Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244882
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244882.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: V.. Q. X., A. N.. S. X,
A., zastúpenej: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi:
Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o
náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 30.
októbra 2014, č.k. 15C/213/2011-304, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 30. októbra 2014, č.k. 15C/213/2011-304, zamietol súd prvého stupňa návrh;
ktorým sa navrhovateľka domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 585,40 eur s 9,25 % úrokom
z omeškania ročne od 19.04.2011 do zaplatenia, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Zároveň
návrh navrhovateľky; na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; zamietol. Vychádzal zo zistenia, že Úrad pre finančný
trh rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE

(ďalej „Družstvo“); ktorého bola navrhovateľka členkou; Prospekt investície, pričom dňa 02.06.2008
uzavreloDružstvosobchodnouspoločnosťouCAPITALINVEST,o.c.p.,a.s.vlikvidácii(ďalej„obchodník
s cennými papiermi“), Zmluvu o riadení portfólia, ktorou sa obchodník s cennými papiermi zaviazal
riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho
dodatkami, čo zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného
portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných
papierov, optimalizáciu portfólia a poskytovanie konzultácií a finančných analýz, pričom sa zaviazal

zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Mal preukázané, že Obchodník s
cennými papiermi predmetnú zmluvu vypovedal listom zo dňa 30.03.2010, s účinnosťou od 01.05.2010,
pričom Družstvo sa proti obchodníkovi s cennými papiermi nedomáhalo náhrady škody, no listom zo
dňa 15.04.2010 o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi požiadalo Národnú banku
Slovenska, ktorá v danom čase nemala z obsahu predkladaných pravidelných polročných správ
o hospodárení Družstva ani rokovaní so štatutármi Družstva a jeho dcérskych spoločností žiadne
informácie o zhoršenej finančnej situácií Družstva, ktoré i v liste zo dňa 10.10.2007 doručenému

Národnej banke Slovenska uviedlo, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov
investíciíschválenýchÚradomprefinančnýtrhazdôraznilo,žedlhodobévysokévýnosyčlenovdružstiev
boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, ktorej zmenou by mohlo prísť k ich
ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členovmožné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Mal preukázané, že na podnet
Družstva vykonala Národná banka Slovenska v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u obchodníka s
cennými papiermi dohľad na mieste a keďže zistila, že podstatná časť prospektu investície Družstva sa

stala neaktuálna, vyzvala; listom z 20.04.2010; Družstvo, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku
prospektu investície. Poukázal na to, že Družstvo dňa 28.04.2010 žiadosť o schválenie dodatkov
k prospektu investície predložilo, avšak nakoľko neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti; a
tieto neboli doplnené ani dodatočne po opakovanom predĺžení lehoty Národnou bankou Slovenska;
rozhodnutím č. OPK -5664/1-5/2010 z 26.08.2010 bolo konanie; vo veci žiadosti o schválenie dodatkov k

prospektu investície; zastavené a následne Národná banka Slovenska rozhodnutím ODT-10890-4/2010
z 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt a podala
tiež; na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj obchodníka s cennými papiermi, dňa
27.07.2010orgánomčinnýmvtrestnomkonaníoznámenieopodozrenízospáchaniatrestnéhočinu.Mal
tiež preukázané, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 č. OPK-9750-5/2007,
uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) za porušenie ust.

§ 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. a rozhodnutím zo dňa
22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila jeho povolenie na poskytovanie investičných služieb tak,
že mu, okrem iného, povolila poskytovanie investičnej služby podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d/ v spojení
s § 5 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 566/2001 Z.z. a poskytovanie investičných služieb, investičných
činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v

špecifikovanom rozsahu. Rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.07.2010 č. ODT-8305/2010
obchodníkovi s cennými papiermi uložila povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý
mu bol zverený, bez jej písomného súhlasu, keď na základe oznámenia Družstva vzniklo dôvodné
podozrenie z možného poškodenia klientov a rozhodnutím zo dňa 21.12.2010 č. ODT-8305-5/2010 mu
odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Mal tiež preukázané, že navrhovateľke (na jej

žiadosť zo dňa 07.01.2011) na základe rozhodnutia predstavenstva zaniklo dňom 20.01.2011 členstvo
v Družstve a vznikol jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 585,40 eur, ktorý si prihlásila
do konkurzu vyhláseného na majetok Družstva ako úpadcu uznesením Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 11.04.2011 sp.zn. 3K 95/2010, avšak nakoľko správca konkurznej podstaty jej pohľadávku v
celom rozsahu poprel, podala proti nemu incidenčnú žalobu, o ktorej sa na Okresnom súde Bratislava

vedie konanie, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po
právnej stránke podľa ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, § 127 ods. 2, § 128 Zákona o cenných papieroch, v znení účinnom od 01.06.2010 a dospel
k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala naplnenie predpokladov zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný
postup odporcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Konštatoval,
že Národná banka Slovenska sa v súvislosti s uplatňovaním jej zákonom vymedzenej právomoci pri
výkone dohľadu nad plnením povinnosti aktualizácie a dodržiavania schváleného prospektu investícii
zo strany Družstva nedopustila tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nakoľko Družstvo túto

povinnosť malo až od nadobudnutia účinnosti novelizovaného Zákona o cenných papieroch, t.j. od
01.06.2010, pričom Národná banka Slovenska; limitovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, Zákonom
o cenných papieroch a Zákonom o dohľade; nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Konštatoval, že Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad Družstvom;
ako dohliadaným subjektom; postupovala v súlade s platnou právnou úpravou, svoje povinnosti

nezanedbala, keď nemohla zasahovať do vlastnej činnosti Družstva, v rámci ktorej sa vnútorné
vzťahy riadili stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti poukázal na to, že
navrhovateľkaakočlenkaDružstva(podnikateľskéhosubjektu)mohlaprostredníctvomčlenskejschôdze
ako najvyššieho orgánu družstva uplatňovať svoje právo riadiť jeho záležitosti a kontrolovať jeho
činnosť, avšak počas členstva v Družstve svoje oprávnenia za účelom odvrátenia hroziacej škody

pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva nerealizovala. Pokiaľ ide o tvrdený
vznik škody, uviedol, že navrhovateľka svoje finančné prostriedky vložila do Družstva, s ktorým bola v
právnom vzťahu a preto iba Družstvu vznikla povinnosť vrátiť jej vložené finančné prostriedky; a iba
ak by sa navrhovateľka nedomohla úhrady svojej pohľadávky proti Družstvu v konkurznom konaní;
ktoré doposiaľ nie je skončené a nie je skončené ani konanie o incidenčnej žalobe navrhovateľky na

Okresnom súde Bratislava I; bolo by zrejmé, že jej škoda skutočne vznikla, prípadne v akej výške.
Dospel tiež k záveru, že v danej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Národnej banky
Slovenska a tvrdeným vznikom škody a preto v danej veci neboli naplnené zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu Národnejbanky Slovenska. Zamietnutie návrhu navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie odôvodnil tým, že navrhovateľka nežiadala o posúdenie platnosti právneho
aktu Európskej únie a preto ako súd prvého stupňa nemal povinnosť prejudiciálnu otázku formulovanú

navrhovateľkou predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom takýto postup ani nie je nevyhnutný,
keď verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES - smernicou o
prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES; na znenie ktorej sa navrhovateľ odvoláva v návrhu na
začatie prejudiciálneho konania; avšak alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné zahrnúť

aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných
fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009,
(EÚ) číslo 1095/2010, teda odpovede na ňou položené otázky nemajú význam pre rozhodnutie vo veci
samej. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi ich
náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote do zamietajúceho výroku vo veci samej,
odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanému návrhu v celom rozsahu,
alternatívne zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§

205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že v súvislosti s vložením peňažných prostriedkov do

Družstva nemohla predpokladať, že dohľad Národnej banky Slovenska nad Prospektom investície je
len formálny a preto; vychádzajúc z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu; sa
spoliehala na to, že jej škoda nevznikne. Zdôraznila, že Národná banka Slovenska nepostupovala v
súlade s princípmi právneho štátu, ktorých súčasťou je aj princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sú
orgány verejnej moci povinné postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi tak, aby

bol ich postup zo strany subjektov práva predvídateľný. Nestotožnila sa s argumentáciou odporcu,
ktorý poukazoval na to, že vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., avšak nie dohľad
nad jeho celkovou činnosťou a nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcim

v nesprávnom výkone dohľadu. Dôvodila, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137
ods. 2 Zákona o cenných papieroch bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o činnosti
dohliadaných subjektov; medzi ktoré patrili aj Družstvo a obchodník s cennými papiermi; a rámci tohto
dohľadu bolo jej povinnosťou zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní
Prospektu investície, ako aj o iných rizikách, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov

dohliadaných subjektov, teda aj jej záujmov. Poukázala na to, že Národná banka Slovenska už v roku
2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio;
tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING, a.s., ktorý v tom čase akcionársky
vlastnil obchodníka s cennými papiermi; avšak sa uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne
rozložené do troch zmeniek, vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a. s., a spoločnosťami CI Reality,

s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., ktoré boli taktiež 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s.,
a teda naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva bolo rozložené a investované do subjektov
prepojených s CI HOLDING, a.s. a obchodníkom s cennými papiermi. Napriek zisteniu, že obchodník
s cennými papiermi dlhodobo vo svojej činnosti pre Družstvo; minimálne od roku 2008 do roku 2011;
porušoval zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch, nevyužila; okrem uloženia

pokuty vo výške 10.000 eur; svoje kompetencie v zmysle Zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne
následné kontrolné ani iné významnejšie opatrenia, čo napokon vyústilo do nedostupnosti prostriedkov
vložených do Družstva v roku 2010 a až rozhodnutím zo dňa 04.03.2011 obchodníkovi s cennými
papiermi odňala licenciu na jeho činnosť a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011 č. ODT-10890-4/2010,
zakázalaDružstvupredajmajetkovýchhodnôtzdôvoduneaktuálnostiProspektuinvestícií,ktorúúčelovo

ustálila až od mája 2010; hoci údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo
spätne k 31.12.2006 a údaje o subjektoch s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne
minimálne od 01.10.2009. Zdôraznila, že prebiehajúce konkurzné konanie, v ktorom prihlásila svoju
pohľadávku, jej nebráni podať návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí jej návrh predčasným, keďpovinnosťou súdu bolo skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť
jej uspokojenia, ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd pri tomto
hodnotení nemal vychádzať až z konečného rozvrhového uznesenia konkurzného súdu (rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012 sp.zn. 29Cdo/4968/2009), ale bol povinný
zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu, keď
ani zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov a
pripúšťa regresnú náhradu. Napokon namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým
súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi

konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť, keď prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom
spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na súde prvého
stupňa prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli známe aj iné dôležité

skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup Národnej banky Slovenska a navrhovateľka sa v podanom odvolaní iba účelovo
snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré odďaľujú vydanie
rozhodnutí vo veci a vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu, a to za stavu,
keď nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nepodala žiadny návrh proti

členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie,
za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Zdôraznil, že Národná banka Slovenska, ktorá mohla pri
vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi konať iba na základe Ústavy, v medziach, v rozsahu a
spôsobom vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi,
nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe vo vzťahu k Družstvu a obchodníkovi

s cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá, na základe ktorých mohla ukladať
sankcie dohliadanému subjektu len za porušenie povinností, ktoré mu boli uložené zákonom. Uviedol,
že Národná banka Slovenska kompetenciami, na ktoré poukazuje navrhovateľka, disponovala až od
účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna 2010, kedy
boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť dodržiavať

schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať na to, či Družstvo schválený Prospekt
investície dodržiava, pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať Prospekt investície, táto bola Družstvu
uložená až novelizovaným ust. § 127 ods. 4 Zákona o cenných papieroch od 1. januára 2009. Národná
banka Slovenka mohla teda kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných
ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané

zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné
správy v zmysle pôvodného ust. § 130 Zákona o cenných papieroch, pričom nemohla potvrdzovať
správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Zdôraznil, že vo vzťahu k Družstvu nebola Národná
banka Slovenska nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov
a postupovala iba v rámci jej oprávnení v súlade s Ústavou SR, Zákonom o cenných papieroch

a Zákonom o dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp.zn. 29Cdo/4968/2009; na ktorý navrhovateľka v konaní poukazovala; uviedol, že z jeho
odôvodnenia vyplýva, že nemožno zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ust.
§ 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a preto objektívna zodpovednosť štátu; ak existuje iný dlžník;

je zodpovednosťou subsidiárnou, a preto najskôr musia byť využité všetky zákonné možnosti veriteľa vo
vzťahu k iným dlžníkom a musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané naplnenie všetkých
predpokladov vzniku tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočná existencia
pohľadávky navrhovateľky a jej výška sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní a až
následne, ak jej pohľadávka proti Družstvu nebude môcť byť uspokojená v rámci konkurzu, môže

navrhovateľke vzniknúť škoda. K námietke navrhovateľky, ktorá vytýkala súdu prvého stupňa nesprávny
procesný postup pri vykonávaní listinných dôkazov uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je
osobitne uvedené, že na pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, avšak
z nej jasne vyplýva, že prvostupňový súd jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise oboznámil
a presne špecifikoval, pričom o skutočnostiach z nich vyplývajúcich mal súd vedomosť aj z iných

konaní vedených proti štátu na rovnakom skutkovom a právnom základe; v ktorých majú navrhovatelia
rovnakého právneho zástupcu; a teda dokazovanie v tomto smere ani nebolo potrebné vykonať.Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala
zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju
obranu(§120ods.1,4O.s.p.),zhodnotenímvýsledkovvykonanéhodokazovaniavsúlades§132O.s.p.

dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver,
že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
navrhovateľke nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, pričom na vec aplikoval
zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, §
129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, v znení účinnom od 01.06.2010 a svoje dôvody, pre ktoré

návrhu navrhovateľky nevyhovel aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so
všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne
a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto odôvodnenie
jeho rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť

záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom
odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov,
na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za

následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a

to: 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.03.2002

schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo o schválenie jeho dodatku spolu s
prílohou - zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, avšak v upozornení zo
dňa 13.05.2003 ho oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a zároveň upozornil,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície,
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti

osôb Prospekt podpisujúcich. Dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako klientom a obchodnou
spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom, uzavretá Zmluva o riadení
portfólia podľa ust. § 43 zákona č. 566/2001 Z.z., o cenných papieroch a investičných službách,
predmetom ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom Družstva,
pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z

portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia
Družstva, v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere
nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva
a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve sa obchodník
s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia vo výške 8 % ročne. Medzi

účastníkmi nebolo sporným, že Národná banka Slovenska; po výpovedi Zmluvy o riadení portfólia
zo dňa 30.03.2010 zo strany obchodníka s cennými papiermi; rozhodnutím zo dňa 21.12.2010 č.
ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb, rozhodnutím zo dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie o žiadosti Družstva
na schválenie dodatku k Prospektu investície a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011 č. ODT-10890-4/2010;

z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k uvedeniu
do súladu s údajmi v Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Navrhovateľka
bola členkou Družstva až do 20.01.2011, kedy jej na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva
členstvo zaniklo a vznikol jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 585,40 eur, ktorý siprihlásila do konkurzu; vyhláseného na majetok Družstva, ako úpadcu, uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 11.04.2011 č.k. 3K/95/2010-21, právoplatným dňa 05.05.2011, avšak nakoľko
jej pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá, podala proti správcovi

konkurznej podstaty incidenčnú žalobu, o ktorej konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava I.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľky na náhradu škody bolo ustanovenie §
9 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je existencia nesprávneho úradného postupu, za ktorý sa podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri
tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre
konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto
činnosti, pričom správnosť úradného postupu je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že postup Národnej banky Slovenska
pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa
navrhovateľky spočívať v tom, že oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva a
neprijala dostatočné opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľky
proti Družstvu spôsobenej dlhodobým porušovaním Zákona o cenných papieroch zo strany obchodníka

s cennými papiermi pri plnení Zmluvy o riadení portfólia uzavretej medzi ním a Družstvom, nemožno
považovaťzanesprávnyúradnýpostup,ktorýbyzakladalzodpovednosťodporcuzaškodupodľazákona
č. 514/2003 Z.z.

V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že Národná banka Slovenska bola pri výkone

dohľadu limitovaná Článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu
konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinností Národnej banky
Slovenska dohliadať na aktualizáciu Prospektu investície, tento v konaní preukázaný nebol, nakoľko

povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená až na základe novelizovaného
ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v spojení s ust. § 125c
ods. 1. zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch s účinnosťou od 1. januára 2009, a preto keď
Národná banka Slovenska nemohla mať povinnosť kontrolovať plnenie povinnosti, ktorú Družstvu zákon
neukladal, je z povahy veci vylúčené, že by sa v tejto súvislosti dopustila tvrdeného nesprávneho

úradného postupu.

Rovnako je vylúčený nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad
plnením povinnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiavať
schválený Prospekt investície, keď táto povinnosť bola Družstvu uložená až od 1. júna 2010 novelou

ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, vykonanou zákonom č.
129/2010 Z.z.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky, ktorá
poukazovala na povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva,

nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z neho
nevyplývala povinnosť, ktorú by mohla porušiť a dopustiť sa tak tvrdeného nesprávneho úradného
postupu. V tejto súvislosti možno poukázať i na skutočnosť, že z obsahu Zmluvy uzavretej medziDružstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií
zaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainýchoperáciísúvisiacich
s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval

vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom
celého obchodu a dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III
bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch), teda išlo o
služby, na ktoré Družstvo - ako klient -využívalo obchodníka s cennými papiermi na vlastné riziko s
vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Na druhej strane, navrhovateľka si ako

členka Družstva, ktoré uvedeným spôsobom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá toho, že
vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť s tým, že až do rozhodnutia
Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010 č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého bola
navrhovateľka v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,

disponibilnými za účelom ich zhodnocovania na vlastné riziko s neistým výnosom z vložených investícii.
Za daných okolností zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s
cennými papiermi vo vzťahu k Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľke.

V súvislosti s opatreniami Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení

závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo súd prvého stupňa
správne poukázal na opatrenia Národnej banky Slovenska smerujúce k obchodníkovi s cennými
papiermi, ktorému rozhodnutím zo dňa 08.01.2008 č. OPK - 9750/3/2007, uložila pokutu vo výške
16.596,96 eur (500.000,- Sk), po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej
banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008 č. OPK-9750-5/2007, pokutu

vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne mu rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010 č.
ODT-8305-5/2010, odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb a dospel k správnemu
záveru, že ani v tejto súvislosti sa Národná banka Slovenska nedopustila nesprávneho úradného
postupu.

Opätovne je potrebné zdôrazniť, že postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v
jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a postup Národnej banky Slovenska;
v medziach Ústavy SR a platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov; nemožno
považovať za nesprávny iba z dôvodu, že sa nezhoduje so subjektívnymi predstavami navrhovateľky o

rozsahu činnosti Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa,
že Národná banka Slovenska pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií
daných jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom nezlučiteľným

s ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno kvalifikovať ako nesprávny
úradný postup v zmysle ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

Škoda, ako kategória občianskeho práva, sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t.j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, teda predovšetkým poskytnutím peňažných prostriedkov. Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou
udalosťou, pričom v konaní pred súdom povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
vznik škody tvrdiť, avšak aj riadne preukázať, zaťažuje poškodeného.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, ktorá mala poškodenej vzniknúť v dôsledku nevymožiteľnosti
pohľadávky proti subjektu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, môže byť v občianskom súdom
konaní úspešne uplatnený až vtedy, ak poškodená - navrhovateľka nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky v konkurznom konaní. Správne preto prvostupňový súd konštatoval, že nakoľko

navrhovateľka svoju pohľadávku; ktorá je predmetom tohto sporu; uplatnila v konkurze vyhlásenému
na majetok Družstva uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011 č. k. 3K/95/2010-21,
ktoré konkurzné konanie stále prebieha a právoplatne nie je skončené ani konanie na Okresnom súde
Bratislava I o incidenčnej žalobe navrhovateľky vyvolanej popretím predmetnej pohľadávky správcomkonkurznej podstaty, škoda jej ešte nevznikla, a návrh bol preto podaný predčasne, keď nárok na
náhradu škody proti štátu by mohla navrhovateľka úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázala, že
sa uspokojenia jej pohľadávky domáhala v konkurznom konaní bezúspešne. Z uvedeného vyplýva, že

nemožno považovať za naplnený ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorým
je existencia samotnej škody (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006 sp.zn.
4Cdo/199/2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. 4Cz/110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, je stále použiteľné).

Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty, ktorý vyžaduje, aby
protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby
protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu, následkom tejto príčiny. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba
vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by

škodný následok nevznikol a podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, je príčinná súvislosť daná
vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom
protiprávneho úkonu.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala príčinnú

súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska a vznikom škody,
keď v konaní nebolo preukázané, že v prípade, ak by Národná banka Slovenska; hoci v rozpore so
svojimi kompetenciami; pristúpila už skôr k odňatiu povolenia obchodníkovi s cennými papiermi na
poskytovanie investičných služieb, prípadne k zákazu predaja majetkových hodnôt Družstva, bola by
navrhovateľke zo strany Družstva uhradená pohľadávka vo výške 585,40 eur, ktorá jej vznikla titulom

nároku na úhradu vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom jej členstva v Družstve.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu zápisnice
o pojednávaní konanom dňa 30.10.2014 pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci boli

oboznámení s obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania.

Súdu prvého stupňa teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom
a právnom posúdení otázky vzniku nároku navrhovateľky na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva

a obchodníka s cennými papiermi, pričom navrhovateľka neuviedla ani vo svojom odvolaní žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom a súd
prvého stupňa sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
uvádzanýmivpodanomnávrhuapodôkladnejúvahevydalsvojerozhodnutievsúladesplatnouprávnou
úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere námietky

navrhovateľky nemožno považovať za opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti; t.j. vo výroku vo
veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal
návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa
§ 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.