Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 27, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10C/39/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511202281

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1511202281.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred samosudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou v právnej veci navrhovateľky:
Š. D., E.. XX. XX. XXXX, bytom I., S. X, proti odporcovi: I.. S. D., E.. XX. XX. XXXX, bytom I., S.Á. X,
o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov Š. D., E.. XX. XX. XXXX a I.. S. D.J., X.. K., E.. XX. XX. XXXX, uzavreté

dňa XX. X. XXXX, pred A. Ú. Z., zapísané v knihe manželstiev tohto matričného úradu, vo zväzku X,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 16. 5. 2011 žiadal navrhovateľ rozviesť manželstvo s odporkyňou z
dôvodu hlbokého a trvalého rozvratu manželstva a citového odcudzenia.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, uviedla, že navrhovateľ nevedel robiť
kompromisy, citovo ju odkopol avšak ona chce dať ešte šancu ich manželstvu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov a
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo asi po ročnej známosti. U oboch ide o manželstvo prvé, obaja sú štátnej
príslušnosti a národnosti slovenskej.

Účastníci mali posledné spoločné bydlisko v okrese Bratislava V, kde aj ku dňu rozhodnutia býva aspoň
jeden z účastníkov konania, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 88 odsek 1 písmeno a/
O.s.p. Z manželstva pochádzajú tri deti, ktoré sú už plnoleté.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2008, spolu

nehospodária, navrhovateľ býva na dedine v D. a odporkyňa v I., v mieste ich trvalého bydliska.
Navrhovateľ má dlhoročný vzťah s inou ženou, jeho city k odporkyni úplne vychladli, nevidel dôvod
ani možnosť manželské spolužitie s odporkyňou obnoviť. Odporkyňa vo svojich písomných podaniach
nepoprela citové odcudzenie zo strany navrhovateľa, avšak bola názoru, že manželstvu treba dať šancu.Po vyhodnotení vykonaného dokazovania mal súd preukázanú oprávnenosť podaného návrhu a
rozsudkomzodňa7.12.2011manželstvoúčastníkovrozviedol,nakoľkonespĺňaložiadnuzozákladných
funkcií predpokladaných Zákonom o rodine, predstavovalo len formálny zväzok na zachovaní, ktorého

nemá záujem predovšetkým navrhovateľ.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa, nakoľko súd rozhodol v jej neprítomnosti a nemala
možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam tvrdených navrhovateľom.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co 412/2012 zo dňa 18. 12. 2012 prvostupňový rozsudok
zrušil, nakoľko bol názoru, že rozsudok nebol odôvodnený v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a svojím
postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Súd vo veci následne vypočul navrhovateľa, odporcu, oboznámil sa s písomným vyjadrením U. D.,
písomnosťami odporkyne adresovanými rôznym orgánom a zistil, že skutkový stav v manželstve
účastníkov, zistený v predchádzajúcom rozsudku je nezmenený. Manželstvo účastníkov je naďalej
nefunkčné,spolužitieniejeobnovenéanedošloanikzmenenémustavuvichcitovejoblasti.Navrhovateľ
naďalej žije s priateľkou, odporkyňa pred súdom uviedla, že má známosť s iným mužom, ktorý jej dáva

všetko, čo jej nedával navrhovateľ. Odporkyňa uviedla, že sa snažila všetkými spôsobmi a dostupnými
cestami napraviť vzťahy v manželstve, ale navrhovateľ o to nemal záujem. Odporkyňa príčinu rozpadu
manželstva videla v porušení vernosti zo strany navrhovateľa. Súd odporkyňou navrhovaný dôkaz -
výsluch postihnutej dcéry W. ako nadbytočný nevykonal, nakoľko z výpovedí oboch účastníkov mal za
preukázaný hlboký a trvalý rozvrat ich manželstva.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1, Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje, príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd s poukazom na výpovede účastníkov ich manželstvo podľa § 23 Zák. o rodine rozviedol, nakoľko

zotrvanie účastníkov v takomto nefunkčnom zväzku, nie je prospešné žiadnemu z nich a ani v súlade
s princípmi manželstva zakotvenými v Zákone o rodine. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od
januára 2008, spolu nehospodária, navrhovateľ býva na dedine v D. a odporkyňa v I., spolu sa
nestretávajú, komunikujú spolu iba vo veciach dcéry W.. Každý z manželov žije svoj život. Navrhovateľ
má dlhoročný vzťah s inou ženou, jeho city k odporkyni úplne vychladli. Za takto zisteného skutkového

stavu súd ustálil, že nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia a to ani za pomoci
kvalifikovaných odborníkov na úrovni poradní alebo mediácie.

Príčinu rozvratu manželstva súd ustálil v rozdielnych názoroch účastníkov na manželské spolužitie
a v ich vzájomnom citovom odcudzení, prvotne spôsobenom porušením zásady vernosti zo strany
navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. Odporkyni súd priznal oslobodenie od
súdnych poplatkov .Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh a to
pod následkom zastavenia konania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva Matričnému úradu oznámiť,

že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.