároveň v rozpore s prima facia významom
ustanovení OSP, na ktoré sa súd prvého stupňa odvolal. Na základe uvedeného považoval uznesenie
súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach za nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené a tým
aj nepreskúmateľné a arbitrárne.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, nakoľko nesúhlasil s jeho odvolaním. Mal za
to, že aplikácia § 146 ods. 1 písm. b) OSP je správna, a preto sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého
stupňa v častiach týkajúcich sa náhrady trov konania štátu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutých častiach, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.1 OSP bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v častiach
týkajúcich sa náhrady trov konania štátu je treba zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť v
týchto častiach súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Pre absenciu odvolania výrok týkajúci sa náhrady trov konania účastníkov nadobudol právoplatnosť.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 10. 05. 2010, voči
odporcovi domáhal náhrady škody s príslušenstvom vo výške 931,14 eura spolu s 8,50% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 931,14 eura od 17. 10. 2008 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 5. júna 2010 č. k. 9C/120/2010-117 v spojení s uznesením zo
dňa 1. augusta 2011 č. k. 9C/120/2010-120 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil B.. F. H., bytom
U., Za T. XX, znalca z odboru Strojárstvo, odvetvie - odhad hodnoty stavebných práce a uložil mu,
aby po obhliadne na mieste samom určil výšku škody vzniknutej na pôvodnom oplotení navrhovateľa,

nachádzajúcom sa medzi pozemkami navrhovateľa v kat. úz. T. L., zapísanými na LV č. XXXX ako
parc. č. 669/1 a pozemkom odporcu zapísanom na LV č. XXXX ako parc. č. 669/13 v dôsledku jeho
čiastočného odstránenia a zásahu odporcu, ktorý vybudoval nové oplotenie medzi pozemkami. Okrem
toho upovedomil účastníkov, aby prípadné námietky proti osobe znalca oznámili súdu do 5 dní od
doručenia tohto uznesenia a účastníkom uložil, aby sa na výzvu znalca k nemu ustanovili, podali
mu potrebné vysvetlenia, dali mu k dispozícii všetky podklady, ktoré bude potrebovať na vyhotovenie
posudku, resp. podrobili sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške.

V zmysle uznesenia súdu prvého stupňa bol zo strany znalca podaný znalecký posudok a vyčíslená
odmena a náhrada výdavkov vo výške 202,51 eura.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18. januára 2012 č. k. 9C/120/2010-144 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 7. júna 2012 č. k. 9C/120/2010-158 priznal znalcovi B.. F. H., U., za T. XX, znalečné vo
výške 192,92 eura a učtárni uložil, aby vyplatila znalcovi odmenu vo výške 192,92 eura po právoplatnosti
tohto uznesenia z rozpočtových prostriedkov súdu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote
odvolanie znalec, v dôsledku čoho došlo uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. septembra 2012
č. k. 7Co/229/2012-166 k zmene uznesenia súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením tak, že
znalcovi B.. F. H. bytom U., Za T. XX, bolo priznané znalečné vo výške 202,51 eura a učtárni Okresného
súdu Nitra bolo uložené, aby znalcovi B.. F. H. poukázala znalečné v sume 202,51 eura, na účet vedený
v E., č. XXXXXXXXX/XXXX a to z rozpočtových prostriedkov súdu po právoplatnosti uznesenia.

Okrem toho z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 06. 11. 2012 súd prvého stupňa
uznesením pripustil zmenu návrhu v znení: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 810 eur
s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 358,39 eura od 17. 10. 2008 do zaplatenia, s 9,25% úrokom
z omeškania zo sumy 451,61 eura od 02. 12. 2011 do zaplatenia a spolu s nákladmi spojenými s
uplatnením pohľadávky vo výške 572,75 eura., ako aj súd prvého stupňa uznesením zo dňa 5. decembra
2012 č. k. 9C/120/2010-181priznal B.. F. H., Za T. XX, U. znalečné v sume 39,84 eura a uložil učtárni
súdu, aby vyplatila znalcovi: B.. F. H. Za T. XX, U., odmenu vo výške 39,84 eura, po právoplatnosti tohto
uznesenia z rozpočtových prostriedkov súdu.

Následne súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol uznesením zo dňa 27. júna 2013 č. k.
9C/120/2010-199 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. septembra 2013 č. k. 9C/120/2010-222
tak, že schválil súdny zmier uzavretý účastníkmi konania v znení, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 810 eur s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 358,39 eura od 17. 10. 2008 do
zaplatenia, s 9,25% úrokom z omeškania zo sumy 451,61 eura od 02. 12. 2011 do zaplatenia a spolu s
nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 98,75 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Ďalším výrokom si vymienil rozhodnúť o trovách konania a trovách štátu do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Povinným na náhradu trov konania štátu môže byť každý účastník bez ohľadu na to, ako je definovaný,
inak povedané takáto povinnosť na náhradu trov konania vzniká účastníkovi sporového i nesporového
konania.

Na vznik práva na náhradu trov konania štátu musia byť splnené tri predpoklady. Prvým predpokladom
je, že štát platil trovy konkrétneho konania v zmysle § 140 ods. 2 alebo § 141 ods. 2 OSP. Splnenie
tohto predpokladu nemožno spochybniť tým, že platenie trov bolo nadbytočné, dôkaz nebol potrebný
alebo už bol nadbytočný, alebo sa dokazovanie týkalo skutočností, ktoré zostali medzi účastníkmi
spornými. Ďalším predpokladom je neúspech povinného účastníka v sporovom konaní alebo nepriaznivý
výsledok nesporového konania. Okrem toho v sporovom konaní má štát nárok na náhradu trov konania

voči tomu účastníkovi, ktorému sa uloží povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému
účastníkovi - procesný dôvod nerozhoduje. Môže to byť podľa § 142 ods. 1, 2, 3, § 143, §126 ods. 2
a nadväzne na to aj podľa ustanovení v opravných konaniach, ktoré upravujú náhradu trov konania.
Posledným predpokladom je negatívnym predpokladom, ktorý spočíva v tom, že účastník konania
nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej
označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie
dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

Ak prvostupňový súd, napriek vyššie uvedenému, v napadnutých častiach týkajúcich sa náhrady trov
konania štátu rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 95,43 eura a
odporca spoločne a nerozdielne vo výške 137,33 eura podľa § 148 ods. 1 OSP a v dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa bude na náhrade trov konania štátu podieľať v percentuálnom
pomere 41% a odporca v pomere 59% bez toho, aby uviedol, ako k jednotlivým pomerom dospel,
ako aj zmätočne uviedol, že odporca je povinný zaplatiť trovy štátu spoločne a nerozdielne a tiež
neuviedol, ako dospel k sume trov štátu vo výške 232,76 eura, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, ako aj zmätočné a v rozpore so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu
podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov
alebo jeho nezrozumiteľnosti, či zmätočnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok
rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý
nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť
v nezrozumiteľnosti, zmätočnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov,
čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení
správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj
dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2), v ktorom
je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Záverom odvolací súd dodáva, že ani uzavretie súdneho zmieru nezbavuje účastníkov povinnosti na
náhradu trov, ktoré za nich platil štát. To platí bez ohľadu na to, či sa účastníci v zmieri dohodli o náhrade
trov konania, alebo súd priamo rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b) OSP. V takom konaní však treba

porovnať žalobnú žiadosť s výsledkom schváleného súdneho zmieru. Toto porovnanie môže vyústiť do
záveru o úspešnosti alebo neúspešnosti uplatneného návrhu a nadväzne na to sa môže zistiť výsledok
konania. Zisťuje sa teda, pre ktorého z účastníkov konania je obsah zmieru a v akom rozsahu priaznivý
oproti žalobnému petitu. A podľa tohto záveru možno prijať i úsudok o práve štátu na náhradu trov
konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.