Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/394/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8101899910
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8101899910.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v právnej veci žalobkyne: X. H. - D. H.,

Z. X, Q., právne zastúpená JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou v Prešove, Konštantínova 6, proti
žalovanému: F.. F. X., L. V. V. V. X, Q., právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom v Prešove,
Sládkovičova 8, za účasti vedľajšieho účastníka Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, v konaní o náhradu škody 30.608,51 Eur (922.112 Sk) takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 14.757,95 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré predstavujú náklady za súdny poplatok
vo výške 3.672 Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 11.500,03 Eur a tieto uhradiť priamo na účet
právnej zástupkyni žalobkyne JUDr. Daniele Strakovej, advokátke v Prešove, Konštantínova 6 do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 1.010,11 Eur a zaplatiť ich na účet

Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok štátu na účet Okresného súdu Prešov vo výške 1.779,95
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 17Co/2/2013 z 23.5.2013 zrušil rozsudok, ktorým súd
zamietol návrh vo zvyšku , titulom náhrady škody vo výške 14.757,95 Eur (444.548 Sk) a vrátil na
ďalšie konanie s tým, že bude úlohou súdu opätovne sa vysporiadať so zavinením poškodenej na
vzniknutej škody, posúdiť jednotlivé konania žalobkyne tak, aby bolo jednoznačne preukázané, či

spĺňajú podmienky zodpovednosti za vzniknutú škodu, teda či ide o protiprávne konanie, či toto konanie
priamo spôsobilo žalobkyni škodu a ak sa takéto konanie na strane žalobkyne zistí, následne ustáliť
mieru spoluzodpovednosti žalobkyne a rozhodne aj v tejto časti náležitým spôsobom pokiaľ sa týka
stanovenia miery spoluzodpovednosti odôvodniť a vyhodnotiť mieru zavinenia žalobkyne s tým, že
ak sa nepreukáže spoluzavinenie žalobkyne, nárok bude dôvodný v celom rozsahu, prípadne mieru
spoluzavinenia stanoví súd v závislosti od preukázaných okolností žalovaným, kde mieru spoluzavinenia
je potrebné odvodzovať od rozhodnutia súdu z 5.11.2007 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu č.k.

5Co/158/2010 v rozsahu 50 %. Pokiaľ súd vytýkal žalobkyni, že nereagovala na výzvu žalovaného, či
chce alebo nechce podať odvolanie v konaní 18Cb/92/1997, táto okolnosť bola riešená aj dovolacím
súdom, ktorý skonštatoval, že ako dôvod nepodania odvolania proti rozsudku nemôže obstáť tvrdenie
žalovaného o nemožnosti skontaktovania sa so žalobkyňou, lebo žalovanému nič nebránilo v tom, abypodal tzv. blanketné odvolanie, pokiaľ vedel stanovisko žalobkyne, že táto so žalobou ako žalovaná v
konaní 18Cb/92/1997 nesúhlasí. Pokiaľ bolo na ťarchu žalobkyne pričítané, že disponovala dôkazmi,
je tu samotné správanie právneho zástupcu žalobkyne v konaní 18Cb/92/1997, ktorý neupovedomil

žalobkyňu o všetkých dôležitých skutočnostiach a úkonoch a nepodal žalobkyni žiadnu informáciu o
veci, v ktorej ju zastupoval, dokonca aj pojednávania, ktoré boli určené na 20.4.1999, kedy mal predložiť
listinné dôkazy sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Teda táto okolnosť nemôže byť až v takom rozsahu
pričítaná na ťarchu žalobkyne. Taktiež ďalšie skutočnosť, že žalobkyňa neúčasťou na 3 pojednávaniach
zmarila tieto pojednávania, kde mohol byť vykonaný jej výsluch na ozrejmenie a posúdenie vzájomnej

pohľadávky žalobkyne v spore 18Cb/92/1997, uvedené konštatovanie je predčasné, pretože z obsahu
spisu 18Cb/92/1997 nevyplýva, že by právny zástupca žalovanej na tomto konaní uplatnil nárok
žalovanej vzájomným návrhom, resp. započítacou námietkou a preto konštatovanie prvostupňového
súdu, že mohla byť žalobkyňa vypočutá, aby boli ozrejmené všetky skutočnosti k posúdeniu vzájomnej
pohľadávky, sú predčasné.

Súd v ďalšom konaní v zmysle § 226 O.s.p. postupoval podľa intencií KS, viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Odvolací súd uložil odôvodniť zamietnutie žaloby žalobkyne nad sumu 889.196 Sk
a vysporiadať sa so zavinením poškodenej na vzniknutej škode, posúdiť konanie žalobkyne tak, aby
bolo jednoznačne preukázané, či spĺňajú podmienky zodpovednosti za vzniknutú škodu, teda či ide o
protiprávnekonanie,čitotokonaniepriamospôsobiložalobkyniškoduavyhodnotiťmieruspoluzavinenia

účastníkov konania s tým, že pokiaľ žalovaný nepreukáže mieru spoluzavinenia žalobkyne, nárok
žalobkyne bude dôvodný v celom rozsahu, prípadne mieru spoluzodpovednosti žalobkyne stanoví
prvostupňový súd v závislosti od preukázaných okolností žalovaným, kde minimálnu mieru úspechu
žalobkyne je potrebné odvodzovať od rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 5.11.2007, v spojení s
rozsudkom odvolacie súdu č. 2Co/158/2010 v rozsahu 50 %.

Žalobkyňa k vyhodnoteniu spoluzodpovednosti za škodu poukazovala na to, že jej nemožno pripísať
v exekučnom konaní na jej ťarchu nesprávny postup, keď bezprostrednou príčinou vzniku škody
bolo konanie žalovaného, bez ktorého by nenastali tieto následky. Preto ďalšie skúmanie nejakých
okolností konania alebo nekonania alebo správneho, či nesprávneho postupu žalobkyne v exekučnom

konaní je už z titulu vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu nadbytočné. Zo zrušujúceho
uznesenia NS SR 4Cdo/161/2009 z 25.11.2010, ktorým bol zrušený rozsudok KS Prešov v zmeňujúcom
výroku a tiež aj v odôvodňovacej časti uznesenia KS Prešov 5Co/158/2010 z 18.8.2011 vyplýva, že
nemôže obstáť ako dôvod nepodania odvolania skutočnosť, že sa nepodarilo doručiť žalobkyni rozsudok
žalovaným listom zo dňa 6.9.1999, lebo žalovanému nič nebránilo, aby podal toto odvolanie, naviac

pri vedomosti a nesúhlase klientky so žalobou. Toto sa od neho priamo vyžaduje z titulu udeleného
plnomocenstva, ale aj z objektívneho práva ako advokáta brániaceho záujmy klienta. Ďalším dôvod
spoluzavinania žalobkyne, podľa tvrdenia žalovaného, malo byť nepredloženie dokladov žalovanému;
toto tvrdenie však nie je v súlade s výsledkami dokazovania, nevyplýva z výpovede svedka F. H.Á.,
nemôže obstáť ako dôvod spoluzodpovednosti žalobkyne, keďže žalovaný nepreukázal, že vyzýval

žalobkyňu na poskytnutie súčinnosti, najmä ak bol na poslednom pojednávaní priamo zaviazaný
súdom predložiť dôkazy o tvrdeniach uvádzaných v odpore, túto lehotu nevyužil, nevyzval žalobkyňu k
predloženiu takýchto dôkazov, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Pokiaľ by mala byť
dôvodom spoluzodpovednosti žalobkyne jej neúčasť na pojednávaniach 18.12.1998, 15.1. a 13.4.1999,
toto tiež nemôže obstáť, lebo z obsahu spisu 18Cb/92/1997 nevyplýva, že by právny zástupca bol

uplatnil vzájomný nárok alebo započítanie započítacej námietky a preto neobstoja tvrdenia, že by
súd potreboval vypočuť žalobkyňu na ozrejmenie ním uvádzaných alebo neuplatnených započítacích
námietok. Preto v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ak žalovaným nebudú preukázané iné
dôvody spoluzavinenia žalobkyne, treba považovať jej nárok za dôvodný v celom rozsahu a preto
zotrváva žalobkyňa na návrhu, aby žalovaný bol zaviazaný k náhrade škody vo výške 14.757,95 Eur.

Žalovaný sa nestotožnil so závermi odvolacieho súdu, ako aj Najvyššieho súdu SR, ktoré považoval za
nelogické, lebo zbavujú zodpovednosti toho, kto argumentoval v konaní, keďže žalobkyňa mohla podať
započítaciu námietku ešte aj v exekučnom konaní, mala ju vzniesť a nedošlo by tu ku škode pre vadnú
právnu službu. Najvyšší súd vyslovil záver, že k porušeniu alebo vadnej službe došlo bez ohľadu na túto

započítaciu námietku, takýto názor považuje za bezbrehú zodpovednosť advokáta a teda za nesprávny.
Zotrvával na tvrdení, že príčinná súvislosť tu bola prerušená, naviac žalobkyňa bola v exekučnom
konaní zastúpená advokátom a je tu stále spoluzavinenie žalobkyne v tom, že neposkytla potrebnú
súčinnosť,vsúvislostispredloženímdokladov,ktorýmisadalapreukázať započítacianámietka.Prvotnáargumentácia žalobkyne pri uplatnení tejto škody bola tá, že nebolo žalovaným podané odvolanie v
zákonnej lehote. Potom sa zmenila v tom, že nebola uplatnená započítacia námietka. Je potrebné
rozlišovať, čo podlieha pod vadnú službu a čo pod nevznesenú započítaciu námietku. Žalobkyňa

neposkytla potrebnú súčinnosť, nepredložila doklady, ktorými sa dala odôvodniť započítacia námietka
a pokiaľ ide o výpoveď jej manžela, poukazoval na to, že pre blízky rodinný vzťah ide o nevieryhodnú
výpoveď pretože je zainteresovaný priamo na výsledku konania ako manžel. Žalovaný trval na tom,
že je tu dané spoluzavinenie žalobkyne a že efektívnosť bránenia tu bola prerušená v exekučnom
konaní,pretožepokiaľbybolivznesenézapočítacienámietky, bolobymožnépodaťnávrhnazastavenie

exekučného konania, pričom žalobkyňa bola právne zastúpená v exekučnom konaní. Tým, že neboli
podané opravné prostriedky v exekučnom konaní, došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti. V exekučnom
konaní sa mala žalobkyňa možnosť brániť návrhom na zastavenie výkonu rozhodnutia pre dôvody
započítacej námietky, teda mala možnosť uplatniť toto započítanie, ktoré nebolo uplatnené v súdnom
konaní. Mohla z tohto dôvodu žiadať odklad exekúcie, čím by odvrátila náklady exekúcie a pohľadávka
by sa znížila.

Súd doplnil dokazovanie prečítaním obsahu spisu 18Cb/92/1997 OS Prešov a Er 3395/99 OS Prešov a
po vyhodnotení s doteraz vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.7.1997 doručil E.. V. V. - N. Q. L. Ž. Ž. Q. X. H. J. XXX.XXX,XX V., ktorou si uplatňoval úhradu

vykonaných stavebných prác na základe zmluvy o dielo vykonaných na stavbe predajne Ložiská a
príslušenstvo v Nižnej Šebastovej. Súd vo veci vydal platobný rozkaz 1.10.1997, proti ktorému žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu F..F. X. podala odpor, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť a
poukazovala na to, že podala 14 reklamačných protokolov a za účasti tohto žalobcu a jeho právneho
zástupcu, i jej právneho zástupcu sa pokúšali vec vyriešiť zmierom, keďže žalobca sám dobropisom z

20.10.1995 uznal čiastku 200 tis. Sk a dodatkom k tomuto dobropisu uznal aj čiastku 6.069,31 Sk, ktoré
sa však nepremietli do jeho žaloby. Po započítaní týchto súm by mala žalobcovi dlhovať 149.515,39
Sk. V prípade, že bude žalobca naďalej zotrvávať na podanej žalobe, k jednotlivým skutočnostiam sa
podrobne vyjadrí a predloží listinné dôkazy.

Žalobkyňa na základe všeobecnej plnej moci z 10.11.1997 splnomocnila F.. F. X., žalovaného, aby ju
zastupoval. Žalovaný sa na súdne pojednávania určené 13.11.1998, 1.12.1998, 18.12.1998, 15.1.1999,
28.1.1999, a 20.4.1999 ani raz neustanovil, okrem pojednávania konaného 19.2.1999, kedy ospravedlnil
neúčasť žalovanej z dôvodu jej práceneschopnosti a pojednávanie 13.4.1999, kedy právnemu
zástupcovi bolo uložené predložiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení uvádzaných v odpore. Tieto

dôkazy súdu neboli predložené a súd rozsudkom z 23.4.1999 zaviazal žalovanú k zaplateniu 355.584,70
Sk s príslušenstvom.

Zo spisu Er 3395/1999 OS Prešov vo veci V. V. - N. Q., Q. X. H. D. H. Q., vyplynulo, že dňa 2.11.1999
požiadal súdny exekútor X.. Q. Z. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č.k. 18Cb/92/1997

na základe právoplatného rozsudku, ktorá nastala 24.9.1999. Následne OS Prešov vydal poverenie
8.11.1999, súdny exekútor dňa 11.11.1999 vydal upovedomenie o začatí exekúcie na vymáhanie
peňažného plnenia podľa rozsudku 18Cb/92/97 OS Prešov, ktorý prevzala žalobkyňa 17.11.1999. Dňa
23.11.1999žalobkyňavznieslanámietkyvočiexekučnýmtrovám,ďalšímpodanímdoručeným1.12.1999
namietala exekučný titul, ktorý podľa nej nemohol byť právoplatný, nakoľko jej nebol doručený rozsudok.

OS Prešov uznesením zo dňa 20.12.1999 zamietol námietky povinnej proti exekúcii a vyhovel
námietkam proti predbežným trovám, keď určil predbežné trovy exekúcie vo výške 78.540 Sk. Toto
uznesenie zo dňa 20.12.1999 sa nepodarilo X. H. doručiť, zásielka bola vrátená 1.2.2000 a následne
sa ju nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície.

Podaním z 3.4.2001 podala X. H. Q. V. Q. C. F.. U. V. návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. f) zák. 233/95 Z.z v časti o vymoženie 209.507 Sk. Týmto podaním bola uplatnená započítacia
námietka povinnej voči oprávnenému a preto v tejto časti žiadala zastaviť exekúciu. Zároveň X. H.
písomne dňa 19.2.2001 oznámila oprávnenému vykonanie jednostranného započítania podľa § 580 OZ,

čo do sumy 209.507 Sk, ako jej pohľadávky na vzájomné započítanie.

Na č.l. 38 spisu Er 3395/1999 sa nachádza oznámenie súdneho exekútora v súvislosti s vrátením
nepodpísanej doručenky, ktorú povinná Q.. H. dňa 7.9.2000 odmietla podpísať, následne bola poučenáo následkoch odmietnutia prevzatia zásielky a po tomto poučení znova zásielku odmietla prevziať. Na
základe toho sudca dal pokyn na vyznačenie právoplatnosti uznesenia z 20.12.1999 dňom 7.9.2000.
Na č.l. 41 sa nachádza vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom X.. Z. zo dňa

12.9.2001 z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov
exekúcie dňa 20.8.2001. Exekučný súd o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. f) zák. 233/95 Z.z. v časti 209.507 Sk z 3.4.2001 nerozhodoval, ktorý sa týkal vznesenia
kompenzačnej námietky a ani sa týmto návrhom nezaoberal.

Žalobkyňa následne dňa 5.9.2001 doručila žalobu, ktorou sa domáhala náhrady škody 610 tis. Sk a
podaním doručeným 14.12.2001 rozšírila ju na sumu 922.112 Sk na základe konečného vyúčtovania
vymožených trov v exekúcii Ex 766/99. Uvedená škoda predstavuje istinu z konania 18Cb/92/1997
355.584,70 Sk, úroky z omeškania 367.701,13 Sk, trovy z tohto konania 14.220 Sk, trovy právneho
zastúpenia 22.830 Sk, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 5.120 Sk, trovy exekúcie 156.656 Sk a
výnos preplatok exekúcie 7.062,04 Sk.

Svedok F. H., vypočutý na pojednávaní 12.2.2003 vypovedal, že dňa 2.5.1996 predložili spolu s
manželkou právnemu zástupcovi F.. X. reklamácie a faktúry, manželka mu vtedy dala plnú moc, ako aj
podklady zo stavebného denníka. V októbri 1997, keď bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podali
odpor, ich právny zástupca mal všetky listinné podklady k dispozícií, mal aj dobropis na 209 tis. Sk,

aj ich reklamácie. Ubezpečil ich, že všetko je v poriadku a na pojednávaní sa všetko zúčtuje. Je preto
otázne, prečo žalovaný tieto dôkazy na pojednávaniach nepredložil. Na súdnych pojednávaniach žiadal
o odročenie, že predloží tieto doklady, pričom túto skutočnosť im ani neoznámil. Na ústne pojednávanie
neprišiel a súd vydal rozsudok. Tento im nebol doručený, dostali ho až vtedy, keď boli všetky lehoty
premeškané a so žalovaným riešili ďalšie možnosti. Žalovaný v máji 2000 uplatnil náhradu škodu v

Kooperatíve, ktorá v decembri 2000 odmietla plniť.

Už NS SR v uznesení 4Cdo/161/2009 z 25.11.2010, ktorým zrušil rozsudok KS v Prešove z 5.6.2008
sp.zn. 2Co/29/2008 a uznesenie KS z 27.1.2009 sp.zn. 5Co/262/2008, 5Co/263/2008 konštatoval na
str. 9 svojho rozhodnutia, že úprava zodpovednosti advokáta za škodu je bez zreteľa na zavinenie

založená na pochybení pri výkone advokácie, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Medzi
základné povinnosti advokáta nepochybne patrí, že sa pri výkone advokácie riadi sa pokynmi a príkazmi
klienta a súčasne je povinný postupovať v medziach ústavy, zákonov a ich vykonávacích predpisov,
svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy klienta, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky,
uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné a dbať o to, aby

jeho právna pomoc bola účelná. Súčasťou týchto povinností je riadne a včas informovať klienta o
postupe pri vybavovaní vecí a o všetkých nových okolnostiach relevantných z hľadiska veci, v ktorej
zastupuje. Svedomitý nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedostatočného
záujmu o klienta a jeho vec, resp., ktorý nezohľadňuje reálny stav veci, alebo tento stav nedoceňuje. V
takomto prípade nemožno vylúčiť vznik zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú splnomocniteľovi,

avšak musia byť splnené aj ďalšie predpoklady vzniku, t.j. existencia škody a príčinná súvislosť. Z
obsahu spisu nevyplýva, že žalovaný v rámci konania vedeného pod sp.zn. 18Cb/92/1997 svedomito a
dostatočneplnilpovinnostiadvokáta(§13-21zák.132/1990Zb)predovšetkýmpovinnosťdbaťoochranu
práv a oprávnených záujmov klienta, využívať všetky zákonné prostriedky slúžiace záujmom klienta
a informovať ho priebežne o stave konania, v ktorom ho zastupuje. Pri poskytovaní právnej pomoci

je prvoradý záujem klienta. Advokát je povinný bezodkladne upovedomiť klienta o všetkých dôležitých
skutočnostiach a úkonoch (§ 9 zásad výkonu advokácie). Pokiaľ žalovaný v priebehu konania vedeného
pod sp.zn. 18Cb/92/1997 nepodal žalobkyni žiadnu informáciu o stave veci, v ktorej ju zastupoval,
nemožno považovať plnenie povinnosti súvisiacich s výkonom advokácie za postačujúce. Z obsahu
spisu 18Cb/92/1997 vyplýva, že žalovaný už v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že

dôkazy na podporu svojich tvrdení dodatočne do súdneho spisu doloží, t.j. bol si vedomý, že dôkazná
povinnosť nebola splnená. Z obsahu spisu však vyplýva, že tak neurobil počas 9 mesiacov trvania sporu,
ale ani na základe uznesenia konajúceho súdu, ktorý mu takúto povinnosť uložil priamo na pojednávaní,
poskytol mu na to lehotu do ďalšieho pojednávania určeného na termín 20.4.1999, ktorého sa bez
ospravedlnenia nezúčastnil a požadované listinné dôkazy súdu nezaslal. Z obsahu spisu vyplýva, že

žalovanému bol rozsudok súdu doručený do vlastných rúk 6.9.1999, z ktorého je zrejmé, že žalobe
bolo vyhovené predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila listinné dôkazy na podporu svojho
tvrdenia, ani na základe výzvy súdu. Odvolanie proti tomuto rozsudku nebolo podané a žalobkyňa
sa o tom, že konanie bolo ukončené dozvedela až z upovedomenia o začatí exekučného konania.Ako dôvod nepodania odvolania proti rozsudku nemôže obstáť tvrdenie žalovaného o nemožnosti
skontaktovania sa so žalobkyňou, pretože žalovanému ako advokátovi zodpovedne brániacemu záujmy
klienta nič nebránilo v tom, aby v prípade nemožnosti skontaktovania sa s klientom podal tzv. blanketné

(neodôvodnené) odvolanie, naviac pri vedomosti o nesúhlase klienta s uplatnenou žalobou. Jedným
z posledných úkonov advokáta v súvislosti s ukončením zastupovania je úkon advokáta, v rámci
ktorého podá klientovi záverečnú informáciu o stave veci, v ktorej ho zastupoval, vrátane odovzdania
rozhodnutiasúdu.Poskončenízastúpeniajeadvokátpovinnývprimeranejlehotevrátiťklientovidoklady,
ktoré mu zveril a iné doklady, ktoré mu patria (§ 10 ods. 2 zásad výkonu advokácie). Po skončení

zastúpenia je advokát povinný vec s klientom finančne usporiadať. Podmienku, že výkon advokácie
nebol advokátom vykonávaný riadne, je potrebné posudzovať z hľadiska § 13 zák. 132/1990 Zb. O
vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak škoda vznikla následkom výkonu advokácie, tj. bez pochybenia
advokáta mohol klient právo úspešne uplatniť. Splnenie tejto podmienky bolo preukázané aj znaleckým
dokazovaním,ktorýmbolapreukázanádôvodnosťnámietokžalobkynetýkajúcichsavkonaníuplatnenej
opodstatnenosti námietok k fakturáciam dodávok na uplatnenia dobropisov ap. Ich nepredloženie v

súdnom konaní malo za následok vydanie rozhodnutia v neprospech klientky žalovaného s následným
vymožením pohľadávky v exekučnom konaní. Predmetom sporu je náhrady škody, ktorá mala byť
žalobkyni spôsobená nečinnosťou žalovaného advokáta, jej bývalého právneho zástupcu. V dôsledku
nečinnosti advokáta v pôvodnom konaní neboli predložené dôkazy preukazujúce tvrdenia jeho klienta a
súd rozhodol len na základe dôkazov a tvrdení, ktoré mal k dispozícii. V dôsledku nečinnosti advokáta

proti rozsudku súdu, nebolo podané odvolanie. Vznik škody predstavoval nezaplatenie vymáhanej
sumy, spojenej s nákladmi exekučného konania, ktoré by žalobkyňa nemusela vynaložiť pri obvyklom
slede udalostí, nebyť tvrdeného pochybenia žalovaného pri výkone advokácie a možno ju preukázať aj
inak ako súdnym rozhodnutím v pôvodnom konaní. Vznik škody na strane žalovanej v takom prípade
predpokladá, že jej povinnosť na plnenie nebola daná, jej námietky na súde neboli zohľadnené a tieto

námietky už nemôže uplatniť, pretože sú premlčané a v rámci exekučného konania bola pohľadávka
vymožená. Otázku dôvodnosti a existencie povinnosti žalobkyne na plnení proti jej veriteľovi, je otázkou
opodstatnenosti jej námietok proti pohľadávke, možno riešiť v konaní o náhradu škody ako otázku
predbežnú, bez toho, aby sa týmito námietkami zaoberal súd v pôvodnom konaní.

Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že spoluzodpovednosť žalobkyne spočíva v tom, že neposkytla
potrebnú súčinnosť žalovanému, a to v súvislosti s predložením dokladov, ktorými sa dala preukázať
započítacia námietka, že efektívnosť bránenia tu bola prerušená v exekučnom konaní, pokiaľ by boli
vznesené námietky, bolo možné podať návrh na zastavenie exekučného konania, už aj s poukazom
na to, že žalobkyňa v exekučnom konaní bola právne zastúpená. Mala možnosť uplatniť si vzájomné

započítanie, ktoré nebolo uplatnené v pôvodnom súdnom konaní a z tohto dôvodu žiadať odklad
exekúcie, čím by odvrátila náklady exekúcie a pohľadávka by sa znížila.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 13 ods. 1-3 zák. 132/1990 Zb., advokát je pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu,
zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta. Advokát je
povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomito, dôsledne využívať
všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za
prospešné. Advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna.

Podľa § 21 ods. 1, 4 zák. 132/1990 Zb., Advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jehokoncipientom alebo jeho pracovníkom. Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže,
že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že je daná zodpovednosť
žalovaného za vzniknutú škodu, ktorú predstavuje čiastka priznaná v súdnom konaní 18Cb/92/1997 ako
plnenie, na ktoré bola žalobkyňa zaviazaná t.j. 355.584,70 Sk, úroky z omeškania 367.701 Sk, ako aj
trovykonania14.220Sk,trovyprávnehozastúpenia22.830,80Sk,trovyprávnehozastúpenievsúvislosti
s exekučným vymáhaním tohto nároku vo výške 5.120 Sk a trovy exekučného konania Ex/766/1999

156.656 Sk, keď žalovaný porušil povinnosti pri výkone advokácie, súčasťou ktorých je riadne a
priebežne informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci a o všetkých nových okolnostiach, svedomito
chrániť práva a záujmy klienta vo veci, v ktorej zastupuje, keď žalovaný sa jednak nezúčastňoval
pojednávaní v konaní 18Cb/92/1997 OS Prešov, nepredložil listinné dôkazy, ktoré ako vyplynulo z
dokazovania mu boli odovzdané na preukázanie tvrdení žalobkyne, nepredložil ich ani na základe
výzvy súdu, nepodal žalobkyni záverečnú informáciu o stave veci, v ktorej ju zastupoval, neodovzdal jej

rozhodnutie súdu, ani jej nevrátil doklady, ktoré mu boli zverené, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu
z ustanovení § 13 ods. 1-3 Zákona 132/1990 Zb. Žalovaný nepreukázal, že by škode nemohol zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné od neho požadovať, pretože jeho tvrdenia založené
na tom, že mu žalobkyňa neposkytovala súčinnosť a nepreložila mu listinné dôkazy boli vyvrátené
výpoveďou svedka F. H., tvrdeniami žalobkyne a vyplynulo to aj z priebehu konania zo spisového

materiálu 18Cb/92/1997 OS Prešov. V tomto smere žalovaný porušil svoju právnu povinnosť pri výkone
advokácie a konal v rozpore s objektívnym právom.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení z 23.5.2013 uložil súdu vyhodnotiť mieru spoluzavinenia
účastníkov konania s tým, že pokiaľ žalovaný nepreukáže mieru spoluzavinenia žalobkyne, nárok
žalobkyne bude dôvodný v celom rozsahu, prípadne mieru zodpovednosti stanoví prvostupňový súd v

závislosti od preukázaných okolností žalovaným. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania už nenavrhol
žiadne dôkazy k preukázaniu miery spoluzavinenia žalobkyne a ním tvrdené správanie žalobkyne, ktoré
malo byť spoluzavinením, spočívajúce v tom, že mu neposkytla potrebnú súčinnosť a nepredložila
doklady, ktorými sa dala preukázať započítacia námietka a túto započítaciu námietku naviac neuplatnila
v exekučnom konaní, boli vykonaným dokazovaním vyvrátené. Žalovaný totiž už v odpore uvádzal,

že predloží listinné dôkazy, pričom všetky listinné dôkazy t.j. reklamácie, prevzal od žalobkyne, čo
vyplynulo aj z výpovede F. H., čím bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného. Naviac nie tieto skutočnosti
viedli ku vzniku škody, ale jednoznačne neplnenie si právnych povinností zo strany žalovaného ako
advokáta pri zastupovaní žalobkyne v konaní 18Cb/92/1997, keď ju jednak priebežne neinformoval o
priebehu súdneho konania, nevyzval ju, aby predložila nejaké listinné dôkazy a naviac ani po skončení

súdneho konania potom, čo mu bol doručený rozsudok, jej nepodal záverečnú správu, nedoručil jej
tento rozsudok, doručil jej ho až 6.2.2001, teda v čase, keď už začalo exekučné konanie na vykonanie
právoplatného rozsudku 18Cb/92/1997. Z listinných dôkazov, a to spisu Er/3395/99 bolo ďalej vyvrátené
tvrdenie žalovaného, že by žalobkyňa si neuplatnila kompenzačnú námietku, čím mohla znížiť výšku
škody, pretože bolo preukázané, že naopak dňa 3.4.2001 uplatnila v konaní Er 3395/1999 kompenzačnú

námietku vo výške 209.507 Sk s prísl., s ktorou sa však súd, ani súdny exekútor nezaoberali, čo nemôže
byť na ujmu žalobkyne. Súd preto vyhovel v tej časti návrhu, v ktorej si žalobkyňa uplatňovala škodu vo
výške 14.757,95 Eur a uložil žalovanému uhradiť túto škodu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o nárok nad túto sumu, v tejto časti súd návrh zamietol, keď aj samotná žalobkyňa uznala, že

v tejto časti jej nárok nie je dôvodný, keďže aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že pokiaľ ide o
nárok vo výške 17.337 Sk, vrátane 20 % úrokov z omeškania od 10.9.1996 do 9.3.2001, čo predstavuje
15.579 Sk, teda spolu 32.916 Sk, by žalobkyňa nebola úspešná a preto keďže v tejto časti návrh nevzala
späť, súd ho musel zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., žalobkyňa bola len v nepatrnej časti
neúspešná, preto súd priznal žalobkyni účelne vynaložené trovy konania, ktoré predstavujú náklady za
súdne poplatky a trovy právneho zastúpenia. Žalobkyni vznikli náklady za súdny poplatok za dovolanie
3.672 Eur a trovy právneho zastúpenia vyčíslené právnou zástupkyňou JUDr. Danielou Strakovou:
Za právne služby účtované podľa Vyhl. č. 240/1990 Z.z., z tarifného základu 20.248,29 € pri podaní

žaloby (610.000,- Sk), za nasledovné úkony: prevzatie a príprava zastúpenia podanie žaloby zo dňa
03.09.2001 rozšírenie žalobného návrhu zo dňa 03.12.2001 v tarifnej hodnote 1 úkonu 2.710,- Sk, za
3 úkony spolu 8.130,- Sk = 269,87 €Za právne služby účtované podľa Vyhl. č. 163/2002 Z.z.. z tarifného základu 30.608,51 € ( 922.112,-
Sk), t.j. po rozšírení žaloby, za nasledovné úkony:
- vyjadrenie v predmete sporu zo dňa 23.09.2003

- podanie odvolania 02.04.2004
- účasť na pojednávaní 21.03.2005
- za zastupovanie na pojednávaní dňa 17.12.2002, 12.02.2003, 04.06.2003, 07.07.2003, 24.09.2003
a25.09.2003: v tarifnej hodnote 1 úkonu 13.541,96 Sk, za 9 úkonov spolu 121.877,64 Sk = 4.045,59 €

Za právne služby podľa Vyhl.č. 655/2004 Z.z.. z tarifného základu 30.608,51 €, za nasledovné úkony:
- účasť na pojednávaní 31.10.2005
- vyjadrenie zo dňa 2.11.2005 k znaleckému posudku
- účasť na pojednávaní 31.10.2007
- vyjadrenie zo dňa 31.10.2007 ku kontrolnému znaleckému posudku - vyhlásenie rozsudku
- účasť na pojednávaní 05.11.2007 - 1 tarifnej odmeny

- odvolanie zo dňa 21.01.2008, proti Rozsudku 17C/394/01-496
- účasť na pojednávaní 5.6.2008 (KS Prešov)
- dovolanie zo dňa 21.7.2008 proti Rozsudku KS Prešov 2Co/29/2008
- odvolanie zo dňa 3.9.2008 proti Uzneseniul7C/394/01-564 o trovách konania - 1/2 tarifnej odmeny (§
14 ods. 3 pís.b)

v tarifnej hodnote 1 úkonu 13.650,- Sk, za 7 úkonov spolu 95,550,- Sk = 3.171.,67 €
+ 2 úkony po 6.825,- Sk = 13.650,- Sk 453,09 €
Za právne služby podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z., z tarifného základu 15.850,56 €, po právoplatnosti
Rozsudku KS v Prešove 5Co/158/2010-673, zo dňa 18.8.2011 (predmetom sporu zostáva istina:
29.515,89 € - 14.757,95 € = 14.757,94 €), za nasledovné úkony:

- účasť na pojednávaní 22.02.2012
- účasť na pojednávaní 04.04.2012
- účasť na pojednávaní 22.08.2012
- odvolanie proti Rozsudku 17C/394/2001-710, zo dňa 14.11.2012
- účasť na pojednávaní 23.10.2013

v tarifnej hodnote 1 úkonu 303,74 €, za 5 úkonov spolu 1.518,70 €
Ďalej režijný paušál:
za 2 úkony v roku 2001, po 70,-Sk , spolu 140,-Sk = 4,65 €
za 1 úkon v roku 2002, po 100,-Sk 100,-Sk = 3,32 €
za 6 úkony v roku 2003, po 128,-Sk , spolu 768,-Sk = 25,49 €

za 1 úkon v roku 2004 po 136,Sk 136,- Sk = 4,51 €
za 3 úkony v roku 2005, po 150,-Sk , spolu 450,-Sk = 4,98 €
za 3 úkony v roku 2007, po 178,-Sk , spolu 534,-Sk = 17,73 €
za 4 úkony v roku 2008, po 190,-Sk , spolu 760,-Sk = 25,23 €
za 4 úkony v roku 2012, po 7,63 €, spolu 30,52 €

- za 1 úkon v roku 2013, po 7,81 € 7,81 €
Režijný paušál spolu 124,44 €

Trovy právneho zastúpenia spolu: 9.583,36 € + 20 % DPH + 1.916,67 €, celkom trovy s DPH = 11.500,03
Eur.

Súd opravil vyúčtované trovy právnej zástupkyne JUDr. Daniely Strakovej z dôvodu, že vychádzali z
nesprávneho tarifného základu 922.112 Sk (30.608,51 Eur), keď podľa výsledkov konania súd priznal
žalobkyni 889.196 Sk, čomu zodpovedá 29.515,89 Eur, čo tvorí aj tarifný základ pre výpočet odmeny za
právne zastúpenie. Tieto trovy nahradí žalovaný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že zaplatí

sumu 3.672 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11.500,03 Eur priamo JUDr. Daniele Strakovej,
advokátke v Prešove, Konštantínova 6.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Zo štátnych prostriedkov súdu boli vynaložené trovy vo výške 1.010,11
Eur za znalecké Q. E.. X. X. XXX,XX O. L. E.. Q. Š. XXX,XX O. L. XX,XX O. za doplnenie znaleckého

posudku. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní nebol úspešný, nie je oslobodený od súdnych poplatkov,
štát má právo požadovať od neho tieto náklady v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. Súd preto uložil žalovanému
nahradiť 1.010,11 Eur na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Žalobkyni bolo priznané pôvodne oslobodenie od súdnych poplatkov (neskôr v dovolacom konaní
odmietnuté). V konaní bola úspešná, preto poplatková povinnosť prešla na žalovaného. Podľa § 2 ods. 2
zákona 71/1992 Zb. v znení noviel, súd uložil žalovanému uhradiť súdny poplatok vo výške 1.779,95 Eur

(6% zo základu 29.515,90 Eur) a uhradiť ho na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.