Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/429/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712205718
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712205718.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM Slovensko a.s., so sídlom
Panenská7,81236Bratislava,IČO:35787783,zastúpenéhosplnomocnencom:Advokátskakancelária
Nagyová Tenkač, s.r.o, so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, proti odporkyni: S. I., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomL.N.XXXX/X,N.,zastúpenejopatrovníkom:MestoSkalica,Nám.slobody10,
909 01 Skalica, o zaplatenie sumy 656,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Skalica, zo dňa 23. apríla 2014, č. k. 3C/246/2012-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e, v časti v

ktorej súd určil, že zmluvné podmienky obsiahnuté vo všeobecných podmienkach CETELEM Slovensko
a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru účinného od 01.01.2009 v znení v častiach II. - 2. - 1., II. - 4.
- 1., V. - 3., V. - 5., V. - 6., V. - 7. sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými ruší a v závislom výroku
o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 326,91 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 326,91 eur od 01.01.2011 do

zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov konania. Súd zároveň určil, že zmluvné podmienky obsiahnuté vo Všeobecných
podmienkach CETELEM Slovensko a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru účinné od 01.01.2009 v
znení častiach : II.- 2. - 1. prevodom peňažných prostriedkov (PP) zodpovedajúcich výške poskytnutého
úveru alebo jeho dohodnutej časti (ďalej tiež len čerpaním úveru) vzniká klientovi povinnosť platiť
príslušné náklady spojené s úverom (ďalej len náklady), II. - 4.- 1. CETELEM splátku použije na
úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka

poplatkov zverejneného CETELEMom vrátane čiastky určenej na úhradu poistného pokiaľ je klient
poistený a v príslušnej časti úverovej istiny, klient je povinný splácať poskytnutý úver vrátane nákladov
na účet CETELEMu, V. - 3. ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je
CETELEM oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky
z úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní, zmluvná pokuta je splatná ku dňu splatnosti
nasledujúcej mesačnej splátky, pri omeškaní s poslednou splátkou uplynutím 30-dňa omeškania,
nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby, dojednanie o zmluvnej pokute

nevylučuje možnosť uplatnenia práv z titulu náhrady škody, V. - 5. zánikom zmluvy nezanikajú práva
a povinnosti podľa článku V. - 1. CETELEM je oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov a platnými
právnymi predpismi, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky aza vstup pohľadávky do vymáhania, ako aj náklady spojené s externým vymáhaním pohľadávky,V.
- 6. CETELEM si vyhradzuje právo meniť náklady a to aj jednostranne, najmä v prípade zmeny
podmienok na objektívnych skutočnostiach, napríklad zmeny úrokových sadzieb bánk, CETELEM je

povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny písomne 30 dní vopred, napríklad na
internetových stránkach CETELEMu, u zmluvných partnerov CETELEM a pod., CETELEM je oprávnený
účtovať klientovi podľa zmluvy, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov poplatky, CETELEM
si vyhradzuje právo účtovať poplatok za uzavretie zmluvy o úvere ako súčasť úverovej istiny. Poplatky
sú zúčtované na úverovom účte,V. - 7. CETELEM doručuje všetky písomné oznámenia najmä poštou,

a to formou obyčajnej, alebo doporučenej zásielky, na jeho poslednú adresu známu CETELEMU,
ak klient písomnosť neprevezme, považuje sa za doručenú dňom márneho uplynutia úložnej lehoty,
alebo z dôvodu nedoručiteľnosti (napr. zmena adresy) dňom jej vrátenia CETELEMu, sú podmienkami
neprijateľnými a neplatnými.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka,
§ 2, § 3 ods. 1,3, § 4 ods. 1,2,3,4 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., § 40 ods.

1, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3,5, § 451 ods. 1,2, § 544 ods. 1, § 517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný iba čiastočne. Z listinných dôkazov, predovšetkým z
výpisu z účtu odporkyne, mal súd preukázané, že odporkyňa celkovo získala od navrhovateľa finančné
prostriedky v sume 599 eur, ale bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah

bol individualizovaný a bez všetkých náležitostí, ktoré vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
a keďže nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, zmluva je neplatná. Bez písomnej zmluvy
neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania, ani o zmluvnej
pokute, ani o poistení pohľadávky či dohoda o poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil nárok v
zmysle sadzobníka. Vzhľadom k neexistencii zákonom vyžadujúcej sa písomnej formy pre preukázané

poskytnutie finančných prostriedkov odporkyni stala sa odporkyňa dlžníčkou navrhovateľa a mala
povinnosťprostriedkyvrátiť,avšakbezúrokovapoplatkov,ktoréaninemôžubyťuvedenévneexistujúcej
zmluve. Nakoľko nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy medzi navrhovateľom a odporkyňou, nebolo
možné zo strany súdu priznať navrhovateľovi poplatky, poplatky za omeškanie, ani zmluvnú pokutu.
Odporkyňa celkom uhradila navrhovateľovi sumu 272,09 eur a to celú sumu do odstúpenia od zmluvy.

Rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými je v sume 326,91 eur a iba na
zaplatenie tejto sumy vznikol nárok navrhovateľovi a iba titulom vydania bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. a § 451 ods. 2 Obč. zák. plnením z neplatného právneho úkonu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 326,91 eur titulom
bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Súd priznal navrhovateľovi aj

úrok z omeškania podľa § 517 Obč. zák. a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 9 % ročne
zo sumy 326,91 eur od 1.1.2011 do zaplatenia t.j. iba z priznanej výšky istiny. V rámci súdnej kontroly
danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská
zmluva, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd určil

za neprijateľnú podmienku v článku II.- 2. - 1. VÚP, podľa ktorej prevodom peňažných prostriedkov
(PP) zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti (ďalej tiež len čerpaním
úveru) vzniká klientovi povinnosť platiť príslušné náklady spojené s úverom (ďalej len náklady) a tiež
podmienku v článku V. - 6. CETELEM si vyhradzuje právo meniť náklady a to aj jednostranne, najmä
v prípade zmeny podmienok na objektívnych napríklad zmeny úrokových sadzieb bánk, CETELEM

je povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny písomne 30 dní vopred, napríklad na
internetových stránkach CETELEMu, u zmluvných partnerov CETELEM a pod., CETELEM je oprávnený
účtovať klientovi podľa zmluvy, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov poplatky, CETELEM
si vyhradzuje právo účtovať poplatok za uzavretie zmluvy o úvere ako súčasť úverovej istiny. Ide o
podmienky individuálne nevyjednané a neplatné, pretože v celej zmluve niet zmienky o tom, čo sa

za náklady veriteľa a poplatky považuje a nezdôvodnil to ani navrhovateľ. Zákon o spotrebiteľských
úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale je nevyhnutné, aby sa
ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by pritom nemal podľa §
4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Právny úkon banky,
zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od

veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Obč. zák. v nadväznosti na § 39 Obč. zák. právnym úkonom
neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými
mravmi. Podmienku v článku II. - 4.- 1. VÚP, podľa ktorej veriteľ splátku použije na úhradu dohodnutých
úrokov,poplatkovpodľazmluvyoúvere,prípadnepodľaaktuálnehosadzobníkapoplatkovzverejnenéhoCETELEMom vrátane čiastky určenej na úhradu poistného pokiaľ je klient poistený a v príslušnej časti
úverovej istiny, klient je povinný splácať poskytnutý úver vrátane nákladov na účet CETELEMu súd
ďalej vyhodnotil v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi

účastníkmiakoustanovenie,ktoréspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou podmienkou, pretože umožňuje veriteľovi, aby splátku
použil najprv na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov. Súd vyhodnotil tieto zmluvné podmienky ako
neprijateľné, dané do zmluvy v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemôže mať záujem na uhradení najprv
úrokov a poplatkov a až potom istiny. Z rovnakých dôvodov súd posúdil ako neprijateľnú podmienku

aj podmienku v článku V. - 5. zánikom zmluvy nezanikajú práva a povinnosti podľa článku V. - 1.
CETELEM je oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo
výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov a platnými právnymi predpismi, ktoré si spotrebiteľ
neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech veriteľa. Podľa článku V. - 3. VÚP ak klient poruší svoju
povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je CETELEM oprávnený požadovať od klienta, aby
zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky z úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac

než 30 dní, zmluvná pokuta je splatná ku dňu splatnosti nasledujúcej mesačnej splátky, pri omeškaní
s poslednou splátkou uplynutím 30-dňa omeškania, nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa
platnej úrokovej sadzby, dojednanie o zmluvnej pokute nevylučuje možnosť uplatnenia práv z titulu
náhrady škody. Zmluvnú pokutu vo výške 15,55 eur súd navrhovateľovi nepriznal z dôvodu, že je
zmluvnou podmienkou, ktorú navrhovateľ s odporcom pri uzatváraní zmluvy nedohodol. Zmluvná pokuta

je uvedená iba vo VÚP navrhovateľa, ktoré nie sú zmluvou. Podmienka dohody k platnému dojednaniu
o zmluvnej pokute je jednoznačne vyjadrená v § 544 Obč. zák.. Bez nedostatku slobodnej vôle, vážnosti,
určitosti a zrozumiteľnosti je právny úkon podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatný a z neplatného právneho
úkonu nemožno priznať plnenie. Neprijateľná podmienka sa nachádza tiež v článku V. - 7. VÚP, podľa
ktorej CETELEM doručuje všetky písomné oznámenia najmä poštou, a to formou obyčajnej, alebo

doporučenej zásielky, na jeho poslednú adresu známu CETELEMU, ak klient písomnosť neprevezme,
považuje sa za doručenú dňom márneho uplynutia úložnej lehoty, alebo z dôvodu nedoručiteľnosti (napr.
zmena adresy) dňom jej vrátenia CETELEMu, nakoľko myšlienka tohto ustanovenia je sčasti prevzatá z
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p). O.s.p. je procesnoprávnym predpisom, a ustanovenie VÚP sa
týka úpravy práv a povinnosti účastníkov zmluvy a ich súkromnoprávnych vzťahov a je neprípustné, aby

si ktorákoľvek strana určovala podmienky doručovania písomností v rozpore so zákonom. Doručenie
písomnosti, resp. písomností je významnou právnou skutočnosťou, vyvolávajúcou ďalšie hmotnoprávne
účinky. O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., súd vychádzal z toho, že
sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 656,50 eur, z toho mu súd priznal iba sumu 326,91 eur a do
zvyšku tejto sumy o 329,59 eur návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 49,8 % a u

odporkyne 50,2 %, čo znamená, že čistý úspech odporkyne je len 0,4 %, avšak vzhľadom k tomu, že
odporkyňa návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala, podal ho len navrhovateľ v zmysle § 151
ods. 1 O.s.p. a preto súd rozhodoval iba o náhrade trov konania navrhovateľovi, pričom rozhodol tak,
že navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
Protirozsudkusúduprvéhostupňapodalvzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľatovčastiach výroku,

ktorými súd návrh zamietol, o trovách konania, ako aj vo výroku, ktorým súd určil, že zmluvné podmienky
obsiahnuté vo Všeobecných podmienkach CETELEM Slovensko a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru účinné od 01.01.2009 v znení v častiach: II. - 2. - 1., II. - 4. - 1., V. - 3., V. - 5., V. - 6.,V. - 7.
sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že navrhovateľovi ako
účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd prvého stupňa na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvého stupňa vychádzal z
neprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v konaní predložil súdu žiadosť /
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.05.2009, ktorá je podpísaná odporkyňou a
navrhovateľom. Táto listina predložená ako dôkaz je úverovou zmluvou, dvojstranným právnym úkonom
uskutočneným medzi navrhovateľom a odporkyňou. Navrhovateľ tak predložil súdu listinný dôkaz na

preukázanie svojho tvrdenia a uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania zmluvného vzťahu medzi
ním a odporkyňou. Záver súdu, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená úverová zmluva v
písomnej forme je teda nesprávny, čo svedčí o tom, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ je toho názoru, že má nárok na zaplatenie
celej istiny s príslušenstvom, uplatnenej vo výške 656,50 eur, pozostávajúcej zo sumy 239,19 eur titulom

dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy, sumy 401,76 eur
z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach, ktorá sa stala zročná
až v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy, sumy 15,55 eur z titulu dlžných zmluvných pokút za
omeškanie splácaním úveru a ďalších zmluvných poplatkov. Príslušenstvom navrhovateľom uplatnenejistiny sú úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 640,95 eur od 01.01.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ
namieta určenie neprijateľnosti a neplatnosti nižšie uvedených zmluvných podmienok obsiahnutých
vo všeobecných podmienkach navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru účinných ku dňu

01.01.2009 a má za to, že predmetnú právnu vec súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil, ako aj
to, že mu bola nedostatočným a nezrozumiteľným odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa odňatá
možnosť konať pred súdom. Výška celkových nákladov bola uvedená v samotnej úverovej zmluve v
ľavej časti na prednej strane medzi premennými hodnotami vypočítanými individuálne podľa dohody
s odporkyňou pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Celkové náklady sú vyjadrené pevnou čistkou vo

výške 333,88 eur a táto výška bola odporkyni známa už od začiatku pri podpísaní úverovej zmluvy.
Nie je tak správny záver súdu prvého stupňa, že dojednanie je neurčité. Ďalej súd prvého stupňa
v odôvodnení rozsudku poukazuje na právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa napriek tomu, že
navrhovateľ nie je bankou. Odôvodnenie rozsudku je tak zmätočné a nepresvedčivé, nakoľko nie je
zrejmé, z akého skutkového stavu vychádza súd prvého stupňa pri rozhodovaní nároku navrhovateľa.
Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku absolútne neodôvodnil, prečo bolo ustanovenie bodu V. - 6.

VP určené ako neprijateľné a neplatné, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd
argumentuje právnym úkonom banky, hoci navrhovateľ bankou nie je. Bod V.- 6. VP korešponduje
zákonným ustanoveniam, čo vylučuje jeho neplatnosť resp. neprijateľnosť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že
ustanovenie bodu II.-4.-1. VP nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa, keďže ide o zmluvnú úpravu adekvátnu platnej zákonnej

právnej úprave. Ide o umorovanie dlhu rovnakými mesačnými splátkami, teda o anuitné splácanie
dlhu. Týka sa obdobia počas trvania úverovej zmluvy t.j. do tzv. zosplatnenia úveru resp. odstúpenia
navrhovateľa od zmluvy, v dôsledku omeškania odporkyne so splácaním dohodnutých splátok. Pokiaľ
ide o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode V. - 3. VP navrhovateľ je toho názoru,
že v predmetnej právnej veci preukázal, že všeobecné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej

zmluvy, nakoľko odporca svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými
podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrad. Všeobecné podmienky sú teda platné, aj keď nie sú
výslovne podpísané odporkyňou. Zákonom nie je vylúčené, aby boli ustanovenia o zmluvnej pokute, či
poplatkov dojednané vo všeobecných podmienkach. Navrhovateľ ďalej namieta určenie neprijateľnosti
a neplatnosti bodu V. - 5. VP, ktoré súd prvého stupňa odôvodnil tak, že ide o vedľajšie plnenie, ktoré si

spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech veriteľa. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal
na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že náklady spojené s vymáhaním pohľadávky
sú zákonným príslušenstvom pohľadávky a teda zmluvné ustanovenie, ktoré korenšponduje s platnou
úpravou nemôže byť posúdené ako neplatné resp. ako neprijateľná zmluvná podmienka. Navrhovateľ
nevidel ďalej zákonný dôvod konštatovania neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky zakotvenej

v bode V. - 7. VP, nakoľko prvá veta tohto bodu má len informačný charakter a nemôže byť posúdená
ako neprijateľná zmluvná podmienka a čo sa týka druhej vety predmetného zmluvného ustanovenia a
to ohľadne fikcie doručenia táto zodpovedá platnej právnej úprave a záverom súdnej praxe. Na základe
vyššie uvedeného navrhovateľ žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 656,50 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9

% ročne zo sumy 640,95 eur od 01.01.2011 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
nahradiť mu trovy právneho zastúpenia, a trovy konania.

Odporkyňa k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozsudok v

napadnutej zamietajúcej časti a v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok vrátane závislého
výrokuonáhradekonania,tedavmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2
O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli

(§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné, v
dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok zrušiť a výlučne v zamietajúcej časti bolo dôvodné rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 219 O.s.p. potvrdiť.Predmetom konania na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3C/246/2012 je návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáha od odporcu zaplatenia sumy 656,50 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 640,95 eur od 01.01.2011 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti zamietnutia návrhu ohľadne istiny 329,59 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 329,59 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok

obsiahnutýchvoVšeobecnýchpodmienkachCETELEMSlovenskoa.s.preposkytnutiespotrebiteľského
úveru účinných od 01.01.2009 v znení častiach II. - 2. - 1., II. - 4. - 1., V. - 3., V. - 5., V. - 6., V. - 7. a
v závislom výroku o trovách konania.

Predmetom odvolacieho konania vymedzeným odvolacím dôvodom navrhovateľa bolo vyriešiť otázku,
či medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá platná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy
656,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 640,95 eur od 01.01.2011 do
zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že poskytol odporkyni na základe písomnej žiadosti - návrhu na
uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.05.2009 úver vo výške 599,- eur na

nákup spotrebného tovaru - televízora. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 24. mesačných splátkach,
každá vo výške 38,87 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.06.2009. Zároveň
navrhovateľ poukázal na to, že podľa bodu V.-3. všeobecných podmienok spoločnosti CETELEM
SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere, je navrhovateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so zaplatením

ktorej sa odporca dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol navrhovateľom na zaplatenie vyzvaný.
V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporkyne, navrhovateľ od predmetnej zmluvy
odstúpillistomzodňa08.10.2010adňa31.12.2010totoodstúpenienadobudloúčinnosťadlhodporkyne
sa stal splatný. Dlžná suma predstavuje istinu vo výške 656,50 eur, pozostávajúcu zo sumy 239,19
eur - dlžné mesačné splátky úveru do odstúpenia od zmluvy, sumy 401,76 eur - istina úveru splatná ku

dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy a sumy 15,55 eur predstavujúcej zmluvnú pokutu za omeškanie so
splácaním úveru. Navrhovateľ si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 640,95 eur
od 1.1.2011 do zaplatenia.

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa

23.05.2009, kde je označený v záhlaví zmluvy a pri podpise v zmluve ako poskytovateľ úveru CETELEM
SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, odporkyňa je označená ako klient,
ďalej je označený úver, predajná cena tovaru - televízor LCD - 599,- eur, priama platba 0,0 eur, výška
úveru 599,00
eur, celkové náklady 333,88 eur, počet mesačných splátok: 24, výška mesačných splátok: 38,87 eur,

súčet mesačných splátok 932,88 eur, ročná úroková sadzba 39 %, prvá splátka najskôr do 15.06.2009,
termín splatnosti je 15. deň v mesiaci, RPMN- 58,19 %, priemerná hodnota RPMN v percentách pre
zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru na trhu SR: 40,61 %. V ďalšej časti je uvedený spôsob
splácania, údaje o príjme a povolaní odporkyne. Ďalej časť C) obsahuje kreditnú kartu. Na zadnej strane
zmluvy sa nachádzajú všeobecné podmienky CETELEM a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Navrhovateľ listom zo dňa 08.10.2010 odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy s poukazom na článok
III.-6.-1. všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru, úver sa ku dňu 31.12.2010 stal splatným v
celom rozsahu a odporkyňa bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 656,50 eur. V zmluve je ďalej
uvedené, že odporkyňa vyhlásila, že má záujem o nákup špecifikovaného tovaru na osobnú potrebu a
vyhlásila,žesaoboznámilasovšeobecnýmipodmienkamiCETELEMSLOVENSKOa.s.preposkytnutie

spotrebiteľského úveru (ďalej len „VÚP“), súhlasí s ním bez výhrad a žiada, aby jej bol poskytnutý úver.
Z článku V.-11. všeobecných podmienok vyplýva, že VÚP a SP platný v deň čerpania úveru sú súčasťou
všetkých zmlúv o úvere uzavretých medzi klientom a CETELEMOM. Klient potvrdzuje prevzatie jednej
kópie, žiadosti/zmluvy a VÚP podpísanie žiadosti/zmluvy, prípadne aj podpísaním VÚP, pokiaľ nie sú
vytlačené na zadnej strane žiadosti/zmluvy. Ak sa stane niektoré ustanovenie zmluvy neplatným, ostatné

ostávajú v platnosti.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neexistuje, súdu nebol
predložený žiaden dôkaz o existencii písomnej zmluvy, pre nedostatok písomnej formy zmluvy ospotrebiteľskom úvere súd vyvodil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná. Žiadosť/ Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere nemožno podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za písomnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko neobsahuje ani všeobecné náležitosti zmluvy, ani za zmluvu o úvere

podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože Žiadosť/Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
podstatné náležitosti zmluvy o úvere, t.j. údaj o tom, kto je veriteľom, záväzok veriteľa, že poskytne
finančné prostriedky do určitej sumy a nie je v nej vyjadrený ani záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté
prostriedky a záväzok zaplatiť úrok, ktorý je tiež podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, upravenej
v § 497 Obchodného zákonníka. Uvedenou Žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,

predmetom ktorej je poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 599,- eur podľa prvostupňového súdu
odporkyňa iba požiadala o poskytnutie úveru.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 vety prvej Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na

uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

Zmluva je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým je
návrh na uzavretie zmluvy (oferta), ktorým je jednostranný určitej osobe alebo osobám adresovaný
prejavvôlenavrhovateľa,vktoromdostatočneurčitýmspôsobomnavrhujeadresátoviuzavretiezmluvys

obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Druhým
jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia).
Týmto jednostranným prejavom vôle adresát dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie
zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včas urobeným
spôsobom (§ 35 ods. 1), pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 23.05.2009, na
účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 zákona ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Odvolací súd sa so záverom súdu prvého stupňa o neexistencii zmluvy nestotožňuje. Predmetná

žiadosť/zmluva spĺňa náležitosti zmluvy, teda dvojstranného právneho úkonu. Zákon o spotrebiteľských
úveroch definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa dodávateľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené

so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a) a b) zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje
úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti
alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporkyňou zmluvou o úvere zo
dňa 23.05.2009, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zaoberajúce sa

problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva
o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je
zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky
spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby

sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Navrhovateľ vystupoval
a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet
činnosti, čo je skutočnosť známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (T.). Odporkyňa v
zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ, lebo konala pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný
nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bol úver na nákup tovaru. V súhrne

tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod

sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej
istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí
teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto zmluvy aj výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch zákon nesankcionuje neplatnosťou. Výslovne ju považuje za platnú za
predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal
čerpať, alebo bol na jej základe dodaný tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 3 zákona). Súčasne
však zákon pri absencii niektorých náležitosti taxatívne vymedzených v ustanovení § 4 ods. 2 poskytujespotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Keďže odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.05.2009
je platná, bolo potrebné sa následne zaoberať aj ďalšou právnou skutočnosťou súvisiacou s uplatneným
nárokom navrhovateľa a to odstúpením navrhovateľa od predmetnej zmluvy listom zo dňa 08.10.2010
a s tým spojenými právnymi následkami pre účastníkov zmluvného vzťahu.

Z odstúpenia od úverovej zmluvy č.42665144809005 listom navrhovateľa zo dňa 08.10.2010 vyplýva,
že na základe žiadosti odporkyne, jej navrhovateľ poskytol na nákup spotrebného tovaru úver vo výške
599,-eur,ktorýúversazaviazalaodporkyňasplácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške38,87
eur. Vzhľadom na omeškanie odporkyne so splácaním úveru navrhovateľ odstupuje podľa čl. III. - 6. - 1
Všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru od úverovej zmluvy a úver sa ku dňu 30.11.2010 stáva
splatným v celom rozsahu. Ďalej navrhovateľ v tomto odstúpení vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej

sumy vo výške 656,50 eur, pozostávajúcej zo sumy 239,19 eur predstavujúcej dĺžne mesačné splátky
úveru, sumy 401,76 eur predstavujúcej istinu úveru splatnú ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, sumy
15,55 eur predstavujúcej zmluvnú pokutu za omeškanie so splácaním úveru.

V prejednávanej veci správne súd prvého stupňa posudzoval platnosť predmetnej zmluvy o úvere

nielen podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, ale najmä v zmysle ustanovení Zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 258/2001 Z.z.. V danom prípade je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko bola uzavretá medzi navrhovateľom - veriteľom, ktorý vykonáva túto činnosť a to poskytovanie
úverov v zmysle svojho predmetu podnikania a tento úver bol poskytnutý fyzickej osobe nepodnikateľovi,
t.j. spotrebiteľovi a v danom prípade je potrebné aplikovať na predmetný zmluvný vzťah aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka. V prípade, že zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy
oúvere,takvdanomprípadejepotrebnéposúdiťtotoustanovenievzmysle§48Občianskehozákonníka
a následne ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného, odvolací súd vyzval účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2
O.s.p. k možnému použitiu na vec súdom prvého stupňa neaplikovaného ustanovenia § 52 Občianskeho

zákonníka a § 48 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k účastníkmi uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 23.05.2009.
Navrhovateľ na základe tejto výzvy zaslal súdu písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že zákonom
č. 102/2014 Z.z. došlo k zmene ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka a to s účinnosťou od
01.04.2015 a s poukazom na čl. I. ods. 1 Ústavy SR a princípy právneho štátu, medzi ktoré patrí aj

požiadavka„princípuprávnejistoty“súčasťoučohojeizákazspätnéhopôsobeniaprávnychpredpisovje
nepochybné, že na predmetnú právnu vec je možné aplikovať len pôvodné znenie ustanovenia § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ je toho názoru, že aplikácia ust. § 48 Občianskeho zákonníka
je v prejednávanej veci neprípustná, nakoľko § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zaraďuje
záväzkovývzťahvyplývajúcizozmluvyoúverepodľaust.§497Obchod.Zákonníkamedzitzv.absolútne

obchodné vzťahy, pre ktoré je relevantné, že sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu jeho účastníkov. Ďalej navrhovateľ poukázal na ust. § 266 ods. 5 Obchodného
zákonníka, ktoré pri pochybnostiach o obsahu právnych úkonov medzi dodávateľom a spotrebiteľom
ukladá povinnosť používať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, keď zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva vylúčenie aplikácie Obchodného zákonníka na spotrebiteľské zmluvy. Z ust. §

52 ods. 2 OZ vyplýva zakotvenie neplatnosti takých zmluvných dojednaní alebo dohôd, ktorých účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia. V danom prípade navrhovateľ odstúpil od predmetnej zmluvy listom
zo dňa 08.10.2010 a to v zmysle bodu III.-6.-1. VÚP, kde v závere je uvedené, že „zánik zmluvy sa v
ostatnom riadi platnou právnou úpravou“, ktoré zmluvné dojednanie nie je v nijakom rozpore so záujmom
odporkyne ako spotrebiteľa a preto na aplikáciu ust. § 48 ods. 1 a 2 OZ nie je daný zákonný dôvod a

je potrebné aplikovať ust. § 351 Obchodného zákonníka.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 23.5.2009 ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto

ustanovenia, sú neplatné.Podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľaustanovenia§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ uplatňuje pohľadávku v konaní titulom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená s odkazom na ustanovenia

Obchodného zákonníka, v danej veci je potrebné aplikovať všetky režimy a opatrenia, ktoré sú určené
na ochranu spotrebiteľa, ktorou odporkyňa bezpochyby je a ktoré platia bez ohľadu na typ štandardnej
formulárovej zmluvy a to i vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno - právnym vzťahom.
Zmluvný vzťah, z ktorého navrhovateľ nárok odvodzuje je tak z hľadiska právneho posúdenia vzťahom,
na ktorý sa aplikuje právna úprava platná pre spotrebiteľský úver, čím sa zároveň dosiahne vyvážený
vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom v postavení dlžníka.

Zobsahuzmluvyaobchodnýchpodmienokvyplýva,žetextzmluvybolvopredpripravenýnavrhovateľom
ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka
obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka
- spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporkyňa sa na ich príprave nepodieľala a ani by nemohla docieliť

nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že obchodné
podmienky zmluvy boli s odporkyňou individuálne dojednané.

Vykonaným dokazovaním je nepochybné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere, na základe
ktorej navrhovateľ ako veriteľ odporkyni, ktorá bola dlžníkom zo zmluvy plnil a poskytol jej úver vo

výške 559,- eur, ktorý bola odporkyňa povinná dohodnutým spôsobom splácať. Nesporným je porušenie
zmluvnej povinnosti odporkyňou, ktorá dohodnuté splátky úveru prestala splácať, ako aj odstúpenie od
úverovej zmluvy účastníkmi dohodnuté pre tento prípad porušenia povinnosti odporkyne ( bod III.-6.-1.
obchodných podmienok).
Prvostupňový súd celkom zreteľne kvalifikoval sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho

obchodu. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov
súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a
naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité.
Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len poukazom
na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Sám

zákonodarca napríklad pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení
od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka, ale odkazovou poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona
č. 258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v Občianskom zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery
sa považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od
zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že aj Ústavný súd už v minulosti neoznačil postup posúdenia dôsledkov
odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom
zákonníku za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku
s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Taktiež
odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného

zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva.
Z ust. § 52 ods. 2 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyplýva prednostná aplikácia
tých noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie
zmluvných podmienok. Je potrebné konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho

rámca zmluvy, to znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve
v tomto smere § 54 ods. 1 OZ predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže
zhoršiť svoje zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v
spotrebiteľskej zmluve. Táto ochrana je taktiež zakotvená v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto
právnepredpisytedazaručujúprednostnúaplikáciutýchvspotrebiteľskomprávnomvzťahu,ktorésúpre

spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia
spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom. V tejto súvislosti odvolací súd len poznamenáva, že
zákonodarca prijatím zák.č. 102/2014 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorovpredávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa okrem iného s účinnosťou od
1.4.2015 novelizovalo ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, len precizovalo dovtedajšie znenie tohto
ustanovenia, tak aby bolo jednoznačne stanovené, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka, z ktorého odvodzuje
použitie ustanovení o odstúpení od zmluvy nie podľa občianskeho práva, ale podľa práva obchodného.
Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia

časť Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však
o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je garantovaná osobitnou právnou úpravou (zákonom č. 258/2001 Z.z. a
ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi
najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, preto niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov
vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu

koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky, a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa
týka aj práva EÚ (smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
V súvislosti s vyššie označeným uznesením Ústavného súdu aj odvolací súd je toho názoru, že ak zo
strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy (aj keď išlo o zmluvu o úvere), pre odporkyňu ako
spotrebiteľa je priaznivejší inštitút odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 48 a § 457 Obč. zákonníka, nie

§ 351 ods. 1 Obch. zákonníka.
Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku ako aj v Občianskom
zákonníku. Obchodný zákonník v ustanovení § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe
účinností úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy s účinkami „ ex nunc “ . Tým sa Obchodný

zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje ( t.j. s účinkami „ ex tunc “), ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi
dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Obč. zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v
Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľka vzdať
nemohla.

Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany navrhovateľa sa zmluva v súlade s občianskoprávnou
úpravou od začiatku zrušila a navrhovateľ z takto zrušenej zmluvy nemôže voči odporkyni uplatňovať
nároky v podobe dohodnutých zmluvných úrokov, vrátane poplatkov, či zmluvné pokuty. Zo zrušenej
zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo domáhať sa voči odporkyni vydania plnenia, podľa zásad
upravených v § 457 Občianskeho zákonníka.

Podľa uvádzaného, tak správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že keďže odporkyni bol poskytnutý
úver vo výške 559,- eur, na ktorom navrhovateľovi zaplatila sumu 272,- eur, má navrhovateľ právo
v zmysle § 457 Obč. zák. len na zaplatenie rozdielu a to sumy 326,91 eur, ktorá suma však už
bola navrhovateľovi priznaná rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorý výrok nebol napadnutý opravným
prostriedkom.

Zo zreteľom na všetky tieto dôvody, je tak rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcejčastit.j.včastizaplateniasumy329,59eurspolusprísl.správneaodvolacísúdpoukazujúc
na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Inak tomu ale bolo v časti rozhodnutia súdu prvého stupňa o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok

obsiahnutýchvoVšeobecnýchpodmienkachCETELEMSlovenskoa.s.preposkytnutiespotrebiteľského
úveru účinných od 01.01.2009 v znení častiach II. - 2. - 1., II. - 4. - 1., V. - 3., V. - 5., V. - 6., V. - 7., ohľadne
ktorej výrokovej vety dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a rozhodnutie
súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti zrušiť.
S poukazom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd dospel k záveru, že došlo k platnému odstúpeniu

od predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 23.05.2009 a to listom navrhovateľa zo dňa 08.10.2010, došlo
tak k zrušeniu predmetného zmluvného vzťahu t.j. predmetnej zmluvy od samotného začiatku a preto
v preskúmavanej veci neboli v zmysle § 153 Občianskeho zákonníka splnené zákonné podmienky
na vyhlásenie neprijateľnosti zmluvných podmienok „zrušenej“ zmluvy, tak ako ich vyhlásil súd prvého
stupňa v napadnutej časti rozhodnutia a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je v tejto časti vecne

správne.
Za takejto situácie, keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez návrhu a dôvody, pre ktoré bolo vydané
neexistovali, tak odvolací súd analogicky postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. v tejto časti
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.Odvolací súd v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o
náhrade trov konania, keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce správne právne posúdil svoje
rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a taktiež došlo k správnemu výpočtu

úspešnosti účastníkov konania a teda, že úspešnosť každého z nich je zhruba polovičná, avšak súd
prvého stupňa nesprávne dospel k záveru, že keďže odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a
navrhovateľ si ju uplatnil, rozhodol tak, že navrhovateľovi ju nepriznal. V danom prípade, vzhľadom na
polovičnú úspešnosť každého z účastníkov, mal správne súd prvého stupňa o náhrade trov konania
rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si žiadne neuplatnila a taktiež jej nevyplývajú z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bol prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.