Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 25, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 20Cb/164/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310214558
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Repáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1310214558.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci

navrhovateľa:Slovenskárepublika-MinisterstvohospodárstvaSlovenskejrepubliky,Mierová19,82715
Bratislava 212, proti odporcovi: Európska vzdelávacia akadémia, n.o., Nobelova 16, 836 14 Bratislava,
o určenie neplatnosti rozhodnutia a o vydanie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 26.11.2010, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.12.2010 sa
navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by určil, že rozhodnutie správnej rady odporcu
zo dňa 23.11.2009, ktorým bolo schválené nové znenie štatútu je neplatné.

Tento návrh na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že správna rada odporcu, ktorého

jedným zo zakladateľov je navrhovateľ, prijala a schválila dňa 23.11.2009 nový štatút odporcu,
ktorý je v príkrom rozpore so zakladacou listou odporcu zo dňa 22.12.2004 a štatútom odporcu zo
dňa 22.12.2004. V novom štatúte odporcu zo dňa 02.08.2010 správna rada odporcu v článku VII
vypustila ustanovenie oprávňujúce navrhovateľa ako majoritného zakladateľa neziskovej organizácie
navrhovať troch členov správnej rady a na základe takto zmeneného štatútu zvolila dňa 23.11.2009
nových členov správnej rady odporcu. Správna rada tak postupovala úmyselne, pretože vedela, že
navrhovateľ ako majoritný zakladateľ neziskovej organizácie by opätovne nenominoval tých istých

členov správnej rady, keďže v tom čase (december 2009) novozvolení členovia správnej rady odporcu
už neboli v štátnozamestnaneckom pomere ani v žiadnom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu k
navrhovateľovi. Z uvedených dôvodov je navrhovateľ toho názoru, že rozhodnutie správnej rady zo dňa
23.11.2009, ktorým správna rady odporcu schválila nové znenie štatútu je v rozpore s ustanovením
čl. VI ods. 2 zakladacej listiny a ustanovením § 7 písm. a) zák. č. 213/1997 Z.z. o neziskových
organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ
je toho názoru, že ako zakladateľ má právo napadnúť rozhodnutie správnej rady, ak je v rozpore so

zakladacou listinou a zákonom, a tento rozpor má za následok neplatnosť rozhodnutia správnej rady.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodnutia správnej rady odporcu zo dňa 23.11.2009
odôvodňuje navrhovateľ skutočnosťou, že bez tohto určenia sa stáva právne postavenie navrhovateľa
ako majoritného zakladateľa odporcu neistým, nakoľko prijatou zmenou štatútu zo dňa 23.11.2009
boli obmedzené práva navrhovateľa ako majoritného spoluzakladateľa odporcu. Vylúčením oprávnenia
navrhovateľa ako majoritného zakladateľa odporcu podávať návrh na zvolenie troch členov správnej
rady bol navrhovateľ obmedzený v možnosti podieľať sa na činnosti správnej rady.Dňa 06.11.2010 navrhovateľ na tunajšom súde zároveň podal aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi, aby sa zdržal:

- právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľného majetku a to stavby súp. č. 1294 na parc. č. 13440/11,

pozemok parc. č. 13440/11 o výmere 828 m2 a pozemok parc. č. 13440/17 o výmere 1120 m2
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres:
Bratislava III, obec: BA - m.č. NOVÉ MESTO, k.ú.: D.,

- rozhodovania o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení neziskovej organizácie.

O predbežnom opatrení rozhodol konajúci súd uznesením zo dňa 22.12.2010 sp. zn. 20Cb 164/2010-43
tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Voči predmetnému uzneseniu podal

navrhovateľ dňa 14.01.2011 odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením zo dňa
15.02.2011 sp. zn. 2Cob/16/2011-55 tak, že uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 22.12.2010 sp. zn. 20Cb
164/2010-43 potvrdil.

Odporca nárok uplatnený navrhovateľom v celom rozsahu neuznal a žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľa sa podľa jeho názoru nezakladajú na skutočnosti, a to z

nasledovných dôvodov:

- podľa ust. § 19 ods. 1 písm. i) zák. č. 213/1997 Z.z., podľa článku VII ods. 2 Štatútu odporcu, o zmenách
štatútu rozhoduje správna rada neziskovej organizácie s výnimkou tých ustanovení, ktoré si zakladateľ
vyhradil v zakladacej listine;

- článok XI zakladacej listiny odporcu stanovuje, ktoré zmeny štatútu môžu uskutočniť len zakladatelia,

pričom išlo o druh všeobecne prospešných služieb, zmeny článku IV. bod 2 a 3 zakladacej listiny a
zriadenie ďalších orgánov

- z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o zmene štatútu v článku VII je plne v kompetencii
správnej rady odporcu, nakoľko zakladatelia si právo rozhodovať o týchto ustanoveniach nevyhradili a
teda správna rada rozhodlo v súlade so zákonom, štatútom i zakladacou listinou odporcu. Nové znenie

štatútu odporcu bolo akceptované a zaregistrované registračným orgánom, ktorým je Obvodný úrad v
Bratislave.

Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ dlhodobo neprejavoval o odporcu žiaden záujem a to napriek
snahe vedenia odporcu o opakované stretnutia so zástupkami navrhovateľa za účelom predídenia
znefunkčnenia chodu odporcu, ku ktorému by došlo uplynutím funkčného obdobia členov správnej rady

a nezvolením nových. Túto skutočnosť preukazuje i fakt, že navrhovateľ nepodal žiadne návrhy na
vymenovanie členov správnej rady.

Navrhovateľ podaním zo dňa 11.04.2011 požiadal súd o zmenu petitu v nasledovnom znení: Voľba
členov správnej rady zo dňa 23.11.2009 je neplatná. Odporca je povinný vykonať novú voľbu členov
správnej rady v súlade s článkom VI. ods. 2 zakladateľskej listiny, kde budú navrhnutí zo strany

navrhovateľa 3 členovia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Nakoľko bol odporca
prítomný na pojednávaní, na ktorom bola prednesená zmena petitu, súd uznesením pripustil zmenu
petitu v prednesenom znení.

O návrhu navrhovateľa rozhodol súd rozsudkom zo dňa 11.04.2011 sp. zn. 20Cb 164/2010-107,proti
ktorému podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodol

uznesením zo dňa 31.05.2012 sp. zn. 1Cob/254/2011. Vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že
s poukazom na výpoveď svedka M.. O. je zrejmé, že skutočne k voľbe nových členov správnej rady
dňa 23.11.2009 došlo. Táto skutočnosť však nie je obsahom zápisnice zo 14. schôdze správnej rady
dňa 23.11.2009 a tento rozpor súd prvého stupňa žiadnym dokazovaním neodstránil. Krajský súd
ďalej uviedol, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou, či je možná bez súhlasu zakladateľov

zmena zakladacej listiny (nie štatútu). Úlohou súdu v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s tvrdením
svedka - člena správnej rady odporu - ohľadom času konania voľby členov správnej rady a zistiť ajprostredníctvom iných dôkazných prostriedkov navrhnutých účastníkmi konania, či sa konala voľba
členov správnej rady odporu, kedy a s akým výsledkom prebehla.

Súd preto vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie v naznačenom smere v zrušujúcom uznesení

Krajského súdu v Bratislave. Súd opätovne vypočul svedka M.. T. O., podpredsedu správnej rady
odporcu, oboznámil sa s výpoveďou svedka O.. O. Y., predsedu správnej rady odporcu vypočutého v
konaní a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise Rozhodnutím Vlády SR o transformácii
štátnej príspevkovej organizácie zo dňa 15.12.2004, Zakladacou listinou o založení neziskovej
organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby zo dňa 22.12.2004, Rozhodnutím Krajského

úradu v Bratislave zo dňa 01.02.2005 č. OVVSaŽP-645/149/2005-NO, Štatútom Európskej vzdelávacej
akadémie zo dňa 22.12.2004, Štatútom Európskej vzdelávacej akadémie zo dňa 02.08.2010, Výpisom z
listuvlastníctvač.1565,ZápisnicouzoštrnástejschôdzeSprávnejradyneziskovejorganizácieEurópska
vzdelávacia akadémia, n.o. konanej dňa 23.11.2009, Listinou prítomných na štrnástej schôdzi Správnej
rady neziskovej organizácie Európska vzdelávacia akadémia, n.o. konanej dňa 23.11.2009, Listom
Obvodného úradu Bratislava zo dňa 10.02.2010, ako aj inými listinnými dôkazmi založenými v spise.

Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a
ktorýnemožnoinýmprávnymprostriedkomodstrániť;niejepritomrozhodujúce,akotátoneistotavznikla.

Platný Občiansky súdny poriadok upravuje výslovne, čoho sa môže navrhovateľ domáhať, čiže aké sú
právne prípustné druhy žalôb z hľadiska petitu sporov. Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa teda navrhovateľ domáha vydania autoritatívneho
výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne

určenie). Takéhoto určenia sa však navrhovateľ môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý
právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené
alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení
navrhovateľaodstraňujebeztoho,žebyukladalosplnenienejakejpovinnosti.Zuvedenéhotedavyplýva,
že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty

medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý
možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné
žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP], nemá preventívna
ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam. Vo väčšine
prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny

vzťah alebo právo je, alebo nie je.

Z ustanovenia § 80 písm. c) OSP vyplýva, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu
je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Naliehavosť právneho záujmu, predpokladaná

uvedeným ustanovením, nachádza svoje vyjadrenie v navrhovanom petite. Určovacou žalobou sa
navrhovateľ môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je
(tzv. pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (tzv. negatívna určovacia žaloba).

Vo všeobecnosti platí, že možnosť žaloby na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP vylučuje existenciu
právneho záujmu na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) OSP. Na druhej strane treba však pripustiť,

že navrhovateľovi nemožno odoprieť právnu ochranu prostredníctvom žaloby podľa § 80 písm. c) OSP
aj v tých prípadoch, ak navrhovateľ preukáže, že má naliehavý právny záujem na tom, aby rozsudkom
súdu bolo určené konkrétne právo alebo právny vzťah napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na
plnenie žalobou podľa § 80 písm. b) OSP. Splnenie podmienky alebo nesplnenie naliehavosti právneho
záujmu v takomto prípade môže závisieť od posúdenia, či ide alebo nejde o samoúčelnú žalobu, ktorá

nevyrieši sporný vzťah ani v jej základoch.Navrhovateľ sa žalobou podľa § 80 písm. c) OSP domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý
právny vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Autoritatívne určenie súdom potom musí ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstrániť bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej

povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny
charakter a význam.

Podľa ust. § 5 ods. 2 zák. č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne
prospešné služby (ďalej len „zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné
služby “) nezisková organizácia sa zakladá zakladacou listinou podpísanou všetkými zakladateľmi.

Pravosť podpisov všetkých zakladateľov musí byť úradne osvedčená. Neziskovú organizáciu môže
založiť aj jeden zakladateľ; pravosť jeho podpisu musí byť úradne osvedčená.

Podľa ust. § 6 zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby
zakladacia listina obsahuje

a) názov a sídlo neziskovej organizácie,

b) dobu, na akú sa nezisková organizácia zakladá, ak nie je založená na dobu neurčitú,

c) druh všeobecne prospešných služieb ( § 2 ods. 2),

d) meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov právnickej osoby, rodné číslo fyzickej osoby alebo
identifikačné číslo právnickej osoby, trvalý pobyt fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, ak sú
zakladateľmi,

e) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu prvých členov správnej rady, dozornej rady

(revízora), riaditeľa a členov ďalšieho orgánu, ak je zriadený,

f) peňažné vklady jednotlivých zakladateľov, nepeňažné vklady jednotlivých zakladateľov a ich peňažnú
hodnotu určenú znaleckým posudkom, ak sú vložené.

Podľa ust. § 7 zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby
zakladacia listina môže ustanoviť, že

a) určitý počet členov správnej rady, prípadne dozornej rady je volený na návrh vopred určeného okruhu
fyzických osôb alebo na návrh určitej právnickej osoby, orgánu územnej samosprávy alebo orgánu
štátnej správy,

b) určitý majetok vložený pri založení nie je možné scudziť,

c) určitý okruh poskytovaných všeobecne prospešných služieb nie je možné v priebehu ustanoveného

času alebo za ustanovených podmienok meniť.

Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby
zakladateľ vydá štatút, ktorý upraví podrobnosti o organizačnej štruktúre, činnosti a hospodárení
neziskovej organizácie.

Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby

štatút obsahuje najmä

a) názov a sídlo neziskovej organizácie,

b) druh všeobecne prospešných služieb (§ 2 ods. 2),

c) spôsob zverejnenia podmienok poskytovania jednotlivých druhov všeobecne prospešných služieb,

d) orgány neziskovej organizácie a vymedzenie ich pôsobnosti,e) počet členov, spôsob voľby a dĺžku funkčného obdobia správnej rady, dozornej rady (revízora) alebo
ďalšieho orgánu, ak je zriadený,

f) čas uschovávania zápisníc zo zasadnutí orgánov neziskovej organizácie,

g) spôsob zverejnenia výročnej správy,

h) spôsob majetkového vysporiadania pri zrušení neziskovej organizácie.

Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby
každý je oprávnený nazerať do štatútu a robiť si z neho výpisy alebo odpisy. Nezisková organizácia je
povinná na požiadanie sprístupniť štatút.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné

služby správna rada je najvyšší orgán neziskovej organizácie. prvých členov správnej rady vymenúva
zakladateľ, ak nie je ustanovené v tomto zákone inak.

Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby
správna rada najmä

a) schvaľuje rozpočet neziskovej organizácie,

b) schvaľuje ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti a hospodárení (ďalej len "výročnú
správu"),

c) rozhoduje o použití zisku a úhrade strát vrátane určenia spôsobu ich vysporiadania najneskôr do
skončenia nasledujúceho účtovného obdobia,

d) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení neziskovej organizácie (§ 14),

e) podáva návrhy na zmeny zapisovaných skutočností v registri,

f) volí a odvoláva riaditeľa a určuje jeho plat, 7)

g) volí a odvoláva členov správnej rady, ak štatút neustanovuje inak, a volí a odvoláva členov dozornej
rady (revízora),

h) schvaľuje právne úkony týkajúce sa nehnuteľného majetku,

i) rozhoduje o zmenách v štatúte s výnimkou ustanovení, ktoré si zakladateľ vyhradil v zakladateľskej
zmluve,

j) rozhoduje o obmedzení práva riaditeľa konať v mene neziskovej organizácie.

Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby
správna rada rozhoduje aj o ďalších skutočnostiach v rozsahu a za podmienok určených v štatúte.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že voľba členov správnej rady zo dňa 23.11.2009 je
neplatná, a súčasne žiadal, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti vykonať novú voľbu členov správnej
rady v súlade s článkom VI. ods. 2 zakladateľskej listiny, kde budú navrhnutí zo strany navrhovateľa
3 členovia.

Navrhovateľpočaskonanianeustálemenilnavrhovanýpetitatonasledovne:prvézneniebolouvedenév

návrhu na začatie konania, podaním zo dňa 11.04.2011, o ktorom sa rozhodlo na pojednávaní konanom
dňa 11.04.2011 žiadal navrhovateľ pripustenie zmeny petitu, ďalšie pripustenie zmeny petitu požadoval
navrhovateľ podaním zo dňa 16.05.2011 a následne na pojednávaní konanom 03.12.2012 navrhovateľ
uviedol, že trvá na návrhu v znení, ktorá bola pripustená na pojednávaní konanom dňa 11.04.2011.Svedok M.. T. O., ktorý bol v konaní opätovne vypočutý na otázku, prečo na pojednávaní konanom
dňa 11.04.2011 vedel uviesť presný deň voľby členov správnej rady, svedok uviedol, že v danom čase
odporca ešte fungoval, bola tam riaditeľka D. a od nej si zabezpečil predmetnú informáciu. Na ďalšiu

otázku súdu, či svedkovi predložila p. D. zápisnicu, z ktorej ste mohli vidieť dátum voľby členov správnej
rady alebo Vám ju len ústne tlmočila, svedok uviedol, že zápisnicu nevidel, pýtal sa len telefonicky p.
D. a ona mu telefonicky poskytla túto informáciu. Svedok ďalej uviedol, že si to žiadnym spôsobom
neoveroval a túto informáciu potom poskytol súdu a to aj preto, že pani D. pred výsluchom svedka na
súde vypovedala. Svedok ďalej uviedol, že si presný dátum volieb nepamätá, vychádza len z informácie

od pani D.. Na otázku odporcu, či od novembra 2009 prebehla jedna voľba alebo tých volieb bolo viac
kým sa dospelo k zloženiu správnej rady, ktorá bola ku dňu vstúpenia odporcu do likvidácie, svedok
uviedol: „Tých volieb bolo viacero. V tom čase odchádzala zo správnej rady pani N.. Ak si pamätám aj
p. G.. To sú výmeny, ktoré si pamätám, ale zrejme ich bolo viac, už si nepamätám.“

V procese dokazovania (§ 120 O.s.p.) vo všeobecnosti platí, že účastník konania má povinnosť
tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno je inštitútom

procesnéhopráva,ktorédopadánatohoúčastníka,vzáujmektoréhoje,abyurčitáskutočnosť,rozhodná
podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná, teda aby ju súd uznal za
pravdivú.

Pod dokazovaním treba rozumieť tú časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára
poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva procesná

povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť
protistrany a zároveň označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností.
Ide o jednu zo základných povinností účastníka konania; jej nesplnenie má v prípade navrhovateľa za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia; táto zodpovednosť sa prejaví v

jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej
aj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného
práva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva (z príslušnej hmotnoprávnej normy). V
zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej
skutočnosti.

Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosť účastníkov konania, ale zároveň aj ich procesným
oprávnením.Uplatnenietohtooprávneniajevšakčasovolimitované.Vzmysle§120ods.4O.s.p.(okrem
výnimiek v ňom ustanovených) je súd povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O.s.p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci

samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Aj napriek skutočnosti, že si súd dňa 25.03.2013 splnil svoju povinnosť podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. a
oboznámil účastníkov konania, že aj po opätovnom výsluchu svedka M.. O. súd nemá za preukázané,
že sa konala voľba členov správnej rady dňa 23.11.2009, právny zástupca navrhovateľa aj napriek tomu
trval na rozhodnutí vo veci a účastníci konania nenavrhli žiadne dôkazy na doplnenie dokazovania.

Na základe vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť prvému petitu
návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že voľba členov správnej rady zo dňa 23.11.2009 je
neplatná, nakoľko súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, či sa voľba členov správnej
rady konala, kedy a s akým výsledkom. V tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno za
účelom preukázania ním tvrdených skutočností.

K druhému petitu návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť vykonať
novú voľbu členov správnej rady, si konajúci súd dovoľuje uviesť, že i predmetnému petitu nebolo
možné vyhovieť, nakoľko je takto navrhovaný petit materiálne nevykonateľný. Z hľadiska materiálnej
vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného,povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne
stanovenú lehotu na plnenie. Povinnosť, ktorá sa má na povinnom vynútiť, musí byť určená presným
a nepochybným spôsobom.

Voľbu členov správnej rady nevykonáva odporca, ale podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 213/1997 Z.z.
o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby správna rada ako najvyšší
orgán neziskovej organizácie, ktorá volí a odvoláva členov správnej rady, ak štatút neustanovuje
inak. Štatút odporcu zo dňa 22.12.2004 spôsob voľby členov správnej rady žiadnym spôsobom
neupravuje, obsahuje len ustanovenie, kto je oprávnený dávať návrhy na zvolenie členov správnej rady.

Z ustanovenia § 19 ods. 2 citovaného zákona je podľa názoru súdu nepochybné, že nie odporca, ale
správna rada odporcu /ktorá je zložená z piatich členov/ volí a odvoláva členov správnej rady. Druhému
petitu by bolo možné podľa názoru súdu vyhovieť, ak by navrhovateľ žiadal, aby súd uložil povinnosť
jednotlivým členom správnej rady vykonať voľbu v súlade s článkom VI. ods. 2 zakladateľskej listiny. Súd
by nemohol uložiť povinnosť správnej rade ako takej, nakoľko nemá právnu subjektivitu, je len jedným
z orgánov odporcu.

K otázke, či je možná zmena zakladacej listiny bez súhlasu zakladateľov, je konajúci súd toho názoru,
že bez súhlasu zakladateľov takáto zmena nie je možná, vychádzal pritom zo zásady nezmeniteľnosti
vôle zakladateľov, ktorej podstatou je zaistiť nezmeniteľnosť a chrániť vôľu zakladateľov proti prípadnej
ľubovôli správnej rady.

Z týchto dôvodov súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľa

v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca v konaní nepreukázal, že mu vznikli trovy, trovy si neuplatnil, i keď mal úspech v spore a vzniklo
mu právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu preto rozhodol súd tak,

že náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.