Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/160/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217707
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217707.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 12. januára 2015 č. k. 25C/29/2013-96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods. 1
písm.a),§5ods.1písm.a),§6ods.2,§10ods.1,§18cazákonač. 71/1992Zb.osúdnychpoplatkocha
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch)

a zistením, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom, doručeným dňa 28. 09. 2012, domáhal od
odporcu zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd Nitra rozsudkom návrh zamietol
a krajský súd rozsudkom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre podal navrhovateľ dovolanie dňa 22. 08. 2014. Prvostupňový súd vyzval navrhovateľa
na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolanie vo výške 40 eur v lehote 10 dní a zároveň
navrhovateľa poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej

výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 11. 09. 2014. Súd po
preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatoval, že bolo potrebné postupovať v zmysle § 10 ods.
1 Zákona o súdnych poplatkoch a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie
v lehote 10 dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa uviedol, že v § 169 ods. 1 OSP je síce uvedená
povinnosťodôvodniťpísomnévyhotovenieuznesenia,avšaksúduložilnavrhovateľovipovinnosťuhradiť
súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, čiže nebolo

možné na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu nebolo možné
podať odvolanie. Súd prvého stupňa bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie, podľa jeho
obsahu ako vyjadrenie k poplatkovej povinnosti, pričom dodal, že v predmetnej výzve bol navrhovateľ
informovaný, že súdny poplatok sa uložil v zmysle pol. 7a sadzobníka - zo žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a dovolacie konanie začalo dňa 25. 08.

2014. Súd prvého stupňa poplatok za dovolanie vo výške 40 eur určil v zmysle § 5 ods. 1 písm. a)
Zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a jeho výška
bola stanovená v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta Zákona o súdnych poplatkoch, ako dvojnásobok
poplatku stanoveného v sadzobníku, t.j. pol. 7a - 20 eur, 2 x 20 eur. Zároveň poznamenal, že
dovolacie konanie je samostatným konaním, a preto nebolo možné na neho aplikovať § 4 ods. 1 písm.
k) Zákona o súdnych poplatkoch v znení platnom do 30. 09. 2012 a poukazovať na prechodné ust. §

18ca citovaného zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 25. 08. 2014 (od 01. 10. 2012 bolo
ustanovenie §4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch zrušené) podaním dovolania, a preto bolona mieste uložiť súdny poplatok podľa platného znenia Zákona o súdnych poplatkoch v čase podania
dovolania, keď konanie začalo až po účinnosti zákona, t.j. po 01. 10. 2012. Poplatková povinnosť
za podanie dovolania nebola uvedená v prílohe Zákona o súdneho poplatku ako samostatný typ úkonu,

resp. konania s uvedením výšky súdneho poplatku, ale bola vyjadrená všeobecne v § 6 ods. 2 Zákona
o súdnych poplatkoch v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona. V prípade akceptovania výkladu
navrhovateľa by vlastne poplatková povinnosť za dovolanie neexistovala, čo bolo v rozpore so znením a
výkladom zákona. Súd prvého stupňa žiadnu analógiu pri vyrubení súdneho poplatku nepoužil. S
poukazom na uvedené súd postupoval v medziach zákona, a nakoľko súdny poplatok navrhovateľ za

dovolanie neuhradil ani do tohto rozhodnutia a podľa jeho vyjadrenia ho nemienil uhradiť, súd prvého
stupňa konanie v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch zastavil a o trovách konania rozhodol
§ 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych

poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., pričom podľa tejto položky sadzobníka sa poplatok vyrubuje za žalobu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Spoplatneniu teda podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, a pod. Poukázal pritom na
dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995

Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Zdôraznil, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a nie žalobu. Súd nebol
oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemohol
byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Odvolal sa pritom na právne
závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29. 03. 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa ktorých za

súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov),
sa súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho
poplatku neprichádza do úvahy. Ďalej mal za to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych
poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči
rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom. Navrhovateľovi bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková povinnosť v
prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu podľa navrhovateľa predstavovalo zásah do jeho
základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení
s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Navyše, podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkov

z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba
podaná navrhovateľom pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z. z. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom od poplatku vecne oslobodené. Tento záver

potvrdil aj Okresný súd Komárno v uznesení sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013. S poukazom
na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa v konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/29/2013, domáhal od
odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď svoje nároky odvodzoval od nesprávneho úradného

postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7Er/340/2010. Okresný súd Nitra
rozsudkom zo dňa 11. 06. 2013 č. k. 25C/29/2013-47 návrh zamietol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa
podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 04. 2014
č. k. 25Co/260/2013-65 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal
náhradutrovodvolaciehokonania.ProtirozsudkuKrajskéhosúduvNitrepodalnavrhovateľdovolaniena

poštovú prepravu dňa 22. 08. 2014. Výzvou zo dňa 26. 08. 2014 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa
na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40 eur v lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa
poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Predmetná výzva
bolanavrhovateľovidoručenádňa11.09.2014.Ajprotivýzvesúduprvéhostupňanazaplateniesúdnehopoplatku podal navrhovateľ odvolanie, avšak súd prvého stupňa správne podané odvolanie vyhodnotil
podľa jeho obsahu ako vyjadrenie navrhovateľa k poplatkovej povinnosti a vo veci rozhodol napadnutým
uznesením.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto

zákona.

Podľa§2ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkochpoplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto

podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.

V zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom je 20 eur.

Podľa§10ods.1Zákonaosúdnychpoplatkoch,aknebolzaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhuna
začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,

ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec

správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil.
Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, a preto s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že nemožno súhlasiť
s tvrdením navrhovateľa, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a žiadne
iné úkony. V tomto zmysle je navrhovateľova interpretácia znenia položky 7a sadzobníka súdnych
poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch nesprávna, nezohľadňujúca potrebné súvislosti. Ak by súd

akceptoval uvedené argumenty navrhovateľa, znamenalo by to, že ustanovenia Zákona o súdnych
poplatkoch stanovujúce vznik poplatkovej povinnosti za dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) by
boli obsolentné, vzhľadom na to, že sadzobník súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch
neobsahuje žiadnu položku, ktorá by expressis verbis určovala súdny poplatok za podanie akéhokoľvek
dovolania. Pokiaľ súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie, nešlo

z jeho strany o použitie analógie, ako sa navrhovateľ mylne domnieva, ale o systematický výklad
relevantných ustanovení citovaného zákona. V konkrétnostiach to znamená, že sadzobník súdnych
poplatkov v jednotlivých položkách (spravidla) ustanovuje výšku súdneho poplatku za konkrétny návrh.
Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch pritom vyplýva, že poplatníkom jenavrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Následne v
ustanovení § 2 ods. 4 citovaného zákona je precizované, že poplatníkom je aj ten, kto podal odvolanie,
dovolanie, či opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Poplatková povinnosť takémuto

poplatníkovi vzniká v zmysle § 5 ods. 1 citovaného zákona podaním návrhu (v danom prípade
dovolania).

Systematickým výkladom uvedených ustanovení možno vyvodiť jednoznačný záver, že pri podaní
dovolania je poplatníkom osoba, ktorá navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak je v sadzobníku

ustanovený poplatok za návrh, ktorý sa týkal pôvodného konania. Keďže v danom prípade je za návrh
stanovený súdny poplatok (podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov) a nešlo o prípad vecného
(§ 4 ods. 2 citovaného zákona), ani osobného (§ 4 ods. 1 citovaného zákona) oslobodenia od poplatku,
bolo povinnosťou navrhovateľa zaplatiť súdom vyrubený súdny poplatok, pokiaľ mal záujem, aby sa
dovolacie konanie uskutočnilo.

Poplatková povinnosť za dovolanie sa odvíja od poplatkovej povinnosti za pôvodný návrh (žaloby), o
ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a ktorého sa dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok týka a
to, pokiaľ ide o výšku poplatku (t.j. aká bola výška poplatku za pôvodný návrh podľa príslušnej položky
sadzobníka súdnych poplatkov) a tiež, či bolo pôvodné konanie oslobodené od súdneho poplatku
(vecne, či osobne).

Vo vzťahu k rozhodnej právnej úprave však súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že dovolacie konanie
je samostatným konaním, ktoré začalo dňa 25. 08. 2014 podaním dovolania na súd, a preto sa naň
nevzťahuje právna úprava účinná do 31. 08. 2012. Opačný názor navrhovateľa, ktorý relevantnosť
právnej úpravy odvodzuje od podania žaloby o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na súd

je nesprávny. Ustanovenie § 18ca stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012, sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo dovolanie podané dňa 25. 08. 2014, pričom išlo o súdny poplatok
za konanie (dovolacie konanie), pričom bolo podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani o úkon, ani o konanie
začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za podané dovolanie a poučil ho o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a po jeho nezaplatení
napadnutým uznesením dovolacie konania zastavil, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.