Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713204002
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6713204002.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky

R. Č., rod. N., nar.XX.XX.XXXX, t.č. bytom Š. Č..XX, K., XXX XX B. Č., trvale bytom E., U.. I. Č..XXX/XX,
štátna občianka SR, zast. JUDr. Dášou Brázdilovou, Advokátska kancelária Brázdil&Brázdilová, Trhová
ul.č.1, 960 01 Zvolen proti odporcovi V. Č., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom I. U.. Č..XXX/XX, E., štátny
občan SR, zast. Advokátska kancelária Uháľ s.r.o., so sídlom Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen o zrušenie
práva spoločného nájmu k družstevnému bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č.3 nachádzajúceho
sa na 1.poschodí v dome č.XXX/XX, blok XX, na ul. F..I. vo E. s tým, že výlučným nájomcom tohto bytu

a členom Stavebného bytového družstva Zvolen bude odporca.

Súd navrhovateľke p r á v o na bytovú náhradu n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka je p o v i n n á z predmetného bytu sa vysťahovať a byt vypratať v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd odporcovi právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa18.03.2013bolnatunajšísúddoručenýnávrhnavrhovateľkyzodňa18.03.2013,ktorýmžiadala,aby
súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu nachádzajúcom sa v dome
č.XXX/XX bloku XX vo E. I. U.. F..I. č.bytu X na 1.poschodí, pozostávajúceho z 3-izieb a príslušenstva
vo výmere 71,89 m2 s tým, že určí, že jedinou nájomkyňou bytu a členkou družstva je navrhovateľka.
Odporca by mal byť povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania.
Svojnávrhzdôvodnilatým,žemanželstvoúčastníkovbolorozvedenérozsudkomtunajšiehosúduzodňa
25.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2011 v konaní sp.zn. 11P/77/2011.Navrhovateľka

uviedla, že počas trvania manželstva im bol pridelený družstevný byt, o čom svedčí Zápisnica o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.04.1990, pričom byt bol odovzdaný dňom 0l.04.1990 na základe
rozhodnutia zo dňa 20.03.1990. Navrhovateľka uviedla, že mala záujem dohodnúť sa s odporcom, aby
členské práva a povinnosti k predmetnému bytu boli prevedené na spoločnú dcéru, avšak odporca
odmietol túto vec takýmto spôsobom riešiť. Navrhovateľka tvrdila, že odporca predmetný byt neobýva
už 6 rokov, býva so svojou priateľkou a ona momentálne pracuje v Českej republike, pričom byt užíva
dcéra a ona do neho chodí po príchode z ČR s tým, že ho chce ďalej užívať, keďže sa hodlá vrátiť

späť na Slovensko. Podotkla, že z bytu bola nútená v nočných hodinách utiecť, pretože ju odporca
fyzicky napadol, a tiež ju predtým vyhadzoval z bytu a ona mala strach sa do bytu vrátiť, zdržiavala sa u
svojej starej mamy a potom odišla aj ku svojej mame do Prahy. Tiež vyjadrila presvedčenie, že v tomto
prípade nie je nutné viazať zrušenie práva spoločného nájmu k družstevnému bytu na rozhodnutie opráve odporcu, ani na náhradné ubytovanie, nakoľko odporca už 6 rokov v byte nebýva, neužíva ho. Po
právnej stránke navrhovateľka zdôvodnila svoj návrh poukázaním na ustanovenia § 700 ods.3, § 705
ods.3, 712a ods.8 , resp. § 705 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal k žalobnému návrhu vyjadrenie zo dňa
13.05.2013, doručené tunajšiemu súdu dňa 14.05.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že navrhuje,
aby súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov k predmetnému bytu, avšak s tým, aby určil, že
jediným nájomcom tohto bytu a členom družstva je on ako odporca. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol,

že navrhovateľka je povinná v lehote l5 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia byt vypratať s tým,
že nemá navrhovateľka nárok na bytovú náhradu. Tiež žiadal priznať právo na náhradu trov konania.
K návrhu navrhovateľky uviedol, že sa s nim nestotožňuje, považuje ho za účelový a nedôvodný,
keďže navrhovateľka účelovo zatajila a zámerne neuviedla rozhodné skutočnosti, ktoré predchádzali
nadobudnutiu predmetného bytu. Navrhovateľ ozrejmil, že tento ony nadobudli zámenou za byt v
Banskej Bystrici, ktorý im bol pridelený štátnym podnikom Vojenské stavby Bratislava š.p., keď on končil

základnú vojenskú službu, a to na základe toho, že on bol zamestnancom tohto štátneho podniku.
Navrhovateľka nadobudla členstvo v družstve len na základe toho, že už v tom čase boli manželia.
Odporca zároveň poprel, že by 6 rokov predmetný byt neužíval, uviedol, že ho užíva spolu so spoločnou
dcérou, z tohto bytu nikdy neodišiel. Je síce pravdou, že sa občas zdržiava u svojej priateľky, ale
stálym domovom je preňho tento družstevný byt kde má aj trvalý pobyt. Tiež poukázal nato, že všetky

náklady za byt t.j. nájomné ako aj energie a ďalšie výdavky spojené s bývaním uhrádza výlučne on a
to posledných 6 rokov. Zároveň tvrdil, že vynakladá na byt aj ďalšie výdavky na jeho udržiavanie, čím
dochádza k zhodnocovaniu bytu, na rozdiel od navrhovateľky. Odporca uviedol, že navrhovateľka sa z
bytu odsťahovala niekoľkokrát, pričom chvíľu bývala na N. a potom sa odsťahovala do ČR, následne
sa vrátila do predmetného bytu, v ktorom opäť pobudla len určitý čas a znovu sa odsťahovala späť

do Čiech, teda navrhovateľka neužívala nepretržite tento byt ani v čase trvania manželstva, pričom
si aj zmenila trvalý pobyt. Taktiež odporca poprel, že by navrhovateľka musela byt opustiť z dôvodu
fyzického napadnutia z jeho strany. Byt síce opustila po hádke, ale z bytu ju nevyhodil, ani nikdy
predtým ju nevyhadzoval, a tiež ju nikdy fyzicky nenapadol. Odporca poukázal na ustálenú judikatúru
pokiaľ ide o aspekty, ktoré má súd zobrať do úvahy pri rozhodovaní o zrušení spoločného nájmu bytu

rozvedenými manželmi, ktorí nemajú maloleté deti. Odporca navyše poukázal na to, že navrhovateľka
je výlučnou vlastníčkou rodinného domu nachádzajúceho sa v obci N., a teda odporca má z tohto
dôvodu zato, že navrhovateľka má zabezpečené bývanie na území SR a vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam by odporca nepovažoval za spravodlivé, aby sa jediným a výlučným nájomcom tohto
bytu stala navrhovateľka.

K stanovisku odporcu sa vyjadrila navrhovateľka podaním zo dňa l0.06.2013, doručeným tunajšiemu
súdu dňa l2.06.2013, v ktorom okrem iného uviedla, že predmetný byt im bol pridelený za trvania
manželstva a vzniklo im právo spoločného nájmu bytu obidvom manželom s tým, že keby v rozhodnom
čase neboli manželmi ani odporca by nemal nárok na pridelenie takéhoto bytu, pretože by mu bol
pridelený l-izbový byt, resp. ubytovňa. Trvala na tom, že odporca býva už 6 rokov so svojou priateľkou

na ul. F..K. O. E. s tým, že táto osoba zapríčinila aj rozvrat ich manželstva. Navrhovateľka tiež uviedla,
že nemá náhradný byt ani náhradné bývanie pričom pokiaľ sa jedná o rodinný dom, na ktorý poukázal
odporca tento je vedený len ako stavba, je nedostavaný, bez vody, plynu, kúrenia a nie je skolaudovaný,
keď prvá časť domu je neobývateľná a v druhej časti býva syn s rodinou. Ona je odkázaná na predmetný
byt, potrebuje ho pre bývanie po návrate, keďže v ČR je len dočasne pretože tam má prácu. Poprela, že

by opakovane mala odhlásený trvalý pobyt z predmetného bytu, stalo sa to len raz za účelom zníženia
nájmu kvôli nedostatku financií.

Súd na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vykonal výsluch
svedka, oboznámil sa s prednesmi právnych zástupcov účastníkov a vykonal listinné dôkazy, ktoré

predložili vo fotokópiách v priebehu konania účastníci, resp., ktoré si súd vyžiadal a to : zápisnicu o
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z čl. 2-5, výzvu z advokátskej kancelárie Brázdil&Brázdilová z
čl.6, výpis LV č.XXX pre k.ú. N.Á. z čl. 28, e-mailovú komunikáciu z čl.30, ústrižky podacích lístkov
z čl.31-45,rozhodnutie o pridelení družstevného bytu z čl.52, prihlášku za člena stavebného bytového
družstva z čl.53, vyjadrenie W. Č. z čl.57, vyjadrenie Stavebného bytového družstva Zvolen z čl. 7l,

rozhodnutie o pridelení družstevného bytu, dohoda o vzájomnej výmene bytov z čl.72, rozhodnutie
o schválení dohody o výmene bytov z čl. 73, dohodu o výmene bytov z čl. 74, zaslanie stanoviska
Stavebného bytového družstva Banská Bystrica z čl.76, rozhodnutie o pridelení družstevného bytu z
čl.77, zápisnicu o prevzatí bytu z čl.78, čestné prehlásenie z čl. 79, dohodu o výmene bytov z čl.81-83,rozhodnutie o schválení dohody o výmene bytov z čl. 84 a oboznámil sa s pripojeným spisom 11P
77/2011, pričom zistil tento skutkový stav.
Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky súd zistil, že tvrdenie odporcu prezentované

prostredníctvom jeho právnej zástupkyne ohľadne toho, že navrhovateľka nemá naliehavý právny
záujem na takejto žalobe považujú za úplne irelevantné tvrdenie po právnej stránke, nakoľko tento
záujem je daný priamo príslušnými zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uviedla, že
odporca opustil spoločnú domácnosť v tom zmysle, že počas trvania manželstva nadviazal vzťah s
inou ženou, ktorý trvá doteraz a prerástol do trvalého vzťahu druha a družky a z tohto dôvodu majú

zato, že odporca má u nej zabezpečené aj bývanie a nemá záujem sa do predmetného bytu vrátiť.
Navrhovateľka bola nútená z bytu odísť vzhľadom na agresívne správanie voči nej zo strany odporcu, a
preto si bola nútená nájsť prácu v ČR kde však nemá zabezpečené trvalé bývanie a aj počas víkendov,
keďprichádzanaSlovenskozdržujesavpredmetnombyte.PokiaľideorodinnýdomnaN.nikdynedošlo
k skolaudovaniu tohto domu, k jeho kompletnému dokončeniu, jedna časť je doteraz neobývateľná a v
druhej časti žije jej syn s rodinou. Poprela, že by v predmetnom dome boli 3 byty, jedná sa len o dvojdom,

resp. dvojgeneračný dom a navyše poukázali na právo doživotného bývania, ktoré má v dome matka
navrhovateľky. Tiež poukázali na to, že by súd mal zobrať do úvahy schopnosť toho z účastníkov, ktorý
by sa mal stať výlučným nájomcom a členom družstva vyplatiť druhého manžela v rámci vyporiadania
BSM, nakoľko členský podiel v družstve predstavuje majetkovú hodnotu s tým, že ony majú zato, že na
to má lepšie podmienky navrhovateľka, ktorá má stabilný príjem, na rozdiel od odporcu. Pokiaľ ide o

doklad, ktorý mal podpísať syn účastníkov konania uviedla, že bol prítomný pri spisovaní tohto podania
a mal záujem v tomto konaní svedčiť, avšak je pracovne v zahraničí.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú písomného
vyjadrenia zo dňa l3.5.2013. K tvrdeniam navrhovateľky prednesených na pojednávaní uviedli, že
popierajú, že by odporca sa nepodieľal na úhradách za predmetný byt počas trvania manželstva, keďže

jehomzdabolaposielanánaspoločnýúčetaztohosahradiloinájomné,resp.službyspojenésužívaním
bytu. Namietal existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe zo strany navrhovateľky,
poukazujúc pritom na judikát 2M Cdo 20/2007, v zmysle ktorého ani v tomto konkrétnom prípade
neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, keďže užívacie právo navrhovateľky nie je sporné
a podanie tejto žaloby nie je jediným spôsobom na odstránenie ohrozenia jej práva v prípade, že by

bolo nejakým spôsobom ohrozené, čo však ony jednoznačne popierajú. Poprela, že by odporca mal
akýmkoľvek spôsobom zabezpečené užívacie právo k bytu svojej priateľky, keď nie je ani vlastníkom,
ani nájomcom tohto bytu. Poukázali na to, že by mal súd zvážiť schopnosť navrhovateľky platiť byt tak na
ul. I., ktorý je predmetom konania, a tiež podnájom v Čechách a zároveň vyporiadať odporcu z hodnoty
členského podielu v bytovom družstve, keďže navrhovateľka uviedla, že zatiaľ sa nemieni z Čiech vrátiť.

Uviedla, že odporca má reálnu možnosť a schopnosť vyplatiť navrhovateľku z takejto hodnoty, keďže je
tomožnériešiťajformoupôžičky.Majúzato,žepredmetnýrodinnýdomnaN.jeaspoňsčastiobývateľný,
navyše stav majetku navrhovateľky nemôže byť posudzovaný v neprospech odporcu.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že počas trvania manželstva účastníkov úhradu za byt platila
navrhovateľka s tým, že odporca sa na týchto úhradách podieľal, avšak v roku 2006 sa stal

nezamestnaným a vtedy všetky platby za domácnosť ťahala ona, keď v tom čase mala 3 pracovné
úväzky. V roku 2006 musela opustiť predmetný byt, pretože manžel ju fyzicky napadol, bola zbitá. Na
otázkusúdu,čitentoincidentnahlásilanapolícii,aakého,čiexistujeotomnejakýzáznam,navrhovateľka
uviedla, že takéto incidenty boli v manželstve aj predtým, pretože odporca pil väčšie množstvá alkoholu,
ale zákony neboli nastavené tak, aby jej pomohli a teda to neriešila cestou polície len utiekla k svojej

starej mame, ktorá má však už v súčasnosti 96 rokov. Následne odišla bývať na N. k synovi do rodinného
domu, ktorý zdedila a je tam prerobený 3-izbový byt, v ktorom žil syn, ktorý v roku 2007 odvtedy ako
zohnalprácuvKatareaužtamnežijestým,žeonaodišlaztohtodomuvauguste2008aodvtedyjetento
byt neobývaný. V súčasnosti je schátralý, neobývateľný, keďže pred dvomi rokmi bol navyše aj vytopený
a v súčasnosti je tam stále popraskaná voda, odpojený plyn. V tom auguste 2008 odišla za prácou do

Prahykde jeaždoteraz,nakoľkoeštezmanželstvamajúnesplatnépôžičky,ktoréonapotrebujesplácať.
V Prahe je však len z pracovných dôvodov, nemá tam zabezpečené trvalé bývanie. Po doriešení týchto
záležitostí bude možné, aby sa vrátila na Slovensko. Na otázku súdu, na základe čoho žiada nepriznať
odporcovi bytovú náhradu uviedla, že odporca v roku 2006 prestal doma prespávať, začal žiť u priateľky.
Doteraz v tomto byte trvalo nežije, chodí tam iba občas aby jej robil naschvál, neustále ju verbálne

napáda, keď ona príde do tohto bytu. Po týchto udalostiach ona žiadala, aby sa platby za byt prepísali
na manžela, aby aj on mal nejaké povinnosti niečo uhrádzať. Tieto platby podľa nej však už uhrádza za
byt len účelovo s tým, že prispieva na byt aj svojej priateľke. Na otázku súdu, o koho sa jedná pokiaľ
ide o osobu, ktorá má v zmysle výpisu z LV č.XXX pre k.ú. N.Á. zriadené vecné bremeno spočívajúcev doživotnom bývaní a užívaní tohto rodinného domu so súpisným č.XX, navrhovateľka uviedla, že je
to jej mama, ktorá teraz býva v Prahe s tým, že na tomto sa dohodli v rámci dedičského konania. Na
otázku súdu, či od právoplatnosti rozvodu manželstva prispieva na úhradu nájomného a úhrad za služby

spojené s užívaním bytu uviedla, že nie, že bude platiť až vtedy, keď bude mať tam kľud, pretože doteraz
jej odporca robí stále naschvál, napr. ju vymyká. Na otázku právnej zástupkyne odporcu ako často a
na ako dlho sa navrhovateľka vracia a zdržuje v predmetnom byte uviedla, že chodí pravidelne raz za
mesiac na víkend od piatku do nedele. Dlhšie sa zdržať nemôže, pretože má v Prahe dve zamestnania
a pracuje v 3- smenej prevádzke. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, kde v Prahe býva, kde má

zabezpečené bývanie uviedla, že býva v podnájme v byte, ku ktorému má nájomnú zmluvu jej mama a
ona je tam v podnájme. Prebýva tam na základe ústnej dohody s mamou.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že odporca potvrdil, že asi od roku 2007 začal prespávať u svojej priateľky,
ale nie je pravdou, že by sa tam trvale odsťahoval, pretože sa stále zdržuje a prespáva aj v byte na I. XX
aj u priateľky. Konkrétne na otázku súdu ako často sa zdržuje v predmetnom byte, odporca uviedol, že je
tam v podstate každý deň od pondelka do piatku a na víkendy chodí k priateľke alebo sú na chate, ktorú

má ešte v nevyporiadanom BSM s bývalou manželkou. Žiadal, aby bolo v tomto konaní zaznamenané,
že aj navrhovateľka už 5 alebo 6 rokov žije v Prahe s priateľom. Byt, v ktorom býva s priateľkou nie je
v jej vlastníctve, je to len nájomný byt od mesta kde sa vždy na 3 roky obnovuje nájom. V byte, ktorý
je predmetom konania býva dcéra aj s priateľom, aj keď on má aj vlastný byt, takže niekedy býva jej
priateľ aj v tom svojom byte. Ony majú vlastnú izbu a odporca prespáva v obývačke, potom je tam ešte

jedna izba, spálňa, ktorú obýva navrhovateľka, keď sa zdržuje v predmetnom byte. Na otázku súdu, či je
odporca výlučným alebo podielovým vlastníkom nejakej nehnuteľnosti, či už bytu alebo rodinného domu,
odporca uviedol, že nie je. Na otázku súdu, či je pravdou, že navrhovateľku nejakým spôsobom, či už
fyzicky alebo verbálne napádal odporca uviedol, že nevie čo znamená verbálne, ale ak sa tým myslí, že
sa hádali, tak sa v podstate už niekoľko rokov nerozprávajú. Na otázku súdu, či je zamestnaný alebo

aký je jeho príjem uviedol, že je živnostník, nie je to bohviečo, ale prežíva.
Zo svedeckej výpovede svedkyne O. Č. súd zistil, že sa jedná o nevestu účastníkov konania teda
manželku ich spoločného syna. Ona žije spolu so svojim synom a predtým aj s manželom od roku 2006 s
prestávkami v rodinnom dome na N., ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky. Odsťahovali sa odtiaľ 2 krát,
raz z dôvodu, že boli vyhodení, raz z dôvodu pracovnej ponuky jej manžela do Kataru. V súčasnosti tam

opäť bývajú od 29.5.2013. Na otázku súdu, aby opísala ako vyzerá predmetný rodinný dom uviedla, že
pozostáva z 3 bytov, v zadnom žijú ony, ten pozostáva z chodby, špajze, kuchyne, obývačky, kúpeľne,
pričom tieto miestnosti sú v spodnej časti domu a hore majú spálňu a detskú izbu. V prednej časti na
prízemí je ďalší byt, ktorý pozostáva z dvoch izieb a príslušenstva, pričom jedna izba je zamknutá lebo
tam má právo doživotného bývania matka navrhovateľky. Tento byt bol vytopený, nekúri sa tam, nikto

tam nebýva, sú tam aj nejaké problémy s vodou. Na poschodí nad týmto bytom je ďalší byt, ktorý je tiež
nedostavaný, nie je k nemu vytvorený samostatný vchod. V byte, v ktorom bývajú ony nie je zavedený
plyn, varia na plynovej bombe, na kúrenie používajú krbové kachle, ktoré sú v obývačke preto sa cez
zimu zdržujú iba v spodnej časti, nakoľko hore nie je zabezpečené kúrenie. Na otázku súdu, či je tam
zavedená elektrika uviedla, že áno. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, či niekedy v rodinnom dome

bývala aj navrhovateľka uviedla, že to bolo 2 krát, raz asi v septembri 2006 keď tam prišla žiť po hádke
s bývalým manželom na 2 až 4 týždne a potom sa k nim nasťahovala druhý krát v lete 2007. Kým bolo
teplo v lete bývala v nedostavanej časti nad tým predným bytom, kde je na podlahe položený koberec,
je tam nejaká posteľ a skrine. Keď už bolo chladnejšie tak bývala u nich hore v spálni a ony s manželom
a dieťaťom žili dole v obývačke. To, že tam nie je v súčasnosti zavedený plyn je z toho dôvodu, že dom

nie je skolaudovaný a takto im to zdôvodnili plynári. Po nahliadnutí do dokladu zažurnalizovaného v
spise na čl.57 svedkyňa poprela, že by sa jednalo o podpis jej manžela W. Č.. Na otázku navrhovateľky
adresovanú svedkyni, z čoho vychádza, keď uvádza, že v rodinnom dome sa nachádzajú 3 byty, keďže
byt je vedený ako dvojdom, resp. dvojgeneračný dom uviedla, že u nich doma sa to tak hovorilo, že to
tak plánovali, že by z toho mohli byť 3 byty a z tohto pohľadu to teda tak aj vysvetlila. Svedkyňa ešte

upresnila, že plyn je v dome zavedený, ale je momentálne odpojený s tým, že plynári im uviedli, že tam
nemôžu dať hodiny kým to nie je celé skolaudované, že to nemôžu znovu nahodiť. Na otázku právnej
zástupkyne odporcu, či v tom zadnom byte kde ony žijú bolo niekedy podlahové kúrenie, svedkyňa
uviedla, že podlahové kúrenie je tam, ale ony ho nezapájajú, nepoužívajú asi by to „ žralo“ veľa elektriky
a bolo im povedané, že sa to nemá používať.

Z pripojeného spisu 11P 77/2011 súd zistil, že v rámci tohto konania bolo tunajším súdom rozhodnuté
rozsudkom zo dňa 25.11.2011 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.l2.2011 tak, že súd manželstvo
účastníkov R. Č., rod. N., nar. XX.X.XXXX a V. Č., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 28.6.1986 vo Zvolene
rozviedol. Predmetný rozsudok neobsahuje odôvodnenie s poukazom na ustanovenie § 157 ods.3O.s.p., nakoľko na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
sa títo vzdali odvolania.
Z listu zo dňa 05.11.2012 súd zistil, že tento adresovala Advokátska kancelária Brázdil&Brázdilová

odporcovi, v ktorom ho vyzvali, aby sa dostavil do ich kancelárie za účelom mimosúdneho vyriešenia
záležitosti týkajúcej sa prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu na ich dcéru W. Č..
Z výpisu z LV č.XXX zo dňa l3.5.2013 súd zistil, že sa týka nehnuteľnosti v k.ú. N., konkrétne sa jedná o
rodinnýdomsosúp.číslomXXpostavenomnaparceleč.XXX/Xapozemkyparcelnéč.XXX/Xa parcelné
č.XXX/X, v oboch prípadoch ide o zastavané plochy a nádvoria, a tiež pozemok parcelné č.XXX-záhrady,

kde ako výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností je uvedená R. Č., rod. N., nar.XX.X.XXXX, titul
nadobudnutia je Osvedčenie o dedičstve l5D 1204/02-172/02, pričom v časti C-Ťarchy je zapísané
vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní rodinného domu so súpisným č.XX v
prospech K. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX.
Z ústrižkov podacích lístkov zažurnalizovaných v spise na čl.31-45 súd zistil, že ako adresát je tu
uvedené Stavebné bytové družstvo Zvolen s výnimkou 3 ústrižkov kde na dvoch je uvedené Mesto

Zvolen a na jednom je uvedený ako adresát fy Stredoslovenská energetika a.s., ako odosielateľ je na
všetkých uvedený V. Č., adresa I. XX, pričom sa jedná o ústrižky z rokov 2013, 2012, 2011, 2010,
2009, 2008, 2007, 2004, 2003, 2002 a 2001, pričom jednotlivé roky nie sú skompletizované pokiaľ ide
o jednotlivé mesiace, pričom v roku 2013 sú úhrady vykonané mesačne vo výške 120 €, v roku 2012 sú
vykonané úhrady mesačne vo výške 110 €, resp. 120 €.

Z vyjadrenia Stavebného bytového družstva Zvolen zo dňa 09.08.2013 súd zistil, že Stavebné bytové
družstvo Zvolen týmto oznámilo, že R. Č.S., nar. XX.XX.XXXX a V. Č., nar. XX.XX.XXXX bol počas
trvania manželstva pridelený dňa 20.03.1990 a do nájmu daný dňom 0l.04.1990 3-izbový byt č.3
na l.poschodí ul. F..I. XlX/XX vo E. prevodom členských práv a povinností na základe Dohody o
výmene bytov. Vzniklo spoločné členstvo a právo spoločného nájmu bytu manželov v družstve. Nakoľko

nepoznajú vzájomné vzťahy nájomcov ani dôvod rozvodu doporučujú, aby o ďalšom nájme bytu a
výlučnom členstve v družstve rozhodol súd v prospech toho, u koho sú lepšie predpoklady na platenie
nájomného, a ktorého život je v súlade s dobrými mravmi.
Z e-mailovej komunikácie, ktorá mala prebehnúť v období 17.05.2013 až 20.05.2013 medzi odporcom
a zamestnankyňou Stavebného bytového družstva Banská Bystrica F. N. z e-mailovej adresy

[email protected] súd zistil, že dotyčná v e-maily uviedla, že 3-izbový
družstevný byt č.XX na V. U.. X O. Z. Z. im bol pridelený z kvôty stabilizačných bytov cez zamestnávateľa
odporcu Vojenské stavby na zasadnutí P-SBD Banská Bystrica dňa 28.06.1988. Zápisnicu o prevzatí
bytu podpísali dňa l2.6.1988 a do bytu sa nasťahoval spolu s manželkou R. Č. a dvomi deťmi. V roku
1990 s Q. Z. uzatvorili dohodu o výmene uvedeného bytu za byt na ul. I. XX vo E.. Táto dohoda bola

P-SBD schválená 29.03.1990.
Zo Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.04.1990 súd zistil, že táto bola spísaná
s členom družstva V. Č., pričom Okresné stavebné bytové družstvo Zvolen ako vlastník domu č.XXX/
XX blok XX vo E., ul. F..I. odovzdáva dňom 1.4.1990 byt č.X na l.poschodí na základe rozhodnutia o
pridelenízodňa20.3.1990doosobnéhoužívaniatentobytV.Č.,ktorýpozostávaz3iziebapríslušenstva

o celkovej výmere 7l,89m2. Družstvo zobralo na vedomie, že v čase uzavretia tejto dohody žije v
manželstve s R. Č., ktorá s nim trvalo žije, čím im vzniká právo spoločného užívania bytu a spoločné
členstvo v družstve.
Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 24.8.1988 súd zistil, že Stavebné bytové družstvo
Banská Bystrica pridelilo uznesením predstavenstva družstva č.l6/11 dňa 28.6.1998 svojmu členovi V.

Č., nar.XX.X.XXXX byt č.XX v bloku B.-X, V. X, pozostávajúci z 3 izieb kuchyne a príslušenstva, keď sa
jednalo o byt na sídlisku B. na 7.podlaží.
Z prihlášky zo dňa 30.8.1988 súd zistil, že sa V. Č., nar. XX.XX.XXXX prihlásil za člena Stavebného
bytového družstva Banská Bystrica, ako jeho zamestnávateľ je tu uvedený Vojenské stavby BB,
pracovné zaradenie elektrikár s tým, že požaduje pridelenie 3-izbového družstevného bytu.

Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu, Dohoda o vzájomnej výmene bytov zo dňa 2l.3.1990 súd
zistil, že predstavenstvo Okresného stavebného bytového družstva vo Zvolene uznesením č.3/1990 zo
dňa 20.3.1990 pridelilo svojmu členovi V. Č. a manželke R., t.č. bytom V. Y., B. Z. Z., byt č.X na l.poschodí
bloku XX na ul. F..I. XlX/XX O. E. do osobného užívania po Q. Z.- E. X.. Z rozhodnutia o schválení
Dohody o výmene bytov súd zistil, že toto adresovalo Okresné stavebné bytové družstvo Zvolen Q. Z.,

v ktorom uviedli, že predstavenstvo prejednalo na svojom zasadnutí dňa 20.3.1990 dohodu o výmene
bytov zo dňa 7.3.1990 a prijal o uznesenie č.3/90, ktorým schválilo dohodu o výmene bytov, podľa ktorej
účastníci dohody Q. Z. a V. Č. si navzájom vymenia byty tak, že Q. Z. získa byt V. Y. O. B. O. Z. Z. a
V. Č. byt na ul. F..I. XXX/XX O. E..Z Dohody o výmene bytov zo dňa 7.3.1990 súd zistil, že ako žiadateľ I je tu uvedená Q. Z. z adresy I.
XXX/XX, v odôvodnení výmeny je uvedené, že dochádza do zamestnania I a ako žiadateľ II je uvedený
V. Č. z adresy V. Č..X B. Z. Z. kde ako zdôvodnenie výmeny je uvedené pridelenie škôlky a jasieľ na

N. a pracovisko manželky na N..
Zo stanoviska Stavebného bytového družstva Banská Bystrica zo dňa 08.08.2013 súd zistil, že týmto
súdu zaslali fotokópie jednotlivých tam uvedených dokladov preukazujúcich skutočnosti tvrdené v e-
mailovej komunikácii zo dňa l7.05.2013, keď toto stanovisko je podpísané predsedom SBD R.. V. H..
Zo zápisnice o prevzatí bytu súd zistil, že sa jedná o byt č.XX v Z. Z. označený C -X B.

XX.Z..V..nájomníkom V. Č., ktorý sa skladá z kuchyne, 3 izieb a tam uvedeného príslušenstva, pričom
v zápisnici je popísaný stav, vybavenie a zariadenie tohto bytu.
Z čestného prehlásenia zo dňa 13.06.1988 súd zistil, že týmto V. Č. čestné prehlasuje, že nevlastní
žiadny rodinný dom, že byt ktorý doteraz obýval riadne odovzdal vlastníkovi s tým, že v byte zostane
bývať jeden člen ( stará mama) a do prideleného 3-izbového bytu č.XX v bloku č.X sa nasťahuje so
svojou rodinou, teda manželkou, synom a dcérou.

Z Dohody o výmene bytov zo dňa 8.3.1990 súd zistil, že túto uzavreli V. Č., nar. XX.X.XXXX s manželkou
R. Č., nar. XX.X.XXXX ako užívatelia 3-izbového družstevného stabilizačného bytu na ul.V. Č..X B. O. Z.
Z. a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX s manželom X. Z., nar. X.X.XXXX ako užívatelia 3-izbového družstevného
stabilizačného bytu na ul. I. XXX/XX O. E. s tým, že účastníci tejto dohody sa dohodli o výmene
horeuvedených bytov.

Z rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 3.4.1990 súd zistil, že predstavenstvo
Stavebného bytového družstva Banská Bystrica na základe žiadosti účastníkov výmeny V. Č. a Q. Z.
schválilo na svojom zasadnutí dňa 29.3.1990 uznesením č.38/12 dohodu o výmene bytov s tým, že
účastníci dohody si vymenia byty tak, že V. Č. bude nájomcom bytu na ul. I. XXX/XX E. a Q. Z. na ul.
V. X , Z. Z..

Z vyjadrenia zo dňa 6.5.2013 súd zistil, že na vrchu tohto dokladu je uvedené W. Č., M. XX/XX, N.,
pričom v texte tohto dokladu je uvedené, že je pravdou, že som mal hádku s mamou, ale nie je pravdou,
že nás vyhadzovala ona a už sme si to aj vyriešili a nie je to predmetom tohto sporu. Otec nám povedal,
že keď chceme, že môžeme ísť. Je pravdou, že som bol tiež napádaný otcom keď bol v alkohole a
odsťahoval som sa na N. vo svojom l6.roku cca 2005, že sa už nedalo s ním bývať a starala sa o mňa

mama. Nie je pravdou, že nás musel sťahovať z Modry, ponúkol sa sám. Je pravdou, že chodil domov
neskoro v alkohole a vyvolával hádky a stavba komína je tiež moja záležitosť a nie je predmetom tohto
konania. Je pravdou, že otec odišiel bývať k priateľke, s pozdravom W. Č. s tým, že sa tu ma nachádzať
podpis rukou písaný „ Č.“.
Súd nevykonal dokazovanie predloženým dôkazom fotodokumentáciou nachádzajúcom sa na CD

nosiči, ktorý predložila navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na poslednom
pojednávaní, nakoľko všetky relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato,
aby mohol vo veci rozhodnúť mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal s tým,
že fotodokumentácia ohľadne stavu bytového zariadenia v predmetnom byte, resp. fotodokumentácia
preukazujúca, že časť rodinného domu na N.Á. je neobývateľná, by nijakým spôsobom neovplyvnila

rozhodnutie súdu v súdenej veci.

Podľa § 87l ods.1 - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „ OZ“) právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností

neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné
užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa § 703 ods.1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu,
vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 703 ods.2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo
manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods.2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z
rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;

právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako
člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.Podľa § 705 ods.3 OZ pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujem
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 7l2 ods.1 OZ bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

Podľa § 7l2a ods.8 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods.1 a 2 druhej vety, môže súd ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo
naprístrešie.Aksarozvedenýmanželzatrvaniamanželstvaaleboporozvodemanželstvavočidruhému
manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s nim býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického
násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Podľa § 3 ods.1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov rozhodol súd tak ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 28.06.1986 manželstvo a
počas trvania manželstva im bol pridelený a do nájmu daný družstevný byt v Z. Z., ktorý následne v roku
1990 na základe dohody o výmene bytov zamenili za byt, ktorý je predmetom tohto súdneho konania.
Tým účastníkom ako bývalým manželom vzniklo spoločné členstvo manželov v družstve a právo

spoločného nájmu bytu manželov. Taktiež mal súd preukázané, že právoplatným rozsudkom tunajšieho
súdu bolo manželstvo účastníkov rozvedené s tým, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
7.12.2011. Nakoľko sa rozvedení manželia nedohodli ohľadne ďalšieho nájmu predmetného bytu, bol
každý z bývalých manželov oprávnený podať takýto návrh na súd a teda súd sa nestotožnil s
obranou odporcu, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Súd

preto návrhu navrhovateľky v časti, v ktorej žiadala zrušiť právo spoločného nájmu účastníkov konania
k predmetnému družstevnému bytu vyhovel a rozhodol o zrušení tohto práva účastníkov. Zároveň
rozhodol, že výlučným nájomcom tohto bytu a členom Stavebného bytového družstva Zvolen bude
odporca. O ďalšom nájme bytu, resp. výlučnom členstve v družstve rozhodol súd v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď kritérium záujmu maloletých detí v

tomto prípade nemohol brať do úvahy, nakoľko deti účastníkov sú už plnoleté a tak zobral do úvahy
stanovisko prenajímateľa, ktorý navrhol, aby súd rozhodol v prospech toho z doterajších nájomcov, u
ktorého sú lepšie predpoklady na platenie nájomného, a ktorého život je v súlade s dobrými mravmi.
Navrhovateľka je v súčasnosti zamestnaná v ČR a odporca podniká ako živnostník teda v zásade obaja
účastníci by mali byť schopní uhrádzať nájomné a platby za služby súvisiace s užívaním predmetného

bytu, avšak súd prihliadol na to, že od rozvodu manželstva uhrádza tieto platby výlučne odporca, pričom
navrhovateľka sa aj vyjadrila v tom zmysle, že tieto nehodlá do budúcnosti platiť, kým nebude mať v
byte zabezpečený kľud. Súd zároveň nemal zato, že by život odporcu bol v rozpore s dobrými mravmi.
Okrem tohto jediného zákonného kritéria, teda stanoviska prenajímateľa, súd prihliadol pri rozhodnutí
kto sa stane výlučným nájomcom, resp. členom družstva i na ustálenú judikatúru, konkrétne napr. judikát

NS SR sp.zn.4Cdo 70/97, podľa ktorého pri rozhodovaní o určení, ktorý z rozvedených manželov,
ktorí nemajú maloleté deti bude ďalej užívať byt, prihliadne súd -vychádzajúc z okolnosti konkrétneho
prípadu -napr. na širšie okolnosti rozvratu manželstva, na sociálne a zdravotné pomery rozvedených
manželov, na spoločný význam a náročnosť ich zamestnania ako aj k tomu ako sa ktorý z rozvedených
manželov pričinil o nadobudnutie práva užívať byt, komu z nich a z akých dôvodov bol byt pôvodne

pridelený a podob., v ktorom sú príkladmo uvedené ďalšie kritéria, na ktoré berie súd zreteľ. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi z rozvodového rozsudku nie je
možné zistiť, nakoľko tento neobsahuje odôvodnenie, pričom súd z obsahu celého rozvodového spisu
v zásade zistil, že medzi manželmi bol rozpor v ich tvrdeniach, pokiaľ ide o príčiny rozvratu ich vzťahov,
za ktoré navrhovateľka považovala dôvod, že navrhovateľ nadviazal počas trvania manželstva známosť

s inou ženou a naopak odporca to popieral a za dôvod rozvratu považoval odchod navrhovateľky zo
spoločnej domácnosti s tým, že on sa so svojou novou priateľkou zblížil až následne po dlhšom čase
potom čo žil sám v spoločnom byte. Pokiaľ ide o vyjadrenia navrhovateľky, že odporca ju fyzicky i
verbálne napádal, tieto zostali len v rovine tvrdení, pričom súd navrhovateľku vyzýval na zdokladovanie
týchto skutočností, napr. formou nejakých svedeckých výpovedí, čo však navrhovateľka neurobila. Z

vykonaného dokazovania mal súd v zásade preukázané, že byt, ktorý je predmetom tohto súdneho
konania nadobudli účastníci výmenou za predchádzajúci byt, ktorý im bol pridelený ako stabilizačný od
vtedajšieho zamestnávateľa odporcu a teda i kritérium komu, resp. z akých dôvodov bol byt pôvodne
pridelený svedčí v prospech odporcu. V neposlednom rade súd prihliadol aj k faktu, že pokiaľ ide onavrhovateľku bolo preukázané, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu na N., pričom z vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že táto nehnuteľnosť je aspoň čiastočne obývateľná a pre
potreby navrhovateľky úplne postačujúca pre účely celoročného bývania bez ohľadu nato, že v tejto časti

nehnuteľnosti v súčasnosti žije jej syn s rodinou, keď na druhej strane nebolo preukázané, že by odporca
bol vlastníkom alebo aspoň nájomcom akejkoľvek inej nehnuteľnosti, teda že by mal zabezpečené
bývanie aj iným spôsobom, pričom obaja účastníci zhodne potvrdili, že v predmetnom byte zase býva
ich spoločná dcéra s priateľom, resp.v súčasnosti už so svojim manželom. Pokiaľ obaja účastníci žiadali
prihliadnuť na kritérium schopnosti vyplatiť 2.účastníka z hodnoty členského podielu v družstve,

súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal tým spôsobom, že sami účastníci tvrdili, že počas trvania
manželstva vznikli záväzky z úverov , a preto pri vyporiadaní BSM, či už formou dohody alebo
súdnym rozhodnutím môže byť odporca zaviazaný k ich splácaniu, čím by došlo k vyrovnaniu aktív
i pasív v rámci BSM.
V zmysle príslušných citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, pre tento konkrétny
prípad účastníkov v zásade platí, že druhý rozvedený manžel má právo na náhradný byt, a len v

prípade ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že má právo len na
náhradné ubytovanie alebo na prístrešie, resp. že mu bytová náhrada nepatrí vôbec ak by bolo
preukázané, že voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s nim býva spoločne v byte
sa dopúšťal fyzického alebo psychického násilia. Ako už bolo vyššie uvedené existencia fyzického
alebo psychického násilia medzi účastníkmi nebola preukázaná. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného

zreteľa z komentárov k príslušnému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že za takéto dôvody môže
byť považovaná napr. skutočnosť, že nájomca neprispieval na nájomné a úhrady za služby spojené
s užívaním spoločného bytu a podob.,čo na strane navrhovateľky preukázané bolo minimálne od
právoplatného rozvodu účastníkov. Túto skutočnosť by teda súd ako dôvod hodný osobitného mohol
použiť a priznať navrhovateľke len náhradné ubytovanie, resp. prístrešie namiesto náhradného bytu.

Súd však navyše poukazuje na judikát uverejnený v Súbore rozhodnutí NS ČR č.C1826, podľa ktorého
bytová náhrada naviac nemusí byť s odkazom na § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka vôbec priznaná,
pokiaľ manžel, ktorý má byt vypratať má iný byt. Jedná sa síce o český judikát, avšak právna úprava
je v tejto časti v zásade totožná so slovenskou právnou úpravou, keď z uvedeného vyplýva, že s
odkazom na zásadu dobrých mravov je skutočnosť, že manžel, ktorý sa v dôsledku rozhodnutia súdu

nestal výlučným nájomcom tohto bytu a teda v zásade má byt vypratať, má iný byt, dôvodom nato,
aby mu bytová náhrada nebola priznaná vôbec. Súd preto vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam
rozhodol tak, že navrhovateľke právo na bytovú náhradu nepriznal a určil jej povinnosť z predmetného
bytu sa vysťahovať v stanovenej lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke
nepriznal s poukazom na ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a

dôkazy uplatniť. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že ktorýkoľvek z účastníkov bol oprávnený
podať predmetný žalobný návrh na súd, nakoľko účastníci neboli schopní túto záležitosť vyriešiť
mimosúdne dohodou s tým, že súd v zásade nemal inú možnosť ako po preukázaní tejto skutočnosti
zrušiť spoločný nájom účastníkov k predmetnému bytu pričom v ďalšej časti, teda pokiaľ ide o určenie,
kto z účastníkov sa stane výlučným nájomcom, resp. členom bytového družstva rozhodnutie v zásade

závisí len na úvahe súdu keď samozrejme súd vychádza z preukázaných skutkových okolností toho,
ktorého jednotlivého prípadu a aj následne výrok týkajúci sa rozhodnutia o forme bytovej náhrady, resp.
rozhodnutia, že bytová náhrada niektorému z účastníkov nepatrí vôbec závisí na posúdení súdu v
každom jednotlivom prípade. Súd preto tieto okolnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)