Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315010303
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4315010303.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr.
Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu v trestnej veci odsúdeného E. P., o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 07.05.2015, sp.zn. 2Pp/15/2015, na neverejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 24. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného E. P., narodeného

XX.XX.XXXX,

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno b/,
odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného E. P. o podmienečné prepustenie z výkonov
trestov odňatia slobody, mu uložených rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 26.09.2012,

sp.zn. 4T/109/2012, vo výmere 4 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
V z 11.10.2011, sp.zn. 2T/152/2011, po premene trestu uznesením tohto súdu z 15.05.2014, sp.zn.
2T/152/2011, vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú do momentu konania

neverejného zasadnutia nadriadeného súdu písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek
1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí nepochybil pri hodnotení splnenia
podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť

na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj

na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Ako vyplýva z primárne citovaného zákonného ustanovenia, v prípade výkonu trestu odňatia slobody
uloženého odsúdenému za zločin, ako je tomu v posudzovanom prípade, výkon dvoch tretín takéhoto
trestuodsúdeným (kuktorémuunehodošlo16.03.2015)jelenjednou,avšakniejedinoupodmienkou
pre podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu. Ďalšími dvomi (tzv. materiálnymi) podmienkami pre
taký postup, ktoré musia byť splnené súčasne, je

- že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a

- stav, kedy možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Pri posudzovaní týchto podmienok je súd primárne povinný skúmať správanie odsúdeného počas
výkonu trestu, avšak v prípade, že už v minulosti bol odsúdený pre trestnú činnosť, je nevyhnutné
prihliadať aj na to, či skôr odsúdenému uložené tresty splnili svoj účel, ako aj na ďalšie osobné pomery

odsúdeného rozhodujúce pre dôvodný predpoklad, že na slobode (po podmienečnom
prepustení) bude viesť riadny život.

Ako vyplýva z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (v ktorom
odsúdený trest aktuálne vykonáva), resp. z výpovede jeho zástupcu na verejnom
zasadnutí, správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej

úrovni. Disciplinárne odmenený nebol. Disciplinárne potrestaný bol celkovo trikrát :

- 21.09.2012 za poškodzovanie ústavného majetku,

- 31.03.2014 za neplnenie príkazu príslušníka zboru nastúpiť do zamestnania,

- 06.05.2014 za neplnenie príkazu príslušníka zboru ubytovať sa na oddiele.

V individuálnej práci s ním sa nepodarilo dosiahnuť pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii. Jeho

správanie a vystupovanie nie je na požadovanej úrovni. Nedostatky sú zaznamenané najmä v
rešpektovaní príkazov a nariadení príslušníkov zboru. Jeho pracovná morálka nie je vždy na
požadovanej úrovni. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti sa zapája len na podnet zo strany
personálu ústavu.

Trestná minulosť odsúdeného ani trestná činnosť, za ktorú odsúdený aktuálne vykonáva trest síce nie

sú zákonným kritériom pre posúdenie splnenia podmienok odsúdeného pre podmienečné prepustenie,
avšak je nevyhnutné ich zohľadniť vo vzťahu k správaniu sa odsúdeného počas výkonu trestu z pohľadu
resocializácie a jej ďalšej prognózy v kontexte s hodnotením ústavu, v ktorom odsúdený trest vykonáva.

Odsúdený v súčasnosti vykonáva 2 po sebe nasledujúce tresty - za zločin lúpeže spolupáchateľstvom
podľa § 20, § 188 odsek 1 Trestného zákona a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok,jedovaleboprekurzorov,ichdržaniaaobchodovaniasnimipodľa§171odsek1Trestnéhozákona.
Zločinu lúpeže sa pritom dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za druhý citovaný trestný
čin (dôsledkom čoho bola premena pôvodne podmienečného trestu na trest nepodmienečný).

Od roku 2000 sa odsúdený celkovo v 5 prípadoch dostal do rozporu s Trestným zákonom (pre trestné
činy lúpeže, vydierania a výtržníctva), pričom pred nástupom na súčasný výkon trestu (aj so započítaním

väzby od 16.03.2012), predchádzajúce tresty vykonal 16.01.2005 a 16.01.2009, čoho
dôsledkom je aj zaradenie odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, na ktoré je súd pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie v
zmysle § 66 odsek 2 Trestného zákona povinný prihliadať.

Z uvedeného je zrejmé, že predchádzajúce odsúdenia a uložené tresty na odsúdeného zjavne

nemali požadovaný preventívny ani resocializačný účinok, vdôsledku čoho, s prihliadnutím na negatívnu
hodnotiacu správu odsúdeného zo strany ústavu na výkon trestu, existuje dôvodný predpoklad
zvýšeného rizika jeho recidívy. Neodporúčajúce stanovisko uvedeného ústavu k žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie je preto dôvodné.

Na tom základe nadriadený súd dospel k záveru, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď žiadosť
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol z dôvodu nesplnenia

materiálnych podmienok na taký postup uvedených v § 66 odsek 1 Trestného zákona pri zohľadnení aj
ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva (§ 66 odsek 2 Trestného zákona).

Krajský súd v Nitre na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.