Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 7, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240559
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240559.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Veci vedené pôvodne pod sp. zn. 5C/224/2012, 5C/225/2012, 5C/226/2012, 5C/227/2012,
5C/229/2012 na Okresnom súde Humenné v y l u č u j e na samostatné konanie.

III. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 pod sp. zn. 5C/220/2012
domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 1 701,22 Eur a nemajetkovú
ujmu v sume 340,24 Eur. Žalobou pod sp. zn. 5C/228/2012 doručenej dňa 27.09.2012 Okresnému
súdu Humenné sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume
740,03 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v sume 148,01 Eur. Žalobou doručenou pod sp. zn. 5C/229/2012

Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
mu majetkovú škodu v sume 746,74 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 149,35 Eur. Žalobou pod sp. zn.
5C/222/2012 doručenej
- 2 - 7C/164/2012

Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť

mu majetkovú škodu v sume 1 646,38 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 329,28 Eur. Žalobou pod
sp. zn. 5C/227/2012 doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal,
aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 1 897,66 Eur a nemajetkovú ujmu
v sume 379,53 Eur. Žalobou pod sp. zn. 5C/226/2012 doručenou Okresnému súdu Humenné dňa
27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 1
368,04 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v sume 273,61 Eur. Pod sp. zn. 5C/225/2012 na základe žaloby

doručenej Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal
zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 830,32 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v sume 166,06 Eur. Pod
sp. zn. 5C/224/2012 na základe žaloby doručenej Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 žalobca
žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 648,74 Eur a nemajetkovú
ujmu v sume 129,75 Eur. Žalobou pod sp. zn. 5C/223/2012 doručenej Okresnému súdu Humenné dňa
27.09.2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 393,71 Eur

a nemajetkovú ujmu v sume 78,74 Eur. Žalobou pod sp. zn. 5C/221/2012 doručenej Okresnému súduHumenné dňa 27.09.2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v
sume 1 867,19 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 373,44 Eur.

Žaloby vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti,
ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Aj napriek skutočnosti, že
exekučný súd a ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala

si spoluprácu s účastníkmi konania, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonom stanovenej lehote. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v
exekučnom konaní a dosiahol vydanie rozhodnutia. Postup exekučného súdu je nesprávny, v rozpore
so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalobca si touto žalobou zároveň uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu nemajetkovej
ujmy. Márnym uplynutím času, boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym

postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, taktiež došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry
exekučného súdu dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, ako aj neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k insolvencii povinného, najmä žalobca mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas a efektívne, účinne uskutočniť rad iných

krokov smerujúcich k zabezpečeniu
- 3 - 7C/164/2012-53-

vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Zároveň žiadal, aby súd o veci rozhodol medzitýmnym
rozsudkom postupom podľa § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 13.03.2014, kde
žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V uvedenom vyjadrení poukázala
na nedostatky návrhu na začatie konania, rovnako poukázala na skutočnosť, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akékoľvek možnosti

predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podľa Zákona č.
514/2003 Z.z. na priznanie náhrady škody musia byť splnené nasledujúce predpoklady a to existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalovaná
uviedla, že pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nie je stanovená žiadna

zákonná lehota. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťah v konaní. Vnútroštátny súd
má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky, vydaného bez účasti spotrebiteľa a preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná považovala za nevyhnutné uviesť,

že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide
o majetkovú škodu, žalobca v žalobe nešpecifikoval, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa
§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalobca by v tomto konaní na
preukázanie vzniku škody podľa názoru žalovanej musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri

každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za spomínané všeobecne uvedené činnosti
je nesprávne a účelové. Žalobca neuniesol v tomto konaní základné predpoklady vzniku zodpovednosti
štátu za škodu. Žalobca v žalobe zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Žalovaná nemá za preukázané vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mohla jej poskytovať náhrada v

peniazoch. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému
postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo
žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie právspotrebiteľa, v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu, podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových

osôb. Žalovaná mala za preukázaná, že nie sú splnené základné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu, preto žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C 220/2012, 5C
228/2012, 5C 229/2012, 5C 222/2012, 5C 227/2012, 5C

- 4 - 7C/164/2012

226/2012, 5C 225/2012, 5C 224/2012, 5C 223/2012, 5C 221/2012, pripojenými exekučnými spismi
Okresného súdu Humenné 12Er 1050/2010, 15Er 906/2010, 10Er 1106/2009, 12Er 76/2011, 15Er
669/2011, 21Er 78/2011, uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C 220/2012-7 zo dňa
05.10.2012, uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 16NcC 19/2012-12 zo dňa 18.10.2012,

vyjadrením žalovanej zo dňa 13.03.2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Majetkovú škodu, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, žalobca odôvodnil skutočnosťou, že exekučný súd
svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti

istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil
prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne
relevantný exekučný titul, rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie
lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného

súdu materiálne nevykonateľný. Na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania na ktorú je súd povinný
prihliadať ex offo. Žalobca upozornil na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok

rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v
občianskom súdnom konaní.

Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca žiadal priznať vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom,
ako hodnotu majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou.

Dňa 05.10.2012 vydal Okresný súd Humenné uznesenie č.k. 5C 220/2012-7, ktorým spojil na spoločné
konanie veci vedené pod sp. zn. 5C 220/2012, 5C 221/2012, 5C 222/2012, 5C 223/2012, 5C 224/2012,
5C 225/2012, 5C 226/2012, 5C 227/2012, 5C 228/2012, 5C 229/2012 s tým, že tieto konania sa budú
viesť pod spoločnou spisovou značkou 5C 220/2012.

UznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.16NcC19/2012-12zodňa18.10.2012,KrajskýsúdvPrešove
rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej pod sp. zn. 5C 220/2012 a vec sa prikazuje Okresnému súdu Prešov.

Dňa 28.11.2012 bola Okresnému súdu Prešov pridelená uvedená právna vec pod sp. zn. 7C/164/2012.

Z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Humenné zistil súd nasledujúce skutočnosti:

- 5 - 7C/164/2012 -54-

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Er/1050/2010 u povinného O. C.
malsúdzapreukázané,žežiadosťoudoručenouexekučnémusúdudňa09.12.2010sažalobcadomáhal
vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ako prílohu zároveň súdu predložil Zmluvu o úvere zo dňa
10.08.2009, ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/05830/10-5 zo dňa 15.07.2010.

Exekučný súd výzvou zo dňa 10.01.2011 vyzval žalobcu, aby súdu uviedol, aká bola dohodnutá odmena,
resp. poplatok za poskytnutie úveru, akú sumu povinný z poskytnutého úveru zaplatil. Žalobca predložil
súdu uvedené dôkazy dňa 17.05.2010. Exekučný súd uznesením č.k. 12Er/1050/2010 - 33 zo dňa
02.06.2011žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol,uznesenienadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2011. Následne exekučný súd uznesením č.k. 12Er/1050/2010-38
zo dňa 23.08.2011 exekučné konanie zastavil, trovy konania účastníkom nepriznal, pričom uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2011.

Z exekučného spisu 15Er/906/2010 u povinného M. W. mal súd za preukázané, že žiadosťou o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 20.10.2010 sa žalobca
domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň súdu predložil Zmluvu o úvere zo
dňa 23.02.2009, ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR/19802/09-5 zo dňa 28.06.2010.

Exekučný súd výzvou zo dňa 24.11.2010 vyzval žalobcu na predloženie príslušných listinných dôkazov,
následne uznesením č.k 15Er/906/2010-12 zo dňa 22.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2012.
Uznesením č.k. 15Er/906/2010-23 zo dňa 12.04.2012 súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2012.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/1106/2009 u povinného M. W., mal súd za preukázané, že žiadosťou
doručenou exekučnému súdu dňa 14.12.2009 sa žalobca domáhal udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie.ZároveňsúdupredložilrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR/15326/09-4zodňa
29.09.2009. Exekučný súd výzvou zo dňa 18.12.2009 vyzval žalobcu, aby súdu v lehote 10 dní predložil
Zmluvu o úvere č. 8570359, ako aj Všeobecné obchodné podmienky. Uvedené listiny predložil žalobca v

písomnom podaní, súdu doručenom dňa 21.01.2010. Exekučný súd ďalej žiadosťou zo dňa 06.05.2010
vyzval Stály rozhodcovský súd na predloženie celého spisu sp. zn. SR/15326/09. Uznesením č.k.
10Er/1106/2009-23 zo dňa 09.11.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a to v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 082,10
Eur od 17.03.2009 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2010. Následne súd

uznesením č.k. 10Er/1106/2009-26 zo dňa 11.04.2011 zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania vo
výške 0,25 % denne zo sumy 1 082,10 Eur od 17.03.2009 do zaplatenia, pričom uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.05.2011. Uznesením č.k. 10Er/1106/2009-28 zo dňa 06.06.2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v ostatnej časti zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2011. Uznesením č.k. 10Er/1106/2009-31 zo dňa 22.08.2011 súd

exekúciu v ostatnej časti zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.09.2011.
- 6 - 7C/54/2012-

Z exekučného spisu 12Er/76/2011 u povinného M. R. mal súd za preukázané, že žalobca sa žiadosťou

doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 09.02.2011 domáhal udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie. Súdu zároveň predložil Zmluvu o úvere zo dňa 28.08.2009, ako aj rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR/11329/2010-6 zo dňa 29.11.2010. Okresný súd Humenné výzvou zo
dňa 16.02.2011 vyzval žalobcu na predloženie potrebných listín, zároveň aby súdu uviedol, akú sumu
úveru povinnému poskytol a aká bola odmena, resp. poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca žiadosťou

zo dňa 21.02.2011 požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie daných listín. Tie potom súdu
predložil dňa 20.12.2010. Okresný súd Humenné uznesením č.k. 12Er/76/2011-47 zo dňa 13.06.2011
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.10.2011. Následne súd uznesením č.k. 12Er/76/2011 -70 zo dňa 18.10.2011
exekúciu zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2012.

Z exekučného spisu 15Er/669/2011 u povinnej Marianny Y. mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený sa žiadosťou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 23.08.2011 domáhal vydania
poverenia na vykonanie exekúcie. Súdu zároveň predložil Zmluvu o úvere zo dňa 09.06.2010, ako
aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/02530/11 -6 zo dňa 27.04.2011. Exekučný

súd uznesením č.k. 15Er/669/2011-11 zo dňa 14.09.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2011.
Následne uznesením č.k. 15Er/669/2011-17 zo dňa 03.11.2011 súd exekučné konanie zastavil,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Er/78/2011 u povinnej T. C., mal súd
za preukázané, že žalobca ako oprávnený doručil exekučnému súdu Okresnému súdu Humenné
dňa 04.02.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako prílohu zároveň súdu
predložil Zmluvu o úvere zo dňa 09.11.2009, ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.SR/09263/10-7 zo dňa 11.10.2010. Exekučný súd výzvou zo dňa 21.02.2011 vyzval žalobcu, aby
presne súdu špecifikoval zmluvné pokuty, kapitalizované úroky a úroky z omeškania, predložil históriu
splácania úveru povinnou. Žalobca reagoval na výzvu súdu písomným podaním, súdu doručeným

dňa 08.06.2011. Okresný súd Humenné uznesením č.k. 21Er/78/2011-15 zo dňa 11.07.2011 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.08.2011. Následne uznesením č.k. 21Er/78/2011 -21 zo dňa 14.09.2011 exekučné
konanie zastavil, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2011.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 07.04.2014 v neprítomnosti účastníkov konania.

Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
07.04.2014 a to z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Z tohto dôvodu žiadal
pojednávanie odročiť.

- 7 - 7C/54/2012-55-

Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním zo dňa 04.04.2014,
kde z dôvodu hospodárnosti konania žiadala vec prejednať v ich neprítomnosti na základe listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 07.04.2014 v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Je potrebné zdôrazniť, že žalobca podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil toho istého

právnehozástupcu,bolonaňom,abyzabezpečilpersonálnezastupovaniesvojhoklientanajednotlivých
pojednávaniach tak, aby súd vo veci mohol konať. Z dostupných súdu informácií pre súd vyplynulo,
že Kohút Ján, je vedený ako advokátsky koncipient u právneho zástupcu žalobcu. Túto žiadosť o
odročenie pojednávania súd neakceptoval a to aj z dôvodu, že žiadosť o odročenie pojednávania z
dôvodu pracovnej neschopnosti zároveň neobsahovala vyjadrenie ošetrujúceho lekára a to postupom

podľa § 119 ods. 3 O.s.p. o tom, že zdravotný stav neumožňuje zúčastniť sa nariadeného pojednávania
bez vážneho ohrozenia života a zdravia.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky

a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.
- 8- 7C/164/2012-Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého
sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú
výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo

zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
- 9 - 7C/164/2012- 56-
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,
ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Žalobcasivtomtokonaníuplatňujenáhradumajetkovejškodyanáhradunemajetkovejujmymajúczato,
ževexekučnýchkonaniachvedenýchnaOkresnomsúdeHumennédošlokprieťahomvkonaní.Žalobca
mal za to, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote 15 dní.Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,

právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť, spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,
ak pri nej, alebo v dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel, predpísaných právnou normou, pre konanie
orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené

ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá
splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,
vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
- 10 - 7C/164/2012-

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie
rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide
o taký postup v konaní, smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu
rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú.

Z obsahu pripojených exekučných spisov Okresného súdu Humenné súd zistil, že exekučný súd
rozhodoval v uvedených veciach o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený
nárok nie je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje,
keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom, je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania.

Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho
úradnéhopostupu,ktoréhosamaldopustiťOkresnýsúdHumennévexekučnomkonaní,keďnerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Podľa skutkových okolností, uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia o žiadosti

súdneho exekútora.

Súd mal za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní, keď súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Je potrebné
zdôrazniť, že aj samotný žalobca uviedol v žalobe, že do exekučných spisov dával žiadosti na prieťahy
v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantované v Článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je podľa názoru súdu kompetentný
preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky.Súd je toho názoru, že prieťahy v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu nie je oprávnený posudzovať tento súd.

- 11- 7C/164/2012-57-

Súd uvádza, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej

doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania.

Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného
rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že
nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za

jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v
prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu
na súd lehotu neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si

vyžaduje osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, aby počas trvania exekučného konania bol v neistote
a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako súdu nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jeho zamietnutí viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky.

Nepochybne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora bolo v

exekučnom konaní rozhodnuté.

Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa jeho názoru citované ustanovenia exekučného poriadku stanovujú
lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti podľa názoru súdu neexistuje

zákonom stanovená lehota 15 dní.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek
poučeniu súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností.

Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, aby mu v súvislosti s postupom Okresného
súdu Humenné v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma.

Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísal, nijako ich nezdokladoval,
určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom
- 12- 7C/164/2012-

o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci
stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia práva, nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody vyššie uvedené. Samotné vedenie exekučného konania,
bez ohľadu na jeho dĺžku, nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp.
exekútora s povinným a nie je ani dôvodom insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom

neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto
všeobecné známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Súd ešte môže podotknúť, že
samotnú situáciu vyvolal aj samotný žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd ( súkromnoprávny
orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o ochranespotrebiteľa a súdnej praxe. Súd ešte uvádza, že podľa jeho názoru žalobcovi s ohľadom na predmet
jeho podnikateľskej činnosti je rozhodovacia prax všeobecných súdov v problematike rozhodcovských
rozsudkov známa. Súd môže konštatovať, že žalobca súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi

vznikom škody a postupom Okresného súdu Humenné v exekučnom konaní.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že návrh na začatie konania, resp. žaloba žalobcu nespĺňa zákonné
náležitosti a súd by mal vyzvať žalobcu na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. s týmto názorom nie je
možné v žiadnom prípade súhlasiť. Súd konštatuje, že žaloba žalobcu má podľa jeho názoru náležitosti

v zmysle § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku a z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu.

Súd vo veci nevydal medzitýmny rozsudok tak, ako to požadoval žalobca, nakoľko mal za to, že sú
splnené podmienky na rozhodnutie vo veci samej.

Pokiaľ ide o uplatnenie majetkovej škody, ktorú si žalobca špecifikoval v tejto žalobe ako náhradu istiny,

titulom založenia prekážky rozhodnutej veci, na ktorú má súd prihliadať ex offo, žalobca túto majetkovú
škodu definoval ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené
vymáhanie istiny s príslušenstvom zo strany exekučného súdu. Žalobca mal za to, že exekučný súd

tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny, a to bez plnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totižto existuje
právne relevantný exekučný titul, a to rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre

uplynutie lehoty, podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá
právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, na druhej strane nie
je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie, požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú

vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.

- 13- 7C/164/2012-58-

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie

dlhu v časti istiny a stým uplatnenú námietku veci rozhodnutej res iudicata, k tomu súd poukazuje na
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu,
ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné
rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov
a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť -rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý
nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé,
ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné

dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ
to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal,
tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v
spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu

ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho
tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnuochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu,
kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských
veciachjepomernečasté,ževšeobecnýsúdmôžeprvýkrátposkytnúťspotrebiteľovizúradnejpovinnosti

účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich
súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný

titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú
splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 OSP. V štádiu exekučného konania, pri ktorom
súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie
alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z
tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný
súd nevykonáva dokazovanie (ako

- 14- 7C/164/2012-

procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) -postačujúce je totiž,
ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do
neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s spotrebiteľovi z úradnej

povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského
rozsudku. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný
súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska
ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný

titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či
sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 OSP. V štádiu exekučného konania, pri
ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie
exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu

exekučnýsúdnevykonávadokazovanie(akoprocesnúčinnosťsúduosobitneupravenúvustanoveniach
§ 122 až § 124 OSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce
nariadeniepojednávaniasmožnosťouúčastioprávnenéhoipovinného)vtejtočastiexekučnéhokonania
neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát

dozvedieťaždoručenímupovedomeniaozačatíexekúcie.Ktakémuprávnemuzáverudospelajnajvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29. 04. 2013.

Súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného
postupu,reálnenepreukázaniavznikuškody,chýbajúcejpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradným

postupom a vznikom škody.

Pokiaľ ide o výrok súdu o vylúčení veci na samostatné konanie v bode II. vyhláseného rozsudku, k tomu
súd uvádza, že zo strany Okresného súdu Humenné napriek žiadostiam súdu o doručenie exekučných
spisov tieto súdu zaslané neboli, preto súd postupom podľa § 112 O.s.p. tieto veci vylúčil na samostatné

konanie, kde po ich doručení bude vo veci opätovne rozhodnuté.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol v celom rozsahu žalobca neúspešný, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
Vzhľadom na to, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy žalovaného, súd náhradu trov konania
účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.Proti výroku č. II. vyhláseného rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je
prípustné.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.