Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 16, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814010370
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814010370.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného A. D., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 16. januára 2015 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného A. D., X.. XX.XX.XXXX Y. K., V. L. D. J.,
R. Č.. XX, bez pracovného pomeru, spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,3
písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 11.10.2013 v čase okolo 15.00 hod. v obci Rožňavské Bystré, okres Rožňava, na pozemku pri
rodinnom dome č. 105, po predchádzajúcej hádke, fyzicky napadol poškodeného E. M. tak, že ho 1-

krát udrel drevenou doskou z oplotenia do chrbta, pričom poškodený následne po údere spadol na zem,
čím poškodenému spôsobil kompresívnu zlomeninu tela 1.driekového stavca (L1) a pomliaždenie ľavej
driekovej oblasti, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou najmenej v
trvaní 31.01.2014, t.j. 112 dní,

o s l o b o d z u j e

pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených:
- E.X. M., X.. XX.XX.XXXX, L. K. L. Č.. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom
Kontrom,
-Všeobecnúzdravotnúpoisťovňu,a.s.,Mamateyovač.17,85005Bratislava,IČO:35937874,zastúpenú
JUDr. L. H.,
s nárokmi na náhradu spôsobenej škody a s nárokom na náhradu vynaložených liečebných nákladov

o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. D., poškodeného E.
M., znalca MUDr.Dušana Hrubalu, CSc., ďalej výsluchy svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a
celým ďalším spisovým a pripojeným materiálom. Po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovné
skutočnosti a dospel k nasledovným záverom:

Obžalovaný A. D. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku,

ktorýmubolkladenýzavinuvobžalobe.Vyhlásil,žejenevinnýaneprejavilzáujemokonanieodohodeo
vine a treste. Na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate úplne zhodne ako v prípravnom konaní. Na
svoju obhajobu uviedol, že v kritický deň už v doobedňajších hodinách bola privolaná policajná hliadka
na poškodeného, ktorý na pozemku, ktorý nepatrí poškodenému, začal robiť plot a vytrhal zeleninu, ktorútam sadila matka obžalovaného P. D.. Policajti poškodeného vyviedli z tohto pozemku a zakázali mu na
neho vstupovať. On toto nerešpektoval a opätovne začal robiť plot. Spolu so svojou matkou obžalovaný
vstúpil do dvora a poškodenému začali dohovárať, aby v činnosti nepokračoval a opustil pozemok. On

im začal vulgárne nadávať a vyhrážať sa zabitím. Obžalovaný sa priblížil k plotu, ktorý staval poškodený,
a on, ako to videl, vzdialil sa smerom ku ceste, a vyšiel z pozemku za plot, kde mal uložené pracovné
náradie. Obžalovaný podišiel k plotu, skúsil pohnúť kolíkom, ktorý poškodený zakopal a keďže bol plytko
zakopaný,časťplotusavyvalila.Vzápätísivšimol,žesapoškodenýkunemupribližujesosekerouvruke
vztýčenou nad hlavu, ktorú držal oboma rukami a rýchlo sa približoval k nemu so slovami, že ho zabije.

V strachu o svoj život (obžalovaný poukázal na to, že nevedel kade ujsť, lebo tam boli všade tie laty, plot
a dole pod ním bol ostrý svah) obžalovaný uchopil inštinktívne jednu latu resp. dosku v úmysle sa brániť,
keby ho poškodený so sekerou skutočne napadol. Ako sa poškodený priblížil k nemu so sekerou až
celkom na koniec laty, ktorú držal, o túto sa oprel bruchom a silno zatlačil. Takto ho držal od seba, pričom
však bol tlačený smerom dolu svahom a preto sa musel do laty zaprieť. V tom momente sa poškodený
chytil za rebro, prudko sa predklonil a kričal, že mu zlomil rebro. Podľa názoru obžalovaného bol aj

pod vplyvom alkoholu. Vo svojej výpovedi doplnil, že keď sa poškodený chytil za rebro, pustil sekeru
a rýchlo a prudko sa pre ňu zohol, popritom padol na koleno. Následne prišli policajti, ktorým popísal
tento skutkový dej. Obžalovaný poukázal na to, že poškodený, ak je pod vplyvom alkoholu, sa správa
agresívne, ako aj na skutočnosť, že s rodinou poškodených majú dlhoročné spory kvôli pozemku, čo
však doposiaľ ani jedna zo strán oficiálnou cestou neriešila. Podľa vyjadrenia obžalovaného sú časté

konflikty, bitky a hádky aj v rámci rodiny poškodeného, z čoho môžu pochádzať aj pohmoždenia na
chrbte poškodeného. Z výpovede menovaného ďalej vyplýva, že už aj v minulosti došlo k napadnutiu,
či už obžalovaného alebo jeho brata poškodeným (kosák, sekera).

Poškodený E. M. počas svojej výpovede na hlavnom pojednávaní poprel, že by bol on napadol

obžalovaného. Zotrval na tom, čo vypovedal v prípravnom konaní a dodal, že keď došiel obžalovaný,
začal lámať plot, ktorý staval s presvedčením, že ho stavia na jeho pozemku a keď sa poškodený obrátil,
obžalovaný ho mal latou udrieť po chrbte, v dôsledku čoho padol na ruky a kolená. Niečo mu puklo
a to bolo všetko. Manželka následne zavolala políciu. Poškodený ďalej uviedol, že on sa obrátil na
obecný úrad so žiadosťou o riešenie sporu medzi oboma rodinami, ktorý sa týka predmetného pozemku

a oplotenia. Poprel, že by mal v ruke sekeru s tým, že pri stavbe plotu používal kladivo, kliešte a dráty.
Nástroje mal uložené na ceste. Poprel, že by mal v čase činu požité alkoholické nápoje, ak áno, tak
najviac jedno pivo. Po príchode polície a rýchlej zdravotnej služby bol odvezený na ošetrenie. Aj z
výpovedepoškodenéhovyplýva,žeideodlhotrvajúcekonfliktymedziobomarodinami,ktoréboliviackrát
riešené v priestupkovom konaní.

Vo veci bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným, pri ktorom úkone obaja
konfrontovaní zotrvali na obsahu svojich výpovedí.

Svedok H. F., člen policajnej hliadky, ktorá sa dostavila na miesto činu, vypovedal, že v kritický deň boli

na zákroku na uvedenom mieste celkovo dvakrát. V 1.prípade na oznámenie P. D., že jej poškodený
z pozemku vytrhal zasadenú zeleninu, vec zdokumentovali ako priestupok, poškodenému dohovorili,
aby upustil od svojho konania a nepokračoval v stavbe plotu a odišli preč. Následne boli opätovne
vyslaní asi o 15.00 hod. na toto isté miesto, kde poškodený uviedol, že bol napadnutý obžalovaným
takým spôsobom, že ho kopol do žalúdka alebo brucha, pričom sa sťažoval, že mu je zle a že je mu

na zvracanie. Opätovne išlo o situáciu, že poškodený pokračoval v stavaní plota s tým, že obžalovaný
mal jednotlivé laty vytrhať a mal mu v ďalšej činnosti zabrániť. Spočiatku vec znovu zdokumentovali
ako príslušný priestupok. Poškodený bol odvezený na ošetrenie. Svedok potvrdil, že problém medzi
oboma rodinami je dlhodobý, viackrát boli na tomto mieste na zákroku. K stavu poškodeného teda či bol
v podnapilom stave sa svedok presne vyjadriť nevedel, dodal však, že poškodený nejavil známky, že

by bol enormne opitý. Pripustil však, že mohol mať požité nejaké alkoholické nápoje. Svedok vyťažoval
stranu M. a kolega D..

Vo veci podal písomný znalecký posudok znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia
chirurgia MUDr.Dušan Hrubala, CSc.. Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch svojho

znaleckého posudku. Z týchto záverov ako aj jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva,
že poškodený utrpel kompresívnu zlomeninu tela prvého driekového stavca a pomliaždenie ľavej
driekovej oblasti. Kompresívna zlomenina tela prvého driekového stavca s jeho redukciou o polovicu
najpravdepodobnejšie vznikla pri páde poškodeného na zem, pravdepodobne na kolená s následnýmprudkým predklonom jeho tela. Ide o mechanizmus, kedy sa prudko a náhle, neočakávane zohne
chrbtica, stavec sa stlačí susednými stavcami o polovicu. Z medicínskeho hľadiska sa nedá presne
určiť, čo spôsobilo pád poškodeného. Sila, ktorá pôsobila na telo poškodeného, musela byť na rozhraní

strednej a väčšej intenzity. Znalec sa ďalej vyjadroval k dĺžke práceneschopnosti, ako aj k príznakom
poranenia (bolestivosť, obmedzený pohyb). Určená doba práceneschopnosti a liečenia v dĺžke 112 dní
je obvyklá pri týchto poraneniach. Poškodený bol nedisciplinovaný a teda sa vystavil možnosti, že mohlo
dôjsť k posunutiu stavcov a poruche miechy. S takýmto poranením pacient musí podstúpiť liečebný
režim na posteli, vrátane všetkých činností a nesmie sa vôbec postaviť. Takýto stav je dosť ťažko

zvládnuteľný pre osoby, ktoré sú napr. neurotické alebo im chýba alkohol. V zdravotnej dokumentácii
znalec nezistil poznámky o etylizovanom stave poškodeného pri prvom vyšetrení, avšak v čase
2.vyšetrenia v nemocnici bol pod vplyvom alkoholu. Znalec pripustil a nevylúčil aj verziu obžalovaného,
ktorý uviedol, že v dôsledku tlaku latou do brušnej časti poškodeného, keď mu vypadla sekera z rúk,
tento padol na kolená a predklonil sa. Znalec dodal, že keď vznikne pád na kolená, kde je väčšia
kinetická energia hornej časti hrudníka, ktorá má určitú hmotnosť a dosiahne určitú kinetickú energiu, pri

náraze kolien sa zadrží dolná časť, horná časť sa predkloní a vtedy sa predmetný stavec medzi dvoma
susednými stlačí a zlomí.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa, manželka poškodeného H. M.. Na hlavnom
pojednávaní vypovedala značne nepresne, keď uvádzala aj skutočnosti, o ktorých sa poškodený

vôbec nezmienil, resp. skutkový dej popísal odlišne. Týka sa to najmä okolností, že obžalovaný mal
poškodeného strkať rukou (v prípravnom konaní uvádzala, že ho chytil za montérkovú blúzu, potlačil
ho na zem, kedy si poškodený kľakol na ľavé koleno a v takejto polohe ho obžalovaný mal udrieť latou
po chrbte, ktorú zobral do ruky z oplotenia). Napriek výzvam, aby odstránila rozpory v uvádzanom
skutkovom deji, svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi. Dodala, že spočiatku sedela na stoličke pred

rodinným domom a potom podišla k plotu a škárou v plote sledovala, čo sa deje. Uviedla, že spory medzi
rodinami trvajú už asi 40 rokov.

Svedkyňa U. M., dcéra poškodeného, vypovedala, že upratovala v dome, keď ju matka volala vonku,
lebo otec je na ceste a že ho napadol D.. Vybehla von, pribehla k poškodenému a pomohla mu vstať.

Potom matka zavolala policajtov a sanitku. Samotný incident nevidela.

Svedkyňa E. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že videla poškodeného ako zabíjal kolíky na
pozemku. Keď sa vracala z obchodu, videla, ako obžalovaný stojí pri WC na dvore a poškodený vybehol
na neho so sekerou. Obžalovaný sa zľakol, zodvihol latu a potlačil poškodeného do žalúdka. Keď

poškodený držal sekeru, kričal, že ho zabije. Videla ako obžalovaný palicou odtláčal poškodeného.
Svedkyňa na to odišla preč. V čase incidentu stála od nich vo vzdialenosti 5 až 6 metrov. Zotrvala na
tom, že jasne videla, ako poškodený mal zodvihnutú sekeru a kričal na obžalovaného, že ho zabije.
Svedkyňa tiež vypovedala, že vychádzala s každým dobre, ale že u M. je stále peklo, avšak od tej doby,
ako sa to stalo, sa nerozprávajú.

Svedok H. L. vypovedal, že on konflikt žiadny nevidel. S poškodeným mal v minulosti slovný konflikt v
roku 2013 kvôli jeho priateľke. Poškodený sa ku nej správal vulgárne a z tohto dôvodu ho zastavil a
povedal mu, že si neželá, aby sa to opakovalo. Vtedy mu poškodený hovoril, aby si dával pozor, aby
neskončil ako sused. Bližšie to nerozvádzal.

Svedkyňa F. J. samotný skutok tiež nevidela, no v tento deň šla s manželom, synom a jej mamou na
návštevu k starej mame. Po príchode na miesto videla obžalovaného ako sa rozpráva s policajtom.
Neskôrhovorillenvovšeobecnejrovine,žemalinedorozumeniesosusedom,potvrdila,žekeďvchádzali
do domu, počula manželku poškodeného ako kričala niečo v tom zmysle, že „aj tak vás zabijeme“.

Svedok D. J. vypovedal, že keď prišli k domu obžalovaného, boli tam policajti, pričom im obžalovaný
povedal, že ho sused napadol so sekerou a on sa bránil doskou tak, aby ho nemohol zasiahnuť. Potvrdil,
že počul nejakú ženu ako kričí, že „zabijeme vás“.

Svedkyňa P. D., matka obžalovaného, svojou výpoveďou v podstate potvrdila obhajobu obžalovaného.
Potvrdila, že videla poškodeného ako nosí kolíky, tieto bije do zeme a predtým jej vytrhal zeleninu. Podľa
jej názoru bol pod vplyvom alkoholu a preto zavolala policajtov. Keď došiel syn - obžalovaný, opýtal
sa poškodeného, čo tam robí, pričom poškodený bil kolíky so sekerou, ktorú mal pri sebe a keď hoobžalovaný vyzval, aby odišiel, sekerou zaútočil na neho, načo obžalovaný chytil do rúk latu a držal
ju pred sebou. Takto sa bránil, pričom poškodenému sekera vypadla z ruky. Pre sekeru sa poškodený
zohol tak, že padol na koleno. Svedkyňa tvrdila, že sekera bola na mieste činu aj v čase príchodu polície.

Syn držal latu rovno pred sebou. Poškodený počas útoku kričal, že ho zabije. Na ulici sa v tom čase
nachádzala svedkyňa L..

Viaceré konflikty s poškodeným potvrdil aj brat obžalovaného R. D., ktorého v minulosti poškodený
napadol tiež sekerou, ktorou ho zasiahol do hlavy. Poukázal na to, že keď je poškodený triezvy, tak sa

správa normálne, avšak v podnapilom stave sa ho boja všetci susedia, lebo je agresívny a nebezpečný.

Druhý člen policajnej hliadky H. F. pre množstvo prípadov si na hlavnom pojednávaní už nespomenul
na detaily týchto zákrokov. Vypovedal, že kvôli hádkam o pozemok často chodia na zákroky na uvedenú
adresu, pričom častejším oznamovateľom je poškodený. V uvedený deň boli u nich na zákroku dvakrát.
Svedok hovoril s obžalovaným, no už na obsah rozhovoru si nespomenul, ani na detaily. Spomenul si

však, že obžalovaný uviedol, že ho napadol poškodený.

Zo záznamu NsP sv.Barbory Rožňava zo dňa 11.10.2013 vyplýva, že poškodený mal počas ošetrenia
(MUDr.B. D.) uviesť, že ho „udrel sused latou po driekovej oblasti vľavo, po chrbtici nie“.

Z priestupkového spisu ORPZ-RV-OPP-4-237/2013 zo dňa 25.11.2013 vyplýva, že v čase, keď bola vec
dokumentovaná ako priestupok, poškodený E. M. uviedol, že obžalovaný ho kopol do oblasti brucha,
z čoho mu bolo zle.

Zo správy operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Bratislava zo dňa 28.04.2014 vyplýva,
že krajské operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby v Košiciach prijalo tiesňové volanie od
manželky napadnutého E. M. v čase o 15.39 dňa 11.10.2013, kedy menovaná uviedla, že jej manžel bol
napadnutý susedom A. D., ktorý ho udrel do brucha (do pečene a žalúdka).

Zo záverov znaleckého posudku, ktorý vypracovali znalci Doc.MUDr.Ivan Dóci, PhD. a MUDr.Štefan
Safko, CSc. okrem iného vyplýva, že poškodený E.X. M. je závislý od alkoholu. Táto sa u menovaného
prejavuje najmä v tom, že nie je schopný dlhodobej abstinencie. Podľa dostupných informácii v čase
činu poškodený nebol v stave opilosti, ani v stave abstinenčného syndrómu.

Zo správy Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava a.s. Rožňava, Psychiatrického oddelenia o
psychiatrickomvyšetrenípoškodenéhoE.M.Ľ.vyplýva,žebolazistenáumenovanéhoporuchypsychiky
a správania zapríčinená užívaním alkoholu - škodlivé užívanie.

Súd si zadovážil priestupkové spisy o skutkoch, ktorých sa mali dopustiť tak poškodený ako aj

obžalovaný resp. R. D., H. M. alebo P. D., a to vzhľadom na dlho trvajúce vzájomné spory oboch rodín.
Z obsahu týchto priestupkových spisov vyplýva, že poškodený sa dopustil celkovo piatich priestupkov,
A. D. jedného, R. D. dvoch, H. D. jedného a P. D. jedného priestupku. Z priestupkového spisu ORPZ-
RV-OPP4-P-258/2010 vyplýva, že dňa 14.09.2010 mal poškodený s kosákom v ruke sa vyhrážať R. D.
ublížením na zdraví. Z priestupkového spisu ORPZ-RV-OPP4-P-125/2011 vyplýva, že poškodený E. M.

mal dňa 25.03.2011 sekerou napadnúť R. D., ktorého tupou stranou sekery udrel do oblasti čela.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,3 písm. c) Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému
úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom (nutná obrana).
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná
útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k
osobe obrancu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ten, kto odvracia útok, spôsobom uvedeným v ods. 2, nebude
trestnezodpovedný,akkonalvsilnomrozrušeníspôsobenýmútokom,najmävdôsledkuzmätku,strachu
alebo zľaknutia.V prejednávanej veci bolo nepochybne zistené, že medzi rodinou obžalovaného a poškodeného
pretrvávajú dlhoročné nezhody týkajúce sa sporného pozemku, ktorý stav doposiaľ ani jedna zo strán sa
nepokúsila vyriešiť súdnou cestou prípadne zmierom. Vo veci bolo vykonaných množstvo priamych aj

nepriamych dôkazov, ktoré však vo svojom súhrne nepostačujú na to, aby mohol byť obžalovaný uznaný
vinným zo žalovaného prečinu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby.

Žalovaný prečin je úmyselným prečinom, pri ktorom sa spôsobí závažnejší následok - ťažká ujma na
zdraví. V danom prípade teda bolo potrebné skúmať, či obžalovaný mal v úmyselne poškodenému

spôsobiť ujmu na zdraví, resp. inak mu ublížiť. Je zrejmé, že poškodený je osobou s konfliktným až
agresívnym správaním, najmä za situácie, keď je pod vplyvom alkoholu. Poškodený vo svojej výpovedi
nevylúčiť skutočnosť, že mohol mať vypité jedno pivo. Je pritom osobou, ktorá sa nedokáže zdržať
požívania alkoholických nápojov, pretože je na nich závislý a pod ich vplyvom je agresívny. Aj táto
skutočnosť mohla v predmetnom prípade ovplyvniť jeho správanie. Je potrebné prihliadnuť na fakt, že
už v doobedňajších hodinách kritického dňa došlo ku konfliktu, keď poškodený začal stavať plot a pritom

vytrhal matke obžalovaného zeleninu, ktorú na tomto mieste roky sadila. Privolaná policajná hliadka
dohovorila poškodenému a vykázala ho z tohto miesta. Napriek tejto skutočnosti sa vrátil a pokračoval
vo svojej práci.
V ďalšom bolo potrebné zamerať dokazovanie na jednotlivé verziu vypočutých osôb, konkrétne verziu
obžalovaného, ktorý tvrdil, že sa bránil proti útoku poškodeného a jednak verziu poškodeného, ktorý

uviedol, že zo strany obžalovaného bol bezdôvodne napadnutý. Vykonané dôkazy svedčia v tomto
smere v prospech obžalovaného. Je nutné poukázať predovšetkým na rozporuplné výpovede manželky
poškodeného H. M.. Na rozdiel od samotného poškodeného uviedla, že obžalovaný mal uchopiť
poškodeného za blúzu, sotil ho na zem a až následne vziať do rúk latu a touto ho udrieť. Je pochybné,
či tieto okolnosti vôbec mohla sledovať, pretože pre zhoršený zdravotný stav mala pôvodne sedieť

na lavičke pred domom a až potom zájsť ku plechovému plotu, kde cez škáru o šírke približne 2 cm
všetko sledovať. Závažnou skutočnosťou sa javí jej oznámenie rýchlej zdravotnej službe, že obžalovaný
poškodeného mal udrieť do brucha (do pečene a do žalúdka), čo sa zhoduje aj s prvotným oznámením
poškodeného v čase, keď sa vec objasňovala ako priestupok, čo na hlavnom pojednávaní potvrdil aj člen
policajnej hliadky Marian Klimo, ktorý poškodeného vyťažoval a aj jemu samotný poškodený uviedol, že

ho obžalovaný mal kopnúť do brucha. S prihliadnutím aj na vyššie citovaného dôkazy, ktoré svedčia o
tom, že či už kosák alebo sekeru poškodený v minulosti použil ako útočný predmet pri konflikte s rodinou
obžalovaného, sa teda javí pravdepodobnejšia verzia obžalovaného.

Ako už bolo konštatované, vo veci bol podaný znalecký posudok, ktorý vypracoval znalec MUDr.Hrubala.

Na hlavnom pojednávaní znalec nevylúčil, že poranenie poškodeného mohlo vzniknúť za určitých
okolností aj takým spôsobom, ako to vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol obžalovaný.
Ide najmä o to, že ak obžalovaný nastavil v obrane drevenú latu, ktorú oprel o telo poškodeného a tento
v dôsledku toho upustil sekeru, táto padla na zem, po ktorú sa prudko poškodený zohol, pričom padol
na kolená, takto pri prudkom predklonení sa predmetný stavec medzi dvoma susednými mohol stlačiť

a zlomiť.
Sporná otázka použitia sekery pri útoku zo strany poškodeného bola objasnená okrem výpovede
obžalovaného a jeho matky, aj výpoveďou svedkyne E.Ú. L., ktorá jednoznačne potvrdila, že poškodený
útočil na obžalovaného so zdvihnutou sekerou nad hlavu. Aj bezprostredne po čine túto skutočnosť
uvádzal obžalovaný tak polícii, ako aj svojim príbuzným, ktorí prišli bezprostredne po čine.

Keďže z medicínskeho hľadiska nie je možné presne určiť mechanizmus, v dôsledku ktorého poškodený
padol na zem a časté konflikty, ktoré vznikajú tak v rodine poškodeného, ako aj medzi susedmi, nie
je možné presne ani určiť pôvod objektívne zistených pomliaždenín na tele poškodeného. Zistené
pomliaždenie ľavej driekovej oblasti je ľahkým poranením s predpokladanou dĺžkou liečby prípadne

práceneschopnosťou asi 10 dní. Súd dospel k záveru, že tieto pomliaždenia mohli vzniknúť vzhľadom
na ustálené skutkové závery za iných okolností, než pri samotnom konflikte.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti teda vo svojom súhrne podľa názoru súdu predstavujú skutočnosti,
ktoré svedčia v prospech obžalovaného. Zákonná zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v

prospechobvineného)znamená,žeakzostanúdôvodnépochybnostioskutkovejotázke,ktorénemožno
odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.Podľa zaužívanej súdnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR uverejnený pod č. 88/1995) ak
má byť nutná obrana úspešná môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo
účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Nesmie ale ísť o konanie alebo prostriedky celkom zjavne

neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku. Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda,
ktorúútočníkspôsobilnapadnutémualeboktoráhrozilazjehoútoku.Nesmievšakbyťmedzinimicelkom
zjavný nepomer. Skutočnosť, že si niekto pripraví na obranu proti hroziacemu a očakávanému útoku
zbraň, nevylučuje záver, že ide o nutnú obranu. Občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než
použitím obrany alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným

útokom na záujmy chránené Trestným zákonom. Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník.

Súd vyslovil záver, že vzhľadom na vykonané dôkazy je nutné si osvojiť skutkový dej taký, ako to vo
svojej obhajobe uviedol obžalovaný, teda, že poškodený zaútočil na obžalovaného so sekerou v ruke a
tento sa mu bránil tak, že uchopil na mieste sa nachádzajúcu drevenú latu, ktorú pred seba nastavil, aby
zabránil poškodenému sa priblížiť a napadnúť ho sekerou, pričom v dôsledku nárazu poškodeného na

tento drevený predmet, došlo k jeho padnutiu na kolená v úmysle zdvihnúť sekeru a takto mohol utrpieť
popísané poranenie. Žiadny objektívny dôkaz nesvedčí o tom, že by obžalovaný prišiel na miesto činu
v úmysle ublížiť na zdraví poškodenému, aj predmet, ktorý pri tomto skutku použil, uchopil až v čase,
keď mu hrozil útok zo strany poškodeného. Ako sám uviedol, vzhľadom na časť plotu, ktorý bol ešte na
pozemku a prudký svah, mal sťažené podmienky k úniku. Preto vzhľadom na hroziaci útok súd vyslovil

záver, že obžalovaný konal v rámci nutnej obrany a že rámec nutnej obrany jeho konaním prekročený
nebol. Poškodený vedel, že nesmie vykonávať činnosť na tomto pozemku až do súdneho rozhodnutia
a napriek tomu tak konal. Z uvedených dôvodov súd vyslovil, že konanie obžalovaného nie je trestným
činom a obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, priestupkov sa nedopúšťa a na verejnosti sa
správa slušne. T.č. nikde nepracuje, doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný, trestným rozkazom tunajšieho
súdu zo dňa 02.08.2005 pre trestný čin podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 250 ods. 1 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. V skúšobnej dobe sa osvedčil a hľadí sa naňho, ako by nebol

odsúdený.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom.

V tejto trestnej veci si uplatnili nároky poškodený E. M. prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu a to z titulu bolestného za 115 bodov v celkovej hodnote 1.852 Eur a Všeobecná zdravotná
poisťovňa a.s. Košice, cestou splnomocnenej zástupkyne na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť vo výške 1.262,17 Eur. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd

musel podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených s nárokmi na náhradu škody odkázať na
občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku v 4 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku

je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má
odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.