Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 3, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/415/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240536
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösllingova 4, p r o t i žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2012 domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu v S.), ktorý rozhodol o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty a nerozhodol v primeranom čase a
bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že v danom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristupuje až po
veľmi dlhej dobe, hoci prejednaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca uviedol, že mu vznikla majetková škoda vo
výške 125 Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur. Táto suma by

nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Žalobca zároveň uviedol, že výška hmotnej
škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú
škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na

prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu
vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratukontaktuspovinnýmarizikujehoinsolvencie,keďneexistovalakýkoľvekúčinnývnútroštátnyprostriedok
nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol

prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov žalobcu ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej
ujmy odôvodnil požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Výšku nemajetkovej
ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom pričom poukázal na nálezy Ústavného

súdu III. US 203/06-25, III. US 235/04-3, III. US 347/05, III. US 142/06-28, III. US 118/06-40, III. US
110/04-55, III. US 125/04-44, III. US 229/04-52, III. US 21/05-30, III. US 190/05-36, III. US 301/05-38
a III. US 82/03-25. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený prieťahmi sa na základe predmetnej
doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý

v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody
a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné spisy,

v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných
konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti

žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. II. US
211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.

Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,

po neúspešnosti, ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby
boli doručené súdu 20.9.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej
lehoty, ale skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva,
že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na

súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je
zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2CZ 38/76. Preto má za to, že ide o
predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov,
avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu

exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy kedy sa žalobca dozvedel
o škode vrátane dokladov preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre
prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.US 16/2002, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.

2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone.

Žalovaný poukázal aj na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť
súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Takémuto

skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v
súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom vdisciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej

lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch
rokoch odo dňa kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti
na udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky
pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia ako spôsobu rozhodnutia uviedol, že nemôže byť chápané
ako nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň nie sú splnené ani
zákonné podmienky pre posúdenie zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Poukázal pritom na
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorých súd musí ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že napokon z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15 dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia.

K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady

škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.

Záverom žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči

dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne
vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany
štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto

negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany
žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu

súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

Súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým predvolania boli doručené riadne a včas.
Žalobca a jeho právny nástupca prevzali predvolanie dňa 22.8.2014, obaja účastníci svoju neúčasť

ospravedlnili, žalovaný súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania žalobcu CD Consulting
s.r.o. zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o. v konaniach vedených pred Okresným
súdom Žiar nad Hronom a Topoľčany. Súd túto žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval. Právny
zástupca navrhovateľa žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, a to predložením predvolania,

resp. zápisnice z predchádzajúcich pojednávaní o tom, že v tento deň a tento čas sa konajú tieto
pojednávania. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle verejne dostupných informácií má advokátska
kancelária, zastupujúca žalobcu v tomto konaní, dostatočné personálne obsadenie tvorené viacerými
advokátmi ako aj koncipientmi, ktoré by mali zabezpečiť možnosť účasti právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní bez toho, aby dochádzalo k vytváraniu obštrukcií pri prejednávaní vecí všeobecnými

súdmi. Vzhľadom na počet vecí, ktoré podal žalobca na súdoch v Slovenskej republike, nie je možné
pripustiť výklad, že z dôvodu kolízie pojednávaní, ktoré však ani žalobca neverifikoval, je dôvod pristúpiť
k odročeniu pojednávania. V takomto prípade žalobca musí pamätať aj na skutočnosť, že personálne
musí zabezpečiť cestou svojho právneho zástupcu to, aby tento bol prítomný na pojednávaní, prípadneaby zabezpečiť substitúciu iného právneho zástupcu. Z tohto dôvodu súd má za to, že právny zástupca
žalobcu nesplnil podmienky pre to, aby bolo pojednávanie odročené a z uvedeného dôvodu súd
prejednal vec.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie návrhom na začatie konania, uznesením o spojení veci na spoločné
konanie, vyjadrením odporcu, spismi OS S. sp. zn. XXEr XXX/XXXX, XXEr XXX/XXXX, XXEr XXX/
XXXX,XXEr XXX/XXXX, XXEr XXX/XXXX, XEr XXX/XXXX, XEr XXXX/XXXX, K. B. XXEr XXXX/XXXX,
XEr XXX/XXXX P. B. Y. S. B.. D.. XEr XXX/XXXX, ako aj ostatnými spisovým materiálom, pričom bol

zistený tento skutkový stav:

Predmetom konania sú veci pôvodne podané na Okresnom súde S., ktoré sa týkajú exekučných konaní
vedených na Okresnom súde S..

Na Okresnom súde S. pod sp.zn. XX Z. XXX/XXXX proti Z. X. o vymoženie 608,79 Eur vedenom pod

značkou Exekútorského úradu Z. XXXX/XXXX bola podaná žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 25.09.2009. Exekučný súd výzvou z 29.09.2009 vyzval oprávneného na predloženie
zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok. Oprávnený požiadal podaním doručeným
13.11.2009 o predĺženie lehoty na predloženie listín z dôvodu administratívnej náročnosti. Následne
exekučný súd opätovne urgoval oprávneného na predloženie listinných dôkazov, na čo reagoval

oprávnený podaním z 21.12.2009, kde namietol skutočnosť, že je povinný predložiť listiny, a preto tieto
nepredložil. Následne exekučný súd žiadal rozhodcovský súd o predloženie spisu vo veci, ktorý bol
zaslaný exekučnému súdu 29.03.2010. Uznesením zo dňa 29.04.2010 súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia v časti úroku z omeškania a v časti istiny do 331,30 Eur. Toto uznesenie bolo potvrdené
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z dôvodu podania odvolania zo strany oprávneného uznesením

z 28.10.2010. Následne v tejto časti bolo exekučné konanie zastavené a súd vydal poverenie pre výkon
exekúcie na vymoženie sumy 9,95 Eur a trov predchádzajúceho konania dňa 24.02.2011. Následne
bola exekúcia uznesením z 19.07.2012 zastavená. V súvislosti s týmto exekučným konaním uplatňoval
žalobca majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 2.054,22 Eur, pričom tvrdil, že k rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia došlo až s omeškaním 1114 dní.

Z pripojeného spisu bolo preukázané, že tieto tvrdenia žalobcu nie sú dôvodné, nakoľko súd rozhodol o
vydaní poverenia dňa 24.02.2011 a nie 31.08.2012, pričom aj žiadosť o udelenie poverenia bola podaná
dňa 25.09.2009 a nie tak ako to uvádza žalobca v návrhu. Skutočnosti tvrdené žalobcom teda neboli
preukázané z pripojeného exekučného spisu.

V konaní vedenom pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX (Ex XXXX/XX) proti povinnému V. T. o vymoženie
189,86 Eur dňa 25.09.2009 bola podaná žiadosť o vydanie poverenia, pričom exekučný súd vyzval
na predloženie úverovej zmluvy podaním zo dňa 13.10.2009. Podaním z 11.11.2009 bolo predloženie
týchtolistínurgovanézdôvodunečinnostioprávneného,ktorýtakučinilpodanímdoručeným27.11.2009.

Namietol však to, že postup súdu nemá oporu v Exekučnom poriadku, preto následne bol opätovne
urgovaný aj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty oprávnený na doručenie týchto listín, ktorý tak
neučinil, pričom uznesením z 03.03.2010 súd zamietol žiadosť o vydanie poverenia. Toto rozhodnutie
bolo zrušené nadriadeným súdom z dôvodu podaného odvolania oprávneným. Následne žiadal
exekučný súd o zaslanie spisu rozhodcovského súdu, ktorý tak učinil podaním dňa z 20.10.2010.

Následne exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia v časti úroku z omeškania uznesením
z 25.03.2011. Voči tomuto bolo podané odvolanie zo strany oprávneného, pričom odvolací súd potvrdil
napadnuté uznesenie okresného súdu. Následne bolo exekučné konanie v tejto časti zastavené a
23.01.2012 bolo vydané poverenie na zaplatenie sumy 189,86 Eur ako aj trov predchádzajúceho
konania. V súvislosti s týmto exekučným konaním uplatnil žalobca majetkovú škodu 125 Eur a

nemajetkovú ujmu 678,59 Eur s poukazom na to, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo
vo forme zamietnutia s omeškaním. Tieto skutočnosti však zo spisu, ktorý bol pripojený, preukázané
neboli a tvrdenia žalobcu boli vyvrátené, nakoľko nedošlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia
v celu, ale len v časti, ktorá bola v rozpore s právnymi predpismi, pričom toto rozhodnutie potvrdil aj
odvolací súd.

V konaní vedenom pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX (Ex XXXXX/XX) proti povinnej V. V. o vymoženie 719,02
Eur bola podaná žiadosť o udelenie poverenia dňa 09.09.2011. Výzvou z 20.09.2011 vyzval exekučný
súd na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných úverových podmienok, ktoré predložil oprávnenýpodaním doručeným súdu 11.10.2011. Uznesením z 18.10.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá a následne exekučné konanie zastavené. V súvislosti s touto exekúciou uplatňoval žalobca
majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 531,07 Eur.

V konaní vedenom pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX (Ex XXXX/XX) proti povinnej V. K. o vymoženie
881,31 Eur bola podaná žiadosť o vydanie poverenia na výkon exekúcie dňa 25.09.2009. Podaním zo
06.10.2009 vyzval exekučný súd na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok, pričom
oprávnený žiadal o predĺženie lehoty na predloženie listín podaním doručeným súdu 24.11.2009 z

dôvodu administratívnej náročnosti a následne namietol takýto postup súdu. Na predloženie týchto listín
vyzval exekučný súd Stály rozhodcovský súd v Bratislave, ktorý predložil tieto listiny súdu 10.02.2010.
Následne bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia v časti istiny nad sumu 269 Eur a v časti
príslušenstva. V tejto časti bola exekúcia uznesením zo dňa 25.03.2011 zastavená a vo zvyšku bola
zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 02.06.2011. V súvislosti s touto exekúciou
uplatňuje žalobca 125 Eur majetkovej ujmy a nemajetkovú ujmu 1.246,54 Eur.

V konaní vedenom pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX (Ex XXXX/XX) proti R. M. o vymoženie 191,12 Eur bola
podaná žiadosť o udelenie poverenia dňa 23.07.2009. Podaním z 29.10.2009 vyzval exekučný súd na
predloženie listinných dôkazov vo veci oprávneného a následne uznesením zo dňa 22.06.2011 žiadosť
o udelenie poverenia zamietol. V súvislosti s týmto exekučným konaním uplatňuje žalobca majetkovú

škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1.390,38 Eur.

V konaní vedenom pod sp. zn. XEr XXX/XXXX (Ex XXXX/XX) proti P. K. o vymoženie 185,90 Eur bola
podaná žiadosť o udelenie poverenia dňa 18.08.2009. Exekučný súd vyzval 16.09.2009 na predloženie
zmluvy o úvere ako aj všeobecných podmienok oprávneného a zároveň tieto skutočnosti žiadal aj od

Stáleho rozhodcovského súdu. Tieto listiny boli doručené 25.11.2010. Uznesením z 27.06.2011 bola
zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia. V súvislosti s týmto exekučným konaním uplatňuje žalobca
majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1.347,96 Eur.

V konaní vedenom pod sp. zn. XEr XXXX/XXXX (Ex XXXXX/XX) proti V. B. o vymoženie 1.309/71

Eur bola podaná žiadosť o udelenie poverenia dňa 29.12.2009. Podaním zo dňa 07.01.2010 vyzval
exekučný súd oprávneného na predloženie listinných dôkazov. Tieto listiny predložil oprávnený dňa
02.02.2010. Uznesením zo dňa 27.06.2011 bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia. V súvislosti
s touto exekúciou uplatňuje žalobca majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1.567,40 Eur.

V konaní vedenom pod sp. zn. XXEr XXXX/XXXX (Ex XXXXX/XX) proti J. Q. o vymoženie 2.797,10 Eur
bolapodanážiadosťoudeleniepovereniadňa27.11.2009.Podanímzodňa07.12.2009vyzvalexekučný
súd oprávneného na predloženie listinných dôkazov vo veci. Uznesením z 23.06.2011 následne bola
zamietnutá žiadosť o vydanie poverenia. V súvislosti s týmto exekučným konaním uplatňuje žalobca 125
Eur majetkovej škody a nemajetkovú ujmu vo výške 1.161,72 Eur.

Vo veci vedenej pod sp. zn. XEr XXX/XXXX (Ex XXXXX/XXXX) proti T. S. o vymoženie 362 Eur bola
podaná žiadosť o vydanie poverenia dňa 04.10.2010. Podaním zo dňa 06.10.2010 bol oprávnený
vyzvaný na predloženie listinných dôkazov vo veci. Na túto výzvu reagoval oprávnený podaním zo
dňa 15.11.2010. Následne bol oprávnený opätovne vyzvaný na predloženie skutočností dôležitých pre

rozhodnutie vo veci výzvou z 23.05.2011. Uznesením z 28.06.2011 bola zamietnutá žiadosť o udelenie
poverenia. V súvislosti s týmto exekučným konaním uplatňuje žalobca majetkovú škodu 1.675,56 Eur
a nemajetkovú ujmu 335,11 Eur.

V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. XEr XXX/XXXX (Ex XXXX/XX) proti M. Ď. o vymoženie

377 Eur bola podaná žiadosť o udelenie poverenia dňa 28.04.2010. 25.06.2010 vyzval exekučný
súd oprávneného na predloženie listinných dôkazov vo veci, na ktoré reagoval oprávnený podaním
doručeným 16.08.2010. Následne zisťoval exekučný súd ďalšie skutočnosti výzvou z 20.04.2011 a
uznesením z 23.06.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia. V súvislosti s touto exekúciou uplatňuje
žalobca majetkovú škodu 1.761,91 Eur a nemajetkovú ujmu 352,38 Eur.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bolaspôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

V konkrétnom prípade žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol

v 15 dňovej lehote o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uznesenie je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia je zrejmé, že zákon ukladá súdu
rozhodnúť v 15 dňovej lehote len v prípade vydania poverenia exekútorovi, teda v prípade, že súd
nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule prípadne návrhu na exekúciu alebo žiadosti o vydanie
poverenia a následne len stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce spomínané poverenie. Je preto
logické, že tá istá lehota nemôže platiť pre zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, keď súd musí

vypracovať rozsiahle rozhodnutie a v ňom patrične zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť porušenie
zákona. Často krát pred takýmto rozhodnutím si musí zabezpečiť aj ďalšie listiny, najmä ak exekučný
titul je rozhodcovský rozsudok, ako je tomu aj v tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný dôsledne
skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania
a to aj bez návrhu. Je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie

poverenia je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným
titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa

osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení II. US 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí
predstavovať zbytočné prieťahy (I.US 42/01, I.US 63/00, IV. US 606/12). Práve konkrétne okolnosti
tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Sú všeobecne

známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo konštatovali
súdy vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou
žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy vyhodnocovali ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcu
predložil na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval

vydanie poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské
konanie medzi účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, v mnohých prípadoch
súd zabezpečoval za účelom posúdenia žiadosti ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať
nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito

podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obtiažne konať
tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon,
ak poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vyporiadať, nemožno považovať zazbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých
mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov možno použiť závery
Ústavného súdu SR v už citovanom rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu
v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o vydanie poverenia podaná 15.8.2011, nasledovala výzva na
predloženie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.4.2012, tá bola predložená 4.5.2012 a uznesením zo
dňa 5.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd okrem iného zdôraznil,

že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udelenie
poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo
rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Pre súd je zarážajúca argumentácia žalobcu ohľadom posúdenia samotného rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti exekútora o vydanie poverenia ako nesprávneho úradného postupu. Je predsa logické, že
výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že buď žiadosti o vydanie poverenia vyhovie alebo ju
zamietne. Zo zákona nevyplýva, že súd musí vždy žiadosti žalobcu vyhovieť. Práve rozhodovacia
činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnocovať ako nesprávny úradný postup (uznesenie

Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009). Táto argumentácia žalobcu by skôr
nasvedčovala uplatňovaniu nároku titulom nezákonného rozhodnutia, k čomu však neboli splnené
zákonné podmienky (neexistuje rozhodnutie, ktorým by bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a žalobca ani v jednom prípade voči danému
uzneseniu nepodal ani riadny opravný prostriedok). Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu o prekážke

právoplatne rozhodnutej veci príslušným rozhodcovským rozsudkom. Súdy totiž v rozhodnutiach
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia dospeli k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky,
dôsledkom toho rozhodcovský rozsudok nespôsobuje právnu záväznosť pre svoju ničotnosť. Žalobcovi
preto nič nebránilo podať žalobu na súd.

Súd teda dospel k záveru, že tým, že súd zamietol žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,
hoci aj po 15 dňovej lehote sa nedopustil nesprávneho úradného postupu a rozhodne nepredstavuje
porušenie práva na žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca však nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá

je chápaná ako skutočná majetková ujma. Nároky, ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Žalobca nepredložil
jediný dôkaz na preukázanie škody a teda neuniesol dôkazné bremeno. Je potrebné poznamenať, že
nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný súd a teda príslušné náklady nie sú v
príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému
nesplnil.

Podobne v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie v
zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôvody uvádzané žalobcom súd považuje za irelevantné.
Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie

je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v
tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Žalobca nepreukázal zánik svojich
podnikateľských aktivít. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť
žalobcu, o ktorej sa súd už zmienil. Súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca
si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, keď škoda mu mala vzniknúť pri

negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,ktoroubolanútenásazaoberaťajEurópskakomisia,
ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenia práv spotrebiteľov. Z uvedených dôvodov súd preto
žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že

úspešný odporca náhradu trov konania priznať nežiadal v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.