Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/160/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894364
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014894364.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N. K., H. R. XXXX, zast. JUDr. Stanislavom
Barkocim, Nám. Slobody 28, Bratislava, proti odporcovi: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefánikova 17, Bratislava, o zaplatenie 15.720 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. novembra 2013 č.k. 12C 40/2013101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zrušuje a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 10.375,20
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania (náhradu trov konania) 460,63 Eur ako trovy právneho zastúpenia k rukám
jeho právneho zástupcu a na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 622,50 Eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z poistného spisu odporcu Č.. XXXXXXXXXX a v ňom založeného
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 128/2011, právoplatného dňa 23.2.2012, z
ktorého zistil, že dňa 15.4.2011 došlo na štátnej ceste č. I/18 pri obci Y. W. k dopravnej nehode medzi
motorovými vozidlami zn. M. I. J.: H.- XXX-X. vedeným W. G. a zn. G. X. J.: W.-XXX-H. vedeným C.
I., pri ktorej došlo k zraneniu navrhovateľa, ktorý utrpel rozdrvenie hornej pravej končatiny ukončením
následne amputáciou v ramene, pomliaždenie hrudníka, úrazovohemoragický šok a tržnú ranu ľavého
predkolenia vpredu, na ktoré bol liečený najmenej do 9.8.2011 s následnou invaliditou. Mal preukázané,
že túto dopravnú nehodu zavinila W. G. porušením § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a pre prečin ublíženia na zdraví bola odsúdená k peňažnému trestu 600,- Eur a zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo vo výmere 20 mesiacov a pre prípad zmarenia peňažného trestu jej bol ustanovený
náhradný trest odňatia slobody vo výške 4 mesiace. Navrhovateľ bol odkázaný s nárokom na náhradu
škody na občianskoprávne konanie. Zo záznamu o dopravnej nehode zistil, že motorové vozidlo M.
I. J.: H.-XXX-X. bolo povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u odporcu, ktorému navrhovateľ oznámením poškodeného k škode na zdraví
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zo dňa 28.11.2011 oznámil škodu na zdraví. Vychádzal
z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 31.5.2012, ktorým bol navrhovateľovi priznaný invalidný
dôchodok od 5.4.2012 vo výške 298,90 Eur mesačne, z lekárskej správy zo dňa 27.4.2012, podľa
ktorej navrhovateľ má 75% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zo znaleckého
posudku č. 15/2012 zo dňa 20.5.2012 znalca I.. I. K., ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľa vo výške 200 bodov a 900 bodov, ktoré podľa § 10 ods. 4 z dôvodu sociálnou poisťovňou
priznanou 75 % stratou schopnosti vykonávať pracovnú činnosť zvýšil na 1800 bodov. Mal preukázané,
že odporca priznal navrhovateľovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 2000 bodov
x 15,72 Eur vo výške 31.440,- Eur.

Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 444
Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. , § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 2, 5, § 6 ods. 3 a

§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. a z navrhovateľom uplatňovaného nároku o zaplatenie 15 720 Eur
ako 50 % zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.
z., keďže odporca odmietol jeho návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 3 zákona č.
437/2004 Z.z. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ pri dopravnej
nehode utrpel ťažké devastačné poškodenie zdravia, stratil pravú hornú (dominantnú) končatinu, bol
uznaný za invalidného a podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne zo dňa 27.4.2012 má 75 % mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od úrazu nepracuje. Po preskúmaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. pre zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia o 50 % vzhľadom na zranenie navrhovateľa, stratu pravej hornej končatiny vo veku 35 rokov,
uznanie navrhovateľa za invalidného, porovnaním jeho života pred nehodou, kedy bol ženatý, mal 3-
ročné dieťa, žil v nájomnom byte v R., manuálne pracoval ako robotník v drevovýrobe, okrem toho si
privyrábal v lese, mal čistý príjem cca 600,- Eur mesačne, vo voľnom čase 3-krát ročne chodieval s
kamarátmi na túry do Tatier, chodil zbierať hríby, s rodinou bicyklovať, v lete plávať na kúpalisko do
W.R. I., hrával s kamarátmi futbal, mal sen o vlastnej pizzerii a po dopravnej nehode zostal invalidný,
nepracuje, má problémy pri bežných veciach, je odkázaný na pomoc manželky a okolia, pri bežných
veciach, musel sa učiť písať ľavou rukou, nevie vykonávať žiadne drobné opravy v byte ani okolo domu,
nevenuje sa žiadnym aktivitám vo voľnom čase, trpí trvalými bolesťami, pre ktoré sa často v noci budí, cíti
sa menejcenný. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že u navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý môže sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť, nakoľko navrhovateľ je následkom
predmetného úrazu úplne vyradený z pracovného života a výrazne obmedzený v bežnom rodinnom a
osobnom živote pri bežných činnostiach. Zvýšil tak sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa o
33,3 %, zodpovedajúcich 2/3 z 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. v sume 10.375,20
Eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorého
úspech v konaní posúdil ako 32 % -ný (pri jeho úspechu 66 % a úspechu odporcu 34 %) priznal náhradu
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 460,63 Eur. Nepriznal mu náhradu
trov právneho zastúpenia na DPH z úkonov vykonaných pred 1.10.2013 s tým, že až od tohto dátumu
je jeho právny zástupca platcom DPH, čo mal preukázané ním doloženým osvedčením o registrácii pre
daň z pridanej hodnoty vydaným dňa 19.9.2013. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu
rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže navrhovateľ bol v konaní
od zaplatenia súdneho poplatku oslobodený zo zákona a jeho návrhu v časti o zaplatenie 10.375,20 Eur
vyhovel a v tejto časti v zmysle § 166 ods. 1 O.s.p. doplnil vyhlásený rozsudok.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zmeniť a priznať mu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.224,74 Eur majúc za to, že súd prvého stupňa mal pri
rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré ustanovenie
predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Mal za to, že pre
priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu, ani to, akú sumu
v pomere k súdom priznanej sume účastník uplatňoval a predpokladom pre aplikáciu ust. § 142 ods.
3 O.s.p. je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne
znaleckého posudku) a ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania podľa neho rozhodnúť.
Poukázal na to, že sa domáhal zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5
ods. 5 zák.č. 437/20004 Z.z. a určenie samotnej výšky plnenia bolo nepochybne závislé od úvahy súdu.
Preto boli podľa neho splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa
§ 142 ods. 3 O.s.p. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.1.2008 č.k. 5MCdo
6/2007, ako aj rozsudky krajských súdov.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť nestotožňujúc sa s názorom navrhovateľa, keď mal za
to, že súd prvého stupňa nerozhodol o výške jeho nároku na základe voľnej úvahy súdu v zmysle §
142 ods. 3 O.s.p., ale na základe vykonaného dokazovania k rozsahu nepriaznivých dôsledkov na život
navrhovateľa v jednotlivých sférach jeho života a túto aj v odôvodnení rozsudku presne vyčíslil. Mal za to,
že súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia
podľa zásady úspechu vo veci, t.j. v pomere 2/3 -ín z 50 % uplatňovaného nároku, čo predstavuje 33,3 %.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V zmysle § 142 O.s.p. platia o trovách konania dve základné zásady, t.j. že sa hradia len trovy potrebné
na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu (§ 142 ods. 1 a 2 O.s.p.). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku
zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto
zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v
prípade, ak účastník mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku a ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade
z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností,
ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ uplatňovaného nároku,
použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. z hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádza
do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v
ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie
vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný
rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k
súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou
a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne znaleckého posudku). Ak je tento splnený,
je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia.

V danej veci sa žalobca domáhal zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad
sumu stanovenú v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Určenie samotnej výšky plnenia ( rozsahu
zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ) bolo nepochybne závislé na ich úvahe,
čo v konaní ani namietané nebolo. Preto boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie o
náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Súd prvého stupňa preto nesprávne pri rozhodovaní o
náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na čiastočný úspech navrhovateľa
v konaní, podľa ktorého mu aj náhradu trov konania priznal. Navrhovateľ, aj keď mal v konaní čiastočný
úspech, rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Súd prvého stupňa mal tak na danú vec
aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať navrhovateľovi plnú
náhradu trov konania, pretože pre posúdenie aplikácie § 142 ods. 3 O.s.p. nie je právne významné to, v
akom rozsahu žiadal navrhovateľ priznať zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
v pomere k súdom priznanej výške plnenia, ako to nesprávne ustálil súd prvého stupňa.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 224 ods. 1 a § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.) a podľa neho znova o trovách konania
rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.