Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201249
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu

JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobkyne: R.. J. H., bytom Ľ. Č.. X,
XXX XX U., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/8287/Rk zo dňa
15.04.2014, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 28.05.2014 sa domáhala žalobkyňa preskúmania
rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/8287/Rk vydaného dňa 15.04.2014, ktorým

bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č.: BA1/OPPKŤZP/SOC/2013-002 o zamietnutí jej žiadosti
o priznanie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla.

Uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z komplexného posudku č.: UPS/US1/SSVODPC/
BEZ/2014/3279 zo dňa 09.04.2014, na ktorého účel bol dňa 04.03.2014 vypracovaný lekársky posudok,
vktoromposudkovýlekárjejpriznalfunkčnúporuchu50%akonštatoval,žeideofyzickúosobusťažkým
zdravotným postihnutím. V záveroch k jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom bolo uvedené, že výsledky MR - vyšetrenia dokazujú demyelizačné zmeny staršej genézy, v

dôsledku čoho bola stanovená diagnóza stredne ťažkej kŕčovitej (spastickej) pravostrannej hemiparézy
s následnými komplikáciami neurologického a ortopedického charakteru. Ďalej sa uvádzalo oslabené
svalstvo predkolenia a predlaktia, skrátenie pravej nohy, avšak absentoval údaj neurologičky o instabilite
DKK ako aj svalovej dysbalancii chrbtice spomínanej v objektívnych nálezoch.

V jej prípade ide o stav trvalý, resp. so zhoršujúcou sa progredienciou. Žije sama v byte na 4. poschodí
(v podstate 5 poschodie) bez výťahu a zle znáša fyzické a psychické vyčerpanie, čoho dôsledkom sa
pravidelne ocitá v dehonestujúcich situáciách.Mala za to, že konštatovanie v komplexnom posudku o tom, že chodí samostatne, bez opory a
sprievodu inej fyzickej osoby považuje za irelevantné, nakoľko na to, aby mohla chodiť sústreďuje všetku
svoju energiu a každodenné úsilie. Z prekonávania bolestí je vyčerpaná a deprimovaná. Jej uvádzaná

samostatnosť je otázkou dispozície konkrétnych dní a situácii. Svoju reálnu možnosť cestovania
v prostriedkoch hromadnej dopravy vníma ako zavádzajúcu, vzhľadom na pomer v dopravných
prostriedkoch s tým, že často krát nebola schopná sa v nich udržať. Taktiež poukázala, že od začiatku
roka 2014 má problémy s hrubým črevom a trpí depresívnym syndrómom a neurasténiou, ktoré sa
spomínajúvlekárskomposudku.Bolovyhovenéjejžiadostiosociálnuslužbuvrehabilitačnomstredisku,

do ktorého pravidelne dochádza.

Podaním zo dňa 18.05.2015 - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že žiadala, aby
súd rozhodol o tom, či správny orgán v jej prípade postupoval v súlade s jeho právomocami, či objektívne
zhodnotil skutkový stav veci a ona nebola jeho rozhodnutím ukrátená na svojich právach. Poukázala
na to, že už vstupný osobný pohovorov s pracovníčkou posudkových činností trvajúci 5 minút bol
signálom nedostatočného záujmu. Dôvody uvedené v jej odvolaní existovali už pri jej podávaní žiadosti,

avšak v spise chýbajú. Nepodstúpila adekvátne psychologické/psychiatrické vyšetrenie, nestretla sa s
posudkovou lekárkou, v rozhodnutí sa prehliadol jej argument neúnosného fyzického a psychického
vyčerpania a nezohľadnilo sa priznanie odkázanosti na služby sociálneho zariadenia. Záverom vyjadrila
presvedčenie, že žalovaný nedostatočne zohľadnil skutočnosti a hľadiská a v jej prípade došlo k
naplneniu § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.

2.

Žalovanýsakžalobevyjadrilpodanímzodňa03.09.2014(odborpeňažnýchpríspevkovnakompenzáciu
ŤZP a posudkových činností) a dňa 08.09.2014 (odbor právny) a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť,
nakoľko mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Uviedol, že dňa 09.04.2014 vydal komplexný posudok, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne

bolaurčenána50%podľaprílohyč.3,časťV.,bod1.,písm.f)kzákonuč.447/2008Z.z.,avšakpeňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla jej nebol navrhnutý.

Z vypracovaného komplexného posudku vyplynulo, že žalobkyňa bola od detstva sledovaná v
neurologickej a ortopedickej ambulancii a v súčasnosti je sledovaná a liečená tiež pre bolesti chrbtice.

Podľa posudkového lekára však jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
nebola objektívnymi zisteniami z predloženej zdravotnej dokumentácii preukázaná. Žalobkyňa chodí
samostatne, bez opory a sprievodu inej fyzickej osoby, je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej
hromadnej dopravy a prepravovať sa prostriedkami verejnej dopravy osôb a podľa medicínskych kritérií
nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Žalovaný ďalej uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie, podané odvolanie žalobkyňou a
spisovú dokumentáciu na vec sa vzťahujúcu, z ktorej plynulo, že 1 stupňový správny orgán žalobkyni
nepriznal požadovaný peňažný príspevok a to na základe svojho komplexného posudku zo dňa
18.10.2013,podľaktoréhozpredloženýchodbornýchlekárskychnálezovvyplynulo,ženebolaodkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Záväzným podkladom pre rozhodnutie o odvolaní žalobkyne bol ním vypracovaný komplexný posudok
zo dňa 09.04.2014. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne vychádzal z platnej právnej úpravy, ako aj z
tohto komplexného posudku.

K obsahu žaloby uviedol, že posúdením medicínskych kritérií a podľa komplexného postihu nebola
preukázaná odkázanosť žalobkyni na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z

medicínskeho hľadiska odkázanosť na individuálnu prepravu posudzuje posudkový lekár, ktorý je na tokompetentný,nakoľkozískalodbornúspôsobilosťvčinnostiposudkovélekárstvoakjednotlivýmdruhom
odkázanosti sa vyjadruje v lekárskom posudku. Skúmanie aktivít žiadateľa, v dôsledku ktorých by reálne
dochádzalo k zvýšeniu výdavkov na nákup pohonných hmôt je možné iba v prípade, ak by fyzická osoba

podľa komplexného posudku bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Vyjadrením zo dňa 08.09.2014 žalovaný uviedol, že žalobkyňou požadovaný peňažný príspevok v
zmysle§38ods.1zákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciujeupravenýakofakultatívnadávka
sociálneho zabezpečenia a rozhodnutie o nej je vecou úvahy správneho orgánu a preto aj v prípade
splnenia všetkých podmienok uvedených v zákone nárok na jej priznanie nevzniká.

3.

Súd sa oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim: žiadosť žalobkyne zo dňa
13.09.2013 o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla, lekársky posudok žalovaného zo dňa 04.03.2014, vyjadrenie
posudkového lekára žalovaného k žalobe, lekársky posudok zo dňa 23.09.2013, komplexný posudok
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava č.: BA/2013/122971/KP/96-97/VFI zo dňa 18.10.2013,

komplexný posudok žalovaného č.: UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/3279 vypracovaný dňa 09.04.2014,
posudok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 09.10.2013, lekárske správy a nálezy
18.08.2014 - magnetická rezonancia, ortopedická ambulancia z 05.09.2013, neurologická ambulancia
z 10.09.2013.

Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava,

odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko posudkových činností č.: BA1/OPPKŤZP/SOC/2013-002 zo
dňa 15.11.2013 vyplýva, že nebolo nevyhovené žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla a tento príspevok jej nebol priznaný.

Odôvodnenierozhodnutiavychádzalozkomplexnéhoposudku(zodňa18.10.2013),zktoréhovyplývalo,

že funkčná porucha žalobkyne bola stanovená na 50 % a táto sa považovala za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, z čoho vyplývali v oblasti mobility a orientácie nasledovné sociálne dôsledky
- sťažená pohybová schopnosť premiestňovať sa v dôsledku narušenia telesných funkcií, avšak bolo
skonštatované, že sa dokáže premiestňovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb a nie je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V oblasti zvýšených výdavkov bolo

konštatované, že žalobkyni nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou osobného motorového
vozidla. Na základe týchto skutočností sa jej v oboch týchto oblastiach nenavrhla kompenzácia.

V odvolaní voči vyššie uvedenému rozhodnutiu zo dňa 25.11.2013 žalobkyňa poukázala na svoj
nepriaznivý zdravotný stav pre ktorý musí každý deň rehabilitovať, a za týmto účelom pravidelne využíva
mestskú dopravu s ktorou má zlé skúsenosti.

Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol žalobkyňou podané odvolanie a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie.

Žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní opätovne zhodnotil dôkazy, ako aj potreby žalobkyne
pri posudzovaní sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia a doplnil dokazovanie
vypracovaním komplexného posudku (zo dňa 09.04.2014). Nasledoval opis skutkového stavu

predchádzajúci vydaniu prvostupňového rozhodnutia a podaniu odvolania žalobkyňou voči nemu.
Posudkový lekár žalovaného na základe predložených lekárskych nálezov vydal lekársky posudok, z
ktorého vyplývala miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 %. V rámci odvolacieho konania bola opätovne
posúdená odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.Posudkový lekár žalovaného skonštatoval, že žalobkyňa bola sledovaná od detstva v neurologickej a
ortopedickej ambulancii, v dôsledku detskej mozgovej obrny má na pravej strane stredne ťažkú kŕčovú
obrnu, zmenšenie svalstva pravého predkolenia a predlaktia, s druhotným skrátením pravej nohy, s

obojstranným plochonožím, s kladivkovými prstami a vybočenými palcami na nohách, s ostrohou pätovej
kosti obojstranne, s hrudníkovo-driekovou skoliózou a s chronickým zápalom pravého ramenného
kĺbu a okolitých mäkkých tkanív. Žalobkyňa je tiež sledovaná pre bolesti chrbtice, s vyžarovaním v
driekovej oblasti a s dráždením nervových koreňov. Je orientovaná, pohybuje sa bez opory a sprievodcu,
rehabilituje, chôdza je samostatná, s miernym napádaním na pravú nohu. V priebehu rokov 2001 až

2014jejboliodporúčanézdravotníckepomôcky-textilnýbedrový pás,ortopedickáobuv,korektorprstov.
Keďže žalobkyňa chodí samostatne bez opory a pomoci inej fyzickej osoby je schopná premiestniť
sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a prepravovať sa prostriedkami verejnej dopravy osôb, nie
je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a táto skutočnosť vyplývala z
objektívnych zistení a predloženej zdravotnej dokumentácie.

Zdravotný stav žalobkyne bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v predloženej

spisovej dokumentácii. Vzhľadom k charakteru jej posudzovaného zdravotného postihnutia nebol u
nej zistený taký stupeň pohybového alebo iného postihnutia, ktorý by odôvodňoval jej neschopnosť
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať do vozidla, vystupovať z neho,
udržať sa počas jazdy vo vozidle a zvládnuť situáciu v ňom najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,

kardiopolmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti.

Keďže podľa komplexného posudku na základe jej zdravotného postihnutia žalobkyňa nebola v oblasti
mobility a orientácie odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nespĺňala
rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla v oblasti zvýšených
výdavkov.

Posudkový lekár žalovaného posudzoval stav žalobkyne v zmysle prílohy č. 3 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a pre hodnotenie a stanovenie percenta
miery funkčnej poruchy skúmal jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie a ich poruchy, zohľadnil

všetky znevýhodnenia vyplývajúce z diagnostických záverov a skonštatoval, že objektivizovaný
klinický stav žalobkyne na základe predloženej spisovej dokumentácie, z lekárskych správ a nálezov
neposkytoval také údaje, ktoré by v oblasti mobility a orientácie podmieňovali zmenu odkázanosti na
individuálnu prepravu. Posudzovanie druhov odkázanosti sa posudzovalo na základe predložených
nálezov odborných lekárov, kde sa zohľadnil nielen samotný trvalý chorobný nález, ale aj jeho stupeň,

forma a rozsah jeho trvalého funkčného znevýhodnenia trvajúceho napriek komplexne absolvovanej
liečbe. Všetky subjektívne domnienky, či práva musia mať objektívny podklad.

Skúmanie pracovných, vzdelávacích, rodinných alebo občianskych aktivít žiadateľa, v dôsledku ktorých
by reálne dochádzalo k zvýšeniu výdavkov na nákup pohonných hmôt je možné iba v prípade, ak
by fyzická osoba podľa komplexného posudku bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom.

4.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo
žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení

sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je,
pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli plne súladné so zákonom.Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v

plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný právny predpis.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 11 ods. 9, 10 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na

posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho
z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického
záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej
fyzickej osoby.

Posudkovýlekárjepovinnýpozvaťfyzickúosobunaposúdeniejejzdravotnéhostavu,akototátofyzická

osoba písomne požiada.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy aleboc) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,

kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 38 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom a ktorá

a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo

b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická
osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.

5.

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, pričom
z obsahu žaloby vyplývalo, že žalobkyňa napadnutému rozhodnutiu žalovaného vytýkala nedostatočne

zistený skutkový stav veci pri vyhodnocovaní jej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Súd podrobil prieskumu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správnych orgánov, ktorý
jeho vydaniu predchádzal a musí konštatovať, že podľa jeho názoru, žalovaný náležite zistil skutkový
stav v primeranom v rozsahu (v súlade s § 32 správneho poriadku). Skutkový stav veci bol opísaný v

dvoch správnymi orgánmi (prvostupňovým a druhostupňovým) vypracovaných komplexných posudkoch
a tieto vyplynuli z lekárskych posudkov, ktoré vypracovali posudkoví lekári vychádzajúci z predložených
lekárskych správ a nálezov z roku 2013, predložených žalobkyňou k jej žiadosti. V žiadnom z týchto
lekárskych nálezov ošetrujúci lekári nepokladali stav žalobkyne za taký, ktorý by si vyžadoval priznať
jej odkázanosť na prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudkoví lekári podávajúci lekárske

posudky vo veci (tieto boli podkladmi pre komplexné posudky) mohli pri ich vypracovaní vychádzať
iba z týchto správ a nálezov. Vo všetkých v správnom konaní vypracovaných posudkoch (lekárskych
ako aj komplexných) sa jednoznačne konštatovalo, že v prípade žalobkyne ide o fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bola priznaná miera funkčnej poruchy v rozsahu 50 %, pričom
zároveň bolo zhodne konštatované, že nebol dôvod na priznanie jej odkázanosti na prepravu osobným

motorovým vozidlom, čo je predpoklad priznania požadovaného peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Vzhľadom na zákonné kritéria (§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.) súd zistil, že žalovaný preskúmal
všetky v konaní predložené lekárske správy a nálezy, tieto v súlade so zákonom zhodnotil vzhľadom
na zdravotné postihnutie žalobkyne a riadne posúdil jej potrebu na odkázanosť prepravy osobným

motorovým vozidlom. Nakoľko zo žiadneho lekárskeho nálezu (a v konaní vypracovaných lekárskych
a komplexných posudkov) nevyplývala odôvodnenosť odkázanosti žalobkyne na prepravu osobným
motorovým vozidlom, nebolo jej možno toto priznať a potom nebolo možné jej priznať ani žiadaný
peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla.

Ďalej súd zistil, že správne orgány posúdili žalobkyňou podanú žiadosť (zo dňa 13.09.2013) kompletne
a vzhľadom na jej postihnutie a stav jej priznali peňažný príspevok na kúpu, opravu pomôcky - prenosný
osobný počítač, diktafón, tlačiareň a to v oblasti komunikácie, nakoľko má narušenú schopnosť
komunikácie v dôsledku poškodenia telesných funkcií.

Taktiež postup správnych orgánov vzhľadom na podané lekárske posudky, keď posudkoví lekári ich

vypracovali bez prítomnosti žalobkyne, (v súlade s § 11 zákona č. 447/2008 Z. z.) bol zákonný.Záverom súd musí uviesť, že pri hodnotení podanej žiadosti žalobkyne žalovaný musel vychádzať z jej
objektívne zisteného zdravotného postihnutia a posúdenia, či toto postihnutie je dôvodom na priznanie
odkázanosti na prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je predpoklad priznania požadovaného

peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla. Keďže nebola zistená jej odkázanosť na prepravu osobným motorovým
vozidlom, nemohol jej byť priznaný požadovaný peňažný príspevok.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa §
250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach
zákona, obsahovalo všetky náležitosti naň kladené (§ 47 ods. 1, 3 správneho poriadku) a námietky

žalobkyne ohľadom objektívneho zhodnotenia skutkového stavu veci neodôvodňovali jeho zrušenie.
Taktiež správne konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo bolo uskutočnené v
súlade so zákonom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobkyne
v konaní jej nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom

súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom

súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.