Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Mária Klepancová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512203834
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2512203834.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. XX, A.,
zastúpená JUDr. Petrom Kudrim, advokátom, Ul. pplk. V. Ábela 7207/29, Piešťany, proti odporcovi: Ing.
V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, G. - A., zastúpený JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, advokátkou,
Nitrianska 5, Piešťany, o zaplatenie 9.958,18 eur s príslušenstvom, v časti rozhodovania o náhrade trov
konania na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/89/2012-49 zo dňa

24.januára 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal odporcovi náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania
domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 9.958,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

ztejtosumyod29.11.2009dozaplateniaanáhradytrovkonania.Uznesenímč.k.lOC/89/2012-30zodňa
19. júna 2013 súd konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľke v sume 590,37
eur a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/338/2013-43 zo dňa 19. novembra
2013 napadnuté rozhodnutie zrušil v časti náhrady trov konania a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní sa súd prvého stupňa mal zaoberať tým, či sú splnené predpokladov pre výnimočné uplatnenie

ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“). Navrhovateľka
svoje právo na zaplatenie sumy 9.958,18 eur voči odporcovi odvodzovala od dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretej medzi jej rodičmi, jej otec je odporcom v tomto
konaní. Odporca namietal, že dohoda bola uzavretá ešte v čase trvania manželstva, preto je neplatná.
Odporca sa s matkou navrhovateľky rozviedol, pričom pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok
o rozvode manželstva sa obaja zúčastnili a po jeho vyhlásení sa práva podať opravný prostriedok

výslovne vzdali. Následne pred notárom uzavreli (s odstupom niekoľkých týždňov) dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre závadu v doručení na strane odporcu rozsudok o
rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť až po uzavretí dohody o vyporiadaní. Z procesného
hľadiskavzásadeplatí,žezastaveniekonaniazavinilten,ktovzalnávrhspäť.Vinunazastaveníkonania
tedanesienavrhovateľka,apretobymalaodporcovinahradiťtrovykonania.Navrhovateľkavšakžiadala,
aby sa súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberal aj dôvodmi hodnými osobitného zreteľa a

odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedla, že
odporca neplatnosť dohody zapríčinil svojím konaním. Súd prvého stupňa prisvedčil navrhovateľke v
tom, že dohoda o vyporiadaní bola uzavretá jej rodičmi a jej obsah ani iné okolnosti nemohla ovplyvniť. V
návrhu na začatie konania si uplatnila právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktoré jej z dohody vyplývalo.
Dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvého stupňa videl aj vo vzájomnom vzťahu účastníkov konania,
ide o vzťah dcéra - otec. Ďalšou rozhodujúcou okolnosťou, pre ktorú súd prvého stupňa k rozhodnutiu

o trovách konania pristúpil za výnimočnej aplikácie § 150 O.s.p. bolo, že rodičia navrhovateľky dohodu
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli dobrovoľne po tom, ako sa obaja zúčastnilipojednávania, na ktorom súd rozsudkom ich manželstvo rozviedol, pričom sa obaja po verejnom
vyhlásení, vzdali práva podať voči nemu odvolanie. Súd prvého stupňa považoval za neprimerane tvrdé
zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania voči odporcovi, ak sa rozhodla návrh vziať späť po tom,

ako jej bolo doručené vyjadrenie odporcu. Výnimočnosť procesnej situácie spočíva v tom, že predmetom
konaniaboloprávonazaplateniepeňažnejsumy,ktorésinavrhovateľkauplatnilapredsúdomnazáklade
dohody jej rodičov. Bez ohľadu na to, či je alebo nie je táto zmluva platná, z dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľky vyplýva dobrovoľný záväzok odporcu vyplatiť
jeho dcére (navrhovateľke) určitú peňažnú sumu do 28.11.2009. Návrh na začatie konania bol podaný

dňa 09.03.2012, po splatnosti predmetnej pohľadávky, a teda k zaplateniu zo strany odporcu do začatia
konania zrejme nedošlo. Ak sa rodič dobrovoľne zaviaže, že svojmu dieťaťu zaplatí určitú peňažnú sumu
a nestane sa tak, pričom dieťa si následne svoje právo uplatňuje súdnou cestou, bez ďalšieho je táto
okolnosť hodnou osobitného zreteľa. Pre účely rozhodnutia o trovách konania a pre účely posúdenia, či
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nie je pritom rozhodujúce, či okolnosti, pre ktoré navrhovateľka
vzala návrh späť, jej boli známe pred začatím konania alebo sa tieto dozvedela až v jeho priebehu.

O trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa rozhodol s použitím ustanovenia § 150 O.s.p. a v
odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Odvolanie odôvodnil
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že prvostupňový súd síce mal snahu zisťovať dôvody
osobitného zreteľa, ale tieto nesprávne zistil a nesprávne ustálil. Ani jeden zo „zistených“ dôvodov

hodných osobitného zreteľa neobstojí. Dcéra teda bezdôvodne od začiatku žalovať otca môže, ale
otec právo na náhradu účelne vynaložených trov nemá? Komu vráti navrhovateľka požičanú sumu na
súdny poplatok? Neplatnosť, a to od začiatku, musel nielen súd vidieť z vyjadrenia, ale už i advokát
pri prevzatí a príprave zastúpenia. Na to tento účtovaný právny úkon slúži. Dohoda je neplatná z
elementárnych dôvodov a po preštudovaní spisu to súdu muselo byť zrejmé, ak to už nebolo z vedomia

alebo nevedomia známe advokátovi. Je normálne, aby sa uznal dlh voči 6 ročnej dcére, je normálne, aby
dcéra zastúpená advokátom na základe tohto skutkového stavu žalovala otca? Odporca sa domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu označila toto odvolanie v celom rozsahu za
nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, pretože je v

súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Poukázala na skutočnosť, že odporca opustil rodinu,
keď mala navrhovateľka, jeho dcéra, 7 rokov, a viac sa o jej výchovu nestaral. Riadne si neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť voči nej, o čom svedčia mnohé oznámenia urobené na políciu zo strany matky
navrhovateľky a súdne a exekučné konania. Všetka starostlivosť o výchovu navrhovateľky a ťarcha
vyživovacej povinnosti ležala na pleciach matky navrhovateľky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustanovenia
§212ods.1O.s.p.,posúdilvmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania,prejednalbeznariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie
jeho správnosti uvádza nasledovné.

Je nesporné, že konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu

navrhovateľkou (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Späťvzatie návrhu je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne
navrhovateľovi. Navrhovateľ ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať návrh v
sporovejveci,tentomôženazákladevlastnejúvahyibezuvedeniadôvoduvziaťspäť.Späťvzatienávrhu
ako procesnoprávny úkon (§ 41 O.s.p.) je prejavom autonómnej vôle navrhovateľa, s ktorým procesné
normy spájajú ukončenie súdneho konania.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,

ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
je treba posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo navrhovateľ v konaní požadoval,
resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú navrhovateľ neskôr vzal návrh späť s
tým, aby konanie bolo zastavené. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
návrhu, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri

zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane navrhovateľa i odporcu) a definitívne ju
vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

V preskúmavanej veci prišlo k zastaveniu konania po späťvzatí návrhu navrhovateľkou, išlo o jej
procesné zavinenie zastavenia konania. Náhrada trov konania by podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.
patrila odporcovi.

Odvolací súd však súhlasne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že sú tu dôvody osobitného
zreteľa, pre ktoré je možné aplikovať výnimku zo zásady procesnej zodpovednosti - ustanovenie § 150

ods. 1 O.s.p..

Podľaustanovenia§150ods.1O.s.p.aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na
dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Okolnosti hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza
ani príkladmo, je však potrebné všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde,
a ich postoj v konaní.

V preskúmavanej veci odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že o dôvod hodný

osobitného zreteľa sa jedná ak si dieťa uplatní nárok zo zmluvy, ktorú v jeho prospech uzavreli
jeho rodičia. V preskúmavanej veci si navrhovateľka uplatnila takýto nárok, pričom nemohla ovplyvniť
okolnosti, za akých bola zmluva uzavretá. Nie je možné argumentovať tým, že zmluva uzavretá medzi
rodičmi navrhovateľky, z ktorej si nárok uplatňuje, je neplatná. Neplatnosť zmluvy nebola súdom určená,
tvrdenie odporcu o neplatnosti tejto zmluvy je len domnienkou.Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.