Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/304/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215612
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Gizely Majerčák, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce 19C/169/2012-40 z 19.2.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal zo žaloby, ktorú žalobca odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
U. F., nar. 7.3.1972. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo Ex 11903/2009. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom návrh bol spísaný vo forme zápisnice u súdneho exekútora. Exekučný súd
napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu návrhu,

exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2.3.2011
(konanie začalo 7.11.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. o poverení,
teda po viac ako 480 dňoch omeškania. Tvrdil, že nedisponuje príslušným exekučným titulom ani
návrhom na vykonanie exekúcie, pretože tieto podklady sú u súdneho exekútora, u ktorého sa spisoval
aj návrh na vykonanie exekúcie a dokazovanie odkázal na príslušný exekučný spis súdu. Uviedol, že
postup exekučného súdu bol nesprávny, v rozpore so zákonom, pretože neexistovala okolnosť, ktorá
by umožňovala súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetkovú škodu vyčíslil žalobca
na 2.434,64 € a nemajetkovú ujmu na 486,93 €. Súd prvého stupňa ďalej vzal do úvahy stanovisko
žalovanej, ktorá žalobu žiadala zamietnuť s tým, že sa v nej vyskytuje viacero nedostatkov a nie je z nej
možné zistiť, z akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, pričom naviac zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Poukázal na dôvody, pre ktoré neakceptoval
návrh žalobcu na odročenie pojednávania a na to, že o nevylúčení konajúcej sudkyne vo veci žalobca
mal vedomosť v dostatočnom časovom predstihu. Zo spisu 11Er/648/2009 Okresného súdu Michalovce

zistil, že dňa 14.12.2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora U.H.. H. O. pod Ex 11903/09
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnej U. F., pričom
exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 15625/09. Zistil ďalej,
že 16.2.2010 súd neúspešne vyzval súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere a na splnenietejto povinnosti bol urgovaný aj právny zástupca oprávneného. Keďže tento nereagoval, uznesením zo
7.6.2010 bola oprávnenému uložená poriadková pokuta a na predloženie úverovej karty bola vyzvaná
aj povinná. Uznesením zo dňa 19.1.2011 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.3.2011 a uznesením zo dňa 21.3.2011
exekučné konanie bolo zastavené. Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa § 3 ods. 1,2, § 5 ods. 1,
2,§6ods.1,§9ods.1,2,§15ods.1,2,§19ods.1až3zák.č.514/2003Z.z.adospelkzáveru,žežaloba
nie je dôvodná. Mal za to, že nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku
nanáhraduškodypredsúdomatopredbežnéprerokovanienárokuspríslušnýmorgánom.Uviedolďalej,

že po doručení žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu, tento v rámci jej skúmania vykonával
niekoľko úkonov, ktoré boli potom podkladom pre zamietajúce uznesenie súdu, keď žalobca spoluprácu
s exekučným súdom najprv bezdôvodne odmietol a je pritom zrejmé, že súd mal právo preskúmať aj
základ záväzkového vzťahu vo vzťahu k prísudku rozhodcovského súdu, pretože podľa podľa ust. § 45
zákona o rozhodcovskom konaní môže súd zastaviť exekúciu aj v prípade, ak rozsudok zaväzuje na
plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Charakterizoval ďalej podmienky, ktoré musia byť splnené

priuplatnenínárokunanáhraduškodyztvrdenéhonezákonnéhorozhodnutiaaupozornil,ževdanejveci
nebolo preukázané zrušenie žiadnych nezákonných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol
a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.

2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p. a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že
prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p. Uviedol, že požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané
s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým

právo konať pred súdom. Namietal ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil
odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania. Žalobca tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých

súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a
založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva
žalobcu na súdnu ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám
nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej, že vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami

založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal
súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným
samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkal
súdu,ževykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľnýanie
je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy

súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Uviedol ďalej, že súd sa dopustil viacerých omylov,
keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak
zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o jeho návrhoch v zákonnej lehote. Nesprávny úradný postup
exekučného súdu spočíval hneď v niekoľkých skutočnostiach a konajúci súd sa musel preto vysporiadať

so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, čo neurobil a jeho rozhodnutie je tak
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p.
potvrdil.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa28.5.2015o9.00hod.,pričommiesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobca v odvolaní uvádza takmer všetky odvolacie dôvody okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v

zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
19.2.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanému) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 19.2.2014 bolo doručené žalobcovi
dňa 10.2.2014 a jeho právnemu zástupcovi taktiež dňa 10.2.2014 a žalovanému v ten istý deň. Bola tak
zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Podaním došlým súdu dňa 13.2.2014 žiadal zrušiť pojednávanie
(nie odročiť) z dôvodu, že jeho námietka porušenia nestrannosti súdu je dôvodná. Súd na pojednávaní
konštatoval, že neboli splnené dôvody na odročenie pojednávania tak, ako to má na mysli § 119 O.s.p. a
nebolzostranyžalobcuanizachovanýpostuppodľaods.2tohtoustanovenia.Natomtopojednávanísúd
oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré

sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením obsahu pripojených spisov Okresného súdu Michalovce.
Následne vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti

žalobcu, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 22.10.2012. Žalobcovi bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach o
nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci.

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.
rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie

je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/
a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 11Er/648/2009.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a
nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,

na ktorých založil svoje rozhodnutie.

V odvolaní sa žalobca obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že súd prvého stupňa sa dopustil
viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané a
pritom nekonkretizoval, s ktorými závermi prvostupňového súdu (podrobne v odôvodnení rozpísanými)

nesúhlasí.

Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací súd v
plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v
tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo
po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súdna prax sa však ustálila na závere, že lehota 15 dní od

doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom
a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napr.
uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp.zn. II. ÚS/520/2012 zodňa 10.7.2013, sp.zn. II ÚS/248/2013 zo dňa 25.4.2013 alebo sp.zn. II. ÚS/112/2013 zo dňa 13.2.2013).
Preto v situácii, ak by aj bola v jednotlivom prípade prekročená lehota pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uvedený postup a obdobie nemožno

považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a tento je plne odôvodnený potrebou
skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu; odvolací súd naviac
podotýka,ževzhľadomnamnožstvoexekučnýchkonaní,ktoréžalobcainiciujepredokresnýmsúdom,je
ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri
napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo II. ÚS/245/2013

zo dňa 25.4.2013).
Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému
záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský

rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu z vlastnej iniciatívy riešiť
otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou
ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza k
preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k
posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí, že právomoc

rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho
vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebol neplatnou rozhodcovskou
zmluvou viazaný, t.j. je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (porovnaj
napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R

46/2012, sp.zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
66/2013 a sp.zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.9.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.

1MCdo/15/2012 zo dňa 22.5.2013, sp.zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.4.2013, sp.zn. 4Cdo/88/2013 zo
dňa 24.10.2013, sp.zn. 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.6.2013, sp.zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.6.2013 a
mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS/381/2012 zo dňa 22.8.2012, sp.zn. II.
ÚS/545/2010zodňa9.12.2010asp.zn.IV.ÚS/60/2011zodňa3.3.2011akoajuznesenieSúdnehodvora
Európskej únie vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčkovskej zo dňa 16.10.2010). Od

tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

Súd prvého stupňa presvedčivo odôvodnil, prečo v exekučnej veci 11Er/648/2009 exekučný súd pred
rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora zabezpečoval potrebné podklady zdôrazňujúc, že zo strany
oprávneného a jeho zástupcu nebola poskytnutá potrebná súčinnosť.

Žalobca naviac nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázal, aby
jeho sťažnosti na prieťahy v konaní boli vybavené spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov bola
preukázaná.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené

neboli.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v oboznamovaných spisoch a tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o

pojednávaní. Preskúmavané rozhodnutie je tak po každej stránke presvedčivé a zrozumiteľné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti
a vo výroku o trovách konania ako vecne správny.O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, pretože účastníci konania si ich náhradu
neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.