Rozhodnutie – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 28C/140/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309215123
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1309215123.12

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci
navrhovateľa: J. X., bytom H., zastúpená Advokátskou kanceláriou VRANOVIČ/HALADA, s.r.o., so
sídlom v Trnave, Hlavná 25, proti odporcovi : Sika Slovensko, spol. s. r. o., Rybničná 38/c Bratislava,
IČO: 30 359 710, zastúpený advokátskou kanceláriou NITSCHNEIDER & NOVÁK, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Einsteinova 21, zastúpená konateľom Mgr. Dušanom Nitschneiderom, advokátom, o náhradu

mzdy a neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.443,76 Eur a náhradu trov konania vo výške
100%, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti istiny v sume 72,86 Eur z a s t a v u j e.

V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd medzitýmnym rozsudkom zo dňa 20.06.2012 určil, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa
dané mu odporcom písomnosťou - okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 24.11.2009, je
neplatné. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho
súdu zo dňa 29.05.2013; ktorý potvrdil, že nebolo preukázané, že by zo strany navrhovateľa došlo k

naplneniu skutkového dôvodu v ňom uvedeného, a to, že by závažným spôsobom porušil pracovnú
disciplínu, v dôsledku čoho by bolo možné s ním zo strany odporcu ako zamestnávateľa okamžite
zrušiť pracovný pomer. Dôvod uvádzaný odporcom, a to, že sa dňa 19.11.2009 z webovej stránky
spoločnosti PS METAL, s. r. o. dozvedel, že navrhovateľ propaguje v spolupráci s touto spoločnosťou
produkty konkurenčnej spoločnosti značky KEMA, čím mal porušiť čl. VI. Bod 6 pracovnej zmluvy a
vnútornýpredpiszamestnávateľa„8pravidielkaždéhozamestnancaSika“,odporcanepreukázal,okrem

odkazu na internetové stránky spol. PS METAL, s. r. o., nepredložil žiaden iný dôkaz odôvodňujúci
ním tvrdené konanie navrhovateľa, t.j. propagovanie produktov konkurenčnej spoločnosti. Z uvedenia
mena a telefonického kontaktu na navrhovateľa na webovej stránke ešte nemožno vyvodiť spoluprácu
so spol. PS METAL, s.r.o., spočívajúcu v propagácii konkurenčných výrobkov zn. KEMA a ani nebolo
preukázané, že by bol navrhovateľ inak konal v rozpore so záujmami odporcu. Okrem toho odporca mal
vedomosť o tom, sa navrhovateľ v danom čase pripravoval na rozbehnutie vlastného podnikania, a ani

v tejto súvislosti nebolo preukázané, že bol využil informácie z klientskych databáz odporcu.

V časti výroku týkajúceho sa náhrady mzdy súd rozhodoval v štádiu, keď mal právoplatným výrokom
súdu určenú neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa, dané mu odporcom
písomnosťou - okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 24.11.2009, preto mal daný základ
pre priznanie tohto nároku, sporná bola len výška.Navrhovateľ žiadal v návrhu doručenom súdu 02.12.2009 náhradu mzdy vo výške 5.604,72 Eur. Svojím
podaním doručeným súdu 25.11.2013 zobral návrh späť v časti náhrady mzdy v sume 72,86 Eur, preto
súd konanie v tejto časti zastavil (§ 96 ods. 1 O.s.p.).

Trval na zaplatení náhrady mzdy v sume 5.531,86 Eur, vychádzajúci z nasledovného výpočtu náhrady
mzdy navrhovateľa: rozhodným obdobím pre výpočet priemerného zárobku navrhovateľa je kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, t.j. v prípade navrhovateľa,
ktorého pracovný pomer sa skončil dohodou ku dňu 24.11.2009 (deň doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru navrhovateľovi), to budú mesiace júl, august, september 2009. Priemerný hodinový

zárobok vyčíslil sumou 15,8961 Eur, priemerný mesačný zárobok sumou 2.765,93 Eur, čo za výpovednú
dobu dvoch mesiacov predstavuje sumu 5.531,86 Eur.

Odporca sa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.01.2014 stotožnil s obdobím pre základ výpočtu náhrady
mzdy, a to 3. štvrťrokom roku 2009, ale rozporoval navrhovateľom uvádzanú výšku priemerného
hodinového zárobku ako základu pre výpočet náhrady mzdy, keď odrátal okrem náhrady mzdy (649,80

Eur za júl 2009) aj daňový bonus (40,- Eur x 3 mesiace), a teda priemerný hodinový zárobok stanovil
sumou 15,6502 Eur. Na rozdiel od navrhovateľa pri výpočte vychádzal z týždenného pracovného času
zamestnanca 24 hodín - 3 pracovné dni, čo je za dva mesiace výpovednej doby 192 hodín x 15,6502
suma 3.004,84 Eur; odvolávajúc sa na ust. § 79 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 28.02.2010,
podľa ktorého má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa §

134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a nie priemerného mesačného zárobku.

V reakcii na tento záver odporcu navrhovateľ uviedol, že výpovedná doba v zmysle ust. § 79 ods.
4 Zákonníka práce je len zákonnou fikciou, pri tomto spôsobe skončenia pracovného pomeru reálne
neplynie ani by neplynula, a preto nie je možné pri výpočte náhrady mzdy brať do úvahy reálny počet

hodín, ktorý by pripadal na prípadnú výpovednú dobu, ktorá by plynula z dôvodu skončenia pracovného
pomeru výpoveďou. Náhrada mzdy má podľa navrhovateľa satisfakčnú povahu a súčasne plní úlohu
sankcie vo vzťahu k zamestnávateľovi, keď nie je ekvivalentom mzdy, ale má povahu zadosťučinenia,
a preto je jej zníženie, prípadne nepriznanie neprípustné. Stotožnil sa však so záverom odporcu v
časti odpočtu daňového bonusu od základu pre výpočet náhrady mzdy a priemerný hodinový zárobok

stanovilsumou15,6502Eur,priemernýmesačnýzároboksumou2.723,13Eur,acelkovúžalovanúsumy
spočívajúcu v náhrade mzdy za dva mesiace stanovil sumou 5.446,26 Eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: pracovnou
zmluvou zo dňa 01.02.2007, jej dodatkom č. 1 zo dňa 07.08.2009, pracovnou náplňou, výplatnými

listinami navrhovateľa za mesiace júl, august, september 2009, a zistil nasledovný skutkový a právny
stav :

V predmetnej právnej veci je na základe právoplatného medzitýmneho rozsudku daný nesporný základ
pre výpočet náhrady mzdy, keď navrhovateľ ako zamestnanec netrval na tom, aby ho odporca ďalej

zamestnával, a preto mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku podľa § 134 Zákonníka
práce za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa ust. § 79 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď,

uplynutím výpovednej doby, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej
lehote, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b)
zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za
výpovednú dobu dvoch mesiacov.

V zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok

predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého
štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak.Podľa ods. 4 tohto ustanovenia sa priemerný zárobok zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak
sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku

na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa
zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa ust. § 118 ods. 2 zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje

plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo
sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú
pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi
zo zisku po zdanení.

Z výplatných listín súd zistil hrubú mzdu navrhovateľa, rozhodujúcim obdobím je v danom prípade 3.
štvrťrok 2009, t. j. júl, august a september 2009.

Odpracovaná doba v rozhodnom období v hodinách:

júl 18 dní x 8 hodín 144 hodín
august 21 dní x 8 hodín 168 hodín
september 22 dní x 8 hodín 176 hodín

Spolu .................................................................................. 488 hodín

Mzda zúčtovaná v rozhodnom období (všetko v Eur):

júl: 2.815,54 - 649,80 (náhrada mzdy) - 40 (daňový bonus)
august: 3.004,50 - 40 (daňový bonus)

september: 2.587,05 - 40 (daňový bonus)

Spolu................................................................................ 7.637,29 Eur

Priemerný hodinový zárobok :

7.637,29 : 488 = 15,6502

Priemerný mesačný zárobok po zaokrúhlení (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac je 173,92 hod.) :

15,6502 x 173,92 = 2.721,88 Eur za 1 mesiac x výpovedná doba 2 mesiace, celkom 5.443,76 Eur.

Keďže navrhovateľ si svojím podaním doručeným súdu uplatnil náhradu mzdy vo výške 5.531,86 Eur,
súd v zostávajúcej časti návrh zamietol.

Na námietku odporcu, že súd by mal pri výpočte vychádzať z priemerného zárobku navrhovateľa s
prihliadnutím na jeho znížený pracovný úväzok 24 hodín týždenne od uzavretia dodatku č. 1 k pracovnej
zmluve zo dňa 07.08.2009, súd uvádza, že pri výpočte náhrady mzdy tento nezohľadnil, ale vychádzal
zo všeobecného výpočtu v zmysle citovaných zákonných ustanovení, keď zo zákonnej povahy náhrady
mzdy vyplýva, že nie je totožná so mzdou, nie je jej presným ekvivalentom, ale istou formou satisfakcie

zamestnancovi za neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a preto ju nemožno znižovať.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.Súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže jeho neúspech bol
nepatrný. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške náhrady
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať údaj, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) .