Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/265/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201518
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.

Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu K. X. R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XX, XXX
XX J., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom Hlavná 108, 040 01 Košice,
proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 37062-2/2013-BA z 15.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou z 11.11.2013, podanou v lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 1 O. s. p.

sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej - Sociálnej

poisťovne, ústredie Bratislava č. 37062-2/2013-BA z 15.10.2013, ktorým žalovaná ako správny orgán
druhého stupňa podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2013 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 48180-42/2013-KEM z 19.06.2013 o zastavení
konania vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby
z povolania zistenej 07.04.2013 a uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 19.06.2013
potvrdila.

2. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 19.06.2013 č.

48180-42/2013-KEM správny orgán prvého stupňa podľa § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení

dňom 18.06.2013 zastavil konanie vo veci priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z
choroby z povolania zistenej u žalobcu dňa 07.04.2010.

V odôvodnení rozhodnutia z 19.06.2013 správny orgán prvého stupňa poukazujúc na dotknuté
ustanovenia zákona o sociálnom poistení (§§ 178 ods. 1 písm. a), 184 ods. 5, 194 ods. 1 písm. a),
b), c), 194 ods. 3, 196 ods. 7 a § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) vyhodnotil zistený skutkový
a právny stav v konaní o opätovne podanej žiadosti žalobcu z 22.05.2013 podanej prostredníctvom
právnehozástupcuopriznanienárokunanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniatak,že„vdanejveci je právoplatne rozhodnuté a z ani jedného ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva,
že na základe predmetného posudku (posudok zo 06.07.2011), o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté,
môže sociálna poisťovňa opätovne rozhodovať“. Keďže poškodený nedoručil požadovaný posudok,

na základe ktorého by prvostupňový orgán mohol rozhodnúť aj napriek výzvam, ktoré boli doručené
právnemu zástupcovi a poškodenému, a týmto neodstránil nedostatky v podaní, Sociálna poisťovňa,
pobočka Košice rozhodla o zastavení konania.

Obsah a závery vyplývajúce z predchádzajúceho konania o nároku žalobcu na plnenie z choroby z
povolania - poruchy sluchu, hluku, zistenej dňa 07.04.2010 a priznanej 04.07.2011, ktorá poškodenému

vznikla u zamestnávateľa U.S.STEEL Košice, s.r.o., správny orgán prvého stupňa zhrnul nasledovne:

„Dňa 6. septembra 2011 si poškodený žiadosťou z uvedeného dňa uplatnil nárok na priznanie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 99 zákona. Ako dôkaz predložil lekársky posudok o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6. júla 2011, vydaný podľa zákona č. 437/2004 Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
437/2004 Z. z.“), v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené nasledovne: položka
prílohy č. 1 (časť IV) č. 61 - ťažká nedoslýchavosť až hluchota z hluku s určením sťaženia spoločenského
uplatnenia v počte bodov 400.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v súvislosti so žiadosťou pána K. X. vydala dňa 28. decembra
2011 rozhodnutie číslo 6198526/2011-KEM, ktorým nepriznala poškodenému nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania zistenou dňa 7. apríla 2010. Ako
dôvod uviedla, že pri zamietnutí nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
zistenej choroby z povolania - porucha sluchu z hluku, vychádzala zo stanoviska z kontroly bodového

ohodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vykonanej
posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, ako i stanoviska Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky zo dňa 8. júna 2011, z ktorého vyplýva, že postup posudzovania stredne ťažkých prípadne
hraničných porúch sluchu lekármi Klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie boli nad rámec
zákona č. 437/2004 Z. z. a teda nie je dôvodné ich hodnotiť na účely náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia.

Proti rozhodnutiu podal poškodený v zákonom stanovenej lehote odvolanie do zápisnice z ústneho
pojednávania, uskutočneného Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice dňa 11. januára 2012, v ktorom
poukázal na to, že nesúhlasí s nepriznaním nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Pán X. bol pri podaní odvolania oboznámený so stanoviskom Sociálnej poisťovne, ústredie v otázke

hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Sociálna poisťovňa, ústredie preskúmaním napadnutého rozhodnutia a spisovej dokumentácie dospela
k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, pri nepriznaní nároku poškodeného na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol správny. Rozhodnutím číslo 13601-3/2012-BA zo
dňa 6. marca 2012 odvolanie zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka

Košice potvrdila. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 15. marca 2012 a poškodený nevyužil
možnosť žalobným návrhom preskúmať rozhodnutia Sociálnej poisťovne.“

Pokiaľideo„nové“konanie,výsledkomktoréhobolopreskúmavanérozhodnutiežalovanejz15.10.2013,
správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia z 19.06.2013 uviedol:

„Podaním zo dňa 22. mája 2013 poškodený prostredníctvom právneho zástupcu, opätovne požiadal o

priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.Sociálna poisťovňa, pobočka Košice listom číslo 48180-37/2013-KEM zo dňa 23. mája 2013
vyzvala poškodeného k odstráneniu nedostatku podania - predloženiu lekárskeho posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia. Výzva bola zaslaná a doručená právnemu zástupcovi poškodeného JUDr.

Dušanovi Antolovi, advokátovi so sídlom Zbrojničná 12, Košice dňa 27. mája 2013 a poškodenému dňa
30. mája 2013 na adresu trvalého pobytu.

Podaním zo dňa 30. mája 2013 právny zástupca poškodeného doručil kópiu lekárskeho posudku o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6. júla 2011, ktoré bolo predmetom právoplatne
ukončeného konania.

Listom číslo 48180-40/2013-KEM zo dňa 6. júna 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice opätovne

vyzvala poškodeného k odstráneniu nedostatku podania - doručeniu nového lekárskeho posudku o
sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom stanovila lehotu doručenia 8 dní. Súčasne ho oboznámila
so skutočnosťou, že lekársky posudok zo dňa 6. júla 2011 sa nachádza v spise vedenom pobočkou
Sociálnej poisťovne, Košice v právoplatne rozhodnutej a ukončenej veci a že práve z tohto dôvodu
pobočka nebude v prebiehajúcom konaní prihliadať na dôkazy, na ktoré prihliadala v inom konaní.

Zároveň poškodeného upozornila, že podľa § 184 ods. 5, druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení poškodený je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok
na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou a že v prípade neodstránenia označeného
nedostatku podľa § 194 ods. 3 zákona, konanie sa zastaví. Výzva bola zaslaná a doručená právnemu
zástupcovi poškodeného JUDr. Dušanovi Antolovi dňa 10. júna 2013 a poškodenému 12. júna 2013.

Podaním doručeným Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 13. Júna 2013 právny zástupca podal
subjektívny výklad zákona o sociálnom poistení, ktorý si účelovo prispôsobil. Poukazovanie na rôzne
rozhodnutie súdov, Sociálna poisťovňa považuje v danej veci za irelevantné, nakoľko jednotlivé právne
vety sú vytrhnuté z kontextu a netýkajú sa veci samej. K námietke právneho zástupcu, že relevantný
dôkaz - lekársky posudok „spôsobilý“ pre uplatnenie nároku na SSU sa nachádza v spise poistnej

udalosti je potrebné uviesť, že posudok tvoril prílohu k žiadosti o náhrade za SSU zo dňa 6. septembra
2011, v danej veci je právoplatne rozhodnuté a z ani jedného ustanovenia zákona o sociálnom poistení
nevyplýva, že na základe predmetného posudku, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, môže Sociálna
poisťovňa opätovne rozhodovať.“

3. Na základe včas podaného opravného prostriedku žalobcu, ktorý je po obsahovej

právnejstránkeidentickýchsobsahomžalobnýchnámietokaďalšíchpodaní,doručenýchsúduprávnym
zástupcom žalobcu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania (odvolanie žalobcu z 1.7.2013, ktoré
je súčasťou administratívneho spisu) žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že podáva
odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu „s návrhom priznania sťaženia spoločenského uplatnenia
v celom rozsahu t.j. 6 152 Eur za 400 bodov na základe lekárskeho posudku K.. I. zo 6.7.2011.“ Citujúc

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že postup pobočky Košice je aj v rozpore s
bežnou praxou iných pobočiek, kde sa opakované uplatnenie nároku na dávku napr. v nepriznanej časti
akceptuje a o nej opätovne rozhoduje a zároveň argumentoval tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Košice nerešpektuje, že na rozdiel od Správneho poriadku, zákon č. 461/2003 Z. z. nemá a ani nemôže
mať inštitút „res iudicata“. S poukázaním aj na ďalšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ďalších súdov, žalobca požadoval opätovné rozhodnutie
o jeho nároku v súlade s posudkom K.. I. zo 6.7.2011.

4. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí z 15.10.2013, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice o zastavení konania opätovne citujúc dotknuté
ustanovenia zákona o sociálnom poistení vyvodila právny záver, že boli splnené všetky procesnoprávne

podmienky pre zastavenie konania podľa § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote
určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.Žalovaná uviedla, že v súvislosti so žiadosťou žalobcu zo dňa 6.9.2011 o priznanie nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice dňa 28.12.2011
rozhodnutie č. 61985-26/2011-KEM, ktorým nepriznala poškodenému nárok na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice z 28.12.2011 rozhodla žalovaná rozhodnutím zo 6.3.2012 č. 13601-3/2012-BA, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 28.12.2011, a ktoré nadobudlo
právoplatnosť 15. marca 2012, pričom žalobca nepodal proti uvedenému rozhodnutiu žalobu na krajský
súd podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p.

Vo vzťahu k novo uplatnenému nároku žalobcu podaním jeho právneho zástupcu z 22.5.2013 žalovaná
v preskúmavanom rozhodnutí z 15.10.2013 argumentovala nasledovne:

Poškodený prostredníctvom právneho zástupcu opätovne požiadal o priznanie nároku na náhradu
za SSU, ale v prílohe vyplneného tlačiva „Žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia“, doručenej do Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 22. Mája 2013 predložil pôvodný
LP zo dňa 6. júla 2011.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice listom č.48180-37/2013-KEM zo dňa 23. mája 2013 vyzvala
poškodeného na odstránenie nedostatku podania, t.j. na predloženie lekárskeho posudku o SSU
v lehote 8 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vo výzve
upozornila poškodeného, že podľa ustanovenia § 194 ods. 3 zákona sa konanie zastaví, ak účastník
konania neodstráni nedostatky podania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.

Výzva bola zaslaná a doručená právnemu zástupcovi poškodeného dňa 27. mája 2013 a poškodenému
dňa 30. mája 2013.

Podaním zo dňa 30. mája 2013 právny zástupca poškodeného opätovne doručil do Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice kópiu LP zo dňa 6. júla 2011, na základe ktorého bolo vydané právoplatné rozhodnutie
pobočky zo dňa 28. decembra 2011. Vzhľadom na túto skutočnosť Sociálna poisťovňa, pobočka Košice

listom č. 48180-40/2013-KEM zo dňa 6. Júna 2013 vyzvala poškodeného na odstránenie nedostatku
podania, t.j. na predloženie LP v lehote 8 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Sociálna poisťovňa,
pobočka Košice zároveň upozornila poškodeného, že v novom konaní nebude prihliadať na dôkazy,
ktoré boli použité v ukončenom konaní, a preto žiada o predloženie lekárskeho posudku o SSU, ktorý
nebol predmetom konania o priznaní nároku na náhradu za SSU. V prípade nedoručenia lekárskeho

posudku o SSU nie je možné posúdiť nárok poškodeného na náhradu za SSU a Sociálna poisťovňa,
pobočka Košice v zmysle § 194 ods. 3 zákona konanie o tomto nároku zastaví z dôvodu odstránenia
nedostatku podania.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ďalej upozornila poškodeného na jeho povinnosť podľa § 184 ods.
5, druhá veta zákona, preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu

spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Právny zástupca poškodeného podaním zo dňa 11. júna 2013 doručeným do Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice dňa 13. júna 2013 podal subjektívny výklad zákona účelovo prispôsobený, poukazoval
na rôzne rozhodnutia súdov, ktoré sú pre danú vec právne bezvýznamné, nakoľko jednotlivé právne vety
sú vytrhnuté z kontextu a veci samej sa netýkajú, ale nový lekársky posudok o SSU nepredložil.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ukončila konanie o nároku poškodeného za náhradu za SSU
začaté na základe žiadosti poškodeného, doručenej dňa 22. mája 2013, vydaním rozhodnutia č.
48180-42/2013-KEM zo dňa 19. júna 2013 (ďalej len „rozhodnutie pobočky zo dňa 19. júna 2013“),
ktorým podľa § 194 ods. 3 zákona konanie zastavila.

Proti rozhodnutiu pobočky zo dňa 19. júna 2013, ktoré právny zástupca poškodeného prevzal dňa

20. júna 2013 podal poškodený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 1. júla 2013 v zákonomustanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené do Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 3. júla
2013.

V odvolaní zo dňa 1. júla 2013 poškodený navrhuje priznať náhradu za SSU v celom rozsahu, t.j. 6

152,00 EUR za 400 bodov na základe lekárskeho posudku K.. I. zo dňa 6. júla 2011.

Poškodený nesúhlasí s vydaným rozhodnutím pobočky zo dňa 19. júna 2013, ktoré podľa jeho názoru
je nesprávne z dôvodu nerešpektovania základných princípov správneho poriadku, porušenia zásady
spoľahlivéhozisteniastavuveci,konaniaaaplikáciezákonavneprospechakuškodeúčastníkakonania.

Poškodený v I. bode odvolania uvádza, že

-nároknaúrazovúdávkusiuplatnilpodľalekárskehoposudku,ktorýjesúčasťouspisupoistnejudalosti,o

ktorom má Sociálna poisťovňa vedomosť, a preto nebol dôvod podávať výzvy poškodenému a následné
zastavenie konania

-nemôže ísť o nedostatok na strane poškodeného a vec je možno riešiť ustanovením znalca podľa §
196 ods. 3 zákona

-Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) v rozsudku sp.zn. 7 Sžso 50/2011 zo dňa 27. júna 2012

uviedol, že:

-neboli dané podmienky pre postup podľa § 186 ods. 4 zákona na vyzývanie žalobcu na odstránenie
nedostatkov podania a následné zastavenie konania podľa § 194 ods. 3 zákona

-plnenie svojich procesných povinností v konaní ale nemôže žalovaná prenášať na účastníka konania
(dokonca pod následkom zastavenia konania)

-Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v rozhodnutí uviedla list č. 48180-40/2013-KEM zo dňa 6. júna
2013, ktorým opätovne vyzvala poškodeného k odstráneniu nedostatku podania - doručeniu nového
lekárskeho posudku o SSU v lehote 8 dní a súčasne poškodeného informovala, že lekársky posudok
zo 6. júla 2011 je v spise „vedenom pobočkou Sociálnej poisťovne, Košice v právoplatne rozhodnutej
a ukončenej veci a že z tohto dôvodu pobočka nebude v prebiehajúcom konaní prihliadať na dôkazy,

na ktoré prihliadala v inom konaní“

-je nutné doplniť dokazovanie listinami a znalecké dokazovanie

-Sociálna poisťovňa, pobočka Košice nerešpektuje, že na rozdiel od Správneho poriadku zákon nemá
a nemôže mať inštitút „res iudicata“.

Poškodený v II. bode odvolania rozoberá skutočnosti súvisiace s konaním o jeho nároku na náhradu

za SSU na základe jeho žiadosti o priznanie náhrady za SSU zo dňa 6. septembra 2011 doručenej
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 8. septembra 2011. Poukazuje na skutočnosť, že kontrolou
vykonanou posudkovým lekárom pobočky Košice dňa 22. decembra 2011 bolo konštatované, že
vystavené hodnotenie SSU zo dňa 6. Júla 2011 je nesprávne a následne Sociálna poisťovňa volila
postup krátenia priznaných bodov na nulu. Tento postup je podľa poškodeného v rozpore s právnym

názorom NS SR v prípade, ak je otázka sporná.

VtejtosúvislostipoškodenýpoukazujenarozsudkuNSSRsp.zn.4Sžso64/2009zodňa28.apríla2010,
7Sžso 13/2010 zo dňa 12. mája 2011, publikovaný pod R 75/2011, 9 Sžso 70/2011 zo dňa 26. septembra
2012, v ktorých NS SR vyslovil názor o potrebe odstrániť rozpory v lekárskom posudku ustanovením
znalca.

Poškodený- v III. bode odvolania vysvetľuje pojmy, ako napr. právny úkon, právne udalosti, konštitutívny akt,
a ku ktorému dátumu ochorenia poškodeného dosiahlo odškodniteľný stupeň v štádiu „chronického
ochorenia“ a konštatuje, že hlásenie choroby z povolania je aktom konštitutívnym.

- vo IV. bode odvolania sa zaoberá otázkou, od kedy je ochorenie poškodeného chorobou z povolania
odškodniteľné a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 13 C 104/95-22
zo dňa 14. novembra 1995 a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15 Co
372/96 zo dňa 27. marca 1996.

- v bode V. bode odvolania uvádza, že názor uvedený vo vydanom rozhodnutí, že „Poškodenému K.
X.K. bola zistená choroba z povolania - porucha sluchu a hluku dňa 7. apríla 2010 a priznaná dňa 4. júla

2011“, nemá oporu v právnej úprave a prieči sa aj logike veci.

- v bode VI. bode odvolania uvádza, že „Za nesprávny postup označuje odvolávanie sa na závery
posudkových lekárov, ktorí krátia lekársky posudok (rozpor so závermi súdnej praxe), ako aj odvolávanie
sa na právne nezáväzný výklad stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR a ďalších orgánov, ktorých
závery nesprávne interpretuje“. Opätovne navrhuje zabezpečiť znalecké dokazovanie, keďže znalec je

jediný kompetentný podať objektívny dôkaz.

Poškodený navrhuje škodu spôsobujúce rozhodnutie zrušiť.

Poškodený ďalej žiada rešpektovať kogentnosť právnej úpravy s uvedením stupňa

závažnosti ochorenia, ako je to konkrétne pri sluchu a súčasne žiada, aby sa Sociálna poisťovňa,
ústredie vysporiadala so všetkými námietkami a priznala sumu 6 152,00 Eur, pričom v rozhodnutí

o priznaní sumy 6 152,00 Eur uviedla podrobné a pre poškodeného zrozumiteľné odôvodnenie s
adekvátnou právnou kvalifikáciou veci.

Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a priloženú
dokumentáciu v celom rozsahu.

Z priloženej dokumentácie vyplýva, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka Košice pri rozhodovaní o

nároku poškodeného na náhradu za SSU z titulu choroby z povolania priznanej 4. júla 2011 s dátumom
prvého zistenia 7. apríla 2010 je správny.

Hlásenie choroby z povolania bolo vystavené Oddelením klinického, pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie Nemocnica Košice - Šaca, a.s. dňa 6. júla 2011.

Z vyššie uvedených skutočností je jednoznačne zrejmé, že poškodený i napriek výzvam zo dňa 23.

mája 2013 a 6. júna 2013 na odstránenie nedostatku podania, ktorým je lekársky posudok o SSU ako
súčasť žiadosti o priznanie náhrady za SSU doučenej do Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 22.
mája 2013, nedoručil nový lekársky posudok o SSU. Poškodený predložil len fotokópiu už Sociálnou
poisťovňou právoplatne posúdeného lekárskeho posudku o SSU vyhotoveného K.. I. dňa 6. júla 2011.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený nepredložil nový lekársky posudok o SSU, Sociálna poisťovňa,

pobočka Košice rozhodnutím o dňa 19. Júna 2013 oprávnene zastavila konanie vo veci priznania
náhrady za SSU z titulu choroby z povolania priznanej dňa 4. júla 2011 s dátumom prvého zistenia dňa
7. apríla 2010.Aj keď na 5. a 6. strane tohto rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie podrobne uvádza obsah
odvolania poškodeného, jeho námietky uvedené v odvolaní zhrnula nasledovne:

- nesúhlas so žiadosťou o predloženie nového lekárskeho posudku o SSU, keďže nárok na úrazovú

dávku si uplatnil podľa lekárskeho posudku, ktorý je súčasťou spisu poistnej udalosti, o ktorej Sociálna
poisťovňa má vedomosť

- požiadavku na vykonanie znaleckého dokazovania (niekoľkokrát v odvolaní zopakovaná)

- vysvetľovanie rôznych pojmov, ktoré pre rozhodnutie o zastavení konania sú bezvýznamné

- polemizovanie o dátume odškodniteľnosti choroby z povolania

- uvádzanie rôznych rozsudkov NS SR, nesúvisiacich s danou vecou.

K námietke právneho zástupcu, že lekársky posudok ako relevantný dôkaz spôsobilý

pre uplatnenie nároku poškodeného na náhradu za SSU, je lekársky posudok, ktorý tvorí prílohu žiadosti
o náhrade za SSU z dňa 6. septembra 2011, Sociálna poisťovňa, ústredie uvádza, že o tejto žiadosti už
bolo Sociálnou poisťovňou právoplatne rozhodnuté rozhodnutím pobočky zo dňa 28. decembra 2011
a rozhodnutím ústredia zo dňa 6. marca 2012, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 15. marca 2012.

Poškodený nepodal na príslušný krajský súd návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia pobočky
zo dňa 28. decembra 2011 a rozhodnutia ústredia zo dňa 6. marca 2012.

Právoplatnosť je najdôležitejšou vlastnosťou rozhodnutia každého orgánu verejnej správy, pričom ju
charakterizujú dve vzájomne sa podmieňujúce stránky - materiálna a formálna.

Materiálna stránka právoplatnosti rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti a nezmeniteľnosti, a to tak pre

účastníka konania, ako aj pre orgán verejnej správy, ktorý ho vydal.

Formálna stránka právoplatnosti znamená, že právoplatné rozhodnutie už nie je možné napadnúť
riadnymi opravnými prostriedkami.

Tieto stránky právoplatnosti má tak rozhodnutie pobočky zo dňa 28. decembra 2011, ako rozhodnutie
ústredia zo dňa 6. marca 2012, ktoré je potrebné chápať ako výsledok ukončených konaní prvého

a druhého stupňa, predmetom ktorých bolo posúdenie nároku poškodeného na náhradu za SSU na
základe lekárskeho posudku o SSU zo dňa 6. júla 2011.

Ak by Sociálna poisťovňa opätovne pristúpila k posúdeniu lekárskeho posudku o SSU zo dňa 6. júla
2011 bez toho, aby poškodený preukázal nové, jeho nárok odôvodňujúce skutočnosti, poprela by tak
samotnú právoplatnosť vyššie uvedených rozhodnutí. Práve z tohto dôvodu tak v prvom stupni využila

zákonnú možnosť uvedenú v § 194 ods. 3 zákona.

Právny zástupca opomenul, že rozhodnutie pobočky zo dňa 19. júna 2013 je procesným rozhodnutím,
ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Košice konanie zastavila, a preto jeho námietky v súvislosti s
predmetným procesným rozhodnutím preskúmala, no vzhľadom na existenciu zákonného dôvodu v
prvostupňovom konaní pre zastavenie konania sa nimi ďalej nezaoberala.“

II.

1. V žalobe z 11.11.2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu namietalnesprávnosť a nezákonnosť postupu správnych orgánov oboch stupňov, opätovne poukazujúc na
hmotnoprávny stav veci, ktorý bol na základe žiadosti žalobcu z 22. 5. 2013 opätovne predmetom
administratívneho konania, záver ktorého žalobca považuje v súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím

žalovanej z 15. 10. 2013 za nezákonný z viacerých procesnoprávnych a hmotnoprávnych dôvodov.

Žalobné námietky formuloval nasledovne:

- Nedostatkom vydaného rozhodnutia je predovšetkým nesprávne skutkové a právne

posúdenie spočívajúce v neprípustnom porovnávaní dvoch vzájomne neporovnateľných príloh, prvá
príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. - Percentuálna miera poklesu zárobkovej
činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov (tzv. všeobecné ochorenie), a druhá

príloha č. 1 k zákonu o odškodňovaní č. 437/2004 Z.z., ktorou sa stanovuje výška bodového hodnotenia
pre jednotlivé poškodenia na zdraví samostatne pre pracovné úrazy a samostatne pre choroby z
povolania (tzv. profesionálne ochorenie).

V porovnaní týchto dvoch príloh osobitné miesto zaujíma zákon č. 437/2004 Z. z.

v tom, že v prípade poškodenia sluchu, sa osobne priznáva tzv. profesionálne ochorenie pri dosiahnutí

50 rokov veku a 50 % Fowlera, čo znamená, že z hľadiska ochrany práce a aplikácii ustanovenia
§ 146 Zákonníka práce a nasl. je povinnosťou zamestnávateľa vyradiť osobu z pracovného procesu
preradením na iné pracovné miesto (pričom stačí aj ohrozenie chorobou z povolania). Týmto je aj
v zmysle európskej úpravy pod vplyvom dodržiavania Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce
daný tzv. profesionálny charakter poškodenia v práci vo vzťahu k osobitnej úprave založenej na

objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobách z povolania (§
195 Zákonníka práce).

Osobitnosťou profesionálneho charakteru poškodenia v práci je aj zákonodarcom

stanovená výška odškodnenia za poškodené zdravie, za ktoré nesie objektívnu zodpovednosť
zamestnávateľ.

Tieto hľadiska sa však vylučujú v prípadoch hodnotených podľa prílohy č. 4, pretože slúžia úplne inému
účelu.

- Žalobca si uplatnil nárok na úrazovú dávku podľa lekárskeho posudku, ktorý je

súčasťou spisu poistnej udalosti. Ide o skutočnosť, ktorá je žalovanej dobre známa, preto ich nebolo
potrebné osobitne preukazovať, tiež nebol dôvod na podanie výziev poškodenému (dôkaz: napr. list

Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 48180-40/2013-KEM zo 6.6.2013), ale ani na zastavenie
konania. Žalobca nemá iný lekársky posudok, ktorého originál predložil žalovanej a je súčasťou spisu
poistnej udalosti.

Žalovaná konala v rozpore s § 184, § 195 a § 196 a vo veci vydala rozhodnutie v rozpore s § 209 zákona
č. 461/2003 Z. z.

V tejto časti poukazujeme na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku
sp.zn. 7 Sžso 50/2011 zo dňa 27.6.201, ktorý na adresu Sociálnej poisťovne uviedol: ...“neboli dané
podmienky pre postup podľa § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení na vyzývanie žalobcu na
odstránenie nedostatkov podania a následné zastavenie konania podľa § 194 ods. 3 zákona o sociálnompoistení.“ ...a Plnenie svojich procesných povinností v konaní ale nemôže žalovaná prenášať na
účastníka konania (dokonca pod následkom zatavenia konania).“

Postup žalovanej je aj v rozpore s bežnou praxou iných pobočiek, kde sa opakované uplatnenie nároku

na dávku napr. v nepriznanej časti akceptuje a o nej opätovne rozhoduje.

Žalovaná v rozhodnutí tiež uviedla: „...vyzvala poškodeného na odstránenie nedostatku podania, t.j.
na predloženie lekárskeho posudku o SSU v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasne ho
upozornila, že podľa ustanovenia § 194 ods. 3 zákona sa konanie zastaví, ak účastník konania
neodstráni nedostatky podania v lehote určenej organizačnou zložkou sociálnej poisťovne.

Podľa § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z., žalovaná je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav

veci. Ak tak neurobí iba preto, že poškodený účastník nepredloží doklad osvedčujúci ním tvrdený nárok
(ako originál založený v spise poistnej udalosti), avšak existujú tu ďalšie určité nejasnosti rozhodné pre
priznanie nároku nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby pobočka mohla vo veci rozhodnúť. V
danomprípadepobočkanezistilapresneaúplneskutočnýstavveci,keďnezohľadnilavšetkyskutočnosti
vyplývajúce z listinných dôkazov a nevykonala dokazovanie v potrebnom rozsahu. Preto je nutné doplniť

dokazovanie listinami, ale hlavne ustanovením znalca. Podstatné pre celú vec je, že existuje listina,
ktorá je k dispozícii a je na Sociálnej poisťovni, aby znova vyhodnotila všetky listinné dôkazy, ktoré má
k dispozícii, ako aj ktoré sú navrhované na vykonanie (znalecké dokazovanie).

Žalovaná nezohľadnila, že na rozdiel od Správneho poriadku zákon č. 461/2003 Z. z. nemá inštitút „res
iudicata.“

- Pochybením Sociálnej poisťovne je, že ak má v niektorej odbornej otázke pochybnosti,

neustanoví znalca. Tento argument je daný aj tým, že už pôvodné rozhodnutie č. 6198526/2011-KEM
zo dňa 28. decembra 2011 je nesprávne.

V pôvodnom rozhodnutí Sociálna poisťovňa volila postup krátenia priznaných bodov na nulu (0),ktorý je
v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu SR v prípade, ak je otázka sporná.

V prípade pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku sťaženie spoločenského uplatnenia, bolo jej
povinnosťou vo veci ustanoviť znalca.

Takým rozhodnutím je napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžso/64/2009
zo dňa 28.4.2010, kde bol vyslovený názor súdu: „Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil
s právnym názorom krajského súdu, že napriek námietkam týkajúcich sa spornosti posudkov

žalovaná nezabezpečila dôkaz ustanovením znalca z príslušného odboru podľa osobitného predpisu
a neodstránila tak dôvodné pochybnosti o výške bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia. To znamená, že pochybnosti o určení výšky bodového ohodnotenia posudkovými lekármi
Sociálnej poisťovne, ústredie a pobočky P, ktoré je rozdielne od lekárskeho posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia spracovaného a vydaného primárom MUDr. J. ortopédom špecialistom N.,

ktorý predložil žalobca, je potrebné odstrániť subjektom nezávislým súdnym znalcom.“

Tento právny názor je potrebný rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. mája 2011,
sp.zn. 7 Sžso 13/2010, publikovaný pod R 75/2012, takto: „Lekárska posudková činnosť posudkových
lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na

účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového
poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekárana úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade
so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov.“

„Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok

ako hodnoverný dôkaz.“

Podobný názor o potrebe odstrániť rozpory v lekárskom posudku ustanovením znalca je vyjadrený v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26.09.2012.

„Dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a
inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a
realizovateľným právom fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať

vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pre forma.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžp 6/2012 z 27.2.2013)

Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn.: II.ÚS 48/97, v bode 5) uvádza: „Ustanovenie čl.
2 ods. 2 ústavy sa výslovne vzťahuje na štátne orgány. Implikovane sa týka aj právneho postavenia

občanov, ktorým zaručuje, že každý občan má právo na to, aby sa všetky štátne orgány voči nemu
správali len spôsobom, ktorý im dovoľuje Ústava Slovenskej republiky a ďalšie zákony.“ V odôvodnení
ďalej uviedol,: „Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj
princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môže odôvodnene
očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že

ich budú správne vykladať a aplikovať.“

- Žalovaná sa dopúšťa omylu aj v otázke určenia vzniku poškodenia na zdraví - v časti

určenia vzniku poistnej udalosti. Zatiaľ čo právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, právne udalosti sú
právnymi skutočnosťami, ktoré vznikajú nezávisle od vôle ľudí a s ktorými platné právo alebo záväzky

urobené v medziach zákona spájajú následky, prejavujúce sa vznikom, zmenou a zánikom právnych
vzťahov. Takouto právnou udalosťou (právnou skutočnosťou) je aj choroba z povolania priznaná dňa
4.7.2011 vydaním príslušného tlačiva (ako služba, keďže nejde o medicínsku činnosť, § 13 a § 16 zákona
č. 576/2004 Z.z./ ako akt konštitutívny, a nie ako to tvrdí žalovaná.

K dátumu 7.4.2010 išlo ešte len o všeobecné ochorenie, ktoré nespĺňalo všetky zákonné kritéria pre

priznanie choroby z povolania. Žalovaná v tomto smere na objasnenie tejto otázky a naplnenie obsahu
§ 195 a § 196, postupom podľa § 196 ods. 3 mala ustanoviť znalca. Odmietnutím ustanoviť znalca na
zodpovedanie odbornej otázky je v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z.z. Tento postup je v rozpore s §
195 a § 196, a tým predovšetkým v rozpore s § 209 zákona č. 461/2003 Z. z.

Až k dátumu 4.7.2011 ochorenie dosiahlo odškodniteľný stupeň v štádiu „chronického ochorenia“ a

súčasne boli splnené všetky zákonné kritéria a podmienky pre priznanie choroby z povolania. Potvrdzuje
to aj lekárska správa v prílohe zo dňa 6.7.2011, v ktorej sa uvádza „Na základe klinického obrazu,
výsledkov objektívnych vyšetrení ako aj údajov z objektivizovanej pracovnej expozície hlásime chorobu
z povolania: „Porucha sluchu z hluku“.Hlásenie choroby z povolania v rámci výkonu tzv. ambivalentnej činnosti klinického pracovného lekára
je aktom konštitutívnym.

Priznanie choroby z povolania po dosiahnutí požadovaných kritérií a splnení ďalších podmienok v štádiu

chronickéhoochoreniajenepredvídanoupoistnouudalosťou-dňom4.7.2011.Tentodátum,ajzhľadiska
časového a vecného, ku ktorému sa priznaná choroba z povolania hlási odosielaním príslušného
formulára určuje zásadný raz poistnej udalosti ako udalosti náhodnej, ktorá sa už odškodňuje.

Tvrdiť, že choroba z povolania je už od dňa 7.4.2010, znamená nesprávne priznať odškodniteľný stupeň
aj za také ochorenie, ktoré ešte nespĺňa zákonné kritéria. Klinicky pracovní lekári to potvrdzujú. Okrem
toho právna úprava v tejto oblasti nemá inštitút na spätné priznanie choroby zo povolania, ale naopak.

Podľa zákona č. 576/2004 Z.z. z § 16 vyplýva, že je to až výsledok posúdenia.

Choroba z povolania je pojem právny, nie lekársky. Za chorobu z povolania považuje naša spoločnosť
takú odchýlku od normálneho zdravotného stavu, ktorú je možné začleniť do niektorej z položiek
platného zoznamu chorôb z povolania (príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z.).

Choroba z povolania ako prefesionálne poškodenie nadobúda odškodniteľný stupeň až dňom jej

priznania, teda dňom, kedy sa predpísané tlačivo podľa vyhlášky č. 504/2006 Z.z. odosiela do
príslušných registrov a súčasne aj do dispozičnej sféry poškodenej osoby. Týmto dňom je „dátum
priznania“ a jeho účinky smerujú ex nunc.

Ak žalovaná túto skutočnosť hodnotí tak, že k „dátumu prvého zistenia“ dáva prívlastok „choroby
z povolania“, postupuje správne. Takýto postup je v rozpore s odbornými stanoviskami klinických

pracovných lekárov, so stanoviskom Asociácie fakultných nemocníc Slovenskej republiky, ktoré je
uvedené v IV. časti žalobného návrhu: „dátum prvého zistenia choroby ešte neznamená chorobu z
povolania, ide o neodškodniteľnú formu.“

Takýto postup je v rozpore s Metodickým pokynom na hlásenie chorôb z povolania vydaným Ústavom
zdravotníckych informácii a štatistiky pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky.

- Pôvodné rozhodnutie č. 6198526/2011-KEM z 28. decembra 2011 o nepriznaní

sťaženia spoločenského uplatnenia je nesprávne.

„stredne ťažké poruchy sluchu, príp. hraničné sluchové poruchy (celková strata sluchu 50 % podľa
Fowlera) nie je dôvodné hodnotiť na účely SSU, nakoľko ich nemožno zaradiť v súlade s prílohou č. 1.“

Tento nesprávny postup je v tvrdení, ktoré posudzovanie poškodenia sluchu pri profesionálnom

poškodení sluchu (chorobu z povolania) spája s WHO (alebo World Health Organisation) podľa
vytvorenej Medzinárodnej klasifikácie chorôb - MKCH 10. Súčasne je aj nezákonný, pretože klasifikačný
model WHO používaný pri všeobecných ochoreniach (vrodené alebo inak získané poškodenia v
občianskom živote) sa pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku profesionálneho
poškodenia nepoužíva.

Profesionálne poškodenie sluchu pri ohrození alebo priznaní chorobou z povolania je založené na
hodnotení poškodeného sluchu v úrovni 4000 Hz, čím sa v celom rozsahu odlišuje od klasifikačného
modelu WHO a MKCH-10.

Celková strata sluchu v percentách sa stanovuje podľa Fowlera. Hodnotenie nálezov a následné
opatrenia celkovej straty sluchu podľa Fowlera (%) z prahových hodnôt na frekvenciách 500 Hz, 1000

Hz, 2000 Hz a 4000 Hz vzdušného vedenia na lepšie počuteľnom uchu. Hodnotenie strát kostného
vedenia na frekvencii 4000 Hz pre posúdenie ohrozenia chorobou z povolania, sa hlási, ak je stratasluchu zistená na frekvencii 4000 Hz pri kostnom vedení (v dB) väčšia než číselná hodnota, vyjadrujúca
vek vyšetrovaného (v rokoch).

Hlásenie choroby z povolania Oddelením alebo Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie u

pracovníkov do 30 rokov veku sa hlási pri celkovej strate sluchu, ktorá obojstranne dosahuje 40 %, podľa
Fowlera. U osôb starších ako 30 rokov sa hranica hlásenia choroby z povolania plynule zvyšuje o 1 %
za každé 2 roky veku. U pracovníkov vo veku nad 50 rokov sa choroba z povolania hlási pri strate sluchu
dosahujúcej 50 % podľa Fowlera.

Okrem strát kostného vedenia na frekvencii 4000 Hz pre posúdenie chorobou z povolania slúžia aj iné
kritéria. Okrem tinnitusu (hučanie v ušiach alebo ušný šelest) spôsobený vysokou hladinou hluku je to

aj nepriaznivý vývoj poruchy sluchu vtedy, ak dlhodobá dynamika sluchových strát prekročí hodnotu 1
% za rok, prípadne celková sluchová strata prevýši limitné hodnoty alebo krátkodobá dynamika prekročí
2 % za rok.

Poškodenie sluchu, ktoré je zapríčinené nadmerným hlukom má ireverzibilný charakter.

Jednotlivé frekvencie sú pre porozumenie ľudskej reči najdôležitejšie, ale pri všeobecnom ochorení

podľa WHO je najvýznamnejšia vôbec frekvencia 2000 Hz, preto sú sluchové straty na tejto frekvencii
hodnotené najvyššie. Ale omyl a celkové odborné zlyhanie Sociálnej poisťovne je v tom, že neodlíšila
profesionálne ochorenie, ktoré sa na rozdiel od všeobecného ochorenia hodnotí až od úrovne 4000 Hz.
Totiežznamená,žeprofesionálneochoreniesaneposudzujepodľaWHO,alesúborumnohýchprávnych
noriem, ako napr. Nariadenie vlády č. 115/2006 Z.z. - o minimálnych zdravotných a bezpečnostných

požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku a mnohých iných.

Ide o dôkaz, prečo sa posudzovanie choroby z povolania a následné sťaženie spoločenského uplatnenia
pri profesionálnom ochorení výrazne odlišuje od nezlučiteľného a nezameniteľného klasifikačného
modelu WHO.“

Na základe uvedenej skutkovej a právnej argumentácie žalobca navrhol zrušiť rozhodnutia správnych

orgánov oboch stupňov a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

Právnu argumentáciu obsiahnutú v žalobe z 11.11.2013 právny zástupca žalobcu ďalej konkretizoval a
modifikoval svojimi podaniami doručenými súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania, čo do
základu zhodne s obsahom hore uvedených žalobných námietok.

2. Žalovaná v písomných vyjadreniach z 12.12.2013 (č.l.22-25 spisu), z 18.9.2014

(č.l.38-40 spisu) a z 27.3.2015 (č.l. 64-65 spisu) zotrvala na dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia
z 15.10.2013.

Vo vyjadrení z 27.3.2015 žalovaná okrem iného uviedla:

„Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 18. septembra 2014 č. 15916-4/2014-BA podrobne opísala
konania o priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z

povolania zistenej dňa 7. apríla 2010 na základe Lekárskeho posudku zo dňa 6. júla 2011 pre žalobcu.Zároveň žalobcu upozornila, že dňom 1. augusta 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 204/2014 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

Nové konanie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia so zohľadnením zmenenej
právnej úpravy od 1. augusta 2014 je možné len po predložení nového Lekárskeho posudku, v rámci
ktorého bude akceptované nové hodnotenie porúch sluchu aj zo strany Sociálnej poisťovne.

Žalobca si dňa 22. Októbra 2014 podal žiadosť o priznanie nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia z titulu tej istej choroby z povolania (zistenej dňa 7. apríla 2010). V prílohe

žiadosti predložil Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14. októbra
2014.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 1170-51/2014-KEM zo dňa 25. novembra 2014
(právoplatným dňa 28. novembra 2014) prerušila konanie z dôvodu, že žalobca sa žalobou na Krajskom
súde v Košiciach domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 15. októbra 2013, ktorým bolo

potvrdené procesné rozhodnutie pobočky zo dňa 19. júna 2013.

Keďže právna vec žalobcu nie je právoplatne ukončená, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice prerušila
konanie podľa § 193 ods 1 zákona č. 461/2003 Z.z. až do právoplatného rozhodnutia Krajským súdom
v Košiciach.

K vysvetleniu pojmu zistenie choroby z povolania žalobcu uvádzame nasledovné:

Podľa § 99 zákona má poškodený, ktorým je podľa § 83 zákona zamestnanec zamestnávateľa
podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila
choroba z povolania, nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
určenú podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z., ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro (ďalej len zákon
č. 437/2004 Z.z.).

Zákon č. 437/2004 Z.z. v § 4 upravuje, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorázovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a

ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.

Z hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania z mesiaca júla 2011 vyplýva,
že žalobcovi bola prvý krát zistená choroba z povolania dňa 7. apríla 2010 - dátum vzniku je zhodný
s dátumom zistenia.

Žalovaná nepovažuje za potrebné, aby súd nariadil znalecké dokazovanie.Žalovaná považuje za potrebné zdôrazniť, že v tomto preskúmavacom konaní vedenom pod sp.zn.
6S/265/2013sapreskúmavaprávoplatnérozhodnutiezodňa15.októbra2013,vspojenísprávoplatným
procesným rozhodnutím pobočky zo dňa 19. júna 2013 a teda zákonnosť postupu Sociálnej poisťovne

transformovaná do týchto rozhodnutí.

Podstatou citovaných rozhodnutí pobočky a ústredia je zastavenie konania vo veci žalobcom
uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, z dôvodu prekážky právoplatne
rozhodnutej a ukončenej veci.

V tej istej veci žalobcu (totožný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, totožný
titul - choroba z povolania zistená dňa 7. apríla 2010, totožný lekársky posudok zo dňa 6. júla 2011)

organizačné zložky Sociálnej poisťovne už rozhodli a to rozhodnutím ústredia č. 13601-3/2012-BA
zo dňa 6. marca 2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie pobočky č. 61985-26/2011-KEM zo dňa
28. decembra 2011 o nepriznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 15. marca 2012. Žalobca s týmito rozhodnutiami súhlasil,
pretože nepodal na príslušný krajský súd návrh na ich preskúmanie podľa II. hlavy V. časti O.S.P. (žalobu

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia).

Vzhľadom na tieto (podľa názoru žalovanej v tomto preskúmavacom konaní zásadné) skutočnosti
považujeme posledné podanie žalobcu zo dňa 4. marca 2015 za neopodstatnené a vzhľadom na v ňom
obsiahnuté skutočnosti za účelové (účelom je upriamiť pozornosť na preskúmavanie skutočností, ktoré
sú z preskúmavania vylúčené, nakoľko o nich už organizačné zložky Sociálnej poisťovne právoplatne

rozhodli a v zákonom stanovenom čase neboli napadnuté žalobou).

Okrem toho žalobca namieta „nesprávnym uplatnením kompetencii“ prerušené ďalšie konanie o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (z titulu tej istej choroby z povolania, ale na základe
nového lekárskeho posudku zo dňa 14. októbra 2014) začaté na základe jeho žiadosti doručenej
pobočkedňa22.októbra2014.Konanieboloprerušenétohočasuprávoplatnýmrozhodnutímuvedeným

pod bodom II. tohto vyjadrenia.

V tejto súvislosti považujeme (vzhľadom na uvedenú námietku) za potrebné opätovne zdôrazniť,
že predmetom tohto preskúmavacieho konania nie je uvedené rozhodnutie o prerušení ďalšieho
samostatnéhokonania.Tútonámietkužalobcutakpovažujemezanadbytočnúastýmtopreskúmavaním
nesúvisiacu. Ak by mal žalobca, resp. právny zástupca naozaj za to, že uvedené prerušenie

konanie je nezákonné, použil by iný prostriedok právnej obrany (napríklad návrh na podanie protestu
prokurátorom).

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav trváme na tom, aby Krajský súd v Košiciach
zamietol žalobu na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 15. októbra 2013 ako neopodstatnenú v celom
rozsahu a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, najmä s prihliadnutím na zmenu súvisiacej

právnej úpravy, s ktorou je spojená možnosť žalobcu uplatniť si svoj nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia opätovne v konaní pred príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej
poisťovne. Po iniciovaní nového dávkového konania je možné posúdiť potrebu znaleckého dokazovania,
v prípade takéhoto návrhu zo strany žalobcu.“

III.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovanej z 15.10.2013, ako aj obsah administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu
uvedeného rozhodnutia v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s
kompletným obsahom administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa dospel k
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.Zobsahurozhodovacejčinnostisprávnychorgánovobochstupňovvkonaníopodaníprávnehozástupcu
žalobcu z 22.5.2013, ktorým si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu opätovne uplatnil priznanie
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva, že správne orgány v dvojinštančnom

konaní zastavili konanie vzťahujúce sa na opätovné uplatnenie rovnakého nároku žalobcu, o ktorom
už bolo rozhodnuté rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 28.12.2011 a žalovanej
Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo 6.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.3.2012. Ako
to ďalej vyplýva z obsahu odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej
právnej veci, t.j. z obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 48180-42/2013-KEM z

19.06.2013 a rozhodnutia žalovanej č. 37062-2/2013-BA z 15.10.2013, správne orgány nevzhliadli v
danom administratívnom konaní vyvolanom novým podaním právneho zástupcu žalobcu žiadne nové
hmotnoprávne dôvody a tým ani procesnoprávne možnosti pre opätovné rozhodnutie o nároku žalobcu,
o ktorom už bolo raz právoplatne rozhodnuté.

Podľa článku 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil
nedostatky podania podľa § 193 ods. 1, v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.

Vychádzajúc z dikcie citovaného zákonného ustanovenia § 193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
a v právnom kontexte ďalších dotknutých ustanovení uvedeného zákona, citovaných v rozhodnutí
správnych orgánov oboch stupňov súd konštatuje, že zákonom stanovený procesný postup podľa

§ 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 193 ods. 1 uvedeného
zákona je procesnoprávnym vyjadrením oprávnenia správneho orgánu v konaní podľa zákona o
sociálnom poistení zistiť, resp. overiť si obsah administratívneho konania, tak aby mohlo dôjsť k
vydaniu rozhodnutia obsahovo a právne korešpondujúceho s obsahom uplatneného nároku účastníkom
konania. Ústavou Slovenskej republiky garantovaný princíp právnej istoty subjektov práva pritom má

svoje vyjadrenie aj v právnych normách upravujúcich rôzne typy administratívneho konania a jeho
základom je požiadavka, aby boli účastníkmi konania a správnymi orgánmi rešpektované právoplatné a
vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy. Právoplatné rozhodnutie vydané správnym orgánom
v konaní o nároku uplatnenom účastníkom konania teda obsahovo tvorí prekážku res iudicata pre
konanie o rovnakom nároku účastníka konania, a to za predpokladu, že nie sú splnené procesnoprávne

podmienky pre opätovné prerokovanie veci.

V danej právnej nadväznosti teda súd uvádza, že konanie o znovuuplatnenom nároku žalobcu na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania - poruchou sluchu
a hluku zistenou u žalobcu 7.4.2010 a priznanou 4.7.2011, po vydaní právoplatného rozhodnutia o
danom uplatnenom nároku (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 13601-3/2012-BA zo 6.3.2012)

a po nevyužití práva podať žalobu v správnom súdnictve proti uvedenému rozhodnutiu podľa druhej
hlavy piatej časti O. s. p. , nie je možné ani podľa názoru súdu, v merite veci ukončiť vydaním
ďalšieho meritórneho rozhodnutia, a to za predpokladu, že ide o totožný predmet administratívneho
konania. V preskúmavanej právnej veci práve procesný postup správneho orgánu prvého stupňa,
opierajúci sa o ustanovenia § 193 ods. 1 a § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, bol logickým

právnym záverom zistenia, že žalobca si opakovane uplatnil rovnaký nárok na priznanie náhrady z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia ako v predchádzajúcom administratívnom konaní opierajúci sa o
rovnaký dôkazný stav (posudok K.. I. zo 6.7.2011), o ktorom už bolo predtým právoplatne rozhodnuté.
Nové právne hodnotenie veci právnym zástupcom žalobcu nepredstavuje rozšírenie alebo zmenu
predmetu administratívneho konania, ktorá by v právnej konfrontácii s dotknutými ustanoveniami zákona

o sociálnom poistení bola dôvodom pre opätovné meritórne vybavenie veci.

Zuvedenýchdôvodovpodľanázorusúduniesúpreposúdeniezákonnostipreskúmavanéhorozhodnutia
žalovanej právne významnými námietky žalobcu uvedené v žalobe z 11.11.2013, ako aj v jeho ďalších
podaniach adresovaných súdu v rámci preskúmavacieho konania, ktoré sú hmotnoprávneho obsahu
a napadajú správnosť meritórneho vybavenia veci v predchádzajúcom konaní o nároku žalobcu na

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo právoplatne skončené.Súd preto skúmal predovšetkým procesnoprávnu stránku veci, v právnom kontexte vznesených
žalobných námietok a dospel k hore uvedenému právnemu záveru o dôvodnosti zastavenia
administratívneho konania.

Vreakciinanámietkužalobcu,podľaktorejzákonosociálnompoistenínarozdiel odzákonaosprávnom
konaní nepozná prekážku právoplatne rozhodnutej veci, súd dáva do pozornosti účastníkov konania
aj ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správny
orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Daný všeobecný právny predpis o správnom konaní teda rovnako kladie dôraz na zistenie správneho

orgánu, či predmet administratívneho konania je, alebo nie je totožný s predmetom už raz právoplatne
skončeného správneho konania. V prípade dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení ide iba
o odlišné procesnoprávne vyjadrenie postupu správneho orgánu smerujúcemu k zisteniu o identickosti
alebo odlišnosti prejednávanej právnej veci.

Súd preto neuznal žalobné námietky žalobcu spochybňujúce procesnoprávnu možnosť pobočky

Sociálnej poisťovne zastaviť konanie pri splnení právnych podmienok podľa § 194 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení.

Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní 29.4.2015 predložila súdu na podporu argumentácie žalovanej k
predmetusúdnehokonaniarozsudokKrajskéhosúduvPrešoveč.k.6S/32/2014z20.2.2015vobsahovo
identickej veci, s obsahom odôvodnenia ktorého sa súd stotožnil v posudzovaní právnej otázky kľúčovej

pre toto konanie:

„Súd sa stožňuje s názorom správnych orgánov, že v konaní neboli odstránené nedostatky podania,
konkrétne nepredloženie lekárskeho posudku, ktorý je podľa predtlačeného textu v žiadosti o náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia povinnou prílohou tohto tlačiva. Pokiaľ bola vo výzve na odstránenie
nedostatkov podania - predloženie lekárskeho posudku - stanovená lehota a predmetný nedostatok

podania nebol v lehote stanovenej Sociálnou poisťovňou odstránený, prvostupňový správny orgán mal
zákonnú možnosť v zmysle § 194 ods. 3 zákona vydať rozhodnutie o zastavení konania o nároku
poškodeného na náhradu za stratu spoločenského uplatnenia.“

Záverom súd poukazuje na obsah rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 1170-51/2014-
KEMz25.11.2014oprerušeníkonaniapodľa§193ods.1zákonaosociálnompoistenízdôvodukonania

opredbežnejotázke(prebiehajúcehosúdnehokonaniavpreskúmavanejprávnejveci),ktoréjesúčasťou
súdneho spisu (č.l.41-42 spisu). Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia, ako aj z obsahu písomného
vyjadrenia žalovanej z 27.3.2015 (č.l.64-65 spisu) vyplýva, že žalobca si 22.10.2014 opätovne uplatnil
nárok o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc z obsahu zákona č.
204/2014 Z. z. účinného od 1.8.2014. O predmetnom nároku bude Sociálna poisťovne, pobočka Košice

rozhodovať po odpadnutí prekážky konania v zmysle rozhodnutia z 25.11.2014 o prerušení konania.

Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd rozhodol podľa § 250j ods. 1 O. s. p.
tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v
konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie

musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.