Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200875
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci

navrhovateľky: H.G. R. T., B.. XX.XX.XXXX, Š. L.: W. G., zastúpenej Mgr. Jarmilou Karak Vargovou,
advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnkova 8, Nové Zámky, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu
č. : PPZ-HCP-BA12-115-012/2015-AV zo dňa 01.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 01.05.2015 sp. zn. PPZ-HCP-BA12-115-012/2015-
AV p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 27.05.2015 právnym zástupcom navrhovateľky

podaný opravný prostriedok zo dňa 15.05.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA12-115-012/2015-
AV vydanému dňa 01.05.2015, ktorým bola navrhovateľka zaistená v súlade s ustanovením § 88 ods.1
písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 01.05.2015 o 16.00 hod. a následne bola
umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená
dĺžkadoby zaistenia do01.09.2015.Spolus predložením navrhovateľovhoodvolaniaodporcapredložil
svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľky je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľky podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona

o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jej prevozu podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym
príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 01.05.2015 o 07.15 hod. bola
navrhovateľka kontrolovaná v medzinárodnom rýchliku EC 174 Ján Jesenius. Navrhovateľka pri kontrole
predložila cestovný doklad W. G. a písomnosti vydané štátnymi orgánmi Maďarska a uviedla, že v tejto

krajine je žiadateľkou o azyl. Odporca vykonanou lustráciou v informačných systémoch a odpoveďou zo
Spoločného kontaktného pracoviska Čuňovo- Rajka zistil, že navrhovateľka požiadala o udelenie azylu
na území Maďarska, a na tomto základe boli naplnené podmienky prevozu navrhovateľky na územie
Maďarska podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013.S navrhovateľkou bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia účastníka konania, v ktorej uviedla spôsob
jej cestovania z domovskej krajiny až na územie Slovenskej republiky. Dňa 01.05.2015 vstúpila na
územie Slovenskej republiky z územia Maďarska medzinárodným rýchlikom. Požiadala o azyl na území

Maďarska.

V rozhodnutí odporca uviedol, že navrhovateľka bola zadržaná počas jej neoprávneného pobytu na
území Slovenskej republiky, cieľom jej cesty bola Spolková republika Nemecko. Na území Slovenskej
republiky si nevie zabezpečiť ubytovanie do doby jej prevozu na územie Maďarska, nakoľko nemá
financie a aj z dôvodu, že nechce ostať na Slovensku, ale utečie do Spolkovej republiky Nemecko.

Navrhovateľka požiadala v Maďarsku o udelenie azylu, avšak nepočkala do rozhodnutia jej žiadosti, ale
kúpila si lístok na vlak, na trasu Budapest-Brno a ušla z Maďarska, lebo sa chce dostať do Spolkovej
republiky Nemecko. V jej prípade existuje riziko úteku, pretože sa chce dostať do Spolkovej republiky
Nemecko. V prípade ak by odporca nepostupoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia,
navrhovateľke by bola daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a tým by správny orgán mal
minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných

právnych predpisov platných na území schengenského priestoru zo strany účastníka konania.

Odporca v rozhodnutí skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými
je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym

príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a
konštatoval, že navrhovateľka nespĺňa podmienky za ktorých by jej mohla byť uložená povinnosť podľa §
89ods.1písm.a)ab)zákonaopobytecudzincovzdôvodu,žesprávnyorgánmôžeuvedenéoprávnenia
využiť počas konania vo veci administratívneho vyhostenia, čo v tomto konkrétnom prípade absentuje.
Správny orgán koná vo veci zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel

prípravy a výkonu jej prevozu.

V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm.
f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podala navrhovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci,

zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisov, v konaní bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Poukázala na to, že odporca ju zaistil na účely zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa
dublinského nariadenia. Dublinské nariadenie výslovne uvádza, že musí ísť o individuálne posúdenie

prípadu a o zaistení je možné rozhodnúť len v prípade, ak je zaistenie primeraným opatrením a
nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Zákon o pobyte
cudzincov upravuje dve formy alternatívnych opatrení, a to hlásenie pobytu alebo zloženie finančnej
záruky. Uviedla, že nariadenie je všeobecne záväzné a má aplikačnú prednosť pred zákonom o pobyte
cudzincov. Ponecháva síce na členské štáty možnosť upraviť si typy/druhy alternatívnych opatrení,

avšak neumožňuje im zvoliť postup, pri ktorom by odmietli možnosť uplatnenia alternatívnych opatrení.

Ďalej uviedla, že bola zaistená spoločne so svojím manželom a jeho bratom. Jej manžel uviedol, že má k
dispozíciicca1000euraplatobnúkartu,ktorébyrádvyužilnato,abysaspoločnemohlisamidobrovoľne
vrátiť na územie Maďarska, kde by vyčkali na vydanie rozhodnutia v ich azylovom konaní. Ich dobrovoľný
návrat späť by bolo možné uskutočniť podstatne rýchlejšie, ako keď musia čakať na ukončenie ich

konania pred Ministerstvom vnútra SR, migračným úradom. Na účely zabezpečenia prípravy alebo
výkonu prevozu cudzinca podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko úteku, je policajt tohto
cudzinca oprávnený zaistiť, nie je preto povinnosťou policajného orgánu, takto postupovať, ale len jeho
oprávnením.Navrhovateľka poukázala na to, že mala im byť daná možnosť pokúsiť sa zabezpečiť si prostriedky na
živobytie mimo ÚPZC a zisťovanie skutkového stavu veci by malo byť zamerané na existenciu takýchto
možností.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľkou,
pričom uviedol, že na navrhovateľku bolo hladené ako na osobu, ktorá je žiadateľkou o udelenie azylu
na území Maďarska.

Poukázalnato,žesamanavrhovateľkavzápisniciakodôvodjejopusteniaazylovéhotáboravMaďarsku
uviedla, že jej cieľovou krajinou je Nemecko a zo Slovenska v prípade jej prepustenia utečie, pretože
sa chce dostať do Nemecka.

Ďalej uviedol, že z informácie získanej prostredníctvom Spoločného kontaktného pracoviska vyplýva,
že navrhovateľkina žiadosť o udelenie azylu bola dňa 29.4.2015 zamietnutá. V čase konania vo veci
zaistenia, predmetné vyššie uvedené konanie ešte nebolo právoplatne ukončené. O tejto skutočnosti
mala vedomosť aj právna zástupkyňa navrhovateľky, nakoľko dňa 11.05.2015 pracovníci neziskovej
organizácie Marginal sa oboznámili so spisovým materiálom vedeným na správnom orgáne.

Ďalej uviedol, že tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v odvolaní, že jej manžel, ktorý bol spoločne s ňou
zaistený má finančnú hotovosť 1000 eur, ktorú by rád využil na to, aby sami sa mohli vrátiť dobrovoľne na
územie Maďarska, nie sú ničím potvrdené a sú v rozpore s vyjadreniami navrhovateľky pred správnym
orgánom. K množstvu finančných prostriedkov uviedol, že boli odobraté do úschovy veci medzi ktorými
nebola žiadna finančná hotovosť. Podľa úradného záznamu spísaného pracovníkom správneho orgánu

disponoval sumou 48 eur.

Záverom uviedol, že navrhovateľka na území Slovenskej republiky je povinná dodržiavať právne
predpisy platné na jej území, medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná,
vychádzať z nich vo svojom konaní a rešpektovať ich.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľka bola dňa 01.05.2015 kontrolovaná vo vlaku EC 174 Ján Jesénius v smere od Štúrova do
Nových Zámkov pri vykonávaní policajtmi OCP PZ Nové Zámky kontroly cudzincov v územnom úseku
OCP PZ Nové Zámky so zameraním na odhaľovanie nelegálnej práce, neoprávneného zamestnávania,
nelegálneho podnikania, priestupkov cudzincov na úseku pobytového režimu a plnenia povinností
cudzincov podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v zmysle oprávnenia § 75 ods. 1 písm.

a), b) zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľka predložila pri kontrole cestovný doklad Kubánskej
republiky a písomnosti vydané štátnymi orgánmi Maďarska a uviedla, že je žiadateľkou o azyl v
Maďarsku. Spis obsahuje žiadosť odporcu štátnym orgánom Maďarskej republiky cestou Spoločného
kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka o podanie informácie, či navrhovateľka je žiadateľkou o pobyt
alebo azyl na území Maďarskej republiky. Odporcovi bolo oznámené, že navrhovateľka v novembri

2014 požiadala o priznanie štatútu utečenca. Odporca pribral do konania tlmočníka, navrhovateľku
poučil o možnosti požiadať o poskytnutie právnej pomoci. Spis obsahuje zápisnice o podaní vyjadrenia
spísané s navrhovateľkou, preskúmavané rozhodnutie o zaistení navrhovateľky, komunikáciu odporcu
s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o umiestnení navrhovateľky, plnomocenstvo
na zastupovanie navrhovateľky právnou zástupkyňou, podaný opravný prostriedok voči rozhodnutiu o

zaistení.

Na nariadenom pojednávaní prítomná právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa pridržiava svojho
písomného vyjadrenia zo dňa 15.5.2015.Poverený zástupca odporcu prítomný na súdnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného
vyjadrenia v plnom rozsahu. Taktiež uviedol, že maďarská strana im oznámila, že akceptuje transfér v
zmysle Dublinského dohovoru.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľky ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 3.6.2015, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako
aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejúrozhodnutiavydanénimisprávnomkonaní,akoajďalšie
rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka

tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak
existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov

Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho

vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v
opravnomprostriedkunavrhovateľkymusíkonštatovať,že preskúmavanérozhodnutie jevecnesprávne
a navrhovateľkou podané námietky voči nemu uvedené v jej opravnom prostriedku neobstoja.

Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľkina námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca
riadne zistil skutkový stav, u navrhovateľky stále trvajú dôvody zaistenia podľa § § 88a ods.1 písm. e),
nakoľko existuje značné riziko jej úteku. Navrhovateľka bol zadržaná počas jej nelegálnej migrácie z
územia Maďarskej republiky, cez územie Slovenskej republiky do Nemecka. Z výpovede navrhovateľky
mal odporca preukázané, že navrhovateľka sa chcel dostať do Nemecka. Existencia značného rizika
úteku je preukázaná z jej vyjadrení, ako aj samotného konania spočívajúceho v svojvoľnom odchode z

tábora v Maďarsku, jej následnom vycestovaní z Maďarska, nelegálnom vstupe na územie Slovenskej
republiky, z dôvodu, že nemá udelený pobyt a cieľom jej cesty bolo Nemecko. Z uvedených dôvodov je
predpoklad, že ujde alebo sa bude skrývať.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu
dôveryhodnosti osoby navrhovateľky a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľky

v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav
veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré
navrhovateľka v priebehu správneho konania uviedla.

K tvrdeniu navrhovateľky, že jej manžel má k dispozícii cca 1000 eur a platobnú kartu, ktorú by rád
využil na to, aby sa spoločne mohli sami dobrovoľne vrátiť na územie Maďarska, odporca uviedol, že

tieto tvrdenia sú zavádzajúce, nie sú ničím potvrdené a sú v rozpore s vyjadreniami účastníčky konania
(navrhovateľky) pred správnym orgánom. Podľa úradného záznamu spísaného pracovníkom správneho
orgánu disponoval sumou 48 eur.

K námietke navrhovateľky, že odporca síce položil jej otázku či by vedela splniť povinnosti, ak by
jej v zmysle § 89 ods.1 písm. a) a b) uložil povinnosť hlásenia pobytu a zloženia peňažnej záruky,

avšak nebola jej dostatočne vysvetlená, a preto mala za to, že správny orgán len formálne položil
uvedenú otázku, je potrebné uviesť, že odporca skúmal aj možnosť uloženia menej závažného
prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania
v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013, ktorým sa
stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o

medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti
v jednom z členských štátov, pričom konštatoval, že navrhovateľka nespĺňa podmienky za ktorých
by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov.
Súd poukazuje na zápisnicu o vyjadrení spísanú s navrhovateľkou, kde na otázku, akými finančnými
prostriedkami disponuje, uviedla, že nemá žiadnu finančnú hotovosť. Nakoľko navrhovateľka nemá na

území Slovenskej republiky zabezpečený pobyt a ani nedisponuje s finančnými prostriedkami, ktoré by
boli postačujúce pre zabezpečenie ubytovania, nie sú splnené predpoklady pre uplatnenie možnosti
alternatívy v zmysle § 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov.

K námietke navrhovateľky ohľadom zaistenia je potrebné uviesť, že dĺžku doby zaistenia odporca
stanovil do 1.09.2015 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie

všetkých dostupných úkonov smerujúcich k odovzdaniu navrhovateľky do Maďarskej republiky. Odporca
tiež poukázal na to, že po začatí konania Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
Dublinským strediskom o prevoze podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013
z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou

bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom
5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nakoľko je preukázané, že
účastník konania je v súčasnej dobe žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarskej republiky.Súd uvádza, že samotné rozhodovanie o udelení azylu má svoje trvanie, pričom zákonná úprava doby
zaistenia, práve aj pre účely dĺžky tohto konania, je upravená v ust. § 88 ods. 4 Zákona o pobyte
cudzincov. Z uvedených dôvodov súd považoval dobu zaistenia za primeranú, pričom sám správny

orgán počas tohto zaistenia prihliada aj podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov,
či účel zaistenia trvá. V prípade, ak pominú dôvody účelu zaistenia, správny orgán vykoná opatrenia
smerujúce k ďalším postupom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,

ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32
ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky
zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľky a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §

250q ods.2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľke ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešná nebola. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia,
na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo
dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť

zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby

každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).