Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/174/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114231210
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114231210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelára so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855
673 proti odporkyni: E. E., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, o zaplatenie sumy 927,05 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 19,55 eur s 8,50 %-ným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 19,55 eur od 27.9.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd návrh v časti istiny v sume 101 eur s 8,50 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 101 eur

od 27.9.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 9.12.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
120,55 eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 120,55 eur od 27.9.2013 do zaplatenia
a to v časti 19,55 eur za nezaplatené služby a v časti 101 eur z titulu vzniknutej škody za odpredaný
telefónny prístroj za akciovú cenu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä Zmluvou
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 7.3.2012 č. I dodatkom k zmluve zo dňa 7.3.2012, prílohou
č. 1 dodatku k zmluve, všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pokusom o

pokonávku zo dňa 12.9.2013, faktúrami (č.l. 15-19 spisu), s obsahom celého spisového materiálu, keď
pojednával v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní riadne písomne
ospravedlnil.

Odporkyňa pohľadávku navrhovateľa uznala čo do základu a čo do výšky, žalovanú sumu neuhradila
navrhovateľovi z dôvodu, že sa dostala do finančnej tiesne.

Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 7.3.2012 č. I v spojení s dodatkom k zmluve vyplýva,
že odporca požiadal o poskytovanie služieb zo strany navrhovateľa - účastnícky program Volania do
všetkých sietí 50+. Navrhovateľ pri uzavretí dodatku k zmluve aktivoval uvedený program s dohodnutouzmluvnou pokutou vo výške 101 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou MT
bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, Dodatok k zmluve bod 2.5. Navrhovateľ zohľadnil aj časový
aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si odporca prestal plniť zmluvné povinnosti a

tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu
poskytnutých služieb porušila zmluvné povinnosti v zmysle uzatvoreného dodatku k zmluve v časti Práva
a povinnosti podniku a účastníka, z ktorého titulu je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu.
Navrhovateľ ďalej uvádza, že v snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku navrhovateľa
z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 101 eur

s tým, že ustanovenie Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka
Rozsudkom KS Prešov so sp.zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je
tak navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so
zákonom sa navrhovateľom týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáha
nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón LG

P690 Optimus Net, a to vo výške 101 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej
len „výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým,
že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že
podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil

svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Navrhovateľ pri uzavretí dodatku k uzatvorenej zmluve odpredal odporcovi mobilný telefón značky LG
P690 Optimus Net za sumu 49 eur, pričom predajná cena zariadenia bola 150 eur. Rovnako navrhovateľ
v dodatku k tejto zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej odporcovi

pri predaji mobilného telefónu. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola
pri predaji mobilného telefónu odporcovi poskytnutá. Navrhovateľ zohľadnil aj časový aspekt uloženia
zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si odporca prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj
výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty.

Z predložených faktúr súd zistil, že napriek splatnosti faktúr odporca z titulu poskytnutých služieb za

hovorné neuhradil navrhovateľovi istinu 164,55 eur, po obdržaní pokusu o pokonávku zo dňa 12.9.2013
uhradil sumu 145 eur z titulu hovorného.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,

ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu

plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v platnom znení zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa, ods. 2 podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.

Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení,

ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom navrhovateľa a k nemu predložených
príloh posudzoval uplatnený nárok navrhovateľa ako nárok na zaplatenie dohodnutej ceny poskytnutých
služieb z právneho vzťahu účastníkov založeného na základe uzavretia zmluvy o pripojení podľa cit.
ustanovenia § 43 ods.1, 2 cit. zákona č. 610/2003 Z.z., s predmetom poskytovania odplatných

elektronických komunikačných služieb (verejných telekomunikačných služieb), definovaných v cit.
zákone a v zmluve o pripojení, keď účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej
zmluvy. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil, poskytol odporcovi telekomunikačné služby,
ktorých úhradu si uplatnil v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami a predloženými
faktúrami. Odporca si však povinnosť uhradiť faktúry navrhovateľovi za poskytnuté služby poskytované

v súlade s predmetnou zmluvou nesplnil v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými mu boli účtované
mesačné poplatky za užívanie služieb v mobilnej sieti navrhovateľa, keď navrhovateľ vyzval odporcu aj
po lehote splatnosti faktúr pokusom o pokonávku na úhradu neuhradených faktúr v sume 164,55 eur
za poskytnuté služby ako aj spôsobenej škody vo výške 101 eur v lehote najneskôr do 26.9.2013. Súd
považoval za dôvodnú požiadavku navrhovateľa na zaplatenie sumy 19,55 eur za poskytnuté služby

odporcovi v zmysle zaslaných faktúr.

Zvyšná časť žalovanej sumy 101 eur predstavuje spôsobenú škodu dohodnutú účastníkmi v dodatkoch
k uzatvoreným zmluvám.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však
vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na
prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je

nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa
domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
36 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať

podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnejobčianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Vo veci nebolo zo strany navrhovateľa preukázané už splnenie predpokladu uvedeného a to

protiprávneho úkonu vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ nepreukázal, že
odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 36 mesiacov. Súd má za to, že spôsob ukončenia
zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c)
výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť

alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej

škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný
teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi

navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s
odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za MT
obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho
predpokladuprevznikškody(kauzálnynexus),pretožeajvprípadepreukázaniazavinenéhonezotrvania

odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa(ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním
dojednanej kúpnej ceny.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal súd navrhovateľovi z priznanej sumy
požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne, výška ktorého úroku z omeškania bola platná v

čase vzniku predmetného vzťahu a to od 27.9.2013, teda deň nasledujúci potom ako vyzval navrhovateľ
odporcu uhradiť žalovanú sumu, keď od uvedeného dňa bol odporca s plnením dlhu v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd v konaní prevažne úspešnému
odporcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že tento si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15. dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byťzjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané

a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.