Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211945
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113211945.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpená spoločnosťou
ERASMUS LEGAL, s.r.o. so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO 36 789 615 proti žalovanému: Ľ.
Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, N., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, v konaní zastúpené JUDr. Zděnkou Vokálovou,
advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, o zaplatenie 736,80 eur s prísl., takto:

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 486,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024
% denne z čiastky 486,12 eur od 02.03.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach 30,- eur, vždy do 20-

eho dňa toho ktorého mesiaca pod výstrahou v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky
nastane zročnosť celého plnenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku
14,08 eur a titulom trov právneho zastúpenia 56,88 eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

konanie v časti o zaplatenie 22,53 eur uplatňovaného titulom kapitalizovaného denného úroku z
omeškania z a s t a v u j e ,

vedľajší účastník n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.04.2013 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 736,80 eur, spolu s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,48

eur, kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 154,58
eur a úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 708,68 eur od 17.04.2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 27.01.2010 so žalovaným úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky žalobcu, s ktorými bol žalovaný
oboznámený. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 540,-
eur zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť vpravidelných mesačných splátkach vo výške 26,94 eur v počte 30. Keďže žalovaný bol v omeškaní s
úhradou svojho záväzku v zmysle hlavy úverových podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o
poskytnutí úveru, bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 14.02.2011 k zaplateniu celého zostatku

úveru vo výške 737,28 eur v lehote do 15-ich dní od odoslania výzvy. Žalobca špecifikoval uplatňovaný
nárok výškou 514,14 eur z dlžnej sumy úveru bez úroku z úveru do času zosplatnenia, úrokom z
istiny do času zosplatnenia vo výške 130,11 eur, úrokom z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny tzv.
ušlý úrok, ktorý mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný v zmysle hlavy
úverových podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru 64,34 eur, spolu sumou

108,83 eur. Uplatnil si ďalej poplatok za upomienku vo výške 16,- eur, zmluvnú pokutu podľa hlavy
úverovýchpodmienokznázvomZáverečnéustanoveniavovýške12,12eurazákonnýúrokzomeškania
do zosplatnenia počítaný príslušnou zákonnou sadzbou vo výške 0,48 eur a úrok z omeškania od
zosplatnenia do dňa podania návrhu vo výške 154,68 eur.

Podaním doručením tunajšiemu súdu dňa 18.09.2013 žalobca zobral v časti svoj návrh späť s
odôvodnením, že po prepočte uplatňovaného kapitalizovaného denného úroku si uplatňuje sumu 132,15

eur.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatia, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto

prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Pre späťvzatie časti návrhu pred začatím konania vo veci samej súd konanie, podľa citovaného
zákonného ustanovenia v časti zastavil.

Súd vo veci dňa 30.04.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 12Ro 165/2013, ktorý bol zo strany žalovaného
napadnutý odporom, ktorý bol súdu doručený dňa 22.05.2013.

Žalovaný v odpore namietal nedôvodnosť žalobného návrhu z toho dôvodu, že uhradil presne 12
splátok na predmetnú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, o ktorých však nemá doklady. Na základe
toho považoval vymáhanú sumu za neoprávnenú, zároveň namietal uplatnenú výšku úrokov a úrokov

z omeškania, pretože žalobca pri ich výpočte vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu.
Žalovaný taktiež poukázal na neprijateľnosť zmluvných podmienok a žiadal, aby súd podrobil súdnemu
prieskumu ich platnosť. Súčasne poukázal na to, že ak súd zhodnotí nárok žalobcu za dôvodný, aby
mu umožnil zaplatiť dlh v splátkach vo výške po 20,- eur, nakoľko jeho súčasná finančná situácia mu
neumožňuje uhradiť dlh v celej sume, nakoľko v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške

359,81 eur, z ktorej vyživuje tri maloleté deti a manželku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to návrhom, splátkovým kalendárom, úverovou
zmluvou zo dňa 27.01.2010, úverovými zmluvnými podmienkami, splatenie celého úveru, kópiou
poštového podacieho hárku, platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, rodnými listami
maloletých detí žalovaného, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi, vyjadrením žalobcu a

ostatným obsahom spisu, pričom

zistil tento skutkový stav:Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 27.01.2010 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 540,- eur, ktorý bol poskytnutý na
nákup tovaru značky Samsung s predajnou cenou tovaru 568,- eur, pričom bola zaplatená akontácia v

hotovosti 28,- eur, splátky úveru boli dohodnuté mesačne 26,94 eur v počte 30. Ročná úroková sadzba
34,50 %, RPMN 41,2 %, priemerná hodnota RPMN 48,96 %, celkové náklady spotrebiteľa 268,20 eur,
s dátumom prvej splátky 27.02.2010 a lehota splatnosti 15.07.2012, pričom splátky mali byť uhradené
vždy do 15-eho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca poštovou poukážkou.

Žalovaný uhradil žalobcovi za poskytnutý úver podľa splátkového kalendára dve splátky. Prvá splátka

bola uhradená dňa 23.02.2010 vo výške 26,94 eur a druhá splátka 23.03.2010 vo výške 26,94 eur.

Žalobca následne výzvou zo dňa 14.02.2011 vyzval žalovaného v dôsledku omeškania so splácaním
úveru na úhradu zosplatnenej celej časti čerpaného úveru, a to v nadväznosti na obsah úverových
podmienok spolu so zmluvnou pokutou vo výške 737,28 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v lehote do 15-
ich dní od 14.02.2011.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.09.2013 uviedol, že eviduje od

žalovaného v predmetnej úverovej zmluve skutočne uhradené iba 2 platby a to zo dňa 23.02.2010 vo
výške 26,94 eur a zo dňa 23.03.2010 vo výške 26,94 eur. Mal zato, že pokiaľ žalovaný nevie údajné
ďalšie platby preukázať, jeho tvrdenia vyznievajú účelovo a považuje ich za irelevantné. Poukázal na
to, že si splnil svoju povinnosť na písomné vyzvanie k úhrade celého dlhu pre prípad zosplatenia a to
výzvouzodňa14.02.2011.Taktiežzanepravdivépovažovaltvrdeniežalovaného,ženekonalsodbornou

starostlivosťou, keď uzavrel predmetnú úverovú zmluvu so žalovaným, ktorý mal v tom čase byť údajne
v omeškaní s plnením iného záväzku. Žalobca so žalovaným okrem predmetnej úverovej zmluvy uzavrel
v roku 2009 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pri ktorej sa žalovaný dostal do omeškania sa platením
splátky splatnej dňa 20.04.2010 teda v čase po uzavretí úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto
konania. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých

splátok a to od č. 3 až po č. 12. Čo sa týka uplatňovaného nároku, tento špecifikoval istinou - z dlžnej
sumy úveru bez úrokov z úveru dočasu zosplatnenia bol výške 139,29 eur, ďalej dlžnou sumou úveru
bez úrokov úveru, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru vo výške 374,85 eur,
čo je súčet istiny a zosplatnej istiny totožný s výškou poskytnutého úveru, to je 165,15 eur + 374,85 eur
spolu 540,- eur. Úrok z vyššie uvedenej sumy úveru do času zosplatenia vo výške 130,11 eur a to rozdiel

medzi úrokom z úveru vyrubeným do zosplatnennia úveru 158,13 eur a úrokom z úveru zaplateným
zo strany žalovaného 28,02 eur a úrokov z vyššie uvedenej dlžnej sumy, ktorú by mal žalovaný uhradiť
v prípade riadneho platenia úveru vo výške 64,34 euo uplatňovaný v zmysle § 6 Hlavy 7 Ukončenie
úverovej zmluvy o poskytnutí úveru (takzvaný ušlý úrok).

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní poukázal na argumenty prezentované v odpore

žalovaného a doplnil argument, že v úverovej zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 34,50 % ročne,
pričom v danom čase boli priemerné úrokové sadzby obdobných úverových vzťahoch poskytované
bankami v priemere 12,71 %, keďže v danom prípade predstavuje dohodnutý úrok dvojnásobok úrokov
poskytovaného bankami, tento nemožno považovať za súladný s dobrými mravmi a s ustanoveniami o
ochrane spotrebiteľa a navrhol, aby súd posúdil túto úverovú zmluvu z týchto dôvodov ako neplatnú a

zaviazal žalovaného len na úhradu istiny bez poplatkov a bezúročne.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného do 10.6.2010:

a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej

právnej forme,

b) Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 25.6.2007 zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6 obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným bola dňa 27.01.2010 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom o úvere, pričom veriteľ poskytol
k žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 540,- eur, ktorý sa žalovaný sa zaviazal
splácať v 30- tich mesačných splátkach. Dohodnuté bolo, že je povinný splácať úver v pravidelných

mesačných splátkach a prvá mesačná splátka mala byť uhradená 27.02.2010 a úhrada nasledujúcich
splátok vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci lehota splatnosti mala byť 15.07.2012.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý za 30 mesiacov sumu predstavoval sumu
268,20 eur (z úveru 540,- eur ), čo je 34,50 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v januári 2010 predstavoval priemerne úrok
14,53 % p.a. dohodnutý úrok medzi účastníkmi v danom prípade presiahol bežný úrok poskytovaný
bankami dvojnásobok.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 14,53 % ročne za
absolútne neplatnú.

Úroky 34,50 % sú neprimerane vysoké. Prevyšujú úroky v bankách o viac ako 100%. Žalovaný bral

úver ako zamestnanec s mesačným príjmom 700,- eur a čistým mesačným príjmom partnerky 200,-
eur, počtom troch vyživovaných detí. Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav
núdze žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu, naviac u žalovaného už v
danom čase žalovaný mal iný úver. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, súd považuje
aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad

dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri
nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.

Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití
tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide
o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť

síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery
okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob
816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k
skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu súd poukazuje na rozsudok NS ČR
21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými

mravmi(§39OZ).Akbysapreukázalnajmenejnepriamyúmyselveriteľa,išlobyprezmenuoneplatnosť
úverovej zmluvy pre rozpor so zákonom, Trestným zákonom § 235 TZ.

V zmysle ustálenej súdnej praxe vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru
rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100% oproti priemeru
bank a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu.

Súd z vlastnej činnosti (napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 3Co 67/2008), ale aj z rozhodnutí iných
súdov (porov. stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách)
má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje
nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré predstavujú
per annum desiatky percent (v predmetnej veci úrok 34,50 %).

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Keďže súd hodnotil v danej časti zmluvu ako neplatnú a priznal žalobcovi iba náhradu bezdôvodného
obohatenia, t.j. to čo žalobca žalovanému poskytol, musí žalovaný vrátiť. V prevyšujúcom rozsahu bola
preto žaloba zamietnutá s odôvodnením, že na toto plnenie žalobca nemá nárok, keďže zmluva je
neplatná a žalovaný bol zaviazaný povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie v sume 486,12 eur.

Čo sa týka úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol medzi

účastníkmi dohodnutý a ani čas plnenia tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený
v rozhodnutí, žalovaný bol v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť žalobcovi jeho
peňažnú pohľadávku až deň nasledujúci po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal. Vzhľadom k tomu,
že žalobca žalovaného na plnenie záväzku požiadal pri výzve o zosplatnení úverovej zmluvy zo
dňa 14.02.2011. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný dostal v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka do omeškania bezpochyby už dňa 02.03.2011 od kedy bol úrok z omeškania uplatňovaný

a tento nepresiahol zákonom stanovú výšku avšak len z priznanej sumy v prešujúcej časti aj úrok z
omeškania zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 31.12.2008, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z predložených listinných dôkazov žalovaným mal súd zistené, že žalovaný je v súčasnosti

nezamestnaný, jediným rodinným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, pričom si z toho plní vyživovacie
povinnosť vo vzťahu k trom maloletým deťom a manželke. Vzhľadom na jeho príjem nie je schopný
vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou, preto mu súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky 30,-
eur mesačne s tým, že keď k riadne a včas nezaplatení čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá
pohľadávka, resp. jej zostatok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, keď percento úspechu žalobcu vo veci je 66 %, pre ktorého určenie bol rozhodujúci
pomeru úspechu a neúspechu žalobcu 34 % ( t .j. 66 % - 34 % = 32 %). Trovy konania žalobcu spočívali
v trovách z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh 44,- eur z čoho 32 % predstavuje 14,08 eur.
Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca vyčíslil za 3 úkony právnej pomoci v zmysle ustanovení §

14 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov a to úkon príprava a prevzatie zastúpenia,
písomné podanie na súd, vyjadrenie k odporu žalovaného, zo základu 736,80 eur t. j. 3 x 51,45 eur =
154,34 + 3 x 7,81 = 23,43 eua bez DPH (právny zástupca žalobcu nepreukázal, že je platcom DPH)
spolu 154,34 + 23,43 = 177,77 eur.

Pri vyššie uvedenom pomere úspechu 32 % potom náhrada trov konania predstavuje 56,88 eur.

Pretože vedľajší účastník ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený,
platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle
ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Keďže vedľajší účastník stav na strane žalovaného, ktorý v konaní bolo úspešný len čiastočne v pomere,

ako je vyššie uvedenom právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nevzniklo.