Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by Mgr. Martina Hrušovská

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210571
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513210571.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD, v právnej veci navrhovateľa: CD

Consultings.r.o.,IČO:26429705,sosídlomNaganoOfficeCenter,Kčervenémudvoru3269/25a,Praha
3, Česká republika, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti
odporcovi: G. U., bytom R. XXXX/XX, R., o zaplatenie 835,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 835,17 eur s úrokom 6 % ročne od
29.11.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 2,78 eur.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 835,17 eur,
úroku 0,25 % denne zo sumy 835,17 eur od 10.10.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 835,17
eur od 29.11.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 2,78 eur a na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca

17.06.2009 na zmenkovú sumu 835,17 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 10.10.2010. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani
zmenkovú sumu a ani úroky.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu

na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca právo odpovedať na návrh nevyužil.
Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd
sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP).
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné,
súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán.

Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §
156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. XXEr XXXX/XXXX. Z uznesenia č. k.
XXEr XXXX/XXXX-XX, zo dňa 03.10.2012, vyplynulo, že pohľadávku z tej istej zmenky si spoločnosť
D., E..A..O.. uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom č. k. SR 01570/2011 zo dňa
31.03.2011 odporcu zaviazal na zaplatenie 835,17 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z tejto
sumy od 10.10.2010 do zaplatenia a so zákonným úrokom 6 % ročne z nej od 29.11.2010 do zaplatenia.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 02.05.2011 a dňa 05.05.2011 sa stal vykonateľným.

V zmysle § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

Keďže podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu, aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci,
ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Platí to však len v prípade, ak boli pre vydanie

rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky.

Na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť D., E..A..O.. vykonanie
exekúcie. Súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č. k.
XXEr XXXX/XXXX zamietol z dôvodu, že dohodu o vyplnení blankozmenky obsiahnutú v čl. 13

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nebola individuálne dohodnutá, spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a teda ju treba
považovať za neplatnú a za neplatnú považoval aj dohodu o zmenkovom úroku 0,25 % denne. Súd
dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené. Krajský
súd svojím rozhodnutím č.k. XX V.-XX zo dňa 06.11.2013 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.

Mal za to, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v čl. 14 obchodných podmienok zmluvy o úvere, je
neprijateľnou a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou, a keďže právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na neplatnom právnom úkone, je rozhodcovský rozsudok nulitným právnym aktom.

Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal z právoplatného

rozhodnutia tunajšieho súdu č. k. XXEr XXXX/XXXX a dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže
v tejto veci konať, sú splnené. Ak je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 01570/2011 zo
dňa 31.03.2011 nulitný právny akt, nevytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci.

Z prvopisu zmenky súd zistil, že ju odporca vystavil v R. N. XX. C. XXXX a zaviazal sa na rad spoločnosti

D., E..A..O.. (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 835,17 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 %
denne od 10.10.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad
navrhovateľa.

Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévčl.I.§75zákonazmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je
neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj
splatnosti platí, že je splatná na videnie.

Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od
dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v
spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).
V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa
vystavenia.

Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie 29.11.2010. Doložka „bez
protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a
súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu ( čl. I.§ 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa
všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojená s § 78 ods. 1
zmenkového zákona zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v
úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže
od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový šesťpercentný úrok.

Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len

na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade,
ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery
v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či
pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine,
ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli

úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie
než 14 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne
prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle
§ 39 OZ za neplatnú.

Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku
v rukách platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom.

Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii došlo až po

splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1v spojení s
§ 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi,
šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.

Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu.

Návrh preto v úroku 0,25 % denne zo sumy 835,17 eur od 10.10.2010 do zaplatenia zamietol a odporcu
zaviazal na zaplatenie zvyšku uplatnenej pohľadávky, t.j. zmenkovej sumy 835,17 eur s úrokom 6 %
ročne z nej od 29.11.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 2,78 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša

strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia
rozsudku sumu 3.481,32 eur (zmenková suma 835,17 eur, zmenková odmena 2,78 eur, úrok 6 %
ročne zo sumy 835,17 eur od 29.11.2010 do 12.01.2014 vo výške 156,65 eur a úrok 0,25% denne zo
sumy 835,17 eur od 10.10.2010 do 12.01.2014 vo výške 2.486,72 eur), a keďže v konaní mal v časti
zodpovedajúcej sume 2.486,72 eur neúspech (cca 71,43% uplatneného nároku), má povinnosť nahradiť

trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov nežiadal, súd preto rozhodol tak, že sa mu ich náhrada
nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom
súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie (článok 15 ods. 1 nariadenia).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.