Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 17, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 30Cb/17/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111209455
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Szullová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111209455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Emíliou Szullovou v právnej veci žalobcu:

TECHNOS, a.s. , Švermova 464, Hronec, IČO: 36 037 605 zast.: Aequitas s.r.o., Dolná 19, Banská
Bystrica proti žalovanému: SLAVEX Industrial Filters, s.r.o. , U křížku 936 Praha - Pruhonice, Česká
republika,IČO:64943763zast.:JUDr.RomanKlimek,advokát,Radničnénám.č.5,Pezinok,ozrušenie
Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v
Bratislave č. k. Rsp M-12/2009 zo dňa 21.2.2011 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 2 296,26 EUR na
účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Romana Klimeka na č. účtu XXXXXXXX/XXXX vedený v U.,

a.s., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.3.2011 domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku
Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory č. Rsp M-12/2009 zo dňa 21.2.2011 vrátiť vec
Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory na ďalšie konanie a zaviazať
žalovaného k náhrade trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (ďalej
len ,,Rozhodcovský súd") Rozhodcovským rozsudkom č. Rsp M-12/2009 zo dňa 21. 02. 2011 rozhodol
tak, že žalobu žalobcu TECHNOS, a.s. o zaplatenie 12 953,10 EUR s príslušenstvom zamietol. Žalobca

je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 12 953,10 EUR a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd vzájomnú žalobu v časti o zaplatenie 31025,27
EUR zamietol. Každý účastník konania znáša výdavky, ktoré mu vznikli, sám (ďalej len „Rozhodcovský
rozsudok").

S Rozhodcovským rozsudkom nesúhlasíme. Tvrdíme, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania. V zmysle § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Rozhodcovský súd svojim rozhodnutím porušil zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,
riadne sa nevysporiadal s dôkazmi a tvrdeniami predloženými žalobcom v konaní, uprednostnil tvrdenia
žalovaného a nesprávne zvýhodnil žalovaného v konaní, čím žalobcovi neposkytol rovnakú možnosť
na ochranu jeho práv. Závery Rozhodcovského súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani vzákone, poškodzujú žalobcu ako účastníka konania a porušujú zásadu rovnosti účastníkov konania tým,
že žalobcovi ako účastníkovi konania nebola poskytnutá rovnaká možnosť na ochranu jeho práv.

Rozhodcovský súd nárok žalobcu zamietol, hoci podl'a nášho názoru tento nárok bol opodstatnený

a riadne preukázaný vykonanými dôkazmi. Na druhej strane priznal nárok žalovanému na zaplatenie
sumy 12 953,10 EUR, hoci žalovaný ho riadne nepreukázal, čo znamená že žalobcovi nielenže nebude
uhradená suma vo výške 12 953,10 EUR z titulu zádržného za vykonané a odovzdané dielo, ale naviac
bude musieť zaplatiť žalovanému sumu 12 953,10 EUR ako náhradu škody, hoci k posunutiu termínu
odovzdania diela nedošlo z dôvodu na strane žalobcu, ale žalovaného, čo bolo v konaní aj preukázané.

Žalobca podal dňa 14. 8. 2009 na Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory

žalobu, v ktorej žiadal, aby Rozhodcovský súd zaviazal žalovaného SLAVEX Industrial Filters, s.r.o.
k zaplateniu sumy vo výške 12 953,10 EUR spolu s príslušenstvom a trovami konania. Svoj nárok
odôvodniltým,žežalobcauzatvorilsožalovanýmZmluvuodieloč.8-2-2006zodňa25.5.2006,vzmysle
ktorej si žalovaný objednal vykonanie diela. Dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy, žalobca odovzdal
žalovanému. Žalobca vystavil a doručil žalovanému za vykonané dielo faktúru č. FO5/060017 na celkovo

dohodnutú sumu 2 060 575, Sk vrátane DPH so splatnosťou dňa 20.10.2006. V zmysle faktúry z celkovej
fakturovanej sumy predstavovalo zádržné dohodnuté v zmluve sumu 390 225,- Sk. Žalovaný žiadnym
spôsobom nenamietal rozsah ani vady vykonaného a odovzdaného diela a ani neoznámil žalobcovi
žiadne výhrady k výške fakturovanej sumy. Žalovaný uhradil z uvedenej faktúry sumu vo výške 1 670
350 - Sk. V zmysle zmluvy bolo dohodnuté, že zádržné vo výške 5 % bude uvoľnené po odstránení

všetkých vád a nedorobkov na základe zápisu o ich odstránení potvrdeného oboma zmluvnými stranami.
Druhá časť zádržného vo výške 5 % mala byť uvoľnená do 30 dní po termíne ukončenia záručnej doby
za predpokladu, že zhotoviteľ splnil všetky záručné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo. Záručná
doba v zmysle zmluvy o dielo uplynula dňa 5. 10. 2008. Pri odovzdaní diela neboli zistene žiadne vady
ani nedorobky. Žalovaný si žiadne vady ani nedorobky u žalobcu neuplatnil. Napriek tomu, že zádržné

v celej výške 390 225,- Sk sa stalo splatným, žalovaný zádržné žalobcovi neuhradil, čím mu vznikol dlh
voči žalobcovi v celkovej výške 12 953,10 EUR (390 225,- Sk).

Rozhodcovský súd Rozhodcovským rozsudkom nárok žalobcu na zaplatenie 12 953,10 EUR zamietol.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že skutkové zistenia ohľadne dikcie

30Cb/17/2011-211

Protokolu pripraveného p. Demjanom i výkladu zápisu urobeného konateľom žalovaného v tomto
dokumente spochybňujú tvrdenie žalobcu o odovzdaní diela dňa 5.10.2006. Rozhodcovský súd dospel
k záveru, že keďže existencia protokolu spĺňajúceho náležitosti čl. 22 Zmluvy tvorí hmotnoprávnu
podmienku prevzatia a odovzdania (vykonania) diela a takýto doklad žalobca v konaní nepredložil,
nevznikol mu nárok na úhradu ceny diela.

Tvrdíme, že Rozhodcovský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, riadne sa nevysporiadal s
dôkazmi a argumentáciou žalobcu a z uvedeného dôvodu aj nesprávne právne posúdil vec. Tým, že pri
hodnotení dôkazov nebral do úvahy dôkazy a tvrdenia žalobcu, ale len tvrdenia žalovaného, tvrdíme, že
neposkytol žalobcovi rovnakú možnosť na ochranu jeho práv.

V konaní bolo preukázané, že dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom

a žalovaným, žalobca odovzdal žalovanému. Žalobca v tomto smere predložil dôkazy ako Protokol o
odovzdaní diela zo dňa 5.10.2006 podpísaný konateľom žalovaného. Podpísaním protokolu žalovaný
jednoznačne potvrdil, že dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným prevzal bez vád a nedorobkov, t.j. žalobca vykonal dielo a odovzdal ho žalovanému v
zmysle § 537 a § 554 Obchodného zákonníka, ktorý ho aj prevzal. Výpoveďou svedka p. J. bolo

preukázané, že p. Demjan v mene žalobcu odovzdal žalovanému dielo, ktoré bolo predmetom Zmluvy
o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Pred podpisom protokolu sa uskutočnila obhliadka
diela, žalovaný dielo obhliadol a skontroloval. Na protokole žalovaný uviedol, že prevzal dielo bez vád
a nedorobkov. Skutočnosť, že dielo bolo žalobcom riadne ukončené a odovzdané nasvedčuje aj to, že
dielo bolo žalovaným uvedené do prevádzky.Rozhodcovský súd, napriek jednoznačným dôkazom predloženým žalobcom v konaní ako bol hore
uvedený Protokol o odovzdaní diela zo dňa 5. 10. 2006 podpísaný konateľom žalovaného, výsluchom
svedkaL., ktorý vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že odovzdával celé dielo v zmysle zmluvy o dielo

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, vyhodnotil, že obsah Protokolu o odovzdaní pripravený T., v
ktorom je on sám označený ako dodávateľ, žalobca ako objednávateľ a odovzdávané dielo ako „Montáž
skrine filtra, dymovodov, vzdušníkov, ofukových trubiek a príslušenstva pre kotol K8 Chemes Humenné,
smeruje k odovzdaniu diela podľa Zmluvy o montáži z 12.7.2006 a nie Zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným z 25.5.2006. Tvrdíme, že súd v odôvodnení rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal

s argumentmi a dôkazmi predloženými žalobcom, a z rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho dospel
k takémuto záveru, ktorý je podľa nášho názoru nesprávny, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani
v zákone.

Argumentácia rozhodcovského súdu s poukázaním na čl. 22 Zmluvy o dielo, že vzhľadom na chýbajúci
podpis žalobcu na tomto dokumente nie je splnená ani ďalšia podmienka, že musí ísť o dokument
„spísaný zmluvnými stranami je neopodstatnená. Žalobca vo svojich vyjadreniach predložených v

konaní uviedol, že žalobca predložil žalovanému k podpisu odovzdávací protokol podpísaný žalobcom
dňa 5.10.2006. Žalovaný odovzdávací protokol predložený a podpísaný žalobcom nepodpísal a ani
neuviedol žalobcovi žiadne dôvody, prečo tak neurobil. Konateľ žalovaného však podpísal Protokol o
odovzdaní diela zo dňa 5.10.2006, pričom na protokole uviedol, že montáž je ukončená ku 5.10.2006
podľa zoznamu z predchádzajúcej strany. Nie sú zjavné závady a nedorobky. Podpísaním uvedeného

protokolu žalovaný podľa nášho názoru potvrdil, že dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy, prevzal bez
vád a nedorobkov. V zmysle § 538 Obchodného zákonníka zhotoviteľ môže poveriť jeho vykonaním
inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. V zmluve o dielo nie je uvedené, že
by zhotoviteľ diela nemohol poveriť vykonaním diela inú osobu. Firma J. bola zhotoviteľom žalobcu na
základe Zmluvy o dielo zo dňa 12.7.2006. Jednotlivé položky diela uvedené v protokole o odovzdaní

diela sú totožné s položkami uvedenými v zmluve o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.
Zo zmluvy o dielo žiadnym spôsobom nevyplýva, že by podpisy strán na preberacom protokole museli
byť na jednej listine a taktiež zo zmluvy nevyplýva, že by žalobca nemohol poveriť odovzdaním diela
inú osobu, v danom prípade p. C. ako zhotoviteľa žalobcu. Odvolanie sa rozhodcovského súdu na čl.
7 bod 7.2.6 Zmluvy o dielo je irelevantné, toto ustanovenie zmluvy sa viaže na postúpenie peňažnej

pohľadávky,aleboinéhoprávaalebopovinnostizozmluvysosúhlasomobjednávateľa.Vdanomprípade
však nešlo o postúpenie práva alebo povinnosti zo zmluvy, ale o poverenie p.J. odovzdať dielo v mene
žalobcu. t.j. p.Z. v mene žalobcu a odovzdal dielo za žalobcu.

Na základe hore uvedených skutočností tvrdíme, že súd nesprávne dospel k záveru, že žalobca
nepredložil v konaní doklad - protokol spĺňajúci náležitosti čl. 22 Zmluvy ako hmotnoprávnu podmienku

prevzatia a odovzdania (vykonania) diela a tým mu nevznikol nárok na úhradu ceny diela. Záver súdu
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zákone, naopak na základe vykonaných dôkazov bolo
jednoznačne preukázané, že žalobca vykonal dielo a odovzdal žalovanému v zmysle § 537 a § 554
Obchodného zákonníka, ktorý ho aj prevzal.

Rozhodcovský súd sa ďalej žiadnym spôsobom nevysporiadal s ďalším argumentom žalobcu, ktorý

potvrdzuje, že žalovaný považoval dielo za odovzdané, ktorým je skutočnosť, že žalovaný uhradil za
dielo sumu 1 670 350 Sk na základe realizačnej faktúry. Zaplatením realizačnej faktúry sme preukázali
odovzdanie diela v zmysle § 537 Obchodného zákonníka a jeho odovzdanie žalovanému. V zmysle §
407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný tým, že zaplatil

realizačnú faktúru uznal, že dielo bolo vykonané a odovzdané a uznal aj záväzok uhradiť žalovanému
zádržné. Rozhodcovský súd túto argumentáciu žalobcu nezobral pri rozhodovaní do úvahy, ani sa s ňou
žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím opakovane neposkytol žalobcovi rovnakú možnosť na ochranu
jeho práv.

Vzhľadom na nesprávne skutkové zistenia, nie sú správne ani ďalšie právne závery rozhodcovského

súdu. Súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uvádza, že záväzok žalobcu vykonať dielo riadne i
naďalej trval. Ani skutočnosť, že žalovaný bez ďalšieho dokončil dielo riadne sám, resp. prostredníctvomtretej osoby, t.j. odstránil zistené vady a nedorobky nemala za následok splnenie záväzku žalobcu, ale v
dôsledku tejto skutočnosti jeho záväzok zanikol pre dodatočnú nemožnosť plnenia podľa ustan. § 352 a
nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka v momente jeho riadneho

vykonania. Podľa ustanovenia § 354 Obchodného zákonníka pri zániku záväzku pre nemožnosť
plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobné účinky uvedené v § 351 Obchodného zákonníka. V prípade
nemožnosti vzájomného vrátenia plnení, je potrebné zúčtovať peňažné plnenie poskytnuté žalovaným
žalobcovi na plnenie zo zmluvy o dielo s peňažitou náhradou plnenia, ktoré žalovaný obdržal od žalobcu,
a ktoré mu nemôže vrátiť. S uvedeným právnym záverom rozhodcovského súdu nesúhlasíme. Záväzok

žalobcu nemohol zaniknúť pre nemožnosť plnenia tak, ako to uvádza rozhodcovský súd. Žalobca si svoj
záväzok - vykonať a

30Cb/17/2011-212

odovzdať dielo splnil, čo vyplynulo z predložených hore uvedených dôkazov a tvrdení žalobcu. Tvrdenia
žalovaného boli v celom konaní účelové a ničím nepodložené a napriek tomu rozhodcovský súd tvrdenia
žalovaného uprednostnil a nesprávne zvýhodnil. Aj v prípade, že by dielo vykazovalo vady a nedorobky,

čo však žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. bol žalovaný v zmysle čl. 22 bod 22.2
Zmluvy o dielo povinný podpísať protokol o odovzdaní a prevzatí diela.

Záver Rozhodcovského súdu je v úplnom rozpore s § 352 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko v
prípade, že by aj dielo nebolo odovzdané a žalovaný by si dokončil dielo sám, resp. prostredníctvom
tretejosoby,čosavšakvdanomprípadenestalo,nemoholbysatentostavchápaťakozánikzáväzkupre

nemožnosťplneniatak,akototvrdírozhodcovskýsúd,atoprávespoukazomna§352ods.Obchodného
zákonníka, ktorý jednoznačne uvádza, že záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, že ho možno
splniť pomocou inej osoby. Aj s prihliadnutím na cit. zákonné ustanovenie je záver Rozhodcovského
súdu absolútne nesprávny a v rozpore so zákonom.

A už vôbec nemožno súhlasiť s výpočtom náhrady preukázaných nákladov vynaložený. na realizáciu

diela ku dňu zániku zmluvy v prípade, že by k zániku zmluvy došlo, čo však nie je prípad zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Rozhodcovský súd bez akejkoľvek opory právneho predpisu
určil reálne náklady žalobcu na montáž o 8 170 EUR nižšie ako cena kalkulovaná v zmluve. Ako ďalšiu
úsporu nákladov súd zohľadnil sumu 4 501,99 EUR ako náklady na odstránenie vád a nedorobkov
v súpise z 5.10.2006. V prípade, že by aj zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným

zanikla,čosavšakvdanomprípadenestalo,žalobcabymalnároknazaplateniepreukázanýchnákladov
vynaložených na realizáciu diela ku dňu zániku zmluvy, pričom by sa vychádzalo z ceny určenej
v zmysle čl. 5 zmluvy o dielo, v zmysle ktorej je osobitne uvedená cena za materiál, výrobu a montáž.
Z rozhodcovského rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru úspory nákladov na
odstránenie vád a nedorobkov vo výške 4 501,99 EUR, keďže v konaní žalovaný žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by akékoľvek vady a nedorobky reklamoval u žalobcu bez zbytočného odkladu po tom,
čo ich mal zistiť pri prehliadke po odovzdaní diela. Listiny predložené žalovaným v konaní, a to Súpis
vád a nedorobkov zo dňa 5. 10. 2006, list zo dňa 9. 1. 2007, ktorým mal žalovaný podľa jeho vyjadrenia
informovať žalobcu o vadách a nedorobkoch diela, ako aj listina - Závady zistené pri skúškach látkového
filtra kotla K8 zo dňa 6. 10. 2006 neboli žalobcovi doručené, a s tými listinami sa stretol prvýkrát až v

konaní pred rozhodcovským súdom. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by tieto listiny boli žalobcovi
doručené alebo že by si u žalobcu uplatnil v zákonom stanovených lehotách vady diela. Žalovaný taktiež
nepreukázal v konaní, že by mu vznikli náklady na odstránenie vád a nedorobkov vo výške 4 501,99
EUR. Naopak z výpovede svedka N.. W., ktorý vykonával v zmysle mandátnej zmluvy aj dohľad za
generálneho dodávateľa pri realizácii diela vyplýva, že filter bol pripravený na skúšobnú prevádzku,

z uvedeného je možné vyvodiť záver, že dielo nemohlo v čase odovzdania diela vykazovať vady a
nedorobky, keď bolo podla vyjadrenia svedka spôsobilé prevádzky, čo rozhodcovský súd nezobral do
úvahy, ani sa s tým žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Naopak rozhodcovský
súd znova uprednostnil tvrdenia žalovaného, ktoré neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané, čím
poškodil žalobcu na jeho právach.Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku ďalej konštatoval, že o nároku uplatnenom
žalobcom rozhodoval v rámci vysporiadania zaniknutého záväzkového vzťahu podľa čl. 27 bod 27.4 (§
351 Obchodného zákonníka) a po posúdení skutočných nákladov na realizáciu diela v kontexte dôkazov

predložených účastníkmi určil, že skutočné náklady sú nižšie minimálne o peňažnú čiastku rovnajúcu
sa sume zádržného. Po vzájomnom započítaní týchto dvoch pohľadávok podľa § 358 Obchodného
zákonníka žalobu zamietol v celom rozsahu. Záver Rozhodcovského súdu považujeme za nesprávny.
Ak by aj došlo k zániku zmluvy, čo v danom prípade nie je, rozhodcovský súd by nebol oprávnený
svojvoľne si určovať výšku náhrady nákladov, ktoré vznikli žalobcovi na realizáciu diela a už vôbec nie

je oprávnený akýmkoľvek spôsobom započítavať pohľadávky účastníkov konania.

Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12 953,10 EUR s príslušenstvom považujeme za opodstatnený a v
konaní dostatočne preukázaný, no napriek tomu rozhodcovský súd tento nárok zamietol bez akejkoľvek
opory vo vykonanom dokazovaní a v zákone, čím poškodil žalobcu ako účastníka konania a neposkytol
mu rovnakú možnosť na ochranu jeho práv.

Žalovaný podal v rámci konania vedeného Rozhodcovským súdom vzájomnú žalobu, v zmysle ktorej

si uplatňoval nárok na zaplatenie zádržného vo výške 12 953,09 EUR nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 12 953,09 EUR a nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 9 567,91 EUR. Žalobca
sa v rámci konania vyjadril k jednotlivým uplatneným nárokom, na svojich vyjadreniach zotrváva.
Rozhodcovský súd nárok žalovaného na zaplatenie zádržného v sume 12 953,09 EUR ako aj nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 953,09 EUR zamietol.

Rozhodcovský súd nároku žalovaného na zaplatenie náhrady škody v časti sumy 12 953,10 EUR
vyhovel, vo zvyšku vzájomnú žalobu zamietol.

Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku konštatoval, že tretí nárok

uplatnený vzájomnou žalobou - náhrada škody vo výške 18 072,19 EUR predstavuje súčet platieb
uhradenýchžalovanýmspoločnostiRUNECs.r.o.aživnostníkoviJanoiviKrátkemuzdôvodunemožnosti

vykonať ich dielo v dohodnutom čase následkom nepripravenosti stavby.

Vo svojich vyjadreniach sme uviedli, že žalobca sa nemohol dostať do omeškania s odovzdaním diela,
nakoľko žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o dielo a nedodal dokumentáciu
a všetky potrebné informácie k realizácii diela. Zároveň sme poukázali na ust. § 365 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku

omeškania veriteľa. K posunutiu termínu odovzdania diela došlo z dôvodu na strane žalobcu, nakoľko
žalovaný odovzdal žalobcovi výrobnú dokumentáciu a konečné informácie k dielu až po vyše dvoch
mesiacoch po uzatvorení zmluvy, čo žalobca preukázal v konaní emailovou korešpondenciou medzi
žalovaným a žalobcom. V zmysle § 365 Obchodného zákonníka dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže
plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Rozhodcovský súd sa nesprávne vysporiadal s argumentmi a dôkazmi predloženými žalobcom.

Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uvádza, že na základe porovnania obsahu
výrobnej dokumentácie pripojenej k Zmluve a dokumentácie doručenej žalobcovi počas výroby nešlo
len o bežné úpravy či doplnky už jestvujúcich podkladov. K tejto skutočnosti ako dôvodu omeškania s
realizáciou diela však senát nesprávne vyvodil záver, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz o

tom,žesisplnilnotifikačnúpovinnosťpodľačl.18bod18.2Zmluvy,resp.objednávateľaupozornilinak.S
uvedeným záverom rozhodcovského súdu nesúhlasíme, nakoľko žalobca v konaní výslovne uviedol, že

30Cb/17/2011-213

čl. 18 bod 18.2, v ktorom je uvedená notifikačná povinnosť, poukazuje na prípad omeškania zhotoviteľa.
V danom prípade, čo nakoniec potvrdil aj rozhodcovský súd, sa zhotoviteľ nedostal do omeškania,

nakoľko ten, kto bol v omeškaní bol žalovaný, t.j. objednávateľ.Z uvedeného dôvodu sú skutkové zistenia Rozhodcovského súdu, že žalobca nepreukázal splnenie
notifikačnej povinnosti za nesprávne. Taktiež nesprávny je aj záver Rozhodcovského súdu, že
skutočnosť, že Rozhodcovský súd ako jednu z príčin omeškania s dodávkami dielov Filtra posúdil

omeškanie žalovaného s dodaním výrobnej dokumentácie, nezbavuje žalobcu povinnosti nahradiť
škodu, ktorá vznikla porušením zmluvnej notifikačnej povinnosti.

Tak ako sme uviedli aj v konaní, žalovaný a ani rozhodcovský súd sa nemôže odvolávať na ust. čl. 18 bod
18.2 zmluvy o dielo, nakoľko tento článok poukazuje na prípad omeškania zhotoviteľa. Keďže sa žalobca
s poukazom na ust. § 365 Obchodného zákonníka nedostal do omeškania, neporušil žiadnu zmluvnú

povinnosť, pre ktorú by mal nahradiť škodu uplatnenú žalovaným. Keďže k posunutiu termínu vykonania
a odovzdania diela došlo z dôvodov na strane žalovaného, takýto výkon práva, aký použil rozhodcovský
súd by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v zmysle § 265 Obchodného zákonníka
by nemohol požívať právnu ochranu. Priznanie nároku žalovaného na náhradu škody je v hrubom
rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania, nakoľko Rozhodcovský súd vôbec nebral do úvahy
argumenty žalobcu, ani skutočnosť, že škoda vznikla v prvom rade z dôvodu omeškania žalovaného,

ktorý si riadne nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a nedodal celú dokumentáciu a všetky informácie k
realizácii diela žalobcovi v stanovenej lehote.

Žalobca taktiež v konaní namietol absolútnu neplatnosť ustanovenia o zmluvnej pokute v zmluve
uzatvorenej so spoločnosťou RUNEC, s.r.o. z dôvodu jeho neurčitosti. Žalovaný nemal zákonný dôvod
k tomu, aby zmluvnú pokutu spoločnosti RUNEC, s.r.o. zaplatil. Žalobca okrem uvedených skutočností

namietal aj to, že z výpovede svedka nebolo preukázané, že by to, že žalobca odovzdal dielo
žalovanému 5.10.2006 malo vplyv na skutočnosť, že spoločnosť RUNEC, s.r.o. nebolo umožnené
nastúpiť na pracovisko, k čomu je viazaná zmluvná pokuta. Spoločnosť RUNEC, s.r.o. aj tak mala začať
s realizáciou diela pred dokončením diela žalobcom a dokončila dielo v termíne stanovenom v zmluve.
Rozhodcovský súd neakceptoval tvrdenie žalobcu o absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty z

dôvodu neurčitosti. Nesúhlasíme s tvrdením Rozhodcovského súdu, že toto ustan. čl. 8.3 treba
vykladať v spojení s predchádzajúcim ustanovením čl. 8.2 o zmluvnej pokute objednávateľa. Takýto
záver Rozhodcovského súdu nemá oporu v ničom.

Poukazujeme na to, že ustanovenie čl. 8.2 upravuje zmluvnú pokutu za porušenie úplne inej povinnosti
zo zmluvy a toto ustanovenie nie je možné aplikovať na ustan. čl. 8.3 zmluvy o dielo, ktoré

je v dôsledku absencie základu, z ktorého sa určuje percento zmluvnej pokuty, neurčité. Taktiež
vyjadrenieRozhodcovskéhosúdukoprávnenostičasovoneskoršejpokutyvychádzalenzhypotetického
predpokladu, a nie z reálnych dôkazov.

Pokiaľ ide o uplatnené viac náklady na montáž filtračných komponentov, ktoré si vyúčtoval N.. W. v
konaní žalobca namietol, že svedok N.. W. sa vyjadril vo svojej výpovedi, že dielo dokončili v termíne

stanovenom v zmluve, t.j. načas a k vykonaniu diela bol potrebný rovnaký počet ľudí ako v prípade, že by
začali montáž v termíne stanovenom v zmluve. Zároveň svedok uviedol, že suma, ktorá bola vyúčtovaná
žalovanému ako naviac práce bola výsledkom dohody zmluvných strán. Žalobca v konaní uviedol, že
existencia takejto dohody nebola v konaní preukázaná, žalobca nebol účastníkom takejto dohody a
aj z uvedeného dôvodu nie je právny dôvod k tomu, aby žalobca zaplatil žalovanému náhradu škody.

Rozhodcovský súd argumenty žalovaného nezobral do úvahy a vychádzal výlučne z tvrdení žalovaného,
čím ho nesprávne v konaní zvýhodnil pred žalobcom.

Napriek tomu, že nebolo žalovaným žiadnym spôsobom preukázané porušenie povinnosti zo
záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti,
Rozhodcovský súd priznal náhradu škody žalovanému. Tento záver Rozhodcovského súdu je zjavnou

svojvôľou súdu pri rozhodovaní, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zákone, uprednostňuje
tvrdenia žalovaného, a poškodzuje žalobcu ako účastníka konania, čo je v rozpore so zásadou rovnosti
účastníkov konania.

Na základe uvedených skutočností nemožno pochybovať o tom, že Rozhodcovský súd svojím
rozhodnutím porušil zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, dôsledkom postupu

Rozhodcovského súdu nastal stav, že Rozhodcovský rozsudok nemá oporu vo vykonanom dokazovaníanivzákone.Rozhodcovskýsúdneoprávneneuprednostnilanesprávnezvýhodnilvkonanížalovaného,
hoci jeho nárok nebol opodstatnený, priznal ho a na druhej strane nárok žalobcu, ktorý bol opodstatnený,
nepriznal, čim poškodil žalobcu ako účastníka konania. V dôsledku toho, že práva žalobcu boli v tomto

konaní neoprávnene popreté a poškodené, tvrdíme, že žalobca je oprávnený dovolať sa ochrany svojich
práv na všeobecnom súde.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 29.7.2011, ktoré bolo súdu doručené dňa 2.8.2011. Vo
svojom vyjadrení uvádza, že návrh žalobcu na začatie konania považuje odporca v plnom rozsahu
za účelový, bezdôvodný a právne irelevantný. Návrh na začatie konania nemá predovšetkým oporu v

právnej kvalifikácii, ako aj v právnom posúdení skutkového stavu uvedeného navrhovateľom.

-Po preštudovaní obsahu žaloby je treba však uviesť, že navrhovateľ v tejto žalobe uvádza notoricky
opakované tvrdenia a argumenty, ktoré viackrát uviedol a odvolal sa na ne v konaní pred
Rozhodcovským súdom,

-Tvrdenia a argumenty uvedené navrhovateľom v žalobe pôsobia vo vzťahu k zamýšľanému
účelu žaloby skôr kontraproduktívne a to predovšetkým z toho dôvodu, že navrhovateľ sám v tejto žalobe

dokumentuje, že v konaní pred Rozhodcovským súdom mu bol daný dostatočný priestor na to, aby
mohol využiť všetky procesné ustanovenia, ktoré mu poskytuje platný zákon a konštantná judikatúra.
Po detailnom preštudovaní spisového materiálu z konania pred Rozhodcovským súdom (zápisnice
z jednotlivých konaní) je jednoznačné zrejmé a preukázateľné, že navrhovateľ v tomto konaní nikdy
riadnym a kvalifikovaným spôsobom nenamietal, že by mu boli upreté resp. znemožnené tie procesné

právaapovinnosti,ktorémudávazákonnato,abysimoholuplatňovaťsvojeprávaresp.účinnúochranu,

-Naopak Rozhodcovský súd v priebehu cca 1,5 roka vykonal naozaj podrobné
dokazovanie v prejednávanej veci za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci. Sám právny
zástupca navrhovateľa, ktorý zastupoval navrhovateľa aj v konaní pred Rozhodcovským súdom viackrát
argumentoval tým, že Rozhodcovský súd v konaní pod č.k. Rsp M-12/2009 vykonáva nadbytočné

dokazovanie, čím konanie zbytočne časovo naťahuje a tým vlastne neguje účel Rozhodcovského
konania (rýchlosť a účelnosť). Je preto len účelovým tvrdenie navrhovateľa v žalobe, že "mu nebola
poskytnutá rovnaká možnosť na ochranu jeho práv, a že Rozhodcovský súd uprednostnil tvrdenia

30Cb/17/2011-214

žalovaného",

-Navrhovateľ v žalobe neoznačil žiadne konkrétne dôkazy na svoje tvrdenia ohľadom porušenia zásady
rovnosti účastníkov Rozhodcovského konania,

-Skutočnosť, že Rozhodcovský súd vyslovil odlišný právny názor v prejednávanej veci, ako si
predstavoval povinný nemôže samo o sebe zakladať dôvodnosť žaloby podľa ustanovenia §40 ods. 1)
písmeno g zákona č. 244/2002 Z. z. (zákona o Rozhodcovskom konanôí),

-Z podania navrhovateľa na OS BA I jednoznačne vyplýva, že povinný sa v tomto konaní snaží o revíziu
rozsudku Rozhodcovského súdu, avšak cez ust. § 17 zák. č. 244/2002 Z.z., pričom na obsah tohto
ustanovenia sa nedajú a nemôžu dôvody uvedené navrhovateľom aplikovať,

-Navrhovateľ vo svojej žalobe viackrát argumentuje, že cit: „ Rozhodcovský súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, riadne sa nevysporiadal s dôkazmi a argumentáciou žalobcu a z uvedeného

dôvodu aj nesprávne právne posúdil vec", „ Rozhodcovský súd nesprávne vyslovil právne závery"
apod., čím len dokumentuje to, že v skutočnosti nebola porušená zásada rovnosti účastníkov, ale
Rozhodcovský súd vyslovil svoj právny názor na základe riadne vykonaného dokazovania, čo je jeho
legitímne právo a povinnosť, ktorú musia účastníci konania rešpektovať.

-Navrhovateľ dôvodí toto svoje podanie na súd, ako aj podanie na OS BA I porušením zásady rovnosti

účastníkov Rozhodcovského konania, t. j. porušením ustanovení obsiahnutých v § 17 zák. č. 244/2002Z. z. (Zákon o rozhodcovskom konaní). Tento argument navrhovateľa je však len účelovým tvrdením s
cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti stanovenej mu vo výroku Rozhodcovského rozsudku,

-Podľa výkladových pravidiel k ust. § 17 zák. č. 244/2002 Z. z. je nutné konštatovať, že nikomu nie

je možné brániť ani ho obmedzovať v uplatňovaní jeho práv a účinnej ochrany. Tá spočíva najmä vo
využívaní procesných ustanovení, ako sú : právo na žalobnú odpoveď a na podanie vzájomnej žaloby,
právo podávať v konaní námietky, právo navrhnúť dôkaz a trvať na jeho vykonaní atď.

-Je nanajvýš zrejmé, že zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v danom

prípade nebola žiadnym spôsobom porušená a súd prejednávajúci predmetnú vec môže a musí

vychádzať pri vyrieknutí právneho záveru zo zisteného skutkového stavu, t.j. zo zistenia či bola zásada

rovnosti účastníkov konania v Rozhodcovskom konaní akýmkoľvek spôsobom porušená.

-Navrhovateľom uvedené dôvody v žalobe nemajú oporu tak v hmotnom práve, ani

v skutkovom stave veci. Nie je možné si zamieňať (zo strany navrhovateľa) porušenie zásady

rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní s pragmatickým a zákonným hodnotením dôkazov a
vyrieknutím právneho záveru zo strany Rozhodcovského súdu, veď na to je takýto súd zo zákona

zriadený a oprávnený,

-Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vo veci pod č.k. Rsp M-12/2009

vzniká preto otázka akým relevantným spôsobom chce navrhovateľ preukázať porušenie ust. §17 zák.
č. 244/2002 Z. z., t. j. zásady rovnosti, keď v konaní pred rozhodcovským súdom mu bolo zákonným
spôsobom umožnené produkovaťdôkazy, tieto právne hodnotiťatakisto savyjadrovaťkargumentom

oprávneného a predniesť záverečnú reč.

Dôvody uvedené navrhovateľom nemožno aplikovať na účel sledovaný zákonodarcom v ustanovení §
17 zák. č. 244/2002 Z. z.

S poukazom na uvedené skutočnosti odporca navrhuje žalobu podanú navrhovateľom o zrušenie
rozhodcovského rozsudku ako bezdôvodnú zamietnuť a zaviazať navrhovateľa zaplatiť trovy konania

v prospech odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi zástupcov účastníkov, písomnými dôkazmi pripojenými k
žalobe, rozhodcovským spisom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v
Bratislave Sp. zn. Rsp M-12/2009 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobou zo dňa 12.8.2009 doručenou Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej

komory v Bratislave (ďalej len RS SOPK ) sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 12
953,10 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania vo výške zaplateného poplatku za konanie, trov
právneho zastúpenia a zaplatenia správnych nákladov rozhodcovského súdu.

Dňa 7.9.2009 doručil žalobca RS SOPK zmenu žaloby v časti trov konania a správnych nákladov
rozhodcovského súdu.

Súčasťou žaloby boli žalobcom pripojené listinné dôkazy.

Dňa 5.2.2010 bolo RS SOPK doručené písomné stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného o
zaplatenie 12 953,10 EUR s prísl. aj s pripojenými listinnými dôkazmi.Dňa10.2.2010boloRSSOPKdoručenépísomnédoplneniestanoviskožalobcukvyjadreniužalovaného
o zaplatenie 12 953,10 EUR a dňa 28.4.2010 doručil žalobca RS SOPK vyjadrenie k doplneniu
vyjadrenia.

Dňa 3.5.2010 sa uskutočnilo pred RS SOPK ústne konanie za prítomnosti oboch sporových strán, za
žalobcu bol prítomný splnomocnený právny zástupca a zástupca žalobcu.

Dňa 3.6.2010 bolo RS OPK doručené ďalšie písomné vyjadrenie žalobcu.

Dňa 9.6.2010 sa uskutočnilo pred RS SOPK ďalšie ústne konanie za prítomnosti oboch sporových strán,
za žalobcu bol prítomný právny zástupca aj štatutárny zástupca.

Dňa 8.7.2010 doručil žalobca RS SOPK vyjadrenie k špecifikácii návrhu žalovaného o zaplatenie 43

978,37 EUR s prísl.

Dňa 6.9.2010 sa uskutočnilo pred RS SOPK ďalšie ústne konanie za prítomnosti oboch sporových strán,
za žalobcu bol prítomný splnomocnený právny zástupca.

Dňa 4.10.2010 žalobca doručil RS SOPK ďalšie písomné vyjadrenie k podaniu žalovaného.

Dňa 11.10.2010 a 29.111.2010 sa uskutočnili pred RS SOPK ďalšie ústne konania, na ktorých bol

prítomný splnomocnený právny zástupca žalobcu, pričom dňa 3.11.2010 doručil žalobca RS SOPK
záverečné vyjadrenie.

Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave svojim rozhodcovským
rozsudkom zo dňa 21.2.2011, sp. zn. Rsp M-12/2009, zamietol žalobu

30Cb/17/2011-215

žalobcu o zaplatenie 12 953,10 EUR s prísl. , zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu vo výške
12 953,10 EUR, v časti 31 025,27 EUR zamietol vzájomnú žalobu a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania.

Rozhodcovský rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.2.2011.

Dňa 23.3.2011 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia Rozhodcovského

rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory č. Rsp M-12/2009 zo
dňa 21.2.2011 z dôvodu, že RS svojim rozhodnutím porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, riadne
sa nevysporiadal s dôkazmi a tvrdeniami predloženými žalobcom, dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pri hodnote dôkazov nebral do úvahy dôkazy a tvrdenia žalobcu , čím dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a urobil nesprávne právne závery.

Podľa § 17 zák č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú
v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z.1)Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a)rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),

b)rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c)jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d)sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e)účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f)sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g)bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h)sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i)bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j)pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

2)Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z.

1)Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30

dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade
súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej

doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej
zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá
spôsobilosť byť účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byť splnené tiež
objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len
prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov,

ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na sporymajetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán
a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier.

Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej

podmienky má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ( rozhodcovskej doložky). K obsahu
rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu,
respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska
osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich

univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd zasahoval do skutkového a
právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní.

Súd je pri preskúmaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu súdu, ktorý by zakladal dôvod

uvedený žalobcom v žalobe v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z. z.

Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a
rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje súd.

30Cb/17/2011-216

Ako vyplýva zo žaloby žalobcu ako aj vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa

17.3.2014 , žalobca netvrdí, že by mu bola odňatá možnosť vyjadrovať sa, produkovať dôkazy a pod.,
resp., že by mu boli znemožnené jeho procesné práva a povinnosti, ktoré mu dáva zákon na to, aby si
mohol uplatňovať svoje práva, resp. účinnú obranu.

Žalobca argumentuje tým, že rozhodcovský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, riadne sa
nevysporiadal s dôkazmi žalobcu a nesprávne právne vec posúdil.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi v rozhodcovskom konaní bolo
umožnené predkladať dôkazy a argumenty, ktoré považoval za nutné pre úspech v konaní, taktiež mu
bolo umožnené zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a podaniami žalovaného a vyjadriť sa k nim, čo
vyplýva tak z podaní žalobcu v rozhodcovskom konaní ako aj zo zápisníc z konaní pred rozhodcovským
súdom.

Súd nezistil, že by v priebehu rozhodcovského konania došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania v
prípadekonkrétnehoprocesnéhoprávažalobcuaanižalobcaporušeniežiadnehozosvojichprocesných
práv v prejednanej veci (navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa a pod.) nenamietal.

Obsah základného práva na rovnosť spočíva v tom, že všetci účastníci konania majú rovnaké procesné
práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok.

Žalobca v konaní nepreukázal, že v konaní pred rozhodcovským súdom boli obmedzené alebo
znemožnené jeho práva ako účastníka konania. To, že Rozhodcovský súd vyslovil odlišný právny názor
v prejednávanej veci ako v rozhodcovskom konaní prezentoval žalobca, nie je porušením rovnosti
účastníkov konania.V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu nepatrí aj
právo na úspech v súdnom konaní, resp. právo na rešpektovanie právneho názoru účastníka na predmet
konania.

Na základe uvedených skutočností súd posúdil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže žalovaný bol v konaní úspešný,
súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením za 3 úkony právnej služby
podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov podľa § 10 ods. 1,2 z tarifnej hodnoty 43
978,37 Eur a podľa § 13 ods. 3 z tarifnej hodnoty 12 953,10 EUR nasledovne:

1)29.7.2011 prevzatie veci a príprava 608,56 EUR

§ 14 ods. 1 písm. a)

2)29.7.2011 písomné vyjadrenie k návrhu 608,56 EUR

§ 14 ods. 1 písm. b)

3)17.3.2014 zastupovanie na pojednávaní 17.3.2014 608,56 EUR

§ 13a ods. 1 písm. d)

Režijný paušál § 16 ods. 3

2x 7,41 EUR (29.7.2011) 14,82 EUR

1x 8,04 EUR (17.3.2014) 8,04 EUR

Cestovné náhrady právneho zástupcu 11,41 EUR

na pojednávanie 17.3.2014 z Pezinka do Bratislavy a späť § 16 ods. 4

Náhrada za stratu času dňa 17.3.2014 53,60 EUR

za 4 polhodiny vo výške 13,40 EUR

za 1 polhodinu §17 ods. 1

20% DPH 382,71 EUR

Spolu trovy právneho zastúpenia 2 296,26 EUR

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, proti rozhodnutiu, ktoré smeruje, a to vo dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiachpodľa§42ods.3O.s.p.(t.j.ktorémusúdujeurčené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložený týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.