Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/173/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011894934
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011894934.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľky: I.. J. S.
M. Z. K. Ú. Ň. B. D. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom H., U. Č.. XX, proti odporcom: I. I. Q. Z. M. Y.
Z. Š. B. D. Á. , narodená dňa X.XX.XXXX, bytom H., U. Č.. XX, II. V.. Q. Q. Z. M. Y. Z. Š. , narodený
dňa X.XX.XXXX, bytom H., U. Č.. XX, odporcovia zastúpení Mgr. Vladimírom Grauzelom, bytom

Bratislava, Heyrovského č. 13, o vydanie nezastavaných 23 m2 z parcely č. XXXX/X v katastrálnom
území H.-G. I. a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X v katastrálnom území G. I., s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 2. decembra 2010, č.k. 7
C 128/2003-348, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 2. decembra 2010, č.k. 7
C 128/2003-348,

vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v II. rade, p
o t v r d z u j e ;

vovýroku,ktorýmsúdzamietolnávrhnavrhovateľkynavydanienezastavaných17m2zparcelyč.XXXX/
X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I. a katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie k
parcele č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I. a katastrálne územie

G. I., z r u š u j e a konanie v uvedenom rozsahu z a s t a v u j e ;

vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na vydanie nezastavaných 6 m2 z parcely č. XXXX/
X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I. a katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie
k parcele č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., Obec H.-I..Č.. G. I. a katastrálne
územie G. I., z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 2.12.2010, č.k. 7 C 128/2003-348, zamietol návrh. Ním sa

navrhovateľka (pôvodne) domáhala vydania nezastavaných 23 m2 (17 m2 + 6 m2) z parcely č. XXXX/
X pre katastrálne územie G. I. a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej pre katastrálne územie G.
I.. Po pripustení zmeny návrhu navrhovateľkou súd konal o uložení povinnosti odporcom v I., II. rade do
15 dní od právoplatnosti rozsudku vydať navrhovateľke nezastavaných 23 m2 z pozemku označeného
ako parcela č. XXXX/X vedená pre katastrálne územie G. I. v LV č. XXXX a ich
pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej pre katastrálne územie G. I. v LV č. XXXX tak, ako uvedené

červenou čiarou v geometrickom pláne č. XX/XX/XX vypracovaným V.. Y. S., ktorý zostane
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke čl. 20 ods. 1, ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovením § 126 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Občianskehozákonníka,§154ods.1,§157ods.2, §159ods.2,ods.3O.s.p.Povecnejstránkedôvodiltým,žemedzi
právnym predchodcom navrhovateľky I. W., rodenou R., narodenou dňa XX.XX.XXXX, ako darkyňou a
navrhovateľkou ako obdarovanou bola dňa 22.5.1991 uzavretá darovacia zmluva, ktorej predmetom boli

nehnuteľnosti označené ako parcela č. XXXX/X-zastavané plochy vo výmere 114 m2, dom so súpisným
číslom XXXX, parcela č. XXXX/X-záhrada vo výmere 504 m2, parcela č. XXXX/X-zastavané plochy vo
výmere 30 m2, spolu s rozostavanou garážou, postavenou na základe stavebného povolenia OVaÚP
ObNV Bratislava I č. Výst. 1234/88-Tú/E/5 zo dňa 31.5.1988, ako aj s vonkajšími úpravami a plotom,
vedené pre katastrálne územie G. I. v LV č. XXXX. Obvodný súd Bratislava l v Bratislave rozsudkom

zo dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.1992, určil, že právna
predchodkyňa odporkyne v I. rade Z. Y., narodená dňa X.X.XXXX, nadobudla vydržaním z parcely č.
XXXX/X vedenej pre katastrálne územie H. v pozemnoknižnej vo vložke č. XXXXX, ktorej vlastníkom
v celosti bol Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky, časť vo výmere 194 m2 a z parcely č.
XXXX/X pre katastrálne územie H. - G. I., ktorej vlastníčkou bola I. W., časť vo výmere 17 m2; je
vlastníčkou parciel č. XXXX/X, X, X v celosti. Z LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne

územie G. I., vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností označených ako parcela
č. XXXX/X-zastavané plochy vo výmere 114 m2, parcela č. XXXX/X-záhrady vo výmere 517 m2, stavba
(rodinný dom) so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX/X. Výlučným vlastníkom parcely
č. 3831/1-záhrady vo výmere 391 m2 vedenej pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G.
I., v LV č. XXXX je odporkyňa v I. rade; vlastnícke právo nadobudla na základe kúpnej zmluvy v roku

1993 od predávajúcej Z. Y., pričom súčasťou kupovanej nehnuteľnosti už bolo 17 m2 z parcely č. XXXX/
X. Uviedol, že odporcovia v I., II. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novopostaveného rodinného
domu so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/X, ktorú parcelu odporkyňa v I. rade rovnako kúpila
od Z. Y.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa v I. rade nehnuteľnosť nadobudla v stave,
v akom sa aj dnes nachádza vrátane časti, na ktorú si navrhovateľka nárokuje a celú nehnuteľnosť

užíva od čias kúpy, t. j. od januára 1993 ako svoje výlučné vlastníctvo. Vychádzajúc zo znaleckého
posudku č. 126/94/11 zo dňa 26.4.1994 Ing. Karola Bitterera, podľa ktorého je plošná výmera zabratej
časti pozemku väčšia ako plocha (v inom konaní prisúdenej) časti vo výmere 17 m2, a to o 6 m2, dospel
súd k záveru, že vydržanie sporných 17 m2 bolo už deklarované právoplatným rozsudkom Obvodného
súdu Bratislava 1 v Bratislave zo dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 25.9.1992, a teda ide o vec právoplatne rozsúdenú. Z tohto dôvodu preto nie je možné v tejto
veci nerešpektovať právoplatný rozsudok a o veci v rozsahu 17 m2 znovu konať a rozhodnúť. Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány a v danom prípade ide zo strany
odporkyne v I. rade ako osoby oprávnenej o dlhodobú, pokojnú a dobromyseľnú držbu spornej časti
nehnuteľnosti so zreteľom na všetky zistené okolnosti s tým, že jej patrí a s ktorou odporkyňa v I. rade

nakladala ako so svojou. Zdôraznil, že do 30.7.2003 si od nej nikto neuplatňoval vlastnícke právo na túto
spornú časť nehnuteľnosti, t. j. po dobu presahujúcu 10 rokov. Zvyšných 6 m2 s poukazom na inštitút
vydržania ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva prešlo na právnu predchodkyňu odporkyne v
I. rade ako vlastníka okamžikom uplynutia vydržacej doby. Súd prvého stupňa preto návrh voči odporkyni
v I. rade zamietol aj v uvedenom rozsahu. Návrh vo vzťahu k odporcovi v II. rade zamietol pre nedostatok

jeho vecnej pasívnej legitimácie, keď vlastníkom parcely č. XXXX/X bola a je len odporkyňa v I. rade v
celosti. Napokon si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení konania
vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie navrhovateľka dôvodiac tým, že súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietala, že súd prvého stupňa konštatoval v odôvodnení rozsudku vydržanie 6 m2
pozemku v prospech odporkyne v I. rade, a to bez návrhu, nad rámec žaloby, pričom dôvody pre
takéto konštatovanie neexistujú. Súd opomenul aplikáciu ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka,

ktorý je základom pre posúdenie toho, či sú splnené zákonné podmienky „vydržania“ ako spôsobu
nadobudnutia vlastníctva. Je treba oddeliť a samostatne nielen skutkovo, ale aj právne, posudzovať
držbu 17 m2 a zvyšných 6 m2. Nehnuteľnosť odporcovia v I., II. rade začali výhradne
užívať pre seba, ohradili si ju bez toho, aby mali k tomu nejaký existujúci právny dôvod, aby boli so
zreteľom na všetky okolnosti presvedčení, že sú držiteľmi oprávnenými a dobromyseľnými. Zdôraznila,

že samotné užívanie veci nepreukazuje, že užívateľ veci je odôvodnene presvedčený, že mu vec patrí
a pokiaľ by na vydržanie nehnuteľnosti stačilo jej užívanie 10 rokov, potom by mohol nehnuteľnosť
vydržať ktorýkoľvek nájomca, ktorý by nehnuteľnosť užíval aspoň 10 rokov a chýbal by
základnýpredpoklad-dobromyseľnosť.Vytklasúduprvéhostupňa,ženevzaldoúvahycelýraddôkazovpreukazujúcich nepretržité vlastníctvo všetkých predchádzajúcich vlastníkov k parcele č. XXXX/X, X,
X (S.. J. Y., I. W.), ktorí celú dobu vlastnili pozemok, čo preukazujú listy vlastníctva, katastrálne mapy.
Je toho názoru, že I. W. jej darovala len to, čo kúpila a mala celý čas vedené na liste vlastníctva vo

svoj prospech. Zákon nemôže poskytovať právnu ochranu takejto držbe, a to ani po uplynutí času,
nech by bola časovo akokoľvek dlho nikým nerušená. Skutočnosť, že vlastník spornej nehnuteľnosti,
alebo ktokoľvek iný, nevyzýva užívateľa, aby prestal držať nehnuteľnosť, neznamená, že ju takýto
užívateľ drží dobromyseľne tak ako to má na mysli zákon. S takýmto užívaním a ani s držaním zákon
nespája vznik vlastníctva. Bolo preukázané, že upozornila odporcov v I., II. rade „na postupné zaberanie“

časti pozemkov, ktorých sa domáhala v konaní o dodatočnom povolení stavby dňa 8.2.1994, ako aj
v konaní o začatí stavebného konania zo dňa 12.6.2008. V prípade stretu práva skutočného držiteľa
a vlastníka k tej istej veci má jednoznačne prednosť právo vlastníka ako nositeľa silnejšieho práva k
veci. Vlastníctvo je navyše chránené aj ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská
republika viazaná. Osobitne poukázala na rozsudok Obvodného súdu Bratislava 1 v Bratislave zo dňa
18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, o existencii ktorého sa dozvedela dodatočne, až v tomto konaní.

V danom konaní súd rozhodol o jej vlastníctve a o nadobudnutí vlastníctva pozemku o rozlohe 17
m2 v prospech navrhovateľky Z. Y.. V danom čase už ale nehnuteľnosť nebola vo vlastníctve I. W.,
nakoľko prešla do jej vlastníctva platnou darovacou zmluvou dňa 27.5.1991 (nikdy nebola vyslovená
jej neplatnosť); napriek tomu nebola účastníčkou konania. Rozsudok bol vyhlásený až o rok neskôr po
nadobudnutí jej vlastníctva; takýto rozsudok nie je preto vykonateľný. V súčasnosti teda existujú dva

právne tituly nadobudnutia tejto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere a je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľná, pričom doteraz na základe danej zmluvy vlastní časť pozemku aj o
rozlohe 17 m2 a podľa listu vlastníctva aj sporných ďalších 6 m2. Touto otázkou sa mal súd tiež zaoberať
ako otázkou prejudiciálnou, na ktorú poukázala už v podaní zo dňa 1.8.2008, čo sa ale nestalo. Neboli
splnené predpoklady podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

sa do doby držby započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Súd
nielen konštatoval užívanie ako držbu oprávnenú, ale do doby započítaval aj dobu, ktorú nie je možné
započítať, nakoľko nikdy nebola oprávnene držaná právnym predchodcom ani odporcov v I., II. rade, ani
prevodcu odporkyne v I. rade. Zdôraznila, že niekoľkonásobne a rôznym spôsobom dala na vedomie
odporcom v I., II. rade, že zasahujú do jej vlastníckeho práva. Vytkla ďalej súdu prvého stupňa, že sa

vôbec nezaoberal otázkou, či rozsudok Obvodného súdu Bratislava 1 v Bratislave zo
dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, sa vzťahuje aj na ňu, nakoľko ako vlastníčka nebola účastníkom
konania. Pritom súd prvého stupňa súčasne uviedol, že rozsudok je záväzný len pre účastníkov konania;
postupom Obvodného súdu Bratislava l v Bratislave jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom, rozhodovalo sa o jej právach bez nej. O vydržaní 6 m2 nikdy nebolo rozhodnuté, nie

je možné preukázať zo strany odporcov v I., II. rade dobromyseľnosť, nakoľko len úplne zo zištných
dôvodov posunuli nové oplotenie na jej pozemok. Súd prvého stupňa tak rozhodol v prospech odporcov
bez návrhu, bez dokazovania a bez akéhokoľvek právneho titulu. V neposlednom rade dôvodila, že
došlo k manipulácii so spismi, nakoľko po nahliadnutí do súdneho spisu „7C/91“ zistila, že chýba
celý rad dôkazných materiálov, spisy sú nezviazané, manipulovateľné, upravovaný geometrický plán

voľne vložený. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že rozdiel v metroch štvorcových nevznikol chybou
merania, ale manipuláciou s geometrickým plánom na katastrálnom úrade, kde došlo k pozmeňovaniu
a falšovaniu geometrického plánu z roku 1986 na katastri. Nebolo jej ani umožnené zo strany súdu
prvého stupňa obdržať fotokópie dokladov zo spisu napriek tomu, že ako účastník konania na to právo
má. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jej
návrhu vyhovel.

Odporcovia v I., II. rade odvolanie nepodali, k odvolaniu navrhovateľky sa nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355,
§ 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie
pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p.
(nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia
pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval

to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. marca 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods.
3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, zástupca, upovedomení zákonným
spôsobom.Ako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, v konaní pred súdom prvého stupňa bol vykonaný (aj) dôkaz
spisom Obvodného súdu Bratislava l v Bratislave sp.zn. 12 C 28/1991. Z neho vyplýva, že rozsudkom
zo dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, v právnej veci navrhovateľky: Z. Y., narodená dňa X.X.XXXX,

bytom H., U. Č.. XX, proti odporcom: I. Československý štát, Miestny úrad Bratislava - Staré mesto,
Bratislava, Vajanského nábrežie č. 3, II. I. W., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom H., U. Č.. XX, III.
Okresný úrad Bratislava, Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, IV. Magistrát hlavného mesta Slovenskej
republiky, Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, určil, že Z. Y. nadobudla vydržaním z parcely č. XXXX/X
v katastrálnom území H., vedenej vo vložke č. XXXXX pozemkovej knihy, ktorej vlastníkom v celosti

je odporca vo IV. rade časť o výmere 194 m2 a z parcely č. XXXX/X pre katastrálne územie H. - G.
I., ktorej vlastníčkou je odporkyňa v II. rade, časť pozemku vo výmere 17 m2; je vlastníčkou parciel č.
XXXX/X, X, X v celosti. Odporkyňa v II. rade bola zastúpená JUDr. Luciou Krmíčkovou, bytom Bratislava,
Blagoevova č. 8; nikto z účastníkov odvolanie nepodal, osobitne odporkyňa v II. rade, a tak rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.1992. Zo spisu ďalej vyplýva, že odporkyňa v II. rade sa o danom
konaní dozvedela dňa 26.4.1991, kedy jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie, dňa 14.5.1991

udelila JUDr. Lucii Krmíčkovej plnú moc na zastupovanie, odporkyňa v II. rade bola na pojednávaní
dňa 8.5.1991, bola vypočutá dňa 13.1.1992, jej zástupkyňa sa zúčastnila na pojednávaní vo veci (dňa
23.5.1991, 5.6.1991, 20.11.1991, 19.3.1992, 15.4.1992, 18.5.1992). Ani odporkyňa v II. rade, ani jej
zástupkyňa, súdu vôbec neposkytli informáciu, pre vec podstatnú, o tom, že ako darkyňa I.. J. S. ako
obdarovanej darovala na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.5.1991 (teda po začatí konania vo veci

vedenej na Obvodnom súde Bratislava l v Bratislave pod sp.zn. 12 C 28/1991 a po tom, ako sa darkyňa o
danom konaní dozvedela) nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve vedené pre katastrálne územie H.-G.
I. v LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X-zastavaná plocha vo výmere 114 m2, dom súpisné číslo XXXX,
parcela č. XXXX/X-záhrada vo výmere 504 m2, parcela č. XXXX/X-zastavaná plocha vo výmere 30 m2,
spolu s rozostavanou garážou, vonkajšími úpravami a plotom. Súčasne bolo zriadené vecné bremeno k

darovaným nehnuteľnostiam v prospech darkyne spočívajúce v doživotnom práve v nich bývať, užívať
ich (čl. III. darovacej zmluvy); darujúca ručila za nespornosť a bezbremennosť darovaných nehnuteľností
a obdarovanej bol známy skutočný stav darovaných nehnuteľností (čl. V. darovacej zmluvy). Darovacia
zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve Bratislava l v Bratislave dňa 27.5.1991 pod č. R I, V
66/91.

V posudzovanej veci zostalo nepochybné, že po zmene návrhu na začatie konania so súhlasom súdu sa
navrhovateľka od odporcov v I., II. rade domáha vydania 23 m2 (17 m2 + 6 m2) z pozemku označeného
akoparcelač.XXXX/XavedenéhopreokresH.V.,B.H.-I..Č..G.I.,katastrálneúzemieG.I.vLVč.XXXX
a jej pričlenenia k parcele č. XXXX/X (vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky) vedenej pre okres H. V.,

B. H.-I..Č.. G.É. I., katastrálne územie G. I. v LV XXXX, podľa červenej čiary v geometrickom pláne č.
XX/XX/XX vypracovanom V.. Y. S.. Súd prvého stupňa v časti týkajúcej sa vydania 17 m2 zamietol návrh
navrhovateľky s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. rešpektujúc právoplatný rozsudok
Obvodného súdu Bratislava l v Bratislave zo dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, a v časti týkajúcej sa
vydania 6 m2 dôvodiac (bez ďalšieho) len jeho vydržaním odporkyňou v I. rade; vo vzťahu k odporcovi

v II. rade návrh zamietol v celom rozsahu pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie.

V konaní zostalo rovnako nepochybne preukázané, že (o.i. aj) sporná nehnuteľnosť vedená v LV č.
XXXX pre okres H. V., Obec H. H.-I..Č..G. I., katastrálne územie G. I., ako parcela č. XXXX/X-záhrady vo
výmere 391 m2, bola a je vedená vo výlučnom vlastníctve odporkyne v I. rade. Vlastníctvo podľa katastra

nehnuteľností nikdy nesvedčalo subjektu, ktorého ako odporcu v II. rade označila navrhovateľka. Vecná
legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie
k úspechu alebo neúspechu v konaní. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak sa navrhovateľ domáha
ochrany proti osobe, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti; ak túto skutočnosť navrhovateľ
nepreukáže, súd návrh zamietne (bez ďalšieho) so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

Vecne pasívne legitimovaným subjektom v konaní, ktorého predmetnom je vydanie nezastavaných 23
m2 z parcely č. XXXX/X a jeho pričlenenia k parcele č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky
podľa červenej čiary v geometrickom pláne č. XX/XX/XX vypracovaným V.. Y. S., je iba ten, kto je ako
vlastník parcely č. XXXX/X zapísaný v katastri nehnuteľností. Iba vo vzťahu k nemu môže rozhodnutie
súdu o návrhu navrhovateľky na vydanie veci byť spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny zápisu

v katastri nehnuteľností. Zistený nedostatok návrhu neumožňuje iný postup súdu ako je ten, ku ktorému
správne dospel okresný súd, keď návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v II. rade pre nedostatok
jeho vecnej pasívnej legitimácie zamietol.S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi
v II. rade potvrdil ako vecne a právne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na tomto mieste odvolací súd ešte
uvádza,želistvlastníctvavydanýštátnymorgánomvmedziachjehoprávomocijeverejnoulistinou,ktorá

potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i
pravdivosťtoho,čosavnejosvedčujealebopotvrdzuje(§134O.s.p.).Zobsahuspisunevyplýva,asama
navrhovateľka ani netvrdila, žeby výlučné vlastníctvo odporkyne v I. rade k parcele č. XXXX/X vedenej
v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., bolo aspoň spochybnené, žeby
bol preukázaný opak.

Vo vzťahu k navrhovateľkou namietanej vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa vo
vzťahu k odporkyni v I. rade a v časti týkajúcej sa vydania nezastavaných 17 m2 z parcely č. XXXX/
X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie
k parcele č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B.
H.-I..Č.. G. I. a katastrálne územie G. I., odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a konanie zastavil (§ 221 ods. 1 písm. d/, ods. 2 O.s.p., nadväzne na ustanovenie § 103, § 104 ods. 1
veta prvá O.s.p.). Totiž o tejto časti už bolo právoplatne rozhodnuté (v roku 1992) vo veci vedenej na
Obvodnom súde Bratislava l v Bratislave pod sp.zn. 12 C 28/1991. V jeho priebehu síce nastala pre
vec podstatná právna skutočnosť, a síce tá, že odporkyňa v II. rade I. W. previedla svoje vlastnícke
právo (o.i. aj k parcele č. XXXX/X) na obdarovanú I.. J. S., avšak sama odporkyňa v II. rade pochybila,

keď túto právnu skutočnosť v konaní neuviedla, presne neoznačila; rovnako tak aj jej zástupkyňa.
Napokon bezdôvodne nevyužila ani súdom poskytnutú reálnu možnosť v konaní, a síce podať riadny,
resp. mimoriadny, opravný prostriedok. Tým zostal rozsudok právoplatný (dňa 25.9.1992) a záväzný pre
všetkých účastníkov a pre všetky orgány; len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova [§ 159 O.s.p. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci vedenej na Obvodnom súde

Bratislava l v Bratislave pod sp.zn. 12 C 28/1991 dňa 18.5.1992 (v nezmenenom
znení doteraz)]. Napokon v darovacej zmluve obdarovaná prehlásila, že jej bol známy skutočný stav
darovaných nehnuteľností. Účinky daru nastali registráciou darovacej zmluvy na štátnom notárstve,
tým dňom obdarovaná vstúpila do práv a povinností darkyne. Ak si darkyňa nesplnila svoju základnú
povinnosť tvrdenia v konaní vedenom pod sp.zn. 12 C 28/1991 sama, resp. prostredníctvom svojej

zástupkyne, túto povinnosť nesplnila ani neskôr obdarovaná, nepodali riadny, resp. mimoriadny, opravný
prostriedok, nemôže obdarovaná (navrhovateľka v prejednávanej veci) túto nečinnosť, porušenie
základnej povinnosti tvrdenia účastníkom konania, v prejednávanej veci zohľadňovať vo svoj prospech.
Jej tvrdenie v tom, že súd v danom konaní (Obvodný súd Bratislava l v Bratislave vo veci vedenej pod
sp.zn. 12 C 28/1991) konal v osobe odporkyne v II. rade s iným ako vlastníkom, že nekonal s ňou

ako s vlastníčkou, že jej tým odňal možnosť konať pred súdom, potom vyznieva ako účelové tvrdenie,
ktoré nebolo spôsobilé navrhovateľke privodiť úspech v predmetnej veci. To všetko znamená, že o časti
týkajúcej sa vydania 17 m2 z parcely č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č..G.
I., katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXX pre okres H.
V.., B. H.-I..Č..G. I., katastrálne územie G. I., bolo právoplatne rozhodnuté ešte v roku 1992, tak, ako

správne uvádzal aj súd prvého stupňa. Rozhodol však nesprávne, keď návrh v tomto rozsahu zamietol,
hoci konanie mal postupom podľa ustanovenia § 103, § 104 ods. l veta prvá O.s.p. zastaviť pre existenciu
neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania.

V závere v tejto časti odvolací súd dôvodí, že v oboch konaniach sa opodstatnenosť návrhov

vyvodzovala z toho istého skutkového základu, ktorým bolo a je určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti v rozsahu 17 m2 (teraz) v parcele č. XXXX/X vedenej pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G.
I., katastrálne územie G. I., v LV č. XXXX (v roku 1991, 1992 v parcele č. XXXX/X vedenej pre okres H.
V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., v LV č. XXXX). Súd v konaní o určenie vlastníckeho práva
v tomto rozsahu už nemôže vychádzať z iného záveru o predmete sporu, než z toho, ktorý bol zaujatý v

právoplatnom rozsudku Obvodného súdu Bratislava l v Bratislave zo dňa 18.5.992, č.k. 12 C
28/1991-33. Navrhovateľka už nemôže v prejednávanej veci zhojiť to, čo nedosiahla v predchádzajúcom
spore jej právna predchodkyňa I. W., resp. ona sama; právoplatný rozsudok o vydržaní vlastníckeho
práva vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci právoplatnej rozhodnutej pre konanie
o žalobe na vydanie bez ohľadu na to, vzhľadom na všetko vyššie uvedené, či sa s navrhovateľkou v

konaní vedenom na Obvodnom súde Bratislava l v Bratislave pod sp.zn. 12 C 28/1991
ako s účastníčkou konania konalo alebo nekonalo.Vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na vydanie nezastavaných 6 m2 z parcely č. XXXX/
X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie k
parcele č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie

G. I., odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. h/, ods. 2 O.s.p.). Rozsudok v uvedenom rozsahu nebol vecne
správny a v tomto štádiu konania vyznieva ako predčasný.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Zákonnými podmienkami vydržania, ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva vo
všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý
predmetvydržania.Pritomprávnenásledkyvydržanianastávajúlenvtedy,aksúsúčasnesplnenévšetky
podmienky, ktoré právny poriadok pre takýto spôsob nadobudnutia práva vyžaduje. Pre vznik držby je

potrebné naplnenie dvoch predpokladov: vôľa s vecou nakladať ako vlastnou - držobná vôľa a faktické
ovládanie veci.

Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. panstvo nad vecou.
Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo

právo patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V danom prípade odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné, lebo
nespĺňa náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení len uviedol,
že zo strany odporkyne v I. rade ide o dlhodobú, pokojnú a dobromyseľnú držbu nehnuteľnosti v rozsahu

6 m2, s ktorou nakladala ako so svojou a že jej patrí, pričom do 30.7.2003 (do podania návrhu na súd
v prejednávanej veci) si od nej nikto neuplatňoval vlastnícke právo. Prvostupňový súd v odôvodnení
vôbec neuviedol, v čom spočívala dobromyseľnosť držby odporkyne v I. rade, jej právnej predchodkyne,
neuviedol časové rozpätie dlhodobej držby a ani čas, kedy došlo podľa súdu prvého stupňa k vydržaniu
vlastníckeho práva k danej časti nehnuteľnosti; adekvátne tak neposudzoval splnenie vyššie uvedených

podmienok vydržania, závery v tomto smere v odôvodnení rozhodnutia absentujú, čo odôvodňuje jeho
nepreskúmateľnosť.

Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu prvého stupňa, keď dobromyseľnosť držby vyvodzoval zo
skutočnosti, že do 30.7.2003 si od odporkyne v I. rade nikto neuplatňoval vlastnícke právo k sporným

6 m2 v parcele č. XXXX/X. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, t. j. dobromyseľný, treba
totiž vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého
účastníka, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec

alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť,
že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí
vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226
O.s.p.), za aktívnej účasti účastníkov konania zopakuje, resp. vykoná
dokazovanie za účelom posúdenia nároku navrhovateľky už len s ohľadom na vydanie nezastavaných
6 m2 z parcely č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G.

I., a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I.,
katastrálne územie G. I.. V konaní vykoná aj také dôkazy, ktoré bude považovať za nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci, hoci ich účastníci neoznačia, nenavrhnú vykonať (§ 120 ods. l O.s.p.), dôkazy
vyhodnotí podľa ustanovenia § 132 O.s.p. V neposlednom rade tak, aby bolo nad akúkoľvek pochybnosťpreukázané,vakejvýmereskutočneI.W.vlastnilanehnuteľnosti(osobitneparceluč.XXXX/X),ktoréboli
predmetom darovacej zmluvy zo dňa 22.5.1991, teda koľko v skutočnosti mohla previesť na obdarovanú
(navrhovateľku v prejednávanej veci), či darovala väčší rozsah ako darovať mohla, a to všetko pre záver

otom,žeodporkyňavI.radeskutočnezasahujevrozsahu6m2(resp.čivôbecaakáno,vakomrozsahu
presne) do vlastníckeho práva navrhovateľky. Rozsudok bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce
z ustanovenia § 157 O.s.p.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho

konania (§ 224 ods. 1, ods. 4, § 142 a nasl. O.s.p.).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny
presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných
stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku;
porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo

218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.