Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/372/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206555
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812206555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomášom Kušnírom,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanému Q. N., C. Z. XXX, H. D., za
účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5,
Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov,
o zaplatenie 2.168,24 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 223,09 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.07.2009 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.08.2009 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.09.2009 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.10.2009 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.11.2009 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.12.2009 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.01.2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2.168,24 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.476,13 € od 25.3.2011 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011

uzatvorenou medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému.

Dňa 15.8.2006 postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXX,
ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpaniapeňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach.

Nakoľko žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy,
postupca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.168,24 € a pozostávala z istiny vo výške 1.476,13 €,
riadneho úroku vo výške 322,91 € a úroku z omeškania vo výške 369,20 €. Žalovaný mal uznať záväzok
v dohode o uznaní záväzku.

Žalobca si v konaní uplatnil zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 25.3.2011, t.j. dňom nasledujúcim

po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa Prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok. Pokiaľ nenastala riadna splatnosť úveru, tento si uplatňuje úrok z omeškania
počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo
splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku.

Dlžná suma vo výške 2.168,24 € pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.476,13 € (rozdiel

medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), riadneho úroku
vo výške 322,91 € a z úroku z omeškania vo výške 369,20 € (rozdiel medzi postúpenými úrokmi z
omeškania a platbami započítanými na tieto úroky).

Kžalobežalobcadoložilkópiuzmluvyosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX(čl.4),všeobecnéobchodné
podmienky čl. 5-19, dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku čl. 20, zmluvu o

postúpení pohľadávky čl. 23-29, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok čl. 30, pokus o zmier čl. 31.

Podaním doručeným súdu 14.9.2012 vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS oznámil vstup do konania. Dňa 29.4.2013 zaslal do spisu vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku
premlčania, a navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 5.12.2013 zobral žalobu v časti prevyšujúcej sumu 223,09 €

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.7.2009 do zaplatenia, 9% ročne
zo sumy 31,87 € od 21.08.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.09.2009 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.10.2009 do

zaplatenia, 9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.11.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 31,87 € od
21.12.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.01.2010 do zaplatenia späť, a preto

súd uznesením zo dňa 16.1.2014 konanie v tejto časti zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
19.2.2014.

Predmetom konania teda zostal návrh žalobcu na zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok
ku dňu podania návrhu na začatie konania, t. j. 7 nepremlčaných splátok v celkovej výške 223,09 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.7.2009 do zaplatenia, 9% ročne

zo sumy 31,87 € od 21.08.2009 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.09.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.10.2009
do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.11.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 31,87 € od
21.12.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 31,87 € od 21.01.2010 do zaplatenia.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.Súd v prvom rade posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu - táto plynie zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.3.2011 podpísanej pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a postupníkom - žalobcom
(čl. 23).

Podľa zákona č. 483/2001 Z.z., o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, upravujúceho niektoré vzťahy

súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území
Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej
republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom
bezpečného fungovania bankového systému, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej

republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá na poskytovanie úverov a prijímanie vkladov má
udelené bankové povolenie (§ 2 zák. č. 483/2001 Z.z.). Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., je
týmto zákonom definovaný ako banka.

Podľa v čase uzavretia zmluvy účinného § 92 ods. 7 zák. č. 483/2001 Z.z., o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej

klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení
pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na vznik právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi
pôvodným veriteľom a žalovaným dňa 15.8.2006 a nároky z neho plynúce, súd aplikoval ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len
zákon č. 258/2001 Z.z.) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy - v znení účinnom do jeho prvej
novelizácie zákonom č. 264/2006 Z. z.)

Druhý odsek ust. §-u 1 zákona č. 258/2001 Z.z., negatívnym spôsobom vymedzoval pôsobnosť zákona
vo vzťahu k tam uvedeným zmluvám.

Podľa ust. §-u 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., sa pre účely tohto zákona rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady (definované v
ust. písm.c) spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa ust. §-u 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ust. §-u 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Spotrebiteľská povaha zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bola súdom konštatovaná, preto
súd poukazuje:

V súlade s čl. 7 ods. 2 ústavy SR, boli zákonom č. 150/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov prevzaté právne akty Európskych

spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe zákona: Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L
095, 21/4/1993, str. 29 34), Smernica Európskeho

parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87), Smernica Európskeho

parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch

predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171,
7/7/1999, str. 12 16).

Účinnosťou spomínaného zákona č. 150/2004 Z. z. (1. apríla 2004) bol Občiansky zákonník doplnený
o úpravu piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka (Spotrebiteľské zmluvy).

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere súd posudzoval podľa vyššie uvedených
právnych noriem bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka).

Prednostná aplikácia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv má za následok, že námietku premlčania
vznesenú vedľajším účastníkom podaním zo dňa 29.4.2013, súd posudzoval v zmysle príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka.

Právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na
ktorýjepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver. Ako vyplýva z dokumentu „Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa
24.3.2011 - aktíva“ (čl. 30) žalovaný bol v deň vyhotovenia prílohy v omeškaní so splatením splátky
nasledujúcej po splatnosti poslednej zaplatenej splátky 1434 dní.Vychádzajúc z platobnej histórie, ktorú žalobca predložil na výzvu súdu podaním zo dňa 5.3.2014 (čl.
88-91) je zrejmé, že žalovaný uhradil poslednú splátku (pred podaním žaloby) dňa 24.4.2007.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Ustanovenie § 565 OZ, teda pripúšťa, aby medzi
veriteľom a dlžníkom bolo dohodnuté, príp. aby rozhodnutím súdu (§ 160
ods. 1 OSP ) bolo určené, že

nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. V prípade, že dlžník pri takto dohodnutých
splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia 3-ročná doba
pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá
nesplnená splátka.

Podľa ustanovenia § 565 OZ však veriteľ môže svoje
právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu ako celku uplatniť iba do
splatnosti najbližšej splátky. Ak toto právo nevyužije, prestane dňom splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba (§

101 OZ ) pre celý zostávajúci dlh.
Z toho dôvodu sa jednotlivé splátky budú nabudúce opäť premlčovať samostatne v 3-ročnej premlčacej
dobe.

V konaní bolo preukázané, že pôvodný veriteľ nevyužil svoje oprávnenie plynúce z porušenia zmluvných

povinností žalovaným - od zmluvy neodstúpil, zmluvu nevypovedal, nevyhlásil splatnosť celého úveru
a pod. (viď VOP čl. 5).

Žaloba bola žalobcom podaná 28.6.2012, pričom konečná splatnosť úveru nastala 20.1.2010. Splátky
mali byť platené vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 960,- Sk (31,87 €), čo znamená, že súd za
nepremlčané splátky úveru považuje mesačné splátky splatné odo dňa 20.7.2009 do 20.1.2010 vždy

20. dňa v mesiaci po 960,- Sk, čo spolu predstavuje 7 mesačných splátok po 31,87 € (7 x 960,- Sk)
spolu 6.720,- Sk , čo predstavuje sumu 223,09 €.

S poukazom na účinky § 103 OZ - plynutie premlčacej doby jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti
- súd moment „actio nata“ definuje tak, že za premlčané splátky súd považuje mesačné splátky, ktorých
splatnosť nastala pred dňom 19.7.2009.

Márne uplynutie premlčacej doby, ako objektívna právna skutočnosť, má za následok premlčanie práva,
o ktoré ide. Za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom.
Premlčaciadobajestanovenápresnoudobouzačiatkuplynutia(právnaskutočnosť vyvolajúca začiatok
plynutia premlčacej doby) a koncom. Z toho dôvodu je

nevyhnutné, aby súd stanovil konkrétny dátum, odkedy premlčacia lehota začala plynúť, pretože inak

nie je možné posúdiť, kedy premlčacia doba skutočne uplynula.Premlčanie (inveteratio) je jedným z právnych následkov márneho uplynutia času ustanoveného
zákonom bez toho, aby veriteľ uplatnil svoje právo na súde. Pokiaľ dlžník - žalovaný oprávnene
vznesie námietku premlčania, súd nemôže priznať veriteľom vymáhaný nárok. Je však treba zdôrazniť,

že ak sa žalovaný dovolá pred súdom premlčania, subjektívne právo oprávneného naďalej trvá v
podobe naturálnej obligácie, to znamená, že dobrovoľné plnenie zo strany žalovaného by nezakladalo
bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje

dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo

priznať.

Na vyššie uvedenom konštatovaní súdu nič nemení ani žalobcom predložená „Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku“ (ďalej len „Dohoda“).

Súd poukazuje na to, že žalobca ničím nepreukázal oprávnenosť osoby podpísanej na uvedenej Dohode
konať za žalobcu. Žalobca je na Dohode označený svojim obchodným menom s tým, že je zastúpený

Ing. Michalom Šoltésom, konateľom. Na mieste podpisu zástupcu spoločnosti (žalobcu) je však uvedené
„č. 36, Bc. Ján Mikula“ - bez toho, aby bolo zrejmé, na základe čoho koná za žalobcu.

Podľa druhej vety § 13 ods. 1 Obch. zák. právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná
zástupca.

V zmysle § 14 ods. 1 Obch. zák., prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony,

ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo.
Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

V zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák., kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa § 133 ods. 1 Obch. zák., štatutárnym orgánom spoločnosti (s ručením obmedzeným - pozn. súdu)

je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich
samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Z výpisu z obchodného registra žalobcu (OS Bratislava I, oddiel Sro, Vložka číslo: 15294/B) nevyplýva
pre osobu menom Bc. Ján Mikula, žiadne oprávnenie konať za žalobcu - a ani zo samotného textu
Dohody.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd vyhodnotil žalobcom predloženú Dohodu ako absolútne neplatnú
pre jej rozpor so zákonom (vyššie citované ustanovenia o konaní právnickej osoby) v zmysle § 39 OZ,
podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Už aj s poukazom na vyššie uvedené súd nepriznal právne účinky ani „Uznaniu záväzku“ v bode
2 cit. Dohody. Tento „prejav vôle“ žalovaného súd posudzoval cez kritériá kladené na právny úkon
ustanoveniami štvrtej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Súd z informácií získaných v obdobných konaniach o spôsobe, akým žalobca „dosiahol“ právny úkon
žalovanej, prijal záver o nesúlade vôle žalovanej s jej prejavom, ktorý bol vyvolaný nekalou obchodnou
praktikou osoby navonok konajúcej za žalobcu, ktorá je v zmysle nižšie uvedenej úpravy zakázaná, teda
ako contra legem v rozpore so zákonom a v dôsledku nej vykonaný právny úkon je absolútne neplatný

podľa už citovaného § 39 OZ.

Poukazujúc na vec sa vzťahujúci zákon č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase
„uzavretia“ Dohody:

Podľa§7ods.1zákonač.250/2007Z.z.,oochranespotrebiteľa,nekaléobchodnépraktikysúzakázané.

Podľa prvej vety § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä

klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa
považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo
akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to

aj ak je táto informácia vecne správna vo

vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody - v
prejednávanej veci ide o Dohodu navrhnutú veriteľom (žalobcom) splatiť cenu poskytnutého úveru v
splátkach, ktorá je prezentovaná ako zdanlivo výhodná možnosť splniť záväzok spotrebiteľa.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje

za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od
kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým

zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež

považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo
nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel
obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v texte Dohody nie je ani zmienka o tom, že žalovaný bol poučený

o význame premlčania a o význame uznania záväzku v zmysle účinkov druhej vety § 110 ods. 1
OZ. Umiestnenie textu o uznaní záväzku (a vedomosti premlčaného dlhu) nasvedčuje tomu, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá
osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike.Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom
uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 druhá veta OZ nie

je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané právo (R 51/1968), úprava obsiahnutá v
§ 558 OZ pre vznik domnienky trvania (existencie) dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o
premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu nemá právny následok v podobe tejto
domnienky - aj tak však dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ.

Právne platným podpísaním dohody by došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby,
teda právny účinok v spojení s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho

zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej
premlčacej doby, ktorý v tomto prípade nastal. Z tohto dôvodu by sa žalovaný nemohol brániť námietkou
premlčania.

Z predloženej Dohody však pre už vyššie uvedené dôvody neplynú žiadne účinky pre jej absolútnu
neplatnosť.Akojezrejmézozmluvyosplátkovomúverezodňa15.8.2006,konečnásplatnosťúverubola

dohodnutá na deň 20.1.2010. Keďže v konaní nebolo preukázané, aby došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, bolo potrebné
začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s ust. § 103 OZ podľa ktorého, ak bolo dohodnuté
splnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak
sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba

odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje sa teda celý dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka
úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k predčasnému
zosplatneniu úveru a žaloba bola podaná na súd 28.6.2012, jedná sa o splátky splatné najneskôr
28.6.2009. Nepremlčanými splátkami sú tak splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby. V danom
prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci a nepremlčanými splátkami

sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.7.2009 do 20.1.2010. Jedná sa o 7 nepremlčaných splátok po 31,87
€, spolu 223,09 € a teda nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru v sume 223,09 € je dôvodný, preto
súd žalobe vyhovel.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného záväzku, ku dňu nasledujúcemu po splatnosti jednotlivých nepremlčaných splátok, bola v
období od 21.7.2009 do 21.12.2009 vo výške 1%, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo
výške 9% ročne z každej dlžnej splátky odo dňa jej splatnosti do zaplatenia.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku

podľa §151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.