Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/246/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111204762
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111204762.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti
povinnému: W. N., L..Č.. XXXXXX/XXX, Y. X, XXX XX Z., pre vymoženie uloženej povinnosti istiny s
prísl., vedenej u súdneho exekútora Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava V, č.k. 2Er/214/2011-19 zo dňa 19.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 2Er/214/2011-19 zo dňa
19.9.2013, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú s tým odôvodnením, že
ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je
oprávnený,odvolávajúcsanaustanovenie§45ods.1zákonaNRSRč.244/2002Z.z.,orozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“), preskúmavať takýto exekučný titul. Právny vzťah medzi oprávneným a
povinnou vyplýva zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.12.2009, na základe ktorej poskytol
oprávnený úver vo výške 600,- Eur. Súčasťou predmetnej zmluvy na rube označenej Zmluvy boli
dohodnuté Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru.

Podľa bodu 15 úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy,
formou rozhodcovskej doložky s tým, že v prípade vzniknutých možných sporov budú tieto riešené
buď pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Stála rozhodcovská, a.s. alebo pred všeobecným
súdom SR. Zmluvné strany si dohodli, že možné vzniknuté spory, bude prejednávať a rozhodovať
rozhodcovský súd, pričom prejednanie prípadných sporov všeobecným súdom nevylúčil. Súd prvého
stupňa v štádiu rozhodovania o posúdení možnosti pokračovať v exekúcii ako takej po vydaní poverenia

ku dňu 14.2.2011 na základe exekučného titulu dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uzatvorená
označenou formou - zahrnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach zmluvy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko má za to, že individuálne dojednaná s povinnou nebola, rozhodcovská
doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa, na základe čoho vyhlásil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku
exekúciu za neprípustnú.

Súd prvého stupňa vo vydanom rozhodnutí poukázal na prijatú judikatúru Súdneho dvora ES,
ako aj Smernicu 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 a vychádzal zo záveru, že exekučný súd v
ktoromkoľvek štádiu je oprávnený posudzovať či oprávneným označený exekučný titul (ne)bol
vydaný kompetentným orgánom či vydaný exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej doložky. Pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvyo úvere v znení dodatkov exekučný súd hodnotil ako spotrebiteľský úver, čo mu umožnilo skúmať
materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu s potrebou aplikovania noriem spotrebiteľského
práva. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul a zistil, že rozhodcovská

doložka je súčasťou obsahu tzv. typovej zmluvy, ktorou sa podľa § 23a zákona FZ Č a SFR č.
634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú i všeobecné obchodné podmienky. V zmluvných podmienkach si zmluvné strany dohodli, že
všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy bude rozhodovať rozhodcovský súd, zastúpený

rozhodcom príp. všeobecný súd SR. Podľa názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej
doložky podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná označený rozhodcovský súd, núti spotrebiteľa
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom,
na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán ako
aj rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo Všeobecných
zmluvných podmienok, a nakoľko priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom

čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu,
nakoľko tieto podmienky si účastník zmluvy ( na strane spotrebiteľa ) väčšinou ani neprečíta súd
prvého stupňa skonštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatná, je nulitným právnym
úkonom, a preto nie je možné na základe takto predloženého exekučného titulu ďalej viesť exekúciu.
V zmysle § 53 ods. 4 zákona NZ ČSR č 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) takto

uzatvorená rozhodcovská doložka je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí
súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť,
aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený, navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil.

Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že dňa 07.12.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve
o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto
treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom
zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé.

Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., neskôr č. 129/2010 Z. z. neustanovuje,
že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť
podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne
postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve, ktorý je deklarovaný vlastnoručným podpisom povinného.

Oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle

§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497
Obchodného zákonníka je na jednej strane záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi
peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na strane druhej záväzok dlžníka poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného

zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka);
teda v predmetnej zmluve o úvere súd nemôže posudzovať jednotlivé ustanovenia ako neprijateľné
podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak ako to nesprávne uvádza v odôvodnení
prvostupňový súd. Predmetnú zmluvu o úvere podľa názoru oprávneného nebolo možné podriadiť ani
pod režim právnej úpravy spotrebiteľských úverov, keďže v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere

anipodrežimspotrebiteľskýchzmlúvpodľaObčianskehozákonníka.Zuvedenéhojednoznačnevyplýva,
že predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku tzv.
absolútnym obchodom.

K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke oprávnený uvádza nasledovné:Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko
umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom

rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa
odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná
(t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá
na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách.

Justičnárevue,2008,č.4,s.616anasl.).Vdanomprípademáspotrebiteľkedykoľvekprávosaslobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne
určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda
do úvahy buď rozhodcovské konanie (podľa zákona o rozhodcovskom konaní) alebo konanie pred

všeobecným súdom (podľa Občianskeho súdneho poriadku). Nemožno sa preto stotožniť s právnym
názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie argumentácie
súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského
konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Toto

ustanovenie naviac vôbec (ako to už vyplýva aj z vyššie citovanej odbornej literatúry) neobmedzuje
dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.j. je možné
dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho zaväzovať
len nevýhradná doložka, t.j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi
obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán).

Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné a to jednak v
zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Treba zdôrazniť, že v zmysle príslušnej smernice
(č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne
predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho
podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne

v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.

Treba pripomenúť aj to, že aktuálna judikatúra ESD už nechráni spotrebiteľa, ktorý bol vo veci samej
úplne pasívny (viď. rozsudok č. C-243/08 vo veci Pannon, bod 33, rozsudok č. C-40/08 vo veci Asturcom,
bod 47). V danom prípade bol povinný (ak je vôbec spotrebiteľom) v rozhodcovskom úplne pasívny a
nezaslalžalobnúodpoveďrozhodcovskémusúduajnapriektomu,žemubolavýzvanažalobnúodpoveď

doručená.

Nakoľko rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe písomného návrhu na
začatie rozhodcovského konania zo strany oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu
na žalobnú odpoveď (možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu oprávneného), na základe čoho
potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok. Obe sporové strany

tak mali rovnaký priestor na vyjadrenia sa v konaní pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ však
všetky relevantné tvrdenia, ktoré chce uviesť v rámci procesnej obrany, môže uviesť a preukázať v
odpovedi na žalobnú výzvu, ktorú mu rozhodcovský súd obligatórne zasiela na adresu trvalého bydliska.
Právny poriadok slovenskej republiky umožňuje povinnému podať žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, pričom uvedenú možnosť nevyužil. Nakoľko je rozhodcovský rozsudok právoplatný a

nemožno už podať žalobu na jeho zrušenie pre uplynutie lehoty stanovenej zákonom.Záverom oprávnený poukázal na to, že v tomto prípade (či exekučný titul bol vydaný v súlade s
právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie) súd
posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona obsiahnutá v ust. § 44 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje
súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že ne/
istí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. K otázke udeleného poverenia oprávnený uvádza, že po
doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, súdny exekútor požiadal Okresný súd
o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu ako exekučného titulu udelené. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení
poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto

následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Oprávnený sa nestotožňuje s uvedeným uznesením a poukazuje aj na nesprávnosť rozhodnutia. Postup
súdu o rozhodnutí o neprípustnosti exekúcie nie je súladný s platnou právnou úpravou exekučného
práva u nie je ani hospodárny. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku navodzuje dojem, že
v čase rozhodnutia o zastavení exekúcie by malo existovať skoršie rozhodnutie o jej vyhlásení za

neprípustnú, no logickým i systematickým výkladom použiteľných ustanovení zákona treba dospieť k
záveru o nesprávnom postupe súdu. Úprava rozhodovania v rámci už prebiehajúcej exekúcie výslovne
hovorí len o odvolaní proti uzneseniu o zastavení exekúcie. Takáto úprava však pri samostatnom
rozhodovaní o vyhlásení neprípustnosti exekúcie a o jej následnom zastavení by bola samoúčelnou,
ak by účastník exekúcie nemal možnosť brojiť proti záveru o dôvode neprípustnosti exekúcie, naopak

by však mohol podať odvolanie proti zastaveniu exekúcie, hoci by bol exekučný súd už viazaný svojím
skorším rozhodnutím a teda už by nemohol inak rozhodnúť.

Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal vydané rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu ma ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /

ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Z predloženého spisového materiálu mal odvolací súd zistené, že svojim návrhom sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku (nie zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej rozhodcovskej sp.zn. SR 09614/10 zo dňa
20.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2010 a vykonateľnosť dňa 02.12.2010, ktorým
bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.415,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo sumy 1.415,83 Eur od 2.5.2010, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
1.415,83 Eur od 3.8.2010 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.

Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom

konaní.Veľkározmanitosť,mnohotvárnosťarôznorodosťprávnychvzťahov(§7,§8OSP),ktorýmsamá
zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť
i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov,ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a
zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých
relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie:

- podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a
nesporové,

- podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana
hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené
subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom

rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného
výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou
stranou splnené dobrovoľne).

Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom,
tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na
úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne

odlišných.

V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia
príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný
a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj. práva už
judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu

príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod
fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu
a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať
náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy.

Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie.

Ide o to aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule
určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do
tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný
súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom
konaní podľa tretej časti OSP.

Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a
ostatnepresnestanovenúlehotunaplnenie(R21/1981,s.161,R27/1984,s.130).Právetietonáležitosti
robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným
a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa,

napriek tomu nesprávne vedená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods.
1 písm. a/ EP).

Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako
exekučný titul vydané.

Podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne.Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP,

teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu
vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40

písm. a) a b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez
návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm.
a) a b) ZoRK teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp., či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už

predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
Tu je nutné si všimnúť, že ďalšie dôvody šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu),
inak daných pre podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu
nie sú zverené. Aj v sporovom, základnom konaní, kde súd, konajúci podľa tretej časti OSP (s
výnimkou žalôb predpokladaných § 40 ZoRK), a síce na námietku odporcu, je rovnako viazaný tzv.

rozhodcovskou doložkou ak zistí, že sa vec má prejednať v rozhodcovskom konaní konanie musí
zastaviť, okrem prípadov vypočítaných v § 106 ods. 1 OSP, ktorý mu dáva možnosť takúto vec prejednať,
tedastanovujevýnimkuzviazanostitakéhotosúdurozhodcovskoudoložkouvovypočítanýchsituáciách,
ktorými sú ak: účastníci vyhlásia, že na zmluve (rozhodcovskej doložke) netrvajú, uznanie cudzieho
rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, zistí, že vec nemôže byť podľa práva

Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne
že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci
priznanej im zmluvou, alebo že sa rozhodcovský súd odmietol vecou zaoberať. Teda spoločne ako
exekučný súd, ktorý v rámci nadelenej kompetencie nemá ďalšiu prieskumnú právomoc, ako tú ktorú
predpokladá § 45 ZoRK (netýka sa rozhodcovskej doložky), ani súd, konajúci podľa tretej časti OSP

nemôže nerešpektovať dojednanú rozhodcovskú doložku okrem prípadov uvedených vyššie.

Ostatne, exekučný súd môže bez návrhu, skúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrýmmravom.Tedataktoformulovanéskúmaniemateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,ktorým
je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú:

- predmetom skúmania (vyplývajúcim z písm. b/ cit. ustanovenia) je rozhodcovský rozsudok, ale len
v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b), čo na strane druhej znamená, že niet priestoru pre skúmanie
materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia z dôvodov obsiahnutých v § 40 ZoRK pod
písmenami c) až j),

- predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré

predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu.Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré

predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého
stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Pritom o objektívne nemožné plnenie ide

vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nie len spotrebiteľa).
Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna (napr. právny predpis účinný po vzniku záväzku
zakazuje toto plnenie), alebo faktická (napr. vec individuálne určená podľahla skaze). Plnenie možno
považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď

by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi
zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.

Dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver, a preto je potrebné aplikovať normy
spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne
vymedzený v § 37 EP (oprávnený vs. povinný) a niet pre to dôvodu pre podporné použitie Občianskeho

súdneho poriadku, zjavnú neprimeranosť plnenia vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku, po vydaní
poverenia v priebehu realizovanej exekúcie exekučný súd riadne nezdôvodnil. Súd prvého stupňa v
priebehu exekúcie ako takej, po vydaní poverenia pristúpil k preskúmaniu rozhodcovskej doložky a s
poukazom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku vychádzajúc z prijatej judikatúry všeobecných súdov
SR ako aj Smernicu Rady 13/93 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyhlásil

s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku exekúciu za neprípustnú.

Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom,
2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred
súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo
svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti

konaťpredsúdomjepotrebnévovšeobecnostirozumieťtakýpostupsúdu,ktorýznemožňujeúčastníkovi
konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Osobitne
ak sa odvolateľ na takéto porušenie práva, vo svojom odvolaní, odvoláva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06).

Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne Iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje

rozhodnutie v náleze III.ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03).

Zákon o rozhodcovskom konaní, ako to bolo uvedené vyššie, pozitívnou enumeráciou stanovuje

materiálne podmienky, ktoré je exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia,
zastavenie exekúcie oprávnený, resp. povinný skúmať. Tento okruh šetrenia nemôže exekučný súd
svojvoľne rozširovať. Existenciu okolností majúcich za následok niektorý z dôvodov neprípustnosti
exekúcie a teda povedzme i iných okolností, môže exekučný súd až v neskorších štádiách exekučného
konania, § 45 ods. 1 písm. a) ZoRK, pri tomto exekučnom titule, sa však predpokladá návrh účastníka

exekučného konania. Uvedené je dôsledkom podmienok, ktoré kladie zákon o rozhodcovskom konaní
na rozhodcovské rozhodnutie napr. v § 33 ods. 2 ZoRK.

Z uvedeného potom vyvstanú rôzne modality postupu exekučného súdu od vydania poverenia na
vykonanie exekúcie v požadovanom rozsahu, cez rozhodnutie, ktorým sa v časti poverenie vydá a v
časti sa žiadosť o vydanie poverenia zamietne, až po zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, ako

takej, príp. zastavenie exekúcie po vyhlásení za neprípustnú. Práve táto kompetencia exekučného súdu
preskúmať validitu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v rigorózne vymedzenom rozsahu
kladie zvýšený dôraz pre kvalitu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorým exekučný súd nevyhovie
celkom, či v určitom rozsahu, žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo v tomto prípade
súd prvého stupňa realizoval vydaním poverenia ku dňu 14.2.2011, avšak s následným vyhlásenímexekúcie za neprípustnú, s poukazom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku a vydanie exekučného
titulu nepríslušným súdom.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia

odvolaním s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) ZoRK je nepreskúmateľné, čo malo za následok
porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v
zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac
sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 3 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore smerujúcom ku vyhláseniu exekúcie

za neprípustnú svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Najmä uviesť:

- dôvody ktoré ho viedli k aplikovaniu noriem spotrebiteľského práva v rámci exekučného konania, v
ktoromjeokruhúčastníkovjednoznačnevymedzenýv§37EPanietpretodôvoduprepodpornépoužitie
Občianskeho súdneho poriadku a teda ani kategórie spotrebiteľ.

- Ozrejmiť, nakoľko v tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) s výnimkou ustanovenia § 43 EP, na
báze akého zákonného ustanovenia a akých dôkazov, vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku za
neplatnú osobitne, ak existujúcu, dojednanú rozhodcovskú doložku všeobecný súd v základnom konaní
nevyhodnotil, ako neprijateľnú a jej neplatnosti sa nikto nedovolával.

- V danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nie zmluva, predmetom záujmu

exekučného súdu má byť len plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Plnenie z exekučného titulu
zaväzujúce na vrátenie dlhu s príslušenstvom nik nespochybnil, z hľadiska § 35 ZoRK je vecou
rozhodnutou a z tohto pohľadu nie je zrejmé, čo viedlo exekučný súd k nerešpektovania tejto procesnej
prekážky vedenia konania.

- Tiež z odvolaním napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa exekučný súd pri určení, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ
ňou nie je viazaný, vysporiadal s požiadavkou preukázania naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/
OSP) na takomto určení, osobitne ak povinný nevyužil inštitút svojej ochrany umožňujúci mu spochybniť
rozhodcovskú doložku spôsobom, ktorý predpokladá § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.

- Exekučný súd sa pri svojom úvahách o neprijateľnej rozhodcovskej doložke odvoláva na ustanovenia

Smernice 93/13/EHS. Zaoberá sa jej hodnotením v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto
smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku pričom táto interpretácia
vychádza z nesprávneho prekladu nakoľko vychádzajúc z originálu tohto ustanovenia, ktorý znie:
„excluding or hindering the costumer's right to take legal action or exercise any other legal remedy,
particularly by requiring the costumer to take legal disputes exclusively to arbitration not covered by

any legal provision.“ by mal slovenský preklad znieť: „Nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa
práva, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilsporyvýlučnearbitrážou,naktorúsanevzťahujúustanovenia
právnych predpisov.“. V tomto kontexte potom nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za
nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je

súčasťou civilného práva.

Treba konštatovať, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania bola dojednaná formou
rozhodcovskej doložky, pričom jej text nevylučuje možnosť prejednania prípadného sporu aj
všeobecným súdom. Exekučný súd sa v danej veci zaoberá rozhodcovskou zmluvou, ktorú interpretuje
ako neplatnú bez toho, že by za takúto označil existujúcu rozhodcovskú zmluvu všeobecný súd,

ako výsledok sporu i iného účastníka v pozícii spotrebiteľa s veriteľom. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného z preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmý tento obmedzený rozsah
preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia, exekučným
súdom. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu
práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosťzmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí svojvoľne, navyše bez
toho, aby v tomto rozsahu vykonal akékoľvek dokazovanie, čo treba odmietnuť, ako neprípustné.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav,čím
dôsledkom účastníkovi konania (oprávnenému) svojim postupom odňal možnosť konať pred exekučným
súdom za účelom vymoženia povinnému uloženej povinnosti v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil
a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa je v exekúcii vymožením uloženej povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného

rozhodcovského rozsudku pokračovať s tým záverom, že rozhodcovská zmluva nie je prekážkou
pre ktorú by bolo možné považovať vykonávaný rozhodcovský rozsudok za rozhodnutie vydané
nekompetentným, neprávomocným orgánom.

Mimo odvolania treba uviesť, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je formálnou náležitosťou
rozhodcovskej zmluvy majúcou za následok pri jeho absencii neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Touto

formálnou náležitosťou platnosti rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma, ktorú zákon formuluje
benevolentne (... je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb /nie ich podpis/, ktoré ju dohodli.),
ktorej nedostatok môže byť dokonca následne konvalidovaný (§ 4 ods. 3 ZoRK).

Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
(§ 224 ods. 3 OSP).

Rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.