Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoPr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414203395
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414203395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. A. Q.,
rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. V., I. XXXX/XX-XX, právne zastúpená Mgr. Romanom Kobellom,
advokátom, so sídlom H. V., E. L. XXXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so
sídlomBratislava-StaréMesto,Špitálska8,IČO:30794536,Úradpráce,sociálnychvecíarodinyDolný
Kubín, so sídlom Dolný Kubín, Námestie slobody 1, právne zastúpený JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK,
s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 05.05.2014 a určenie, že štátnozamestnanecký

pomer nezanikol a ďalej trvá, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.
k. 5Cpr/1/2014-287 zo dňa 04. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru zo strany žalovaného na základe písomného právneho úkonu okamžité skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru dňom 05.05.2014, ktorý bol doručený žalobkyni dňa 05.05.2014, je
neplatné, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, z o s t á v a n e
d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo

strany žalovaného dňom 05.05.2014 je neplatné. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania
si vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vychádzalzozistenia,žedôvodomokamžitéhoskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeružalobkyneu
žalovanéhobolzverejnenýstatusžalobkynenaFacebookudňa25.04.2014o19:38hod.vznení:„Pýtam
sa všade, premiéra, ministra, generálneho riaditeľa ústredia práce kedy už začnú riešiť katastrofálnu
situáciu (šikanovanie a bossing na ÚPSVaR D. Kubín) a všetci čušia ako vši pod chrasťou!!! Tri smerácke
grácie na úrade v Kubíne arogantne šafária a zbavujú sa postupne všetkých, ktorí sú im nepohodlní a

skrývajú sa za zmenou organizačnej štruktúry. DOKEDY???“. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa,
u ktorej neboli zo strany žalovaného tvrdené pred 25.04.2014 žiadne konania napĺňajúce akékoľvek
porušenie pracovnej disciplíny, bola vnímaná v rámci kolektívu ako osoba s kritickými názormi vo vzťahu
k činnosti jej nadriadených. Do uvedeného dátumu nebolo ani len tvrdené, že by jej kritické názory, ktoré
dovtedy prezentovala v rámci svojho pracoviska alebo príslušných organizácií na ktoré sa obracala,
presahovali prípustný rámec kritiky a primeraného prezentovania svojich názorov.Prejav žalobkyne na jej statuse na Facebooku, ktorý bol dôvodom okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, je potrebné hodnotiť aj z pohľadu okolnosti, ktoré mu predchádzali či
už bezprostredne alebo v dlhšom horizonte (ako boli podrobne popísané v rozsudku I.stupňového súdu).

Žalobkyňa sa nepochybne obracala so svojimi ponosmi na rôzne inštitúcie, v zmysle ktorých zo svojho
pohľadu vnímala existujúcu situáciu u žalovaného za prinajmenšom zlú a neakceptovateľnú, a práve
preto písala uvedené listy. Vo svojom statuse ju hodnotí ako „katastrofálnu“, ktorý pojem dovysvetľúva
text v zátvorke (šikanovanie a bossing u žalovaného), bez bližšej konkretizácie. To, že použitie daných
slov nemožno považovať za nenáležité, predstavujúce exces z práva na výkon kritiky, ako súčasti práva

na slobodu prejavu, garantovanej Ústavou SR v čl. 26 a aj čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorá ako taká musí byť nevyhnutne poznačená určitou dávkou subjektivizmu,
nasvedčuje konanie vo vzťahu k žalobkyni a osobám, ktoré mali byť spolu s ňou v „odbojovej skupine“,
nesúcim prvky (možnej) účelovosti. V ďalšej časti je predmet textu žalobkyne pomerne vo všeobecnej
rovine, keď sa v ňom zmieňuje o „troch smeráckych gráciách“ (bez konkretizácie konkrétnych osôb).
Napokon v závere uvádza, že tieto arogantne šafária a zbavujú sa postupne všetkých, ktorí sú im

nepohodlní a skrývajú sa za zmenou organizačnej štruktúry. Minimálne úvod daného textu je pravdivý
a záver z vykonaného dokazovania možno vyhodnotiť ako prezentovaný hodnotiaci úsudok vo forme
kritiky pomerov a tento mal určitý reálny základ.

V kontexte udalostí, ktoré predchádzali uverejneniu predmetného statusu žalobkyne na sociálnej sieti,
ako aj značného pracovného zaťaženia v danom období (žalobkyňa sa opakovane neúspešne obracala

na viaceré inštitúcie bez toho, že by to prinieslo aspoň z nejakej časti ňou zamýšľaný efekt), z ktorých
odpovedí možno postrehnúť, že vtedajšie ústredie vnímalo situáciu u žalovaného ako napätú, ale na
strane druhej považovalo napr. povinnosť uloženú žalobkyni riaditeľkou jej oddelenia, vypracovať plán
dovoleniek za súladný s § 111 ods. 1 Zákonníka práce, avšak z tohto ustanovenia skutočne povinnosť
určiť čerpanie dovoleniek jednotlivých zamestnancov určuje zamestnávateľ a takúto povinnosť nemožno

ukladaťzamestnancom,dokoncapríkaznýmlistom.Zamestnávateľmôževdanomsmerezamestnancov
požiadať len o súčinnosť. Postup vtedajšieho ústredia pri prešetrovaní podaní želobkyne vníma ako
dosť formálny, dané znenie statusu v existujúcej situácií, ku ktorého napísaniu došlo po pracovnom
čase žalobkyne, svojim obsahom a intenzitou materiálne nenaplňuje to ustanovenie, pod ktoré ho
žalovaný subsumoval ako konanie napĺňajúce závažné porušenie služobnej disciplíny. Informácie

zverejnené na danom statuse nie je možné nepovažovať za neprípustný exces z práva na slobodu
prejavu, a tým aj prezentovania kritických výhrad k tomu, čo žalobkyňa vnímala ako neprijateľné na
svojom pracovisku, a naviac ani nenachádza nejaký zlý úmysel žalobkyne. K predloženému rozhodnutiu
českého ústavného súdu uviedol, že z tohto rozhodnutia nevyplýva čo všetko bolo zverejnené v tlači
a bližšie okolnosti prípadu, pričom uverejnený rozhovor bol v uvedenom prípade dôvodom skončenia

pracovného pomeru výpoveďou a nie jeho okamžitým skončením, pre ktorý zákon ako „výnimočný
dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru“ nesporne požaduje kvalitatívne výrazne závažnejšie
porušenie pracovnej disciplíny ako u výpovede.

Žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že štátnozamestnanecký pomer nezanikol a naďalej
trvá zamietol s poukazom na ust. § 79 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí.
Žalobkyňa takýto hmotnoprávny úkon realizovala písomnou formou, a to podaním zo dňa 05.05.2014.

O trovách konania si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
vo veci samej. s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote proti výroku, ktorým bola vyslovená neplatnosť okamžitého skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru podal odvolanie žalovaný. Namietal, že okamžité skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru považuje za platný právny úkon, a v tomto prípade súd zľahčuje v
odôvodnení napadnutého rozsudku závažnosť konania žalobkyne. Tento status prináša vo vzťahu k
nemu a jeho zamestnancom, že u neho vládne šikanovanie a bossing a tiež že si tzv. tri smerácke
grácie arogantne šafária a zbavujú sa postupne všetkých, ktorí sú im nepohodlní. Tieto informácie nie

sú pravdivé, sú zavádzajúce a poškodzujú povesť žalovaného, a tým došlo k porušeniu ust. § 61 ods.
1 písm. i) zák. č. 400/2009 Z. z. a článku IV. Piatej časti III. bodu ods. 12 písm. z) Internej normy č. IN
021/2013 Dodatku č. 5 k Služobnému poriadku. Súd sa nedostatočne vysporiadal s vyššie citovanými
ustanoveniami, pretože podľa jeho názoru konanie žalobkyne je jasným príkladom porušenia citovaného
znenia Služobného poriadku, s ktorým bola riadne oboznámená. Preto sa mu javí konanie súdu v tomtosmere nepreskúmateľné. Jeho názor podporuje aj rozhodnutie, na ktoré upozorňoval, a to Ústavného
súduČeskejrepubliky,ktorýriešipodobnúproblematikuč.III.ÚS1177/14,totodávajednoznačnýprávny
názor v súvislosti so zverejnenou kritikou, bez hodnotiacich úsudkov pozostávajúcich z tvrdenia faktov,

ktoré kritik nedokáže preukázať. V tomto rozhodnutí sa hovorí, že ak kritik prekročí svojou kritikou
medze prípustnej kritiky, a teda uvádza tvrdenia, ktoré sú faktami bez hodnotiaceho úsudku, musí kritik
sám preukázať existenciu týchto faktov, inak sa môže vystaviť nebezpečenstvu právnych dôsledkov
vyplývajúcich z takejto kritiky. Je toho názoru, že zverejnenie na sociálnej sieti, ku ktorej má prístup o
niekoľkonásobne viac ľudí ako pri regionálnom denníku, je zverejnenie kritiky v omnoho rozsiahlejšom

priestore a rozsiahlejšom okruhu osôb oveľa závažnejšie. Pokiaľ ide o vyjadrenie poslankyne JUDr. M.
C.,tátovychádzalaibazpopisusituáciepodanejjednostrannežalobkyňou.Súddostatočnenevyhodnotil
výsledky kontroly Inšpektorátu práce v zmysle zápisnice z kontroly 01.08.2014. Poukázal na to, že
mobbing alebo bossing si nemožno zamieňať s pokynmi alebo nariadeniami, ktoré sú v súlade s
riadnym výkonom práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov a ust. vyplývajúcimi z
uzavretých pracovných zmlúv, resp. dohôd. Pokiaľ súd poukazoval, že PhDr. Y. a Mgr. Y. sa dostali do

stretu s riaditeľkou žalovaného, už sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi preukazujúcimi oprávnenosť
postupu zástupcu žalovaného. Nedostatočne vyhodnotil dôkazy hovoriace o nutnosti a oprávnenosti
organizačných zmien na Oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností.
V tejto súvislosti vychádzal len zo svedeckej výpovede Mgr. Y., ktorý ich nemohol objektívne posúdiť,
nakoľko nepracoval posledných desať mesiacov u žalovaného. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že

jeho postup pri zastupovaní žalobkyne počas PN mal prvky účelovosti. Zastupovaním neriešil jej osobu,
pretože bola práceneschopná, avšak riešil funkčnosť úradu, a najmä zabezpečenie vyplatenia dávok v
hmotnej núdzi občanom, ktorí sú na tieto dávky odkázaní, a ktoré dávky tvoria jediný zdroj príjmu týchto
občanov. Z dokazovania vyplývalo, že dochádzalo k preťaženosti zamestnancov na tomto oddelení
v rozhodnom čase. Práve z uvedeného dôvodu, zamestnanci tohto oddelenia nemohli na čas reálne

súčasne spracovať a vyplatiť dávky v hmotnej núdzi a zároveň administratívne spracovať cca 200 spisov
nevybavených žalobkyňou. V rámci uvedeného, rozhodnutie okresného súdu je v rozpore so súčasnou
európskou súdnou praxou. Vzhľadom na uvedené, navrhuje rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu
žalobkyne zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p. a
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Okresný súd v danej veci, na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a skutkové

okolnosti správne vyhodnotil. Krajský súd v tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj odkazuje (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti.

Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je výnimočným spôsobom skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje

ku skončeniu pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia
zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť štátnozamestnanecký
pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Intenzita porušenia služobnej
disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie služobnej
disciplíny. V zmysle Služobného poriadku žalovaného sa za závažné porušenie služobnej disciplíny

považuje najmä: vedomé šírenie a sprostredkovávanie nepravdivých, pravdu skresľujúcich alebo
zavádzajúcich informácií, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných štátnych
zamestnancov služobného úradu alebo ostatných zamestnancov úradu. Pri hodnotení stupňa intenzity
porušenia služobnej disciplíny zamestnancom, súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom
služobnom poriadku alebo inom internom predpise alebo pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité

konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie služobnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia
služobnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jehodoterajší postoj k plneniu služobných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych služobných
povinností,akoajsituácia,vktorejkporušeniudošlo,dôsledkyporušeniaprezamestnávateľa,čikonanie
zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Ako správne okresný súd konštatoval žalobkyňa

sapredtýmakouverejnilasvojstatusnaFacebookuobrátilaopomocnarôzneinštitúcieatietojejponosy
boli zo strany týchto orgánov vybavené iba formálne, hoci ústredie v jednej odpovedi vyhodnotilo situáciu
u žalovaného ako „napätú“, bližšie sa týmto problémom nezaoberal. Rovnako je potrebné sa stotožniť s
vyslovenýmnázoromokresnéhosúdu,ževpoukazovanomrozhodnutíÚstavnéhosúduČeskejrepubliky
bol služobný pomer so zamestnankyňou ukončení výpoveďou, a nie ako v danom prípade okamžitým

skončením služobného pomeru, pre ktorý sa vyžaduje závažnejšie porušenie služobnej disciplíny.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

V zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.