Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211207651
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211207651.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom
Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti odporcom: 1. AD PROPERTY, s.r.o., so sídlom Stará
Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 43 784 763, zast. JUDr. Viktor Mišík, advokát, Zámocká 1, 811
01 Bratislava, 2. NUBAT s.r.o., so sídlom Pražská 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 815 914, o zaplatenie

8.010,88 eur s prísl., o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.
24Cb/109/2011-106 zo dňa 10.7.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/109/2011-106 zo dňa
10.7.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 1.013,59 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 3.1.2010
do zaplatenia a k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v celkovej výške 209,46 eur.
Odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.997,29 eur spolu s 9%-ným úrokom
z omeškania ročne z tejto sumy od 5.3.2012 do zaplatenia a k rukám jeho právneho zástupcu náhradu
trov konania v celkovej výške 1.446,37 eur.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným

Okresnému súdu Bratislava II dňa 30.3.2011, postúpeným Okresnému súdu Bratislava III ako miestne
príslušnému dňa 12.5.2011, rozšíreným voči odporcovi v 2. rade dňa 20.1.2012 a doplneným dňa
14.5.2012 a dňa 18.5.2012, sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, a to voči odporcovi v 1. rade za obdobie od 1.11.2009 do 18.11.2009
vo výške 1.013,59 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 3.1.2010 do zaplatenia
a voči odporcovi v 2. rade za obdobie od 20.5.2009 do 31.10.2009 vo výške 6.997,29 eur s 9% ročným

úrokom z omeškania odo dňa doručenia uznesenia o jeho pripustení do konania až do zaplatenia.
Navrhovateľ si uplatnil voči odporcom aj nárok na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. § 39 ods. 1 písm. a)
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike konštatoval dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku voči
odporcom, keďže z protokolu o zistení neoprávneného odberu, potvrdeného C.. K. N., mal preukázaný
neoprávnený odber elektriny odporcami.

Námietky uplatnené odporcom v 1. rade ohľadne jeho pasívnej legitimácie navrhovateľ (a aj súd prvého

stupňa)zohľadniltým,ženáhraduškodyzaobdobiedo30.10.2009(správnemaluviesť„do31.10.2009“)
siuplatnilvočiodporcoviv2.radeazaobdobieod1.11.2009vočiodporcoviv1.rade,vsúladesdohodouo prevzatí práv a záväzkov zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2005, uzatvorenou
medzi C. E. ako prenajímateľom, odporcom v 1. rade ako novým nájomcom a odporcom v 2. rade ako
pôvodným nájomcom, v ktorej sa účastníci dohodli, že odporca v 1. rade preberá všetky práva a záväzky

ku dňu 1.11.2009. Obranu odporcu v 1. rade založenú na argumente, že nebytové priestory začal reálne
užívať až dňa 5.11.2009, kedy daňový úrad pridelil daňový kód jeho registračnej pokladnici, súd prvého
stupňa neuznal, nakoľko medzi odberom elektriny a pridelením kódu registračnej pokladnici nevzhliadol
žiadnu súvislosť.

Výšku škody mal súd prvého stupňa za dostatočne preukázanú listinnými dôkazmi predloženými

navrhovateľom. Škodu predstavuje cena skutočne odobranej energie vo výške 7.459,30 eur, náklady
spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu vo výške 63,42 eur a ostatné náklady
vo výške 488,16 eur za DPH, ktorú je navrhovateľ povinný odviesť z nákupnej ceny elektriny podľa
§ 53 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Všetky tieto náklady súd hodnotil ako
preukázané a primerané, vyčíslené na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, teda v súlade
s § 39 ods. 2 zákona o energetike. Ako správny hodnotil súd aj postup navrhovateľa pri výpočte

škody voči každému z odporcov, keď cenu odobranej elektriny vypočítal pomerne, podľa doby trvania
neoprávneného odberu (164 dní a 18 dní) a ostatné náklady rozdelil na polovicu. Námietka odporcu v
1. rade, že jeho priemerná mesačná spotreba elektriny v roku 2011 zodpovedala cene cca 100,- eur,
ktorú doložil aj výpisom z knihy záväzkov, nebola podľa súdu spôsobilá vyvrátiť dôkazy navrhovateľa o
množstve elektriny odobranej bez zmluvy. Pokiaľ ide splnenie ostatných predpokladov zodpovednosti

za škodu, súd súhlasil s argumentáciou navrhovateľa, že protiprávnosť konania, resp. konania v rozpore
so zákonom o energetike, vyplýva z neexistencie zmluvného vzťahu, ako je to výslovne uvedené v §
39 ods. 1 písm. a) zákona o energetike a povinnosť nahradiť skutočnú škodu vyplýva z odseku 2 tohto
ustanovenia.

O úrokoch z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie odporcu v 1. rade, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č.k.
2Cob/421/2012-126 zo dňa 19.11.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu tak, ako uviedol v
odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa, ako aj s jeho právnym posúdením veci. Konštatoval,
že súd prvého stupňa sa presvedčivým spôsobom vysporiadal s námietkami odporcu v 1. rade
uvedenými aj v jeho odvolaní, keď poukázal na dohodu o prevzatí práv a záväzkov zo dňa 28.10.2009,
zakladajúcu pasívnu legitimáciu odporcu v 1. rade, o ktorej z tohto dôvodu nemal pochybnosti. Taktiež

sa vysporiadal s výškou žalovanej sumy a zohľadnil tiež skutočnosti vyplývajúce z toho, že po rozšírení
žaloby na odporcu v 2. rade, tohto alikvotne zaviazal na zaplatenie na neho pripadajúcej sumy. Odvolací
súdsatiežstotožnilsargumentamiuvedenýmivovyjadrenínavrhovateľakodvolaniu,vktorýchpoukázal
na nedobromyseľnosť odporcu v 1. rade s ohľadom na prepojenie jednej osoby v spoločnostiach
odporcov v 1. a 2. rade - konateľa p. N..

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa vo vyjadrení, že odvolanie odporcu v 1. rade je
potrebné odmietnuť, pretože odvolanie vykazuje zákonom predpísanú formu a má náležitosti odvolania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2013.Na základe dovolania odporcu v 1. rade proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č.k. 4 Obdo 20/2014-154 zo dňa 25.6.2014 napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dospel k záveru, že dovolanie je
dôvodné. Konštatoval, že po oboznámení sa vo veci vydanými rozhodnutiami, ako aj konaním, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, je nutné súhlasiť s dovolateľom, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu zákonnej požiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nezodpovedá. Totožne s
dovolateľom mal za to, že z rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplýva spôsob výpočtu škody, ktorú

mali odporcovia spôsobiť, a tento nedostatok neodstránil ani súd odvolací. Tento síce uviedol, že súd
prvého stupňa sa „jednoznačným presvedčivým spôsobom vysporiadal s výškou žalovanej sumy...“,
napriek tomu je dovolací súd toho názoru, že jeho odôvodnenie v tejto časti jednoznačné nie je.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku na str. 4 konštatoval, že výšku škody mal za preukázanú
listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom s uvedením, čo škodu predstavuje. Uviedol, že škodu
predstavuje cena skutočne odobranej energie vo výške 7.459,30 eur, náklady spojené so zistením

a odstránením neoprávneného odberu vo výške 63,42 eur a ostatné náklady vo výške 488,16 eur.
Predmetné „položky“ tak, ako ich uviedol prvostupňový súd, vyplývajú z fotokópie dokladu založeného
na č. l. 7 spisu označeného ako „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“, ktorý
však nie je podpísaný ani v bode 4 „Vyplnil“, ani v bode 5 „Schválil“. Ani z tohto dokladu však podľa
dovolacieho súdu jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom sa navrhovateľ z údajov uvedených v bode

2 dokladu „Hodnota neoprávnene odobranej elektriny“ dopracoval k výslednému údaju 7.459,30 eur.
Vo vzťahu k sume 488,16 eur, v predmetnom doklade charakterizovanej v bode 1 „Náklady spojené
so zistením a odstránením NO“ ako „ostatné náklady“, chýba špecifikácia, o aké ostatné náklady má
ísť. Súd prvého stupňa síce uviedol, že táto predstavuje DPH, ktorú je navrhovateľ povinný odviesť z
nákupnej ceny elektriny podľa § 53 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, avšak predmetné

ustanovenie sa týka opravy odvedenej dane. Z odôvodnenia preto podľa dovolacieho súdu nie je nijak
zrejmé, aká je nákupná cena elektriny, a teda z akej sumy navrhovateľ a aj súd dospeli k nimi vyčíslenej
hodnote DPH.

Dovolací súd poukázal aj na to, že existencia škody je jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu a bez toho, aby jej výška, nevzbudzujúca žiadne pochybnosti, bola relevantne preukázaná a

vyčíslená, nárok navrhovateľa nie je možné jednoznačne posúdiť.

Rovnako sa súd prvého stupňa podľa dovolacieho súdu nedostatočne vysporiadal s námietkou odporcu
v 1. rade vznesenou v súvislosti s výpočtom škody, týkajúcou sa priemernej mesačnej spotreby elektriny,
keď len konštatoval, že táto „... nebola spôsobilá vyvrátiť dôkazy navrhovateľa o množstve elektriny
odobranej bez zmluvy“ bez toho, aby konkretizoval, prečo tak nebola spôsobilá urobiť.

So zreteľom na uvedené dovolací súd uznal opodstatnenosť dovolania odporcu v 1. rade, pokiaľ
poukazoval na nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorý tak nespĺňa zákonné
náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a teda je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a z neho
vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. dovolací súd uviedol,

že nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným dovolacím dôvodom, samo osebe však
prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach O.s.p. upravené ako mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ
nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania (§ 238 O.s.p.), nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V

prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné podľa dovolacieho súdu úspešne použiť
len vtedy, ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 ods. 3 O.s.p., v posudzovanom prípade však
odvolací súd vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania nevyslovil.Odvolací súd v intenciách uvedeného uznesenia dovolacieho súdu vec opätovne prejednal, a to bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pri viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu (§
243d ods. 1 druhá veta O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je

potrebné zrušiť, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Keďže dovolací súd sa stotožnil s dovolateľom, že z rozhodnutia prvo-stupňového súdu nevyplýva
spôsob výpočtu škody, ktorú mali odporcovia spôsobiť, bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať
dokazovanie na zistenie výpočtu škody. Za tým účelom bude potrebné zaoberať sa listinným dôkazom
založeným v spise a označeným ako „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“ z

hľadiska, kto tento doklad vystavil, na základe akých skutočností a prečo nie je podpísaný ani v bode 4
„Vyplnil“,anivbode5„Schválil“.Ďalejbudepotrebnévykonaťdokazovanienazistenieskutočností,akým
spôsobom sa navrhovateľ z údajov, uvedených v bode 2 dokladu „Hodnota neoprávnene odohranej
elektriny“ dopracoval k výslednému údaju 7 459,30 eur, na základe čoho stanovil výšku nákladov a
vysporiadať sa s námietkou odporcu v l. rade vznesenou v súvislosti s výpočtom škody, týkajúcou sa
priemernej mesačnej spotreby elektriny, keď len konštatoval, že táto „...nebola spôsobilá vyvrátiť dôkazy

navrhovateľa o množstve elektriny odohranej bez zmluvy.“, bez toho, aby konkretizoval, prečo tak nebola
spôsobilá urobiť.

Vo vzťahu k sume 488,16 eur, v predmetnom doklade charakterizovanej v bode 1 „Náklady spojené
so zistením a odstránením NO“ ako „ostatné náklady“, chýba špecifikácia, o aké ostatné náklady má
ísť. Súd prvého stupňa síce uviedol, že táto predstavuje DPH, ktorú je navrhovateľ povinný odviesť

z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, predmetné
ustanovenie sa však týka opravy odvedenej dane. Z odôvodnenia preto nie je zrejmé, aká je nákupná
cena elektriny, a teda z akej sumy navrhovateľ a aj súd dospeli k nimi vyčíslenej hodnote DPH.

Keďže súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, nebolo možné rozhodnutie súdu prvého
stupňa ani zmeniť, ani potvrdiť, ale je potrebné ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1
tretia veta O.s.p. aj o náhrade trov prvo-stupňového, odvolacieho a dovolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné