Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 18, 2012

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6Er/1419/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5400899180
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Hucík
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2012:5400899180.2

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody č. 1878, Dolný Kubín,
proti povinnému: ALLES, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Smrečianska 12, IČO: 31 621 112 (dňom
05.04.2012 došlo k výmazu povinného z obchodného registra), v exekučnom konaní o vymoženie
2.307,74 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi
Kabáčovi vo výške 60,92,-€ do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 05.07.2012 podaným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2012 označeným ako “Návrh
na zastavenie exekúcie - č.k. Er 1419/00“ súdny exekútor navrhol zastavenie exekučného konania

z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Zároveň navrhol, aby tunajší súd zaviazal
oprávneného uhradiť trovy exekúcie vo výške 130,90 €.

Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, zistil, že povinný bol vymazaný
z obchodného registra dňa 05.04.2012.

Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods.2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 251 ods.4 prvá veta Zákona č.99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len
„O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 ods.1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods.4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej

právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Pretože súd zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, exekúciu zastavil z nižšie
uvedeného dôvodu.

Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu
subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného
registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí

konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím stratil
procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva
a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať. Na základe uvedeného súd preto
rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 151 ods.1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 196 EP, platného do 31.08.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 2 EP, platného do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť

oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že napriek absencii ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré
by riešilo situáciu, ako postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie v prípade, že účastník počas
exekučného konania stratí právnu subjektivitu, je potrebné aplikovať normu vyššej právnej sily (v danom

prípade Ústavu SR) a súd sa pri rozhodovaní opieral o nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 31/4
zo dňa 17.12.2004, kde je uvedené : „výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať , resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie
základného práva sťažovateľa garantovaného Ústavou SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký
výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.“

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 196 ods.1 EP, súdny exekútor má za výkon exekučnej činnosti
právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Je nepopierateľné, že tento
nárok je nárokom na majetkové plnenie za úkony právnej služby, ktoré súdny exekútor v súvislosti
s exekučnou činnosťou v exekučnom konaní v prospech oprávneného preukázateľne vykonal a
„tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd“ . V citovanom náleze sa ďalej uvádza
„ každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.“

V danom prípade si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktoré preukázateľne

vynaložil na exekučné konanie. Keďže povinný, ktorý má prioritne uhrádzať trovy exekúcie, bol
vymazaný z obchodného registra, súd postupujúc podľa citovaného ustanovenia § 203 EP na ich úhradu
zaviazal oprávneného. Súd takto rozhodol tiež s poukazom na skutočnosť, že pri rozhodovacej činnostisúdnesmiemedzeruvprávnejúpravevykladaťvneprospechúčastníka(tu:súdnehoexekútora),ktorého
Ústavou garantované právo na vlastníctvo má súd chrániť.

Súd teda s poukazom na horeuvedené a zároveň na skutočnosť, že povinnému nemožno ich náhradu

priznať, keďže ako subjekt práva zanikol, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli
súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných
ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej
len „vyhláška“):

Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak

exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).

Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie

zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1
písm. b/, ods. 3, § 15 ods.1 písm. a) vyhlášky vo výške 16,60 € (získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu 2x, doručenie

upovedomenia o spôsobe exekúcie), ďalej z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 vyhlášky vo výške 19,92,- € (1. upovedomenie o zač. exekúcie - 20 min., 2. záznam o vyvesení
upovedomenia - 20 min. 3. exekučný príkaz PN - 20 min., 4. upovedomenie o spôsobe - zál. vprávo -
20 min., 5.ex. príkaz - zál. právo - 20 min., 6.informácie o stave ex. - 20 min., 7. vyúčtovanie trov pri
zastavení - 20 min., 8. návrh na zastavenie exekúcie, 9. zapožičanie ex. spisu - 20 min., = 180 min,

teda 3 začatých hodín), z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 14,25,- €
(poštovné) a DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 10,15,- € (podľa osvedčenia o
registrácii pre DPH mal súd preukázané, že súdny exekútor je platcom DPH odo dňa 22.04.1997).

Odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, súd na rozdiel od predloženého
vyúčtovania priznal len za 3 hodiny, pretože z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhlášky nemožno

vyvodiť, že by pri úkonoch odmeňovaných hodinovou sadzbou 6,64,- €, mala odmena predstavovať za
každý úkon 6,64,- € (ak netrval viac ako hodinu), hoci na jeho vykonanie, vychádzajúc z jeho charakteru
a náročnosti, postačuje niekoľko minút. Toto ustanovenie podľa názoru súdu treba vykladať tak, že je
potrebné sčítať potrebný a účelne vynaložený čas zo strany exekútora na exekúciu a podľa výslednej
hodnoty - podľa počtu hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie, priznať odmenu. Súd má za

to, že vzhľadom na citované ustanovenie § 14 ods.1 vyhlášky, ktoré rozlišuje medzi odmenou súdnehoexekútora určenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je sčítanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti (s výnimkou úkonov uvedených v ust. § 15 ods.1 vyhlášky, ktoré sú odmeňované paušálne) v

súlade s § 14 ods.1,2 vyhlášky. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by
de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň
tým, ktoré zákon uvádza v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Súd,
vychádzajúc zo skúseností v obdobných exekučných veciach, priznal účelne vynaložený čas trvania
každého exekútorom uplatneného úkonu exekučnej činnosti v dĺžke 20 minút za každý jeden.

Kritériom pre posudzovanie trov exekúcie, ktoré uplatňuje súdny exekútor, je ich účelnosť na dosiahnutie
cieľa exekučného konania. Teda v súvislosti s vypracovaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie - v prípade, že na jej základe bolo súdom poverenie vydané, neprislúcha exekútorovi odmena
aj podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, nakoľko za získanie poverenia na vykonanie exekúcie prislúcha
exekútorovi odmena vo výške 3,32,- € - odmena určená paušálnou sumou - § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3
v spojení s § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky (ktorú si aj exekútor v rámci paušálnej odmeny uplatnil), pričom

činnosťou exekútora v procese “Žiadosť o udelenie poverenia” je práve to, že podá na súd žiadosť,
o ktorej súd rozhodne tak, že buď vydá poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne.

V zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú
zasamostatnéúkonyexekučnejčinnostiaodmenazanejesubsumovanávodmenezaúkonyexekučnej

činnosti. Súd je teda toho názoru, že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová
odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd preto považoval úkon
„prijatie návrhu + založenie spisu“, len za administratívny úkon a preto časovú odmenu zaň nepriznal.

Odmenu určenú podľa § 15 ods.1 vyhlášky, tzv. paušálnu odmenu súd súdnemu exekútorovi priznal v
uplatnenej výške, keďže táto bola vyúčtovaná v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky.

V rámci náhrady hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného vo
výške 14,25,-€, keďže súd z exekútorského spisu mal za preukázané, že uvedené náklady súdnemu
exekútorovi skutočne vznikli. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov
vyúčtovaných pod položkou „poštovné - návrh na zast. + ukončenie“, vo výške 5,20,- €, pretože súd si
nemohol overiť výšku týchto budúcich nákladov.

VozvyškusúdsúdnemuexekútorovipriznalDPH20%zodmenyanáhradyhotovýchvýdavkovpriznanej
súdom (spolu 50,77,-€), teda vo výške 10,15,-€.

Celkové trovy exekúcie potom predstavujú sumu 60,92,-€ (16,60,-€ + 19,92,-€ + 14,25,-€ + 10,15,-€),
ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka j e odvolanie

vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa

doručenia tohto uznesenia v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.