Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, August 2, 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5Er/605/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203420
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8412203420.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., ., so sídlom Hattalova
12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, právn. zast. Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o.,
Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35940875, proti povinnému: D. A., U.. XX.X.XXXX, R. G. XXX/X,
XXX XX E. R., O. E., pre vymoženie istiny XXX,XX eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vedenej pod č. Ex XXXX/XX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa X.X.XXXX na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Dulinu návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému pre vymoženie XXX,XX eur s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným
rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. B. Q. X.XX.XXXX zriadený pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť X.X.XXXX a

vykonateľnosť X.X.XXXX

a pre vymoženie trov exekúcie. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený predložil fotokópiu Zmluvy
o úvere uzatvorenú medzi Poštovou bankou, a.s. /právny predchodca oprávneného/ a povinným dňa
XX.X.XXXX, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria všeobecné podmienky pre úver.

Podaním z XX.X.XXXX uvedený súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 638,32 eur s prísl. a trov exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z,. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)

a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví :

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu úvere (ďalej len "zmluva") uzavretú XX.X.XXXX
medziprávnympredchodcomoprávneného(Poštovábanka,a.s.)apovinnýmobsahujúcarozhodcovskú
doložku, ako aj všeobecné obchodné podmienky pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že

predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom
( t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie)
a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), a preto je nutné ju posúdiť podľa ustanovení zákona
č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 1.4.2008. Uvedená právna úprava

definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme ( § 2 písm. a/
zák. o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom ( §2 písm. b/ zákona

o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2
zák. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právna regulácia zákona

o spotrebiteľských úveroch je teda špeciálnou úpravou zmluvy o úvere definovanej v Obchodnom
zákonníku vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Povinný
mal v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie
spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je definovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ide o právny vzťah medzi

veriteľom a spotrebiteľom, ktorému uvedený zákon poskytuje náležitú ochranu. Právna regulácia zákona
o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere definovanej v Obchodnom zákonníku
vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Povinný mal v zmysle
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z
titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Pre ochranu takého vzťahu v

plnej miere platia pravidlá na ochranu spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa bola ku dňu 14.2.2008, kedy
došlo k uzavretiu zmluvy, súčasťou nášho právneho poriadku. V tomto smere je nutné poukázať aj na
znenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.10.2008, podľa
ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka (spotrebiteľské

zmluvy), bez ohľadu na ich právnu formu, ktorých charakteristickým znakom, je že sa uzatvárajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z
uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31.10.2008 týkajúca sa ochrany spotrebiteľa.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

V § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo
konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. V tomto výpočte je s účinnosťou
od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 sankcionuje neprijateľnú podmienku jej absolútnou neplatnosťou. Zo

všeobecných obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy exekučný súd
zistil, že zmluvné strany si dojednali rozhodcovskú doložku v článku 10.2 bod 10.2.2 v nasledovnom
znení: "Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré
medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/
alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a
to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Podľa názoru exekučného súdu takto formulovaná zmluvná podmienka, ktorá je

súčasťou všeobecných obchodných podmienok a teda nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná je
neprijateľnou podmienkou a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. V zmysle uvedenej rozhodcovskej doložky, má síce spotrebiteľ

možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (oprávneného), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti,
ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského
konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského
konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú
a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných
obchodných podmienok pre úver, ktoré oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa

v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez

toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd
nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať rozhodcovskú
doložku konštatoval aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach. V uznesení z 13.10.2011, sp. zn. 3
Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, " Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za

exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný." Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvnápodmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým
mravom.

Pre rozhodnutie exekučného súdu nie je relevantná ani skutočnosť, že právnym predchodcom

oprávneného bola banka (Poštová banka, a.s.). Tu súd uvádza, že na vzťahy súvisiace s podnikaním
banky sa vzťahuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Z ust. § 93b Zákona o bankách vyplýva povinnosť banky a pobočky zahraničných bánk ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo

neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálnu negociáciu rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa,
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom

preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo

do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Z obsahu spisu nevyplýva, že by si spotrebiteľ individuálne rozhodcovskú doložku dojednal. Rovnako
z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by príslušný
zamestnanec banky s odbornou starostlivosťou poučil povinného o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej

zmluvy a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá
je neprijateľná, nemohlo riadne prebehnúť, tak rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť plnohodnotným
exekučným titulom na podklade ktorého možno vykonať exekúciu, a preto súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajší súd (§ 374 ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.