Rozhodnutie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213216324
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213216324.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Regionálna veterinárna a
potravinová správa Topoľčany, Dr. P. Adámiho 17, Topoľčany, IČO: 36101109, proti žalovanému JURKI
- HAYTON s.r.o., Prístavná 2, Bratislava, IČO: 31332251, práv. zast. advokátom JUDr. Ing. Branislavom
Pechom, Piaristrická 2, Nitra, o zaplatenie 7,91 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/173/2013-92 zo dňa 5.6.2014 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/173/2013-92 zo
dňa 5.6.2014, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7,91 EUR od 1.9.2010 do
zaplatenia, žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 EUR všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní považoval
za preukázané, že zo strany žalobcu došlo v súlade so schváleným plánom kontrol k uskutočneniu

kontroly vykonanej v mesiaci jún 2010 (8.6.2010), na základe ktorej boli zistené nedostatky v prevádzke
žalovaného, ktoré mu žalobca uložil odstrániť a odstránenie ktorých bol následne skontrolovať kontrolou
dňa 9.7.2010. Súd prvého stupňa sa v konaní zaoberal jednak otázkou, či zo strany žalobcu išlo o bežnú
kontrolu alebo o kontrolu vykonanú nad rámec kontrolnej činnosti uvedenej vo viacročnom pláne ako
aj otázkou oprávnenia zamestnanca žalovaného zastupovaním žalovaného pri výkone kontroly. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že v súlade so schváleným plánom kontrol, mal žalobca naplánovanú

jednu kontrolu u žalovaného a to v mesiaci jún. Nakoľko však kontrolou zistil nedostatky v prevádzke
žalovaného,muselzdôvodukontrolyodstránenianedostatkovvykonaťkontrolunadrámecstanoveného
plánu kontrol a za vykonanú kontrolu si vyúčtoval sumu 7,91 EUR. K tvrdeniu žalovaného, že 2. kontrola
vykonaná žalobcom bola kontrola vykonaná v rámci normálnej kontrolnej činnosti a že v pláne úradnej
kontroly SR ( 2007 - 2011) nebola definovaná normálna kontrolná činnosť, súd prvého stupňa uviedol,
že z ustanovenia čl. 28 posledná veta nariadenia č. 882/2004 vyplýva, že činnosť nad rámec normálnej

kontrolnej činnosti zahŕňa také činnosti, ako je odoberanie a analýza vzoriek a iné kontroly, ktoré
sú potrebné na to, aby sa zistil rozsah problému, aby sa overilo, či sa uskutočnili nápravné kroky,
alebo aby sa zistilo a/alebo odôvodnilo nedodržiavanie predpisov. Nakoľko dňa 9.7.2010 bolo cieľom
kontroly overenie vykonania odstránenia nedostatkov, išlo o činnosť nad rámec normálnej kontrolnej
činnosti. K tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa osoby zamestnanca žalovaného, ktorý bol pri vykonaní
kontroly a o ktorom žalovaný tvrdil, že nebol poverený/splnomocnený na vykonanie takejto kontroly súd

prvého stupňa uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalobcu, týkajúcich sa oprávneniavykonávať úkony za právnickú osobu aj inými jej pracovníkmi, pokiaľ je to vzhľadom na ich zaradenie
obvyklé a nešlo o prekročenie právomocí o ktorých druhá strana mohla vedieť. O trovách konania
rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O,s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania v konaní žiadne
trovy nevznikli ani mu nevyplývali zo spisu, súd mu ich náhradu nepriznal. O povinnosti žalovaného
zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 16,50 EUR súd prvého stupňa rozhodol v súlade s
ustanoveniami § 2 ods. 2, zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a na jeho úhradu zaviazal

žalovaného.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný riadne a včas odvolanie v ktorom odvolaciemu
súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne, alebo zrušiť a vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na znenie článku 28 a 41 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 882/2004 (ďalej len Nariadenia) a uviedol, že v čase výkonu kontroly bol
v platnosti Päťročný národný plán úradnej kontroly Slovenskej republiky za obdobie 2007 do 2011,

ktorého text zvlášť nedefinoval normálnu kontrolnú činnosť, jej obsah a rozsah ale iba poukázal na
kompetencie navrhovateľa v rámci výkonu úradnej kontroly potravín pri ich výrobe, manipulácii a ich
umiestňovaní na trh. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca súdu prvého stupňa predložil plán výkonu
úradných kontrol pre obchodné siete v roku 2010, no tento nie je v súlade s ustanovením čl. 41
spomenutého Nariadenia, keďže neobsahuje obsah, účel, rozsah, či zameranie kontroly. Uviedol, že súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca vykonal v objekte žalovaného
úradnú kontrolu nad rámec kontroly vo viacročnom národnom pláne kontroly, hoci tento viacročný plán
kontroly neobsahuje opis kontrolnej činnosti, nie je obsiahnutý v súdnom spise a ako taký neexistuje,
a preto nemožno skutočnosť, že si žaloba nesplnil povinnosť tento viacročný plán pripraviť, prikladať
na ťarchu žalovaného. Žalovaný v odvolaní taktiež namietal, že súd prvého stupňa sa nedostatočne

vysporiadal s otázkou vzniku nároku žalobcu na úroky z omeškania. Žalobca v odvolaní vyslovil názor,
že nárok na úrok z omeškania žalobcovi nevznikol, nakoľko medzi účastníkmi nebolo dohodnuté a
ani žiadny predpis neupravuje splatnosť výdavkov za výkon dodatočnej úradnej kontroly a poukázal
na rozdielnosť znenia ustanovenia § 369 ods.1 Obchod. zák. v čase vykonania kontroly a v čase
vyhotovenia rozsudku.

K odvolaniu žalovaného sa obsiahlo vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca vykonáva úradné kontroly prevádzok podľa
zákona 152/1995 Z.z. na základe Plánu výkonu úradných kontrol vypracovaného na základe článku
41 a 42 Nariadenia. Uviedol, že Nariadenie priamo neurčuje, že viacročný národný plán kontroly má
obsahovať podrobný opis výkonu kontrolnej činnosti, ale iba všeobecné informácie o štruktúre a

organizácii systémov kontroly krmív, potravín a kontroly zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá v
príslušnom členskom štáte. Uviedol, že tento plán je verejne dostupný na verejnej stránke Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a sú v ňom špecifikované národné strategické ciele v oblasti
bezpečnosti potravín, rovnako ako sú v ňom určené kompetencie príslušných úradov kontroly pričom
ďalej zákon o č. 152/1995 Z.z. a zák. č. 39/2007 Z.z. určujú obsah a rozsah kontrolných činností v

uvedených oblastiach. Žalobca vo vyjadrení opísal postup kontroly v prevádzke žalovaného v zhode
so žalobným návrhom a svojimi vyjadreniami a poukázal, že kontroly vyvolané potrebou skontrolovať
splnenie uložených opatrenia základe zistených nedostatkov pri plánovanej kontrole sú v zmysle
článku 28 Nariadenia dodatočnými kontrolami, ktoré sú spoplatnené. Žalobca poukázal, že spoplatnenie
úradných kontrol okrem Nariadenia upravuje tiež § 20 ods. 5 zák. č. 152/1995 Z.z.. K námietke

žalovaného ohľadom skutočnosti, že medzi účastníkmi nebol dohodnutý čas plnenia, pričom lehotu na
plnenie ďalej neurčuje ani žiadny právny predpis žalobca uviedol, že orgán kontroly v zmysle platnej
legislatívy ani nemá právomoc uzatvárať dohody o čase plnenia výdavkov spojených s výkonom úradnej
kontroly, ktoré súd platné momentom ich vzniku, teda po skončení kontroly. Uviedol, že žalovaný si
svoju povinnosť uhradiť fakturovanú sumu nesplnil v čase splatnosti a ani po nej a preto sa dostal do

omeškania a v súlade s ustanovením § 365 ods.1 Obch. zák. v znení účinnom k 1.12.2009 ako aj §
517 ods.2 Obč. zák. v znení účinnom k 1.6.2010 a § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom k 1.7.2010 je povinný zaplatiť žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 8%
ročne počas celej doby omeškania až do zaplatenia.Odvolací súd prejednal vec podľa §212 ods.1 a §214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa

uvádza, že v konaní bol preukázaný právny základ výkonu následnej kontroly ako aj skutočnosť, že
dodatočná kontrola je spoplatnená a to formou úhrady výdavkov orgánu kontroly spojených s výkonom
dodatočnej kontroly v prevádzke, kde boli riadnou kontrolou zistené nedostatky predmetu kontroly.
Odvolací súd k námietke žalovaného, že žiadny predpis, či dohoda účastníkov neurčuje lehotu pre
zaplatenie fakturovanej sumy uvádza, že v danom prípade je pre toho, kto je povinný zaplatiť výdavky

spojené s dodatočnou kontrolou záväzným dátum splatnosti uvedený na faktúre, ktorou bola výška
výdavkov vyúčtovaná. Uvedené možno konštatovať pri aplikácii ustanovenia § 369 ods.2 písm. a/ Obch.
zák., kedy faktúru možno považovať za doklad žalobcu na splnenie peňažného záväzku žalovaného
vyplývajúceho zo vzniknutých výdavkov spojených s výkonom dodatočnej kontroly. Čo sa týka nároku
žalobcu na úrok z omeškania odvolací súd konštatuje, že žalovaný sa s plnením svojho záväzku dostal

do omeškania s poukazom na ustanovenie § 365 ods.1 Obch. zák. v znení účinnom k 1.12.2009 ako aj
§ 517 ods.2 Obč. zák. v znení účinnom k 1.6.2010, § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v žalovanej v priznanej výške.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 Os.p. ako správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. a v
spore úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.