Uznesenie Judgement was issued on Monday, December 8, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/320/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203020
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Britaňáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514203020.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X o vymoženie
1 025,55 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava

zo dňa 26.2.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp.
zn. EX 9302/2014.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1 025,55 eur s
príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR
08689/12, ktorý dňa 15.2.2013 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súdpredudelenímpovereniapreskúmalžiadosťoudeleniepoverenia,návrhoprávnenéhonavykonanie
exekúcie, exekučný titul, priloženú zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu a zistil, že oprávnený s
povinným uzavreli dňa 1.6.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený

povinnému úver vo výške 400,- eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s
príslušným poplatkom vo výške 392,- eur v 12 mesačných splátkach po 66,- eur počnúc dňom 27.6.2011.
Toho istého dňa podpísali účastníci rozhodcovskú zmluvu. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením
svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. v Bratislave s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1 025,55 eur spolu s
0,25%dennýmzmenkovýmúrokomzosumy1025,55eurod3.9.2012dozaplatenia,zákonnýmúrokom

vo výške 6 % ročne zo sumy 1 025,55 eur od 22.10.2012 do zaplatenia a trov konania. Uvedeného sa
oprávnený domáhal na základe zmenky, ktorú povinný podpísal pri uzavretí úverovej zmluvy a ktorej
splatnosť a výšku sumy vyplnil oprávnený v čase omeškania povinného. Rozhodcovský súd návrhu
oprávneného v celom rozsahu vyhovel.

Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie vyjadril svoj názor, že právny vzťah vznikajúci na základe

zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože nespĺňa
-.podmienky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu
spotrebiteľského, pričom sa odvoláva na ustanovenia § 52 ods. 4 OZ a § 3 ods. 2 zák. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch poukazujúc na účel uzatvorenia zmluvy zo strany povinného. Oprávnený v
návrhu taktiež uvádza, že nejde o spotrebiteľský úver vzhľadom na nesplnenie podmienok v § 1 ods.
2 zák. č 258/2001 Z.z.Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§ 45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch)
účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné..Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.
153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k

ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva
na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola
podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza

ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho.odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes

SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. II bodu 1 predloženej rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom

Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Podľa čl. II bodu 1 predloženej rozhodcovskej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.V prvom rade súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či má v danom prípade zmluva o úvere
uzavretá medzi účastníkmi konania spotrebiteľský charakter. Je nepochybné, že oprávnený s povinným
uzavreli zmluvu o úvere, pričom tento typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi

tzv. absolútne obchody. Na druhej strane súd vzhľadom na nižšie uvedené skutočnosti dospel k záveru,
že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby,
teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda
ako dodávateľ.

Aplikáciu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch podľa názoru súdu nevylučuje
ustanovenie v predmetnej zmluve, že dlžník (teda povinný) prehlasuje, že finančné.prostriedky sú
poskytnuté na výkon zamestnania. Uvedené ustanovenie by mohlo zakladať úvahu o tom, že povinný
pri uzavretí zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Toto zamestnanie však
nijako nie je v zmluve špecifikované. Predovšetkým je však potrebné zdôrazniť, že s účinnosťou od
11.6.2010 zákon č. 258/2001 Z. z. stratil účinnosť a keďže zmluva o úvere bola uzavretá dňa 1.6.2011,

vzťahuje sa ňu už zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.. Definícia spotrebiteľa v zmysle §
2 písm. a) tohto zákona účinného v čase podpisu zmluvy však ostala takmer nezmenená. „Zamestnanie,
povolanie a podnikanie“ v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., ako aj v zmysle § 2 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z. z. je podľa názoru súdu potrebné vykladať v tom smere, že ide o výkon určitej
hospodárskej alebo obchodnej činnosti, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu osoby, ktorá požaduje úver,

ako napr. podnikanie podľa živnostenského zákona, výkon slobodných povolaní (napr. výkon advokácie,
autorizovaných architektov) a podobne. Uvedenému názoru a výkladu nasvedčuje aj § 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z. účinného od 1.12.2011, ktorý pri definícii spotrebiteľa odkazuje pri podnikaní alebo
povolení na zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a na zákon
o živnostenskom podnikaní. Súd však lustráciou v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskej

republiky, na základe údajov o povinnom vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z ďalšieho obsahu spisu,
nezistil, že by povinný vykonával pred uzavretím zmluvy o úvere, alebo v krátkom čase po jej uzavretí,
činnosť spadajúcu pod určité zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Okrem toho je súdu z iných
obdobných konaní známe, že oprávnený subjekty podnikajúce alebo vykonávajúce činnosť na základe
živnostenského alebo iného oprávnenia, špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a

prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o úvere taktiež absentuje. Na základe
týchto skutočností má súd za to, že úver nebol poskytovaný podľa vyššie uvedenej zmluvy reálne na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale týmto vyhlásením malo ísť s prihliadnutím na všetky
okolnosti o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského práva.

Podobne námietka oprávneného, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver vzhľadom na
nesplnenie podmienok v § 1 ods. 2 zák. č 258/2001 Z.z., podľa názoru súdu neobstojí najmä z už
uvedeného dôvodu, že zákon č. 258/2011 Z.z. v čase uzavretia zmluvy už nebol účinný. Právna úprava
toho, čo sa nepovažuje za spotrebiteľský úver je v súčasnosti obsiahnutá v § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010
Z.z. Súd po preskúmaní tohto ustanovenia nezistil, že by sa na daný vzťah niektorý z nich vzťahoval.

Súd preto právny vzťah oprávneného a povinného posúdil ako spotrebiteľský.

Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu, ktorú nemohol
povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť. Podobne i rozhodcovská zmluva má povahu formulárovej zmluvy,
ktorej obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti

používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd sa preto zameral
na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila konanie pred rozhodcovským
súdom berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a
teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

Exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa nútene vymáha povinnosť dobrovoľne
neuhradená na základe exekučného titulu a ktoré nasleduje po základnom konaní,.v ktorom bol
vydaný exekučný titul. V tomto konaní sa takpovediac mení aj postavenie účastníkov na oprávneného
a povinného. Keďže ide už iba o výkon judikovanej povinnosti, v zásade sa v exekučnom konaní

neskúma hmotnoprávna stránka právneho vzťahu. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že v
danom prípade išlo pôvodne o spotrebiteľský vzťah, nároky z ktorého boli oprávneným uplatnené v
rozhodcovskom konaní. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez
rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnýmisúdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok,
ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle európskeho práva
záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života.

Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez
ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 EP preskúmava
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z

hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu
na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či bol
vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti,

zrozumiteľnostiapresnostioznačeniasubjektovprávapovinnostíavyjadreniauloženejpovinnosti,ktorá
sa má nútene vykonať). Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie
a z exekučného titulu. V rámci tohto skúmania súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť
exekučného titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu.

Vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku má navyše exekučný súd v § 45 ZoRK zakotvené zákonné
zmocnenie na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, pri ktorom je oprávnený naň hľadieť tak, akoby
materiálne nebol právoplatný - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z
hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody
na zastavenie uvedené § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b)

ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tohto konania (citované vyššie) sa prvý
pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo

pred príslušným všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi. Rozhodcovská
zmluva je spísaná na samostatnom liste papiera, teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy
a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej zmluvy
zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu súd túto rozhodcovskú

zmluvu považuje za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, a to z dôvodu, že nespĺňa podmienku
individuálneho dojednania..Súd pritom vychádza z citovaného § 53 ods. 2 OZ. Rozhodcovská zmluva
bola vopred pripravená oprávneným, teda povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy,
avšak nemohol ovplyvniť jej obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva,

resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda
ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa
poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom

konaní a aké sú jeho dôsledky. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve je uvedené vyhlásenie, že
povinný bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch rozhodcovskej zmluvy, avšak
nie je z nej zrejmé, či bol povinný poučený práve o skutočne podstatných okolnostiach a následkoch
rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou
veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný

prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými
súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd;
súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že
touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom
procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom

rozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť si rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke,
ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským
súdom. Spotrebiteľ tak síce formálne v rámci rozhodcovskej zmluvy podpísal vyhlásenie, že bol
osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, avšak v skutočnosti mu mohli byťpodané iba formálne informácie, že na základe rozhodcovskej zmluvy môže v prípade sporu konať
rozhodcovský súd, ale nie podrobnejšie informácie o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa

vporovnanísosúdnymkonaním.Zúradnejčinnostisúdusajaví,žepredkladanierozhodcovskýchzmlúv,
či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom
vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé
obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp.

doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera, ani skutočnosť, že by
spotrebiteľovi bolo umožnené v určitej krátkej lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného dojednania. Všetky
tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy navodzujú dojem, ktorý hraničí až s presvedčením, že
oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané (v dôsledku
čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný), sa správa síce podľa

práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (t.j. obídenie
kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom). Za tohto stavu súd teda uvedenú rozhodcovskú
zmluvu nepovažoval za individuálne dojednanú.

Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za vyššie uvedených okolností s ohľadom na absenciu individuálnosti

jej dojednania súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.v právnom vzťahu spotrebiteľského
charakteru. Takéto dojednanie podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej
podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Ak teda nedošlo k platnému uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,
kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo
dňa jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolanie domáha.