Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010271
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614010271.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti odsúdenému V. M., nar.
XX.XX.XXXX v B., bytom M. č. XXX, prechodne bytom N. XX/XX, XXXX O., L. republika, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 06. mája 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 1Nt/15/2014 zo dňa 09.02.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného V. M.

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Partizánske napadnutým uznesením sp. zn. 1Nt/15/2014 zo dňa 09.02.2015 podľa §
399 ods.2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2T/139/2013.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť

odsúdený V. M.. V písomných dôvodoch sťažnosti poukazoval na to, že veľmi významnou skutočnosťou
bolo, že na základe odborného vyjadrenia autorizovaného geodeta a kartografa Ing. Silvie Blahovej zo
dňa 06.02.2015 bolo zistené, že pozemok, na ktorom sa nachádza otvor žumpy, do ktorého poškodený
spadol,sanenachádzanajehopozemku,alenapozemkuobceM..Okresnýsúdsastoutoskutočnosťou
nevysporiadal a nevzal ju na zreteľ. Nie je možné, aby za trestný čin zodpovedala osoba, ktorá s
uvedenou žumpou a pozemkom nemá nič spoločné. Obec M. zanedbala svoje povinnosti starostlivosti

o svoj majetok. On predmetnú žumpu nepostavil a preto za danú stavbu nezodpovedá. Žumpa preto
mala byť zabezpečená obcou M. a nie ním. On bol odsúdený za niečo, za čo nenesie zodpovednosť.
Navrhol preto, aby krajský súd sám rozhodol v tom smere, že obnovu konania v danej veci povolí.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Z trestného spisu vyplýva, že V. M. bol trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn.:
2T/139/2013 zo dňa 24.10.2013 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods.1, ods.2 písm.b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. a) Trestného zákona,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, žeako vlastník rodinného domu súpisného č. XXX v obci M., zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č.
XXXX ako rodinný dom v rekonštrukcii, nezabezpečil výpust žumpy o rozmeroch 2,10 x 3,80 m, ktorá
nebola vyhotovená podľa normy STN 75 6081 a na ktorej sa nachádzajú dva otvory o rozmere 60 x 60

cm, pričom tieto otvory neboli zakryté liatinovými poklopmi zaistenými proti manipulácii, v dôsledku čoho
do jedného z nich dňa 07.04.2013 v čase okolo 17,15 hod. prepadol maloletý B. B., nar. XX.XX.XXXX,
pričom následkom pádu na betónové dno žumpy utrpel kompresívnu zlomeninu 7., 8. a 9. hrudníkového
stavca s dobou liečby 9 týždňov s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní 2 mesiace.

Bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.

Dňa 02.12.2014 podal odsúdený na Okresný súd Partizánske návrh na povolenie obnovy konania v

uvedenej veci. Uviedol, že v danej veci vyšli najavo nové dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu odôvodniť
iné rozhodnutie o vine a treste. Konkrétne sa jedná o to, že svedok V. Z. videl poškodeného, ako sám
skákal po poklope žumpy, pričom poškodený na upozornenie, aby odišiel, nereagoval. Svedok G. Z.
priniesol po páde poškodeného rebrík a vytiahol ho zo žumpy von. E. O. videla čo sa stalo a bežala na
miesto udalosti. Uvedené osoby neboli ako svedkovia vypočuté.

Na základe podaného návrhu vykonal súd prvého stupňa dokazovanie výsluchom odsúdeného, svedkov
V. Z., G. Z. a oboznámením spisového materiálu. Odsúdený uviedol, že predmetnú žumpu on nezhotovil.
Otvor žumpy sa nachádza na obecnom pozemku a preto sa on necíti byť vinný. Otvory žumpy zabezpečil
on, pretože sa domnieval, že sa nachádzajú na jeho pozemku. Zabezpečenie považoval za dostatočné.
V. Z. uviedol, že nevidel ako poškodený spadol do otvoru žumpy a či skákal po poklope. G. Z. uviedol,

že prišiel až potom, čo poškodený spadol do žumpy, on ho len vytiahol.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd následne napadnutým uznesením návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania zamietol. V odôvodnení uviedol, že nie je pravdou tvrdenie odsúdeného,
že nebol v pôvodnom konaní (v prípravnom konaní) vypočutý. Práve naopak, bol riadne vypočutý
a k spáchaniu skutku sa priznal. Svedok Z. síce v pôvodnom konaní nebol ako svedok vypočutý,

ale na základe toho, čo následne uviedol, je otázne či vlastne mohol vidieť, ako sa skutok stal.
Svedok Z. nepotvrdil slová odsúdeného, že videl, ako poškodený skáče po poklope žumpy. Námietka
obžalovaného, že žumpa sa nachádza na obecnom pozemku tiež automaticky neznamená, že by
za uvedený výsledok nebol trestnoprávne zodpovedný. Pokiaľ bola žumpa postavená na obecnom
pozemku ako príslušenstvo rodinného domu, tak ide o neoprávnenú stavbu, čo nemá vplyv na vyvodenie

trestnoprávnej zodpovednosti voči odsúdenému.

Súd prvého stupňa následne skonštatoval, že nezistil existenciu skutočností odôvodňujúcich rozhodnúť
o povolení obnovy konania.

Podľa § 393 ods.1 Trestného poriadku ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe
právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v

trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

Podľa § 394 ods.1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súduSlovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.

Podľa § 394 ods.5 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov

uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že
policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal
trestný čin.

Podľa § 399 ods.1 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak

a) bol podaný neoprávnenou osobou,

b) smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná,

c) ak je obnova konania vylúčená podľa § 395.

Podľa § 399 ods.2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého
účelom je odstrániť prípadné nedostatky v skutkových zisteniach v rozhodnutí, ktoré je už právoplatné.

Príčinami sú také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú mimoriadny prielom do zásady
nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutia. Pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania
musí byť skúmané, či nové dôkazy alebo skutočnosti súdu skôr neznáme, by mohli odôvodniť iné,
než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine či treste. Nie je podstatné, či o nich v čase pôvodného
rozhodovania navrhovateľ vedel, alebo nie. Podstatné je, že o nich nevedel súd.

Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom,
ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti treba obyčajne preukázať
novými dôkazmi.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom
konaní, ale i dôkaz v pôvodnom konaní vykonaný, avšak s iným obsahom.

Podmienkou povolenia obnovy konania však je, že nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe
alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadomnaktorébypôvodneuloženýtrestbolvzrejmomnepomerekzávažnostičinualebokpomerom
páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré
upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k

závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú spôsobilé odôvodniť iné (pre páchateľa priaznivejšie)
rozhodnutie, sa vykoná porovnaním dosiaľ vykonaných dôkazov a dosiaľ vykonaných skutkových
zistení s dôkazným významom nových, navrhovateľom uvádzaných skutočností či dôkazov. Výsledkom
skúmania musí byť rezultát, že existuje určitý stupeň pravdepodobnosti, či dôvodný predpoklad pre

možnú zmenu pôvodného rozhodnutia.

Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti prišiel krajský súd k záveru, že okresný súd postupoval
správne, keď obnovu konania v danej veci nepovolil, pretože navrhovateľom uvádzané nové skutočnosti
a dôkazy samy osebe, ani v spojení s inými dôkazmi či skutočnosťami, nie sú spôsobilé privodiť
priaznivejšie rozhodnutie o vine či treste.Vina odsúdeného bola zistená a trest ukladaný v pôvodnom konaní na základe riadne zisteného
skutkového stavu a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Odsúdený sa ku spáchaniu
trestného činu priznal a bol riadne vypočutý.

Ani odsúdeným navrhované výsluchy V. Z. a G. Z. neboli spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mali
vplyv na iné rozhodnutie o vine či treste.

Krajský súd musí v zhode s tvrdením súdu prvého stupňa skonštatovať, že skutočnosť, že otvor
žumpy sa nachádza na pozemku obce M., nie je spôsobilá privodiť iné rozhodnutie o vine či treste.
Tvrdenie odsúdeného je dokonca pravdivé len čiastočne, pretože otvor žumpy sa nachádza čiastočne
napozemku,ktorýmuvlastníckypatríačiastočnenapozemkuobceM..Nejdepritomonovúskutočnosť,

táto bola známa už v pôvodnom konaní (pozri odborné vyjadrenie č.l. 76-80 pôvodného spisu). Tak
isto je potrebné uviesť, že samotná žumpa bola vybudovaná právnymi predchodcami odsúdeného bez
vedomia či pričinenia obce M., ide o neohlásenú stavbu. Odsúdený ako aktuálny vlastník a užívateľ
predmetnej nehnuteľnosti je pritom právne zodpovedný za zabezpečenie otvorov žumpy tak, aby
nemohlo prísť k ohrozeniu zdravia a života iných osôb.

Možno prisvedčiť názoru okresného súdu, že žumpu možno považovať za príslušenstvo nehnuteľnosti,
ktorú užíva odsúdený, z čoho potom vyplývajú ďalšie právne závery tak ako ich uviedol súd prvého
stupňa v napadnutom uznesení a s ktorými sa krajský súd stotožnil a v plnej miere odkazuje na
odôvodnenie napadnutého uznesenia.

Krajský súd preto súhlasne s rozhodnutím súdu prvého stupňa skonštatoval, že v danom prípade

neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd
sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.