Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/89/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412200137
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8412200137.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava,
IČO: 45 869 464, proti povinnému: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX/XX, Q., pre vymoženie
sumy 742,84 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa
24.07.2012 č. k. 5Er/18/2012-30, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok uznesením č. k. 5Er/18/2012-30 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že
oprávnený viedol exekúciu proti povinnému titulom rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., v Bratislave. Okresný súd

uznesením z 13.02.2012 č. k. 5Er/18/2012-13 zastavil exekučné konanie. Krajský súd uznesením č. k.
12CoE/33/2012-27 zrušil uznesenie okresného súdu s tým, že pre neplatnú rozhodcovskú doložku nie
je možné postupovať podľa § 45 rozhodcovského zákona č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní).
V prípade neplatnej rozhodcovskej doložky prichádza v úvahu postup podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku
č. 233/1995 Z.z..

Na základe vyššie uvedeného exekučný okresný súd ďalej skúmal súlad exekučného titulu so zákonom.
Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučný titul s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. je hmotnoprávnym

predpokladom vykonania exekúcie. Podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku súd musí zamietnuť návrh na
udelenie poverenia, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Preto exekučný súd aj v tejto fáze
konania prihliada na to, či sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 o rozhodcovskom konaní.

Súd ďalej hodnotil exekučný titul podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) upravujúci v
§ 52 a následne spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j.
tzv. neprijateľné podmienky. Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú riešiť
spory výlučne v rozhodcovskom konaní sú neprijateľné zmluvné podmienky priamo zakotvené v Obč.
zákonníku, síce od 01.01.2008. Výpočet neprijateľných zmluvných podmienok nie je taxatívne uvedený
v § 53, ale výkladom počet neprijateľných zmluvných podmienok je možné rozšíriť aj úvahou súdu.
Podľa krajského súdu vo veci sp. zn. 3CoE/29/2010 z 5.5.2010 súdom nebráni aby judikoval neprijateľné

zmluvné podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné
podmienky priamo zo zákona. Rozhodcovská doložka je totiž neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa,aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožnil tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu pred štátnym súdom. Často sa rozhodcovské zmluvy vyjadria len v podobe rozhodcovskej
doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka ani v

tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčet
spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, nemal možnosť na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Zmluvu mohol ako celok len odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam zmluvy. Podľa rozhodnutia krajského súdu
4CoE/42/2010 zo 6.10.2010 ustanovenia zmluvy o úvere, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože právo
na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR. Od 01.01.2004 došlo k implementácii Smernice Rady č.
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Obč. zákonníka, preto je možnosť
posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku,
ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovská podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú, a tak rozhodcovský súd

nemal právomoc takýto spor rozhodnúť. Túto doložku možno preskúmavať aj v exekučnom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu dal odvolanie oprávnený. Rozhodcovský rozsudok bol zrušený
všeobecným súdom, pričom ale rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného

súdu. Exekučný súd musí s takýmto rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. V opačnom prípade bola by porušená zásada rovnocennosti a neprípustnosti
uplatňovaťrozdielnyprocesnýpostupvprípadevymáhaniaprávanazákladerozhodcovskéhorozsudku,
resp. exekučného titulu vydaného všeobecným súdom. Rozsudkom Rozhodcovského súdu má byť
exekučný súd viazaný rovnako ako viazaný rozsudkom všeobecného súdu. V rámci exekučnej

činnosti súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku
Rozhodcovského súdu. Preto exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva
obsahuje aj neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka
spôsobuje rozpor plnenia s dobrými mravmi. Úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu

poskytnutú bankou, pričom zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách priamo zakotvuje povinnosť bánk ponúkať
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, že prípadné spory z obchodov
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom. Bola splnená zákonná
povinnosť banky, nie je možné hovoriť o neprijateľnej podmienke. Navrhuje zrušiť uznesenie a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
uznesenia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola predchádzajúca úverová zmluva medzi právnym
predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s. a povinnou ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bol
úver vo výške 30.000,- Sk zo zmluvy z 2.3.2007. V úverovej zmluve, a to v bode 3 zmluvy o úvere a

záverečné ustanovenia v podbode 1 sa uvádza, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil
s obchodnými podmienkami pre úver, sadzobníkom poplatkov a súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy
v nich predložené. Tzv. obchodné podmienky pre úver v bode 19 bodu 2 uvádzajú, že zmluvné strany
sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých

na základe zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Zákon o rozhodcovskom konaní striktne vyžaduje osobitnú písomnú zmluvu o rozhodcovskom

konaní. Nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky, tak ako to robila Poštová banka
v obchodných podmienkach pre úver. Klient úverovej zmluvy len popisuje text, že sa oboznámil s
obchodnými podmienkami, pričom tieto obchodné podmienky obsahujú samostatnú zmluvu, resp. návrh
zmluvy na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Obchodné podmienky neboli klientom - povinnou
podpísané a naviac, ako je uvedené vyššie, nie je možné uzavrieť osobitnú rozhodcovskú zmluvu len

odkazom na všeobecné podmienky pre úver. Ak vo veci rozhodol rozhodca bez platnej rozhodcovskejzmluvy, vo veci konal neprávomocný orgán. Oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnej
vydaný právomocným orgánom, rozhodcom s platnom rozhodcovskou zmluvou. Postup okresného súdu
je správny, ak podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku dospel k záveru, že oprávnený nemá titul na vedenie

exekúcie, preto návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Oprávnený nemá titul v zmysle § 41 Ex. poriadku č. 233/1995 Z.z., preto nie je možné pokračovať v
exekúcii proti povinnej. Krajský súd potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Neúspešný oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnej v odvolacom konaní

trovy nevznikli, preto povinnej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.