Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/203/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206133
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5413206133.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: I. X., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. XXXX/X, XXX XX A. Kubín, v konaní o
zaplatenie zmenkových nárokov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k.

5C/111/2013-95 zo dňa 24. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/111/2013-95 zo dňa 24. marca 2014 z r u š u j e a v
r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (I.). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (II.).
V odôvodnení okresný súd uviedol, že bol dňa 28.03.2013 doručený návrh na uplatnenie pohľadávky

podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (v ďalšom texte len
ako „Nariadenie“), ktorým návrhom sa žalobca domáhal priznania zmenkovej sumy vo výške 360 Eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 360 Eur od 20.01.2011 do zaplatenia,
6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 360 Eur od 20.01.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,20 Eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobca k návrhu pripojil

zmenku, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala za túto zmenku zaplatiť zmenkovú sumu 360 Eur, zmenkový
úrok 0,25% denne od 20. januára 2011, z ktorej zmenky žalobca nadobudol práva, keďže táto bola
indosovaná na žalobcu. Okresný súd v súvislosti s podanou žalobou a v rámci lustrácie uviedol, že
mal vedomosť, že na okresnom súde žalovaná vystupovala ako povinná v exekučnom konaní sp. zn.
4Er/301/2011 a oprávneným bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., z ktorého titulu okresný súd si
pripojil exekučný spis bez toho, aby to ktokoľvek navrhol, prípadne žiadal. Uvedené urobil za účelom

skúmania podmienok konania, najmä pre účel zistenia, či tu neexistuje prekážka rozhodnutej veci.
Vedomosť okresného súdu o fakte, že v tomto konkrétnom prípade bola zmenka vystavená v súvislosti
so Zmluvou o úvere č. 502300001 viedla okresný súd k tomu, že tlačivom B podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia
žalobcu prostredníctvom zástupcu vyzval na doplnenie žaloby, a to, aby žalobca oznámil, či mu bola
zmenkovým veriteľom postúpená aj pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. 502300001 uzavretá
medzi zmenkovým veriteľom a žalovanou a tiež, aby bola uvedená výška nesplateného úveru v čase

vyplnenia zmenky. Hoci sa žalobca konkrétnym spôsobom nevyjadril, okresný súd zistil, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu previedla len zmenku a nie aj pohľadávku z úverovej zmluvy, na ktorej
zabezpečenie bola zmenka vystavená, pričom výška nesplatenej časti úveru v čase vyplnenia zmenky
nebola známa. Okresný súd následne tlačivo na uplatnenie pohľadávky spolu s prílohami a tlačivom
na odpoveď (tlačivo C) doručil žalovanej, ktorá ho prevzala dňa 07.01.2014. Žalovaná okresnému súdu
odpoveď nedoručila a lehota žalovanej uplynula dňa 06.02.2014.Okresný súd poukázal na čl. 7 ods. 3, čl. 19 Nariadenia a určil termín verejného vyhlásenia rozsudku
na deň 24.03.2014 o 13,15 hod.. Rozsudkom žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Okresný súd
poukázal na to, že okolnosť, že bude pri svojom rozhodovaní brať do úvahy aj skutočnosti vyplývajúce

z danej exekučnej veci žalobcovi osobitne neoznamoval, keďže to, že okresný súd bude v tejto veci
takto postupovať, už bola žalobcovi známa, pretože tento postup okresný súd právnemu zástupcovi
žalobcu oznámil na pojednávaní dňa 26.02.2014 vo veci tamojšieho súdu sp. zn. 6C/143/2013, sp. zn.
7C/145/2013. Okresný súd v konkrétnej veci zo spisu sp. zn. 4Er/301/2011 zistil, že medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou bola dňa 06.10.2010 uzavretá Úverová zmluva č. 502300001,

ktoré číslo je uvedené aj na zmenke. Na rube zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
a konkrétne článok 17 týchto podmienok s podtextom „Dohoda o vyplnení zmenky“. Práve v tomto
článku Všeobecných podmienok bol vyjadrený konkrétny text vyplnenia zmenky, ktorá zabezpečovala
peňažný záväzok žalovanej (dlžníka) a súčasne ako vystaviteľa zmenky, ktorý peňažný záväzok vyplýval
z úverovej zmluvy. Z exekučného spisu okresný súd zistil, že exekučným titulom bol Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské

rameno 8, sp. zn. SR 04466/11 zo dňa 15.06.2011, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 360 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne
z uvedenej sumy od 20.01.2011 do zaplatenia a zákonným úrokom 6% ročne z uvedenej sumy od
05.04.2011 do zaplatenia s náhradou trov rozhodcovského konania vo výške 154,15 Eur. Predmetná
exekúcia bola právoplatne zastavená po tom, čo okresný súd uznesením č.k. 4Er/301/2011-21 zo

dňa 27.02.2012, právoplatným dňa 21.03.2012, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa zmieňovaného rozhodcovského rozsudku, zamietol. Dôvodom zamietnutia
žiadosti bola neplatná rozhodcovská doložka.

Okresný súd konštatoval, že zmenka vystavená žalovanou mala povahu zabezpečovacej zmenky,

ktorú skutočnosť preukazuje aj údaj na zmenke, ktorým je uvedenie čísla zmluvy (teda ide o odkaz
na hlavný vzťah). Základná zmluva o poskytnutí úveru bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, keďže žalovaná ju
uzavrela so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. v pozícii spotrebiteľa. Pokiaľ je v zmluve uvedené, že
úver sa poskytuje na výkon povolania, uvedené nepreukazuje, že úver bol aj skutočne poskytnutý na

takýto účel. Muselo by byť preukázané, že žalovaná naozaj nejaké povolanie vykonávala. Okresný súd
ďalej poukázal na ust. § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 17 zákona č. 191/1950 Zb. šekový a
zmenkový zákon (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) a uviedol, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
porušila zákonný zákaz zabezpečenia pohľadávky zmenkou a takúto zakázanú zmenku táto spoločnosť
previedla na tretiu osobu bez toho, aby previedla aj pohľadávku z úverovej zmluvy. Zmenka takto stratila

svoj pôvodný zabezpečovací charakter a akúkoľvek spojitosť s hlavným záväzkovým vzťahom. Táto
okolnosť bola podľa názoru okresného súdu hlavným dôvodom indosácie zmenky. V zmysle stanoviska
okresného súdu bolo tu badať zjavný úmysel zabrániť tomu, aby sa skúmal predchádzajúci vzťah
vystaviteľa zmenky - žalovanej a pôvodného majiteľa zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Inak by bolo
skôr obvyklé, aby došlo k cesii podľa Občianskeho zákonníka. To by však znamenalo, že by žalovanej

zostali zachované námietky (ktoré mala voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) aj voči nadobúdateľovi.
Respektíve pri uplatnení pohľadávky na súde by ju súd mohol preskúmavať v tom smere, či spĺňa
požiadavky zákona č. 129/2010 Z.z.. Vtedy by bolo nevyhnutné konštatovať, že v danej veci zmluva
neobsahovala napríklad RPNM, úrokovú sadzbu, či priemernú hodnotu RPNM a poskytnutý úver by bol
tak podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov, preto spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. vzniklo len právo na vrátenie poskytnutej sumy úveru vo výške 200 Eur. Ak však
došlo len k prevodu zmenky, tak § 17 zákona č. 191/1950 Zb. námietky ohľadne pôvodného vzťahu
vylučuje.Okresnýsúdmalzato,ževdanomprípadebolzneužitýinštitútindosáciezmenky.Zmenkabola
postúpená na spoločnosť, ktorej konateľom bol do 07.01.2013 Daniel Paľko, trvale bytom D., A. 5. A. N.,
bytom A. 5, D. vystupuje ako spoločník a konateľ v spoločnosti TOP INNOVATIONS, s.r.o., so sídlom v

Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 47 345 071, pričom druhým spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., konateľ zástupcu žalobcu. Bolo zrejmé, že konateľ zástupcu žalobcu
nie je vo vzťahu k žalobcovi len jeho zástupcom, ale so žalobcom bol aj personálne prepojený, keď
podniká spoločne s bývalým konateľom (i spoločníkom) žalobcu. Tým, že zástupca žalobcu zastupoval
a zastupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súdnych a exekučných konaniach, musí mať vedomosť

o tom, že zmenky boli vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv, ktorých vymáhanie v
exekúcii bolo neúspešné pre zastavenie exekúcie zo strany súdu. V kontexte týchto skutočností okresný
súdu mal za to, že cez inštitút zákona zmenkového a šekového tu bola snaha získať nespochybniteľný
exekučný titul k vymáhaniu pohľadávok, ktoré však môžu byť dôvodné len ohľadne výšky poskytnutých anevrátených peňažných prostriedkov, ale sú nedôvodné ohľadne ich (nezanedbateľného) príslušenstva,
čo bolo aj v danej veci. Žalovanej bol poskytnutý úver 200 Eur, pričom nároky zo zmenky sú uplatnené
v sume 360 Eur, žalobca ďalej žiada priznať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy

360 Eur od 20.01.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 360 Eur od 20.01.2011 do
zaplatenia (správne malo byť uvedené od 05.04.2011) a zmenkovú odmenu 1,20 Eur.

Okresný súd skonštatoval, že nebolo možné výkonu práva žalobcu poskytnúť súdnu ochranu, keďže by
to bolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka a s čl. 36 Listiny (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.

ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013). V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky išlo o rozpor s
§ 3 Občianskeho zákonníka a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Okresný súd uviedol, že pokiaľ prihliadal na uvedené, hoci žalovaná nič nenamietala, tak toto
zodpovedalo stavu, že v prípade nároku uplatneného podľa zákona zmenkového a šekového, treba
rešpektovať vyšší princíp, t.j. princíp ochrany slabšej strany, ktorou je spotrebiteľ (v danom prípade

žalovaná). Ďalej okresný súd uviedol, že niet logického dôvodu, prečo by sa spotrebiteľom mala
poskytovať ex offo právna ochrana pri spotrebiteľských pohľadávkach, avšak ako náhle sa takejto
pohľadávke dostane zhmotnenia v podobe zmenky, tak uvedenú ochranu by mal súd poskytnúť
vzhľadom na prísnu formálnosť zmenkového a šekového zákona. Vzhľadom k uvedenému okresný súd
žalobu zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná bola v

konaní úspešná. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, preto jej ich náhrada nebola priznaná.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a), b), f) O.s.p.. Primárne žalobca poukázal na to, že žalovaná nedoručila okresnému súdu
žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo ods. 6 Nariadenia, preto okresný súd bol povinný

postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, a to po skončení konania vydať rozsudok o pohľadávke
bez nariadenia pojednávania vždy, ak okresnému súdu nebola doručená odpoveď žalovanej. Okresný
súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa
s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinami a listinnými dôkazmi, pričom žalobca ani
žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným titulom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.

Žalobca poukázal na ust. § 120 O.s.p., keď dokazovanie je ovládané plnením si dôkazných povinností
sporových strán a vykonávajú sa dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca okresnému súdu predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, pričom táto spĺňa náležitosti podľa zákona č. 191/1950
Zb., voči ktorej zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala postup okresného súdu na vykonanie dôkazov nenavrhnutých vo veci. Ak aj ust. § 120

ods. 1 O.s.p. umožňuje vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, tak tento postup je možné využiť
len výnimočne, čo však nebola daná sporová vec, pretože okresný súd mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Okresný súd nerešpektoval podľa
názoru žalobcu koncentračnú zásadu podľa čl. 5 Nariadenia. Okresný súd uložil vykonať aj také dôkazy,
ktoré neboli navrhnuté, avšak k uvedenému musí pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu

rovnosti strán v spore, preto ak okresný súd vykonal dôkazy nenavrhnuté, tak svojim postupom porušil
rovnosť strán v spore, keďže uvedený postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom pre vydanie rozsudku
bolo predloženie originálu zmenky ako listinného cenného papieru, ktorý inkorporuje v sebe právo
žalobcu. Žalovaná mohla podľa čl. 5 ods. 3, ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak
neurobila, tak akékoľvek námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady

konštruovanej Nariadením. Okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho
podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako
spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala.

Okresný súd uviedol, že medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola uzavretá zmluva

o úvere, ako aj, že zmenka, ktorá je predmetom konania, je zabezpečovacou zmenkou, pričom malo
ísť o nespornú skutočnosť. Ani jeden z účastníkov konania však túto skutočnosť neurobil nespornou.
Pokiaľ sám z vlastnej iniciatívy vykonal okresný súd dokazovanie, tak skutočnosti z tohto dokazovania
plynúce, nemožno považovať za nesporné, pretože ani žalobca, ani žalovaná sa k týmto skutočnostiam
nevyjadrili. Neboli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 120 ods. 3 O.s.p. a nebolo možné vnímať tieto

skutočnosti ako nesporné. Žalobca ďalej zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy. Nemožno je preto spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajúz jej vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým
menej môže činiť sám súd. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Okresný súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré

nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané
bez návrhu. Ďalej poukázal žalobca na rozsudok NS ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000,
z ktorého vyplýva, že zmenkový záväzok je samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol
pôvodom jeho vzniku. Žalobca zdôraznil, že zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný,
abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Vzhľadom na

túto samostatnosť preto nemožno hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch
a že tomuto zákonu odporuje. Tvrdenia okresného súdu o personálnom prepojení konateľa zástupcu
žalobcu a bývalého konateľa žalobcu sú skutočnosťou, ktorá nie je pre toto konanie skutkovo, ani právne
významná.
Žalobca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o zneužití inštitútu indosácie zmenky. Okresný súd
k uvedenému záveru dospel výlučne na základe účinkov daného inštitútu a bez vykonania akéhokoľvek

dokazovania v tomto spore. Samotné využitie právneho inštitútu indosácie zmenky nemožno vyhodnotiť
ako jeho zneužitie. Žalobca odkázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013
zo dňa 05.09.2013. Opätovne žalobca poukázal na význam ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., že ak
námietka vyplývajúca z tejto zákonnej úpravy nie je zo strany dlžníka vznesená a preukázaná, neexistuje
dôvod, na základe ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu

kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Vznikom zmenky sa zakladá celkom
samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Priamy
zmenkový dlžník môže voči poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú
na ich vlastných vzťahoch. Z ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že ten, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi

alebo neskorším majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu
dlžníka.Lenvprípade,žezmenkovýdlžníktakútonámietkuvznesieapreukáže,môženáslednenasvoju
obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom
zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať
výlučne len za predpokladu, že žalovaná v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie

pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.
vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Ak však samotná odpoveď žalovanej
k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená okresnému súdu v lehote 30 dní po
doručení tlačiva a návrhu žalovanej, musí sa vydať rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda

rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré ustanovuje takúto koncentračnú
zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu v
uvedenej lehote nedoručila okresnému súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov
predložených žalobcom, a teda nevykonáva sa dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Aj
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo

vydanévskutkovoaprávnezhodnejvecižalobcu,potvrdzujetietozáveryžalobcu.Podľanázoružalobcu
je potrebné v tejto sporovej veci klásť dôraz na to, že záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych
zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými, preto vzhľadom k danej situácii okresný súd bol
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona č. 191/1950 Zb. povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Žalobcažiadalrozsudokokresnéhosúduzmeniťtak,žežalobebudevyhovenéspriznanímtrovsúdneho
konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, keď predmetné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku boli aplikované v zmysle
čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, obsiahnutými v podaní zo dňa 19.05.2014 v danej konkrétnej
veci, bolo potrebné v odvolacom konaní vychádzať z toho, čo bolo konštatované okresným súdom
v napadnutom rozhodnutí a s ktorým postupom a záverom okresného súdu nesúhlasil žalobca, čo

vyjadril jednotlivými odvolacími dôvodmi v podaní zo dňa 19.05.2014. Primárne k tejto právnej veci je
nevyhnutné poukázať na Nariadenie, ktoré rieši spôsob konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
a ktoré by malo zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch a zároveň znížiť náklady. Okrem účelu a zmyslu uvedeného Nariadenia a skutočnosti, že
žalobca uplatnil pohľadávku práve v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia vyplnením vzorového tlačiva A,

doručeného Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 20.09.2013, bolo súčasne potrebné prihliadnuť aj zo
strany odvolacieho súdu na charakter uplatnenej pohľadávky a opis dôkazov, ktoré túto uplatnenú
pohľadávku podporujú. Z údajov obsiahnutých na vzorovom tlačive A a opisu dôkazov bolo zrejmé,
že žalobca uplatnil pohľadávku zo zmenky ako indosatár, ktorý nadobudol všetky práva zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 06. októbra 2010 na zmenkovú sumu 360 Eur so záväzkom k úhrade
zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denneod20.01.2011.Vopisečl.8vzorovéhotlačivaAnauplatnenie

pohľadávkypodľaNariadeniapodbodom8.1.priúdajochouplatnenejpohľadávkežalobcaďalejuviedol,
že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 06. októbra 2010 na sumu 360 Eur, pričom do nej bol zahrnutý
aj záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 20.01.2011. Keďže na zmenkové pohľadávky žalovaná nič

nezaplatila, navrhol žalobca podľa čl. 7 Nariadenia vydať rozsudok, ktorým sa žalovanej uloží, aby do
troch dní od doručenia rozsudku zaplatila žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 360 Eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne zo sumy 360 Eur od 20.01.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej
sumy 360 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda
1,20 Eur a náhradu trov konania.

V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu a s vyhodnotením postupu a záverov okresného
súdu bolo nevyhnutné zo strany krajského súdu uviesť citáciu nižšie uvedených rozhodných ustanovení
Nariadenia a s ohľadom na charakter uplatnenej pohľadávky ako zmenkovej pohľadávky uviesť citáciu
rozhodných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb..

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive

A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách

ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 aleboc) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka

za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo

dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Krajský súd po oboznámení sa s postupom konania okresného súdu, v spojení s odvolacími dôvodmi
žalobcu zistil, že okresný súd nepostupoval v zmysle vyššie citovaných ustanovení Nariadenia v spojení
sčl.19tohtoNariadenia,anivzmyslerozhodnéhoust.§120O.s.p.vrovinevykonávanéhodokazovania.

Okresný súd po doručení vyplneného vzorového tlačiva A podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ktorým žalobca
uplatnil pohľadávku, tlačivom B prostredníctvom zástupcu žalobcu doručil žiadosť okresného súdu o
doplnenie tlačiva - návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to čl. 8. bod 8.1. o „Údaje o pohľadávke“,
či žalobcovi bola zmenkovým veriteľom postúpená aj pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č.
502300001 uzavretej medzi zmenkovým veriteľom a žalovanou a o uvedenie výšky nesplateného úveru

v čase vyplnenia zmenky s dokladovaním tejto výšky. Uvedené doplnenie žiadal okresný súd do 15-
tich dní od doručenia tlačiva B. Na uvedené doručené tlačivo B v zmysle Nariadenia reagoval zástupca
žalobcu v podaní zo dňa 25.11.2013 tak, že boli podané návrhy na uplatnenie pohľadávok v zmysle
Nariadenia, ako i, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkovo-právny vzťah. Žalobca
ďalej v odpovedi na tlačivo B Nariadenia uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom a
nie je možné ju podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Na zmenke je uvedená

zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych zložiek, častí, či dielov, preto nie je možné špecifikovať
zloženie zmenkovej sumy, keďže zmenková suma zo žiadnych zložiek, častí, či dielov nepozostáva.

Podľa názoru krajského súdu postup okresného súdu, ktorý tlačivom B v zmysle Nariadenia žiadal
zástupcužalobcuodoplnenietlačivanávrhunauplatneniepohľadávky,nebolnamieste,keďževsúlades

čl. 4 ods. 1 Nariadenia žalobca začal konanie vyplnením vzorového tlačiva A, jeho podaním na príslušný
súd a podľa Nariadenia v čl. 8 bodu 8.1., uviedol údaje o uplatnenej pohľadávke a opísal dôkazy, ktoré
podporujú uplatnenú pohľadávku, a to zmenka vystavená žalovanou, ktorá v origináli ako dôkaz bola
doložená. Z tejto zmenky vyplýva, že ju vystavila žalovaná dňa 06. októbra 2010 v Dolnom Kubíne
na zmenkovú sumu 360 Eur s bezpodmienečným sľubom zaplatiť za túto zmenku pri predložení na

rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 360 Eur, zmenkový
úrok 0,25% denne od 20. januára 2011, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná bola uvedená ako
vystaviteľ s menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom, pod ktorými identifikačnými údajmi
sa nachádzal podpis žalovanej ako vystaviteľky zmenky. Zmenka bola indosovaná na žalobcu, čo

vyplynulo z údaju umiestneného na rube zmenky. Je nepochybné, že žalobca podľa Nariadenia a podľa
údajov o pohľadávke uvedených v čl. 8 bodu 8.1. vyplneného vzorového tlačiva A, uplatnil proti žalovanej
zmenkovú pohľadávku. Pohľadávka vyplývala zo žalobcom predloženej zmenky vystavenej žalovanou.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník

zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke, čiastku v nej určenú. Ide o
záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky
má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie
formalít, ktoré predpisuje. Záväzok zo zmenky nie je viazaný na iné dôvody vzniku zmenky. Ak žalobca
uplatňuje svoju pohľadávku len na základe vystavenej zmenky, tak majiteľ takejto zmenky nemusí

pri jej predložení na zaplatenie a ani neskôr pri jej vymáhaní poukazovať na nič iné, len to, že je
vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží
zmenkovú sumu. Ak je zmenka platná, tak je dostatočným dôkazom pre vznik uplatneného nároku z
nej vyplývajúceho a potom je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho
konania vzniesol svoje námietky a v súdnom konaní ich aj preukázal. Abstraktnosť zmenkového záväzku

znamená aj jeho nezávislosť, samostatnosť, keďže zmenkový záväzok existuje nezávisle na dôvode
jeho vzniku. Zmenkový záväzok je tak nezávislý na kauzálnych záväzkoch. V prípade vystavenia
zabezpečovacej zmenky existujú vedľa seba dva záväzky, a to záväzok kauzálny (pôvodný) a popri ňom
záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v prípade omeškania s plnením záväzku
všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo zmenky, avšak aj záväzok z takejto

zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V konečnom dôsledku žalobca pri vyplnení vzorového tlačiva A a v zmysle čl. 8 bodu 8.1 pri údajoch
o uplatnenej pohľadávke ani nepoužil argumentáciu, že pohľadávka zo zmenky je pohľadávka zo
zabezpečovacej zmenky, ani tvrdenia o úverovom vzťahu, a preto v tomto smere ani nemohol byť

zaťažený výzvou okresného súdu formou doručenia tlačiva B o doplnenie návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, čl. 8 bodu 8.1 v časti údaju o pohľadávke o oznámenie,
či žalobcovi bola zmenkovým veriteľom postúpená aj pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č.
502300001 uzavretej medzi zmenkovým veriteľom a žalovanou, s uvedením výšky nesplateného úveruv čase vyplnenia zmenky a dokladovania tejto výšky. Uvedené by bol žalobca povinný uviesť len v tom
prípade, ak by pri opísaní údajov o uplatnenej pohľadávke v zmysle Nariadenia sám poskytol tvrdenia
o zabezpečovacej zmenke, úverovom vzťahu, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Vo vzťahu k

uvedenému krajský súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Obdo V 9/2007.

Na základe vyššie uvedeného zhodnotenia preto za daného stavu žalobcovi na uplatnenie pohľadávky
v zmysle Nariadenia postačovalo predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktoré osobitne
boli vyjadrené v čl. 8 bod 8.1 údajov o pohľadávke vyplneného vzorového tlačiva A.

Následne okresný súd podľa Nariadenia doručil žalovanej tlačivo C na odpoveď v zmysle čl. 5 ods. 2
a 3 Nariadenia, spolu s návrhom a prílohami. Žalovaná po doručení tlačiva C, a to tlačiva na odpoveď,
ako aj po doručení návrhu spolu s prílohami, sa v stanovenej lehote nevyjadrila. Žalovaná nezaslala
žiadne námietky a na nárok uplatnený žalobcom nereagovala, neodpovedala. Okresný súd mal tak
postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok o uplatnenej pohľadávke žalobcu. Napriek

tomu, že žalovaná neodpovedala, neuplatnila žiadne námietky, okresný súd pristúpil k dokazovaniu,
oboznámením sa s exekučným konaním vedeným pod sp. zn. 4Er/301/2011, z ktorého mal zistiť,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa rozhodcovského
rozsudku bola zamietnutá pre neplatnú rozhodcovskú doložku a následne bola exekúcia proti žalovanej
právoplatne zastavená, pričom malo byť okresným súdom zistené, že zmenka vystavená žalovanou

mala povahu zabezpečovacej zmenky, ktorú skutočnosť preukazuje údaj na zmenke, a to uvedenie čísla
zmluvy. Okresný súd mal ďalej zistiť, že medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola
uzavretá Zmluva o úvere dňa 06.10.2010 č. 502300001, ktoré číslo bolo zhodné s číslom uvedeným
na zmenke. Ak žalovaná nevzniesla žiadne relevantné námietky, mal okresný súd podľa Nariadenia
vychádzať z uplatneného nároku zo zmenky a vo veci rozhodnúť, a to aj z toho dôvodu, že žiaden

z účastníkov nenavrhol vo veci vykonať žiadne dokazovanie. Na dokazovanie vykonané okresným
súdom v tomto smere neboli vznesené ani požiadavky zo strany žalovanej, ktoré jediné by mohli takýto
postup okresného súdu odôvodniť. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia ustanovuje koncentračnú zásadu, ktorá
má za následok to, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu
nedoručí v Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov

predložených žalobcom a nevykonáva sa dokazovanie v zmysle 7 ods. 1 Nariadenia. Uvedené vyplýva
z čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktoré podmieňuje vykonávanie dôkazov doručením odpovede žalovanej strany.
Vykonávanie dôkazov potom upravuje čl. 9 Nariadenia s tým, že súd je povinný určiť spôsob a rozsah
vykonania dôkazov potrebných na rozhodnutie, a to podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť
dôkazov. Zo spisového materiálu a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nebolo

zrejmé, akým spôsobom okresný súd určil spôsob a rozsah vykonávania dôkazov vyplývajúcich z
exekučného konania, s odkazom na úpravu obsiahnutú v Nariadení.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012,
a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako všeobecne

uplatniteľnépokiaľideozaujatiestanoviskakukontradiktórnostisúdnehoprocesu,kpojmudokazovanie,
k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel k názoru,
že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie,
keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri

využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov,
skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve
týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Okresný súd dospel z listinných
dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému skutkovému stavu, na ktorom založil
svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca vo vzťahu k týmto zisteniam okresného

súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal možnosť reagovať na
posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku vyplývajúceho zo
spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Žalobca v konaní uplatnil záväzok žalovanej zaplatiť sumu, ktorú do zmenky doplnil pôvodný majiteľ

zmenky. Okresný súd však posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako záväzok vzniknutý zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a nie ako nárok zo zmenky. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom uplatneného
nároku žalobcom nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale
nárok zo zmenky. Posudzovanie základného vzťahu, t.j. kauzálneho vzťahu by malo význam, pokiaľ byžalovaná ako spotrebiteľ vzniesla voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jej škodu, alebo ak by
podalarelevantnékauzálnenámietkytýkajúcesaúverovejzmluvy,prípadnezmenky,čobyvšakvkonaní
musela zároveň preukázať. Okresný súd napriek tomu, že predmetom uplatneného nároku je nárok zo

zmenky, z vykonaného dokazovania konštatoval záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere
uzavretej medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Ak žalobca uplatnil nárok titulom
zaplatenie zmenkovej pohľadávky podľa predloženej zmenky, tak bol nositeľom dôkazného bremena
len ohľadom tých skutkových tvrdení, na základe ktorých uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanej. Ak
žalobca netvrdil existenciu zmluvy o úvere, tak nebol ani nositeľom dôkazného bremena na preukázanie

skutočností a okolností o úvere poskytnutom žalovanej.

Vo vzťahu k inštitútu indosácie zmenky sa uvádza, že jeho využitie vyplýva z ust. § 11 zákona č.
191/1950 Zb.. Samotná zmenka vystavená žalovanou umožňovala jej indosáciu, prevod práva zo
zmenky indosamentom (rubopisom) na nového majiteľa zmenky, k čomu došlo a žalobca ako indosatár
bol nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 06.10.2010 na zmenkovú

sumu 360 Eur. S poukazom na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. výlučne je to len žalovaná ako
subjekt, ktorá je oprávnená a zároveň povinná tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalovaná bola povinná tvrdiť a súčasne preukázať okolnosti,
ktorými by spochybnila abstraktný charakter indosamentu podľa ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,
teda okolnosti, ktoré by preukazovali záver, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu

dlžníka.Dlžníktakmusípreukázať,ženovýmajiteľnadobudolzmenkunepoctivo.Takejtoobranysavšak
žalovaná nedovolávala, a preto závery okresného súdu v tomto smere nemajú svoje opodstatnenie pri
absencii námietok tohto druhu zo strany žalovanej. Záver okresného súdu o zneužítí inštitútu indosácie
zmenky nemá oporu v dokazovaní, pretože žalovaná ako dlžník takéto námietky v konaní neuplatnila, a
tým nemohlo dôjsť ani k ich riadnemu zdôvodneniu, preukázaniu. Samotný žalobca ako majiteľ zmenky

je dostatočne legitímny už tým, že drží zmenku bez toho, aby musel preukazovať dôvod jej vzniku,
dôvod jej prijatia, či dôvod jej indosácie a nadobudnutia. Záväzok vyplývajúci zo zmenky je záväzkom
samostatným, a preto nie je závislým na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobca uplatnil nárok zo
zmenky,bezďalšiehonebolomožnérozhodovaťozáväzkochzozmluvy,anikeďbybolonepochybné,že
s danou zmenkou súvisia. Krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru všeobecných súdov SR, podľa

ktorej ...„z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí
pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu žalovaný zmenkovú sumu aj
skutočne dlhuje“ (rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008). Krajský súd poukazuje tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 21/2012, podľa ktorého ...„Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť
dlžníkazaplatiťzmenkovúsumusúprávnenezávisléodzákladnéhoprávnehopomeru,majúsamostatnú

právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ
zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky,
ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.

Krajský súd je toho názoru, že závery okresného súdu, ktoré vychádzali z právneho vyhodnotenia

základného vzťahu, posúdenie ktorého ani nebolo predmetom sporu, pretože žalovaná ako dlžník
zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla, nemôže stačiť na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950
Zb. dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu boli
podané a preukázané námietky zo strany dlžníka. Okresný súd pri posudzovaní uplatnenej pohľadávky

žalobcom bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky zákonom č. 191/1950 Zb.
vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej uviesť. Nebol oprávnený skúmať
podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť. Zákaz zneužitia práva je síce jedným zo základných
princípovfungovaniaprávnehoštátu,napriektomuprávnaúpravazákonač.191/1950jeprísneformálna
a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v ust. § 17 zákona

č. 191/1950 Zb. tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať
charakter vzťahu spotrebiteľského. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len
taká skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal na škodu dlžníka.
Námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však musí byť ako
relatívna námietka uplatnená dlžníkom a musí ním byť aj preukázaná.

Z vyššie uvedených dôvodov mal krajský súd za to, že je nevyhnutné rozhodnutie okresného súdu zrušiť
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť vec okresnému súdu
na ďalšie konanie.Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovanou, pričom žalobca

v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu a ani ďalšie
skutočnosti, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku.
Žalobcaakonadobúdateľzmenky,ktorýniejeprávnymnástupcompôvodnéhomajiteľa,nemápovinnosť
preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou. Okresný
súd bude vychádzať z aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaná v Nariadením stanovenej

lehoteneuplatnilažiadnenámietkyvočiuplatnenémunárokužalobcusozáverom,žeakžalovanážiadne
námietkynepodala,niejeokresnýsúdbeznámietokoprávnenýexoffoskúmaťavykonávaťdokazovanie
ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keď by tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom
spotrebiteľským. Keďže predmetom konania je výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky, bude
okresný súd tento nárok posudzovať podľa zákona zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať
z prezentovaného právneho názoru krajského súdu v tom smere, že žalobcom predložená zmenka je

zmenkou,ktorámázákonomzmenkovýmašekovýmvyžadovanénáležitosti.Krajskýsúdjetohonázoru,
že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti ust. § 17 zákona č. 191/1950
Zb., najmä ak takíto dlžníci žiadne relevantné námietky týmto ustanovením predpokladané v konaní voči
indosatárovi zmenky neuplatnili. Bez relevantných námietok dlžníka, aj keď je tento spotrebiteľom, je
výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nesúlade

s výslovným znením tohto ustanovenia. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej
zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov
krajského súdu. Bude v konaní pred okresným súdom posúdený nielen nárok na zaplatenie zmenkovej
istiny, ale aj stanovenie doby ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy v súlade s obsahom ust. § 48
a § 49 čl. I. zákona č. 191/1950 Zb.. Okresný súd sa v novom rozhodnutí dôsledne vyjadrí i k úroku

0,25% denne, dojednanému v zmysle čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. a jeho výšku posúdi.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.