Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 7, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200799
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114200799.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: S.astúpená splnomocnencom: JUDr. Jana
Fridrichová, advokátka, Jakubovo nám. č. 9, Bratislava, proti odporcom: X. S. N., J.. XX.XX.XXXX, G.
N. XX, Y., X. O. N., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX, Y., o zaplatenie 180,62 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd odmieta odpor podaný odporcami 1 a 2 zo dňa 07.02.2014, doručený tunajšiemu súdu dňa
10.02.2014, proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.01.2014, č.k. 37Ro/6/2014-6.

II. Súd výrok o trovách konania platobného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.01.2014, č.k.
37Ro/6/2014-6, potvrdzuje.

III. Odporcovia 1 a 2 sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 29,57 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Súd vzájomný návrh odporcov 1 a 2 proti navrhovateľke zo dňa 07.02.2014 o zaplatenie sumy
3.288,10 Eur v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 10.01.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.01.2014, sa domáhala,
aby súd zaviazal odporcov 1 a 2 na povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 180,62 Eur a

trov konania z titulu úroku z omeškania.

Súdnávrhuvyhovelvcelomrozsahuadňa28.01.2014vydalplatobnýrozkazč.k.37Ro/6/2014-6,ktorým
zaviazal odporcov 1 a 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 180,62 Eur a to do 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodením vo veci samej

na súde, a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 Eur a právnemu zástupcovi
náhradu trov konania v sume 59,13 Eur. Citovaný platobný rozkaz bol doručený odporcom 1 a 2 do
vlastných rúk dňa 07.02.2014.

Proti tomuto platobnému rozkazu podali odporcovia 1 a 2 odpor, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený

dňa 10.02.2014. Navrhli platobný rozkaz zamietnuť v celom rozsahu ako špekulatívny a zaviazať
navrhovateľku na povinnosť nahradiť odporcom trovy konania. Na začiatku odporcovia uvádzajú
skutkové okolnosti k protinávrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.288,10 Eur, ktorý bol
vylúčený na samostatné konanie (viď výrok IV.). V odpore odporcovia argumentujú nasledovne:

„V čase riešenia sporu za mesiac november 2006. Podotýkam že výpoveď z nájmu bola 4.10.2096
za dohodnuté obdobie odloženého platenia nájmu zo dňa 16.3.2006. To že skutočne o odloženéplatenie nájmu sú spisové dôkazy a to čestné prehlásenie z 29.V.2005 na prevádzku kaviarne a súhlas
14.09.2006 na spísanie nájomnej zmluvy pre spoločnosť Velete s.r.o. Jej špekulatívnosť potvrdzuje
nespochybniteľný dôkaz vydania plnej moci 2.09.2006 na napísanie výpovedi z nájmu. Ale v tomto

istom čase teda od 02.09.2006 si nechala S. dokončiť rozsiahlu opravu jej nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom nájomnej zmluvy so spoločnosťou Technosol s.r.o. Bola tak špekulatívna, že si ešte aj dala
vyčistiť povalu od vtáčieho trusu............ 30.novembra 2006 prišla aj so zámočníkom a jej právnym
zástupcom vymenili zámku a nenechali nás ani si zobrať všetky veci, ktoré patrili spoločnosti Technosol
a podnájomníkom. Neumožnila ani odovzdanie kontajnera na odpad z čoho sme mali nemalé problémy.

V zadania žaloby za už právoplatne vynesený rozsudok 10Co/99/2007 ktorým sa splnila podmienka
zloženiamajetkudospoločnostiTechnosols.r.o.vlastníkmispoločnosti.Takistovtejistejvecinazáklade
toho istého podnetu predmetu žaloby za mesiac apríl rozsudok 10Co/185/2009 akceptoval plnenie
rozsudkom 10Co/99/2007. Toto potvrdzuje aj uznesenie NS SR 4Cdo 328/2012.
Práve akceptovaním špekulácie S.. I. X. súdy prehliadali a neprofesionálne nechali S.. I. X. sa obohatiť a
to dva krát. Poškodili vlastníkov spoločnosti a nezaviazali S.. I. X. k vydaniu bezdôvodného obohatenia,

hoci v čase vydania rozsudku 24C/310/2011 bolo známe aj rozhodnutie uznesenie NS SR 4Cdo
190/2010zodňa20.apríla2011.PrávepretotopochybenieodvolaciehosúduakoajmanipulácieS..I.X.,
kde v odvolací súd zdôvodnení v rozsudku 24Co/310/20111 uvádza, ostatným výrokom vzájomný návrh
z 12.09.2011 o zaplatenie 325.670 eura vylúčil na samostatné konanie. Pritom to nie je absolútne pravda
čo dosvedčuje aj skutočnosť, že neuviedla S.. I. X. číslo konania. Toto urobila ako zámer, aby zmiatla

odvolací súd, lebo ak by bol riešil odvolací súdu vec na profesionálnej úrovni bol by musel zaviazať S..
I. X. na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je nutné pripomenúť, že manipulácia s dôkazmi je pre S..
I. X. maličkosť. Vždy jej každý súd akceptoval účelovosť a umožnil jej obohatiť sa na úkor iného.“

Ďalej v odpore odporcovia navrhli vydať bezdôvodné obohatenie od navrhovateľky pre spoločnosť
Technosol s.r.o. v likvidácii vo výške 143.712,- Eur plus príslušenstvo a zaviazať ju na náhradu trov
konania.

K odporu pripojili podanie - nesúhlas so zastaveném vo veci 19Er/907/2012 (č.l. 15), uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 4Cdo/328/2012 (č.l. 20), rozsudok
Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.02.2010, sp. zn. 10Co/185/2009 (č.l. 23), návrh na mimospdne
vyrovnanie (č.l. 28) a oznámenie Exekútorského úradu so sídlom S. (č.l. 30).

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 28.04.2014 uviedla, že odporcovia nepodali odpor
riadne. Žiadala odpor uznesením odmietnuť ako neodôvodnený. Nejde o právne kvalifikovaný odpor, ale
o akési vyjadrenie ich širokospektrálnej nespokojnosti. Odporcovia vlastne broja proti právoplatnému
súdnemu titulu. Ich argumentácia je koncipovaná právne nekorektne. Odporcovia opakujú čo, čo v

konaní týkajúcom sa merita veci - zaplatenia dlžného nájomného podľa rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 21.10.2011, sp. zn. 36C/275/2009 ako aj v odvolacom konaní na Krajskom súde v
Trnave pod sp.zn. 24Co/310/2011, bolo už vyhodnotené. Odporcovia sa zaoberajú aspektmi, ktoré s
predmetnou vecou vôbec nesúvisia. K meritu veci navrhovateľka uviedla, že dlh odporcov existuje. V
tomtokonanísariešinároknavrhovateľkyvočiodporcomnazaplatenieúrokuzomeškaniakoneskorene

uhradeným trovám konania. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
29.03.2010, sp. zn. 4Obdo/25/2009. Ďalej uviedla, že odporcovia potvrdili, že dlžnú čiastku uhradili
oneskorene, dňa 18.09.2013, a to v rámci prebiehajúcej exekúcie, preto by tu bol možný aj postup podľa
§ 153a OSP. Zároveň žiadala priznať aj náhradu trov konania.

Podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor
s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám
za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom

bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.Podľa § 174 ods. 3 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol
podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom
rozkaze.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa§10ods.1vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vykonania úkonu(ďalej len „vyhláška“)
ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej
hodnoty je do 165,97 eura 16,60 Eur.

Podľa 13a ods. 1 písm. a, b, c vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (a), ďalšia
porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu (b), písomné podanie na súd alebo iný

orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej (c).

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

tak, že odpor podaný odporcami včas, odmieta ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej, a
to z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že podľa rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa

21.10.2011, sp. 36C/275/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2012 a vykonateľnosť dňa
27.11.2012 mali odporcovia spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov
konania vo výške 2.386,12 Eur. K tomu mali aj spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť navrhovateľke
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 284,95 Eur podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave zo
dňa 06.11.2012, sp.zn. 24Co/310/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2012 a vykonateľnosť

dňa 27.11.2012. Prvým dňom ich povinnosti bol deň 28.11.2012. Ich platba bola reálne zúčtovaná
dňa 18.09.2013 v exekučnom konaní. Počet dní omeškania bol vo výške 294 dní a úrok z omeškania
0,023% denne, čo spolu činí spolu sumu 180,62 Eur. Zároveň žiadala navrhovateľka priznať náhradu
trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 59,13 Eur za 2 úkony právnej služby po 16,60 Eur, 2 x režijný paušál po 8,04 Eur

a 20 % DPH.Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.10.2011, sp. zn. 36C/275/2009 vyplýva, že odporcom
1. Technosol s.r.o. v likvidácii, odporkyni 2 - tu ako odporkyňa 1 a odporcovi 3 - tu ako odporca 2, bola
uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke trovy konania vo výške 2.386,12 Eur

do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.

Z rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.11.2012, sp. zn. 24Co/310/2011 vyplýva, že odporcom
1. Technosol s.r.o. v likvidácii, odporkyni 2 - tu ako odporkyňa 1 a odporcovi 3 - tu ako odporca 2, bola

uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v
sume 284,95 Eur na trovách právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia vo svojom odpore neuvideli žiadne námietky týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným

rozkazom navrhovateľke priznanej peňažnej sumy, čo znamená, že neobsahoval odôvodnenie vo veci
samej. Z ich odporu je zrejmé, že nesúhlasia s rozhodnutiami súdov v iných veciach, ktoré sa netýkajú
pohľadávky navrhovateľky uplatňovanej v tomto konaní. Tento jej nárok vôbec nespochybnili.

Za odôvodnenie odporu vo veci samej nie je možné považovať odôvodnenie, ktoré neobsahuje tvrdenia
(vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi ním uplatňovanú pohľadávku.

Z dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku, ktorá s účinnosťou od 01.04.1994
ustanovila povinnosť odôvodniť odpor vyplýva, že dôvodom ustanovenia tejto povinnosti bolo veľké
množstvo prípadov, keď odporcovia bez akýchkoľvek právnych a vecných dôvodov, len s úmyslom
oddialiť vybavenie veci, podávali proti platobným rozkazom odpor. Občiansky súdny poriadok rozsah a
obsah odôvodnenia odporu neobsahuje, preto na odôvodnenie odporu môže odporca uviesť akékoľvek

tvrdenia (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi ním uplatňovanú pohľadávku. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané
skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie ( Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.01.1999, sp. zn. 2Cdo/124/98).

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že tvrdenia odporcov nemožno považovať za riadne
odôvodnenie odporu vo veci samej, tak ako to má na mysli zákonodarca v ustanovení § 174
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, účelom ktorého je zamedziť odďaľovanie vybavovania vecí
bezdôvodným podávaním odporu.

Súd mal za to, že odpor neobsahoval nijaké rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali uplatnený
nárok, resp. výšku žalovanej sumy, t.j. odporcovia neuviedli žiadne dôvody, ktoré by bolo možné
vyhodnotiť ako odôvodnenie vo veci samej.

Nakoľko súd mal za preukázané vecné opodstatnenie žalobného návrhu a zároveň neboli splnené
predpoklady pre podanie odôvodneného odporu vo veci samej a odporcovia boli v platobnom rozkaze
poučení o tom, že dôsledkom podania odporu neobsahujúceho odôvodnenie vo veci samej, bude jeho

odmietnutie, je možné podľa § 174 ods. 3 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku odpor odporcov
odmietnuť ako neodôvodnený.

Odporcovia podali odpor proti platobnému rozkazu ako celku a podľa jeho obsahu tak súd vyhodnotil, že

odporcovia podali aj odvolanie voči trovám konania. Preto súd preskúmal platobný rozkaz v časti výroku
o trovách konania a dospel k záveru, že tento je vecne správny, pretože navrhovateľka mala v konaní vo
veci plný úspech a preto jej podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku patrí plná náhrada trov
konania voči odporom ako neúspešným účastníkom konania. Trovy konania navrhovateľky spočívalipritom v náhrade zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a trovách právneho zastúpenia navrhovateľa
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v sume 59,13 Eur, pozostávajúcich z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie

veci a príprava, podanie žaloby- § 13a ods. 1 písm. a/, b/ cit. vyhlášky ), 2 x režijný paušál á 8,04 Eur -
§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), a DPH 20 % (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky; 49,28 Eur x 0,20) 9,85 Eur.

Ďalej súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a

úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu. Trovy konania navrhovateľky spočívali v trovách právneho
zastúpenia navrhovateľky podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v sume 29,27 Eur, pozostávajúcich z odmeny advokáta za 1 úkon právnej
služby á 16,60 Eur (vyjadrenie k odporu odporcov zo dňa 17.03.2014 - § 13a ods. 1 písm. c/ cit.
vyhlášky ), 1 x režijný paušál á 8,04 Eur - § 16 ods. 3 cit. vyhlášky), a DPH 20 % (§ 18 ods. 3 cit.
vyhlášky; 24,64 Eur x 0,20) 4,93 Eur.

K výroku IV. rozhodnutia:

Odporcovia v odpore zo dňa 07.02.2014 uviedli, že podávajú protinávrh, aby exekuovaná čiastka, ktorá

bola vymožená zo súkromných finančných zdrojov bola vydaná ako bezdôvodné obohatenie. Platba
bola uhradená 18.09.2013 v hotovosti vo výške 3.288,10 Eur.

Podľa § 97 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov odporca môže

za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Vzájomný návrh môže súd
vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí.

Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti

navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa § 112 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

Citované zákonné ustanovenia síce odporcom dávajú možnosť ako účastníkom konania umožňujú, aby
svoj nárok proti navrhovateľke nemuseli uplatňovať samostatnou žalobou v inom konaní a aby tak urobili
vzájomným návrhom v konaní, ktoré proti nim bolo začaté navrhovateľkou, ale súd však takýto vzájomný
návrh môže za určitých podmienok vylúčiť na samostatné konanie. V danom prípade súd dospel k
záveru, že vec uvedená vo vzájomnom návrhu s pôvodným návrhom sa nehodia na spojenie, nakoľko

jednak vzájomný návrh odporcov trpí vadami návrhu, pre ktoré nie je možné o ňom bez ich odstránenia
ďalej konať a jednak (aj keď ide o konanie medzi tými istými účastníkmi) bude potrebné vykonať zásadne
odlišné dokazovanie ako o návrhu navrhovateľky. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že vzájomný
návrh odporcov o zaplatenie 3.288,10 Eur vylúčil na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu (výrok I, II, III) je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia. Prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V časti vylúčenia vzájomného návrhu (výrok IV) na samostatné konanie nie je odvolanie prípustné.